6Ssk/69/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:1021200399.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 28Sa/11/2021
- IČS
- 1021200399
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: D. Q., A. Z. X, X..H.. B. XX, B. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 05.02.2021, číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13.01.2022, č.k. 28Sa/11/2021-44, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") rozsudkom z 13.01.2022, č.k. 28Sa/11/2021-44 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu v sociálnej veci, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo:
XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2020 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. 2. Odvolací správny orgán, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/ 2006 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") rozhodol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak, že zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.11.2020 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení na tom základe, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 26.10.2020 žiadateľ o invalidný dôchodok nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľa
bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 a § 71, § 153 ods. 1 a ods. 5, §293eu zákona o sociálnom poistení a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
4. Krajský súd na základe včas podanej správnej žaloby po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
5. Mal za preukázané, že žalobca požiadal o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 26.10.2020. Invalidný dôchodok žiadal priznať od 15.05.2019. Správny súd prieskumom nezistil v postupe žalovanej v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia žiadny rozpor so zákonom, a teda žiadne procesné pochybenia tak v prvostupňovom, ako aj druhostupňovom konaní. Správny súd zistil, že žalovaná v konaní zhromaždila dostatok podkladov na vydanie rozhodnutia. Skutkový stav zistila riadne a tento správne právne posúdila. Žalobca v žalobe namietal, že jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá na základe stanoviska prvostupňovej posudkovej lekárky a následne posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Banská Bystrica, avšak ani jedna z nich nie je špecialistom ani na ortopédiu, ani na neurológiu. Predmetná žalobná námietka nebola dôvodná s prihliadnutím na ustanovenie § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Zákon o sociálnom poistení vyžaduje, aby
zdravotný stav žiadateľa posúdil odborník v oblasti posudkové lekárstvo (a nie odborník pre hlavné ochorenie žiadateľa) práve preto, lebo predmetom posúdenia je dopad zdravotného stavu žiadateľa zisteného z ním predloženej zdravotnej dokumentácie na žiadateľovu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, resp. jej pokles v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. 6. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku, že zo strany žalovanej neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré v konaní predložil, a to CD z vyšetrení RTG, SONA a MR, nakoľko zistenia z vyšetrení absolvovaných žalobcom boli zahrnuté do lekárskych správ odborných lekárov, ktoré žalobca priložil v administratívnom konaní. Podstatné bolo, že boli zhromaždené podklady tak, aby bolo možné rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Boli posúdené všetky ochorenia, ktorými žalobca trpel, v dôsledku ktorých podal žiadosť o invalidný dôchodok, ktorá bola spísaná dňa 26.10.2020. Z obsahu správneho spisu vyplynulo, že posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, resp. jeho vplyvu na zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzali z ním predložených správ z lekárskych vyšetrení. Zo záverov posudkov vypracovaných posudkovými lekármi sociálneho poistenia vyplynulo, že boli posúdené všetky ochorenia, ktorými žiadateľ o invalidný dôchodok trpel, a to dorzalgie, incipientný diabetes mellitus II typ na diéte, stav po operácii pupočnej prietrže s gangrénou a po akútnej peritonitíde a exogénna obezita, tučnota.
Okrem uvedeného posudkový lekár zohľadnil aj lekársku správu z chirurgického vyšetrenia, v ktorej konštatoval bolestivosť v oblasti MTC skĺbenia, rtg - kalcifikát v oblasti puzdra, ľahké až stredne závažné artrotické zmeny CMC a MCP I. ako následok po starom úraze palca PHK. Z uvedeného vyplynulo, že v lekárskom posudku bola zohľadnená aj žalobcom v žalobe namietaná kalcifikácia v oblasti MTC Ph skĺbenia a v oblasti MTC Ph 1 prstu, v dôsledku čoho neudrží gravírovaciu pištoľ. Posudkový lekár odvolacieho orgánu však posúdil ochorenia žalúdka tak, že z týchto ochorení sú rozhodujúce choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta a s obmedzením pohybu v postihnutom úseku.
Samotná kalcifikácia v oblasti MTC Ph skĺbenia a v oblasti MTC Ph 1 prstu nebola hodnotená ako rozhodujúce ochorenie. Správny súd zdôraznil, že z ustanovenia § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že jednotlivé miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za jednotlivé ochorenia, ktorými žiadateľ trpí, sa nesčítavajú.
7. Uzavrel, že v rámci súdneho prieskumu správny súd skúma jedine zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej, teda, či rozhodnutie bolo založené na podkladoch, ktoré zodpovedajú obsahu správneho spisu, či bol dostatočne zistený skutkový stav, či bol správne posúdený a či rozhodnutie bolo náležite a zrozumiteľne odôvodnené. Z obsahu predloženej dokumentácie tvoriacej správny spis a odborného posudku posudkového lekára žalovanej vyplynulo, že tento posudok neobsahuje žiadne diskrepancie vo vzťahu k predloženej zdravotnej dokumentácii. Správny súd posudzuje jedine to, či lekársky odborný posudok, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, bol úplný, objektívny, logický a presvedčivý a či jeho závery nie sú v rozpore so zdravotnou dokumentáciou. Takéto nedostatky nezistil. Pokiaľ žalobca v rámci súdneho konania predložil ďalšie lekárske správy z vyšetrení odborných lekárov, správny súd poukázal na to, že orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.
8. Vzhľadom na uvedené, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 9. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
II.
10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 11. V kasačnej sťažnosti doručenej správnemu súdu dňa 25.03.2022 namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), čo odôvodnil tým, že krajský súd nedal posúdiť zdravotný stav odborníkmi z oblasti neurológie a ortopédie, ale bral do úvahy posúdenie posudkovými lekármi pracujúcimi pre Sociálnu poisťovňu a rozhodol tak na základe nesprávneho posúdenia veci. 12. Sťažovateľ v doplnení kasačnej sťažnosti, doručenej správnemu súdu 16.05.2022, doručil súdu lekárske nálezy z interného kontrolného vyšetrenia zo dňa 05.05.2022, z kardiologickej a internej ambulancie z 02.05.2022, z diabetologickej ambulancie z 05.05.2022, správu z RTG vyšetrenia chrbtice z 15.03.2022.
III.
13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 13.04.2022. Dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti považovala za neopodstatnené. 14. Sťažovateľ v odvolacom konaní a v súdnom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia.
IV.
15. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 05.05.2022. 16. Doplnenie dôvodov kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 24.05.2022.
V.
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti sťažovateľa nemožno priznať úspech. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 23. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 24. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 05. februára 2021, Číslo:
XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 10. novembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 26. októbra 2020. Prílohou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite z 26. októbra 2020. 27.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
28. Podľa § 71 ods. 1 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 29. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
31. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
32. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 33.
Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 34. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že správna žaloba v sociálnych veciach je osobitným typom správnej žaloby s tým, že táto osobitosť je daná práve špecifickou povahou do úvahy prichádzajúcej množiny prejednávaných vecí [predovšetkým rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti), štátnej sociálnej podpory (rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a iné) a sociálnej pomoci (hmotná núdza)] a k tomu zodpovedajúceho špecifického okruhu osôb, ktoré sú oprávnené domáhať sa súdneho prieskumu správnych aktov (primárne rozhodnutí / opatrení) vydávaných vo vyššie uvedených veciach. V tomto type správneho súdneho konania sa domáhajú ochrany primárne fyzické osoby, ktoré je nutné považovať za tzv. slabších
účastníkov (pozri § 5 ods. 1 SSP v spojení s článkom 6 Civilného sporového poriadku), ktorej skutočnosti zároveň zodpovedá nielen osobitná poučovacia povinnosť, ale i napríklad oslobodenie od poplatkovej povinnosti, nevyžaduje sa tiež podmienka povinného právneho zastúpenia, správna žaloba fyzickej osoby sa zo strany správneho súdu posudzuje neformálne, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi; rovnako správny súd (ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva) môže i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
Z uvedeného je zrejmé, že účelom takto koncipovanej osobitnej úpravy je predovšetkým zabezpečenie účinnejšej ochrany práv týchto fyzických osôb (hlavne z dôvodu nedostatku ich právneho vedomia) v správnom súdnom konaní. 35.
Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom spisov kasačný súd zistil, že so žalobcom bola na pobočke Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici dňa 26.10.2020 spísaná žiadosť o invalidný dôchodok. Za invalidného žiadal byť žiadateľ uznaný od 26. októbra 2020. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok bol posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 26. októbra 2020.
Z prijatého posudku vyplýva, že XX ročný žiadateľ o invalidný dôchodok má základné vzdelanie, je dlhodobo nezamestnaný a je sporadicky liečený pre bolesti chrbtice. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou popisuje degeneratívne zmeny s vyklenutím medzistavcových platničiek a zúžením spinálneho kanála bez myelopatie. Popisované je aj zúženie neuroforamen s možným kontaktom na korene L3 obojstranne a S1 vľavo. Neurológom je popisované ľahké až stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti chrbtice bez paréz, bez porúch svalstva, s občasnými prejavmi nerovného dráždenia do pravej dolnej končatiny. Analgetická liečba je minimálna, neboli využité iné možnosti liečby - rehabilitácia, PRT, ozonoterapia, liečba algeziológa.
Od februára 2020 na kontrolnom neurologickom vyšetrení nebol. Ochoreniu podľa kapitoly XV. Oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení prináleží miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Posudzovaný sa ďalej podrobil operácii brušnej prietrže aj s odstránením pravej polovice hrubého čreva pre gangrénu pri črevnej nepriechodnosti spôsobenej zaškrtením čreva v brušnej prietrži. Kontrolné vyšetrenie napriek žiadosti nepredložil, závažné následky od operácie dokumentované nie sú. Výživa je nadmerná. Zákrok bol plánovaný už v roku 2014, ale odmietol ho. Absolvoval rtg vyšetrenie po početných úrazoch bez následkov. Popisované sú artrotické zmeny primerané veku ľahkého až stredného stupňa bez obmedzenia pohyblivosti postihnutých kĺbov. V auguste až októbri
2020 bol vyšetrený diabetológom a endokrinológom pre nadváhu so zvažovaním bariatrickej operácie žalúdka. Endokrinné ochorenie nie je, diabetológ udáva možnú počínajúcu cukrovku, ale laboratórne vyšetrenia sú v norme. Nadváha nedosahuje významné hodnoty BMI, ani nebola doteraz liečená, nie sú preukázané závažné následky ochorenia. Ochorenia neodôvodňujú percentuálne zvýšenie. Iné závažné ochorenia dokumentované nie sú.
S takýmto posúdením sa stotožnila aj posudková lekárka ústredia, ktorá posúdila zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok aj na základe správ z lekárskych vyšetrení: neurologické zrealizované od 18.11.2019 do 10.02.2020, neurologické vyšetrenie druhou lekárkou 26.11.2020, MR vyšetrenie LS chrbtice z 01.02.2020, chirurgické z 22.01.2020, endokrinologické zo
14.08.2020, diabetologické z 02.10.2020 a ortopedické z 26.11.2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie zhodne určila choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s 35 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 36. Kasačný súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti a hlavne z jeho doplnení vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu, ako aj pripojených spisov dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch dospeli po posúdení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu 26. október 2020, od ktorého dňa žiadal byť uznaný za invalidného dôchodcu, dospeli k zhodnému posudkovému záveru, podľa ktorého 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie nezakladá právny nárok na invalidný dôchodok ku dňu 20. október 2020 s tým, že ostatné ochorenia žiadateľa o dávku neodôvodňovali percentuálne zvýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. 37. Zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu za účelom doplnenia posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ktorý žiadateľ o dávku preukazoval v kasačnom konaní novšími správami z odborných vyšetrení, ktoré absolvoval až po rozhodnutí jednak správneho orgánu druhého stupňa a po rozhodnutí správneho súdu by bolo v tomto prípade nehospodárne, keďže žalobca pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok 26. októbra 2020 od februára 2020 na kontrolnom neurologickom vyšetrení nebol. Po právoplatnom ukončení predmetného konania má žalobca právny nárok na podanie novej žiadosti o invalidný dôchodok, v ktorom konaní môžu byť novšie správy z odborných vyšetrení znovu posúdené posudkovými lekármi sociálneho poistenia aj podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 38. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. februára 2023