6Ssk/69/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 30. novembra 2022, č. k. 33Sa/4/2021-75, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo 16. novembra 2020, číslo: 490466/2020, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 5. augusta 2020, Číslo: 364108/ 2020-6031 vo výrokovej časti tak, že žalobcovi - od 1. mája 2017 do 30. júna 2017 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 v spojení s § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“)

- od 1. júla 2020 do zmeny pomerov žalobcu podľa § 28 ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z. znížil náhradu za stratu na služobnom plate na sume 304,90 eur. 2. Pre úplnosť, prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 5. augusta 2020, Číslo: 364108/ 2020-6031 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2, § 21 ods. 3, § 28 ods. 1,4,5 zákona č. 328/2002 Z. z. priznal žalobcovi - od 1. mája 2017 do 30. júna 2017 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 0,00 eur, - od 1. júla 2017 do 31. decembra 2017 podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 0,00 eur, - od 1. januára 2018 do 1. februára 2018 podľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2 a § 21 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. náhradu za stratu na služobnom plate vo výške 0,00 eur,

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 1 ods. 2, § 4 ods. 2, § 20 ods. 1 písm. a/ bod 3, § 21 ods. 1 veta prvá, § 28 ods. 1-5, § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., § 9, § 10, § 11, § 12, § 13, § 58 ods. 1 Správneho poriadku a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej

Dodal, že zamestnancom sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu k správnemu orgánu s tým, že za obdobný pracovný vzťah sa považuje aj štátna služba príslušníkov finančnej správy vykonávaná v služobnom pomere.

Na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú. Nie sú upravené ani v inom právnom predpise. Za tejto situácie zrejme nápravu možno zabezpečiť iba prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

Odhliadnuc od toho sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný postupoval v rozpore s právnymi predpismi, ak nezvýšil náhradu do takej výšky, aby príjem žalobcu bol rovnaký, ako keby nedošlo k služobnému úrazu. Podľa súdu aplikácia § 28 ods. 4 a 5 zákona č. 228/2002 Z. z. by nemala spočívať vo vypočítavaní fiktívneho služobného platu pri obvyklom chode vecí, ako keby žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru, naďalej pracoval vo finančnej správe a poberal služobný plat. Ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. jednoznačne stanovuje, že sa zvyšuje náhrada na stratu na služobnom plate a nezvyšuje sa služobný plat, z ktorého sa náhrada priznáva, pričom uvedený mechanizmus je rovnaký ako pri zvyšovaní iných dávok sociálneho poistenia, či už v osobitnom systéme sociálneho poistenia alebo vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Ide o valorizačný mechanizmus opakujúcej sa dávky, a teda nie je potrebné pri každom zvyšovaní platov automaticky zvyšovať služobný plat a následne vypočítavať výšku náhrady, ktorá sa valorizuje rovnakým systémom ako platy. Pokiaľ sa platy valorizujú percentuálnym zvýšením, percentuálne sa zvýši náhrada o rovnaké

V tomto smere dal súd žalobcovi za pravdu, že ak dôjde k reforme, ako v prípade žalobcu, že zanikla funkcia colníka a tejto funkcii boli priradené nové platové triedy v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z., je potrebné sa týmto zaoberať a určiť, do ktorej triedy patrí žalobca, keďže je dôvodné predpokladať, že sa budú valorizovať nové platové tarify a žalobca nesmie byť ukrátený na svojich právach len s poukazom na to, že platové tarify v zmysle zákona č. 200/1998 Z. z. sa už neuplatňujú, pretože spôsob zvyšovania platov nemusí byť len percentom, ale aj stupnicou platových taríf. 6. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Žalovaný závery krajského súdu považoval za nesprávne, nenáležité a nezákonné, keď vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti žalobcom napadnutých rozhodnutí vyhodnotil súd ako dôvodnú námietku zaujatosti žalobcu, z ktorého dôvodu vec v merite rozhodnutia nepreskúmal, ale napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, čím sa krajský súd dopustil nesprávneho procesného postupu a znemožnil žalovanému, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Zákon v predmetnom ustanovení neuvádza, že odvolacím orgánom je „nadriadený odvolací orgán“, ale priamo „nadriadený“ ako fyzická osoba, teda príslušný nadriadený ako fyzická osoba predstavuje správny orgán v takomto konaní, obdobne ako napríklad starosta obce. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2016, sp. zn. 6Sžo/26/2015. Poukázal na to, že žalovaný, ktorý vydal predmetné rozhodnutie, sa vysporiadal so vznesenou námietkou zaujatosti v odôvodnení predmetného rozhodnutia, kde podrobne zdôvodnil, prečo sa na takýto prípad nevzťahujú ustanovenia § 9 a nasl. Správneho poriadku. 10. Ďalej uviedol, že pojem „štátny zamestnanec finančnej správy v služobnom pomere“ nie je definovaný žiadnym právnym predpisom, pričom zákon rozlišuje medzi zamestnancom alebo príslušníkom finančnej správy v služobnom pomere. Zároveň zákon jasne definuje, kto sa rozumie príslušným správnym orgánom, ktorému je zverená právomoc rozhodovania o

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky však nie je priamym nadriadeným riaditeľovi colného úradu, a teda vo veci náhrad za stratu na služobnom plate rozhodovať v žiadnom prípade nebolo oprávnené. V rámci rozhodovania nadriadených neprichádza do úvahy vylúčenie, pretože nie je pracovníkom správneho orgánu. V danom prípade je sám nadriadený orgán, ktorý rozhoduje.

K predmetnej sťažnosti žalobcu ďalej uviedol, že každý bod predmetnej sťažnosti, ktorý bol vyhodnotený ako opodstatnený, bol následne riešený v súlade s platnými právnymi predpismi tak, aby žalobca nebol na svojich právach ukrivdený. Navyše, ak by bol V.. Q.. I.Š_ V. voči žalobcovi zaujatý, dalo by sa predpokladať, že predmetným rozhodnutím nebude žalobcovi priznané vyššie plnenie ako prvostupňovým správnym rozhodnutím. Žalobcovi teda nevznikla žiadna ujma, práve naopak, nadriadený, ktorý vo veci rozhodoval, a ktorý bol žalobcom označený ako „zaujatý“, rozhodol nakoniec zvýšením príslušných dávok v prospech žalobcu. 12.

zákonom. 13. Záverom dodal, že dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu v správnom súdnom konaní by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí prepočítal a upravil výšku náhrady za stratu na služobnom plate tak, že žalobca nebol následkom predmetného rozhodnutia ukrátený, pretože mu bola priznaná náhrada vo vyššej výške ako rozhodnutím prvého stupňa. 14.

III.

15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.

IV.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. 23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo 16. novembra 2020, číslo: 490466/2020, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil vo výrokovej časti prvostupňové správne rozhodnutie z 5. augusta 2020, Číslo: 364108/2020-6031 spôsobom už bližšie ozrejmeným v bode 1 tohto rozsudku.

26. Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ bod druhý zákona č. 328/2002 Z. z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.

28. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa odseku 4 sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. 29. Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku, správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

31. Podľa § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. 32. Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.

34. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného preukázané, že - žalobca dňa 16. decembra 2013 (funkcia: odborný colný referent) utrpel služobný úraz, - rozhodnutím služobného lekára žalovaného z 11. augusta 2016 bola žalobcovi ustanovená zdravotná klasifikácia „C“ - spôsobilý na výkon štátnej služby colníka s obmedzením, - rozhodnutím hlavného posudkového lekára žalovaného z 15. februára 2017 bolo na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie z 11. augusta 2016 zmenené tak, že žalobcovi bola ustanovená zdravotná klasifikácia „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby colníka, - rozhodnutím z 15. marca 2017, číslo 249277/2017 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru colníka dňom 30. apríla 2017, - žiadosťou z 25. apríla 2017 žalobca požiadal o náhradu škody za služobný úraz a uplatnil si náhradu za stratu na služobnom plate po ukončení služobného pomeru, - prvostupňový správny orgán (riaditeľ colného úradu) rozhodnutím z 28. augusta 2018 priznal žalobcovi náhradu za stratu na služobnom plate

ďalšie konanie [dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia spočíval v tom, že pri výpočte náhrady za stratu na služobnom plate bolo potrebné vychádzať zo služobného platu, ktorý bol žalobcovi naposledy reálne vyplatený pred skončením služobného pomeru a nie z náhrady služobného platu za mesiac apríl 2017], - žalovaný následne rozhodnutím z 5. novembra 2019 zrušil prvostupňové správne rozhodnutie z 28. augusta 2018 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, - medzitým, v priebehu konania na Krajskom súde v Žiline prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 24. mája 2019 zvýšil žalobcovi od 1. januára 2019 náhradu za stratu na služobnom plate na 100,32 eur mesačne, - na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 30. septembra 2019 zrušil prvostupňové správne rozhodnutie z 24. mája 2019 vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie

35. Rovnako z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal najvyšší správny súd preukázané, že - rozhodnutím z 30. mája 2017 žalovaný priznal žalobcovi od 1. mája 2017 výsluhový dôchodok vo výške 592,27 eur mesačne, ktorý bol v priebehu ďalších rokov vždy k 1. júlu príslušného roku valorizovaný (konkrétne v roku 2017 na sumu 597,47 eur mesačne, v roku 2018 na sumu 611,87 eur mesačne, v roku 2019 na sumu 626,27 eur mesačne, v roku 2020 na sumu 640,67 eur mesačne), - žalovaný rozhodnutím z 29. mája 2017 žalobcovi nepriznal invalidný výsluhový dôchodok z dôvodu, že žalobca podľa lekárskeho posudku nebol uznaný za invalidného, keď miera zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie v dôsledku služobného úrazu bola stanovená na 10 %, pričom v zmysle § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. má colník nárok na invalidný výsluhový dôchodok, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %, - odvolací správny orgán (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) rozhodnutím z 25. júla 2017 odvolanie žalobcu zamietlo a potvrdilo prvostupňové správne rozhodnutie z 29. mája

alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 36. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

ako celku. Pokiaľ potom V.. Q.. I. V. mal sám postavenie správneho orgánu, nevzťahujú sa na neho ustanovenia Správneho poriadku o vylúčení zamestnancov. Najvyšší správny súd sa stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel krajský súd, že v predmetnej veci vystupoval V..

zamestnancom sa rozumie osoba, ktorá je v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu k správnemu orgánu s tým, že za obdobný pracovný vzťah sa považuje aj štátna služba príslušníkov finančnej správy vykonávaná v služobnom pomere.

svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom finančného riaditeľstva je Banská Bystrica, je rozpočtovou organizáciou zapojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva a je zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch a Kriminálnom úrade finančnej správy, služobným úradom colníkov a štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch a Kriminálnom úrade finančnej správy. Finančné riaditeľstvo (okrem iného) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 4 ods. 3 písm. s/ menovaného zákona). Podľa § 37 ods. 1 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“), colníka v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe,

39. Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V predmetnej veci je teda správnym orgánom výlučne žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ale nie je ním generálny riaditeľ colnej sekcie, nakoľko colná sekcia ako vnútorný útvar žalovaného, respektíve jeden z vnútorných útvarov žalovaného nebola zriadená zákonom; rovnako tak generálny riaditeľ vrátane jeho (aj rozhodovacích) kompetencií nevyplýva zo zákona, ale z vnútorného aktu - organizačného poriadku žalovaného schváleného Ministerstvom financií Slovenskej republiky a vydaného v súlade s § 3 ods. 1 písm. h/ zákona č. 333/2011 Z. z. V predmetnej veci V.. Q.. I. V. bol rozhodnutím prezidenta finančnej správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 31. januára 2019 v súlade s § 37 ods. 1 písm. b/ zákona č. 200/1998 Z. z. od 1. februára 2019 poverený výkonom dočasne neobsadenej funkcie

colná. Na jej čele stojí generálny riaditeľ colnej sekcie, ktorý riadi a zodpovedá za činnosť sekcie v rozsahu svojej pôsobnosti, priamo riadi riaditeľov organizačných útvarov vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti, vedúcich zamestnancov a zamestnancov v jeho priamej riadiacej pôsobnosti, tiež priamo riadi riaditeľov colných úradov a je ich bezprostredne nadriadeným (je odvolacím orgánom riaditeľovi colného úradu, ktorý vydal rozhodnutie vo veciach služobného

40. S ohľadom na takto nastavené východiská sa na zamestnanca rozhodujúceho o odvolaní žalobcu vzťahovali príslušné ustanovenia Správneho poriadku upravujúce inštitút námietky zaujatosti vrátane k tomu prislúchajúceho procesného postupu. Podstata inštitútu vylúčenia zamestnanca spočíva v naplnení požiadavky dosiahnuť v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci konkrétnym zamestnancom čo najvyššiu mieru objektivity pri naplnení zásady rozhodovania výlučne iba vo verejnom záujme. Účelom § 9 ods. 1, 2 Správneho poriadku je teda prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu zamestnanca správneho orgánu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.

To potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorý ako prvý novelizoval ustanovenie § 28 zákona č. 328/2002 Z. z. do dnešnej podoby, a z ktorej vyplýval podstatný fakt, že následná zmena služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala, napríklad z dôvodu zaradenia funkcie do inej platovej triedy, je z hľadiska už priznanej náhrady straty na služobnom plate právne irelevantná. Z obsahu správnou žalobou

náhrady za stratu na služobnom plate prináležiacu žalobcovi za príslušné obdobia. 42. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.