6Ssk/69/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: T.. Y.. N.. T. P., L.., narodená XX. Y. XXXX, bytom v X. X., G. S. č. XXXH., právne zast.: JUDr. Ing. Michalom Ševčíkom, PhD., advokátom a konateľom URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 17, IČO: 36646181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 27. mája 2022, Číslo: 228153/2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2024, č. k. BB-75S/61/2022-71, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 331b ods. 3, § 278 písm. d/ bod 16 v znení účinnom do 31. decembra 2021, § 278 písm. e/ bod 13, § 213 ods. 8, § 283 ods. 3 veta druhá, § 73 ods. 1-4, § 280 ods. 3 veta druhá zákona č. 35/ 2019 Z.z., § 152a ods. 1-4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v rozhodnom znení (ďalej len „Zákonník práce“; pozn. súdu) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Môže však vyplývať aj z účelu ubytovania (napríklad prechodné ubytovanie na dobu vykonávania určitej činnosti, na dobu trvania školenia alebo školského roka a pod.). Prechodné ubytovanie sa poskytuje v zariadeniach na to určených. Zákon uvádza hotely, nocľahárne, ubytovne a iné

Predmetom dane za ubytovanie je podľa § 37 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“; pozn. súdu), odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení, ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely a iné zariadenie poskytujúce odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osobe.

Za oprávnené výdavky podľa § 152a Zákonníka práce nebolo možné považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý žalobkyni vystavil subjekt, ktorý nemá živnostenské oprávnenie. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností podľa názoru správneho súdu nebolo cieľom zákonodarcu poskytovať príspevok na rekreáciu za služby poskytnuté v charaktere zariadení, ktoré žalobkyňa navštívila, keďže išlo o také zariadenie, ktorého hlavnou oblasťou činnosti nie je poskytovanie služieb v cestovnom ruchu. Ďalej správny súd uviedol, že žalovaný mal právomoc vydať rozhodnutie, keďže podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žiadosti išlo o konanie vo veciach služobného pomeru, prvým úkonom voči žalobkyni mohlo byť aj rozhodnutie; rovnako aj oprávnenie prezidenta Finančnej správy ako prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu v spojení s osobitnou komisiou považoval za súladné s príslušnou

II.

Zákonník práce a ďalšie právne predpisy zavedením predmetného nároku, podľa ktorej cit.: „Cieľom návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu. Medzi navrhované nástroje financovania cestovného ruchu patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Predloženým návrhom zákona sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút - príspevok na rekreáciu zamestnancov.“ Rovnako z príslušnej dôvodovej správy vyplývalo, že cit.: „Navrhovaným doplnením zákona č. 152/ 1994 Z.z. o sociálnom fonde bude umožnené použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce a inými osobitnými predpismi týkajúcimi sa tohto príspevku na rekreáciu zamestnancov.“ čím je zrejmé, že nad rámec § 152a Zákonníka práce môžu ešte zamestnávatelia preplácať rekreácie zo sociálneho fondu. To len potvrdzuje fakt, že rekreácia zamestnanca tak, ako v prípade žalobkyne, nie je ani zákonom č. 347/2018 Z.z. a už vôbec nie dôvodovou správou obmedzená. Nakoniec odkázala na znenie § 2 písm. d/ zákona č. 91/2010 Z.z. v znení zákona č. 347/2018 Z.z., podľa ktorého prenocovaním sa rozumie cit.: „prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.“, pričom práve hotelový účet preukazuje uhradenie miestnej dane za ubytovanie, čo si mal žalovaný preveriť. 11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti na ďalšie konanie.

12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 13. marca 2025 stotožniac sa so závermi, ku ktorým dospel správny súd. Príjem zamestnanca z „príspevku na rekreáciu“ je oslobodený od dane z príjmu (pozri § 5 ods. 7 písm. b/ zákona č. 595/ 2003 Z.z.). Preto, je potrebné analyzovať a vykladať pojmy obsiahnuté v § 152a Zákonníka práce, napríklad „výdavky“, „ubytovanie“, keď Zákonník práce ich definíciu neobsahuje, aj v spojení s inými právnymi predpismi. Správny orgán pri hľadaní spravodlivosti nie je za každých okolností viazaný doslovným znením právnej normy.

Ustanovenie § 152a Zákonníka práce bolo prijaté ako súčasť balíka zmien v oblasti cestovného ruchu s cieľom jeho podpory (novela zákona č. 91/2010 Z.z.), a preto ho nemožno vykladať izolovane od predmetného zákona, ktorý vymedzuje aj pojmy „prenocovanie“, alebo „rekreačný poukaz“.

ubytovanie. V tomto ohľade je potrebné odlišovať ubytovanie dlhodobého charakteru (dlhodobý nájom) a ubytovanie krátkodobého charakteru. Ubytovanie je možné poskytnúť na základe zmluvy o ubytovaní, ktorá je ako zmluvný typ upravená zákonom č. 40/1964

V nadväznosti na skutočnosť, že Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS - Financie nemá živnostenského oprávnenie, nie je možné poskytnutie prenocovania v tomto prípade hodnotiť ako ubytovanie v zmysle príslušných právnych predpisov.

viaceré účely (§ 37 zákona č. 582/2004 Z.z.). Pokiaľ ide o výdavky v rozsahu § 152a ods. 4 Zákonníka práce na zamestnanca a iné osoby podľa § 152a ods. 5, menovaný zákon upravuje, že účtovný doklad má obsahovať označenie (meno) zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu vychádzajú zo zákona o účtovníctve. Doklad predložený žalobkyňou tieto údaje neobsahuje. Žalovaný nemal predložený účtovný doklad, na základe ktorého by vedel uznať výdavky (hoci skutočne boli vynaložené) a ktorý by predložil v prípade kontroly.

Z dôvodovej správy k novele Zákonníka práce, vykonanú zákonom č. 347/2018 Z.z. vyplýva, že cieľom zavedenia tzv. príspevku na rekreácie podľa § 152a Zákonníka práce, je podpora domáceho cestovného ruchu, prostredníctvom zavedenia nových nástrojov na financovanie rozvoja cestovného ruchu a jedným z nich je aj rekreačný poukaz. Účelom zákonného inštitútu bolo vytvoriť možnosť a zvýšiť motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov, stráviť dovolenku na Slovensku za finančne zvýhodnených podmienok. Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity príspevku na rekreáciu zamestnancov bolo doplnenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, a to tým, že príspevok na rekreáciu zamestnancov sa zaradil do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti a taktiež jeho zaradenie do daňových výdavkov zamestnávateľa. To znamená, že účelom

Ak by áno, potom by aj osoby ubytované v internátoch, ktoré v období prázdnin poskytujú ubytovanie fyzickým osobám, mohli uplatniť príspevok na rekreáciu, čo celkom určite nebolo v úmysle zákonodarcu. Dal do pozornosti, že je v prísnom rozpore s účelom prijatia novely, ktorou je podpora cestovného ruchu, ak by sa príspevok poskytoval v prípade, ak ide o zariadenie vlastnené alebo spravované zamestnávateľom, či štátnym orgánom nadriadeným zamestnávateľovi, pretože cieľom zavedenia príspevku podľa § 152a Zákonníka práce je podpora cestovného ruchu (napr. aj rodinných penziónov) a v tomto prípade objektívne nemôže k podpore cestovného ruchu dôjsť, keďže uhradené financie z rekreácií sa odvádzajú do štátneho rozpočtu a nemôžu byť použité na iný účel.

IV.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 14. apríla 2025 na vedomie.

V.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Zákon č. 35/2019 Z.z. upravuje právomoc a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky v oblasti daní, poplatkov a colníctva, postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy, postavenie, povinnosti a oprávnenia príslušníka finančnej správy (§ 30) pri plnení úloh finančnej správy, štátnu službu príslušníkov finančnej správy a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru (§

ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

24. Podľa § 152a ods. 4 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú preukázané výdavky zamestnanca na a/ služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,

25. Podľa § 152a ods. 6 Zákonníka práce, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

26. Zákon č. 91/2010 Z.z. upravuje podporu cestovného ruchu v Slovenskej republike, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pôsobiacich v cestovnom ruchu, tvorbu koncepčných dokumentov a financovanie rozvoja cestovného ruchu (§ 1).

28. Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).

31. Podľa § 37 zákona č. 582/2004 Z.z., predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení (ďalej len "zariadenie"), ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely.

- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 11. apríla 2022 žalobkyni neposkytol príspevok na rekreáciu, - na odvolanie žalobkyne a po zasadnutí osobitnej komisie prezidenta finančnej správy, ktoré sa uskutočnilo dňa 24. mája 2022, žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 27. mája 2022 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 11. apríla 2022.

č. 200/1998 Z.z., ktorý bol s účinnosťou od 01. júla 2019 zrušený práve zákonom č. 35/ 2019 Z.z.) je odkazujúcou, referenčnou normou, ktorá bez ďalšieho odkazuje na iný právny predpis, v tomto prípade na § 152a Zákonníka práce upravujúceho rekreáciu zamestnancov.

Len pre úplnosť možno uviesť, že zákon č. 347/2018 Z.z. zaviedol inštitút príspevku na rekreáciu nielen vo vzťahu k Zákonníku práce a k zákonu č. 35/2019 Z.z., ale v tomto smere novelizoval ďalšie právne predpisy upravujúce štátnu službu príslušníkov Policajného zboru (§ 141b zákona č.

Z uvedeného je zrejmé, že zákon č. 347/2018 Z.z. zaviedol inštitút príspevku na rekreáciu naprieč právnym poriadkom s tým, že na riadne posúdenie veci je nevyhnutné pochopiť jeho zmysel a účel. Právna norma nejestvuje vo vákuu. Každá právna norma je totiž súčasťou určitého systému, ktorý sleduje (vyšší) význam. Slovami Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2007, sp. zn. III. ÚS 274/07 cit.: „ (.

. .) podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu. Medzi navrhované nástroje financovania cestovného ruchu patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce (príspevku na rekreáciu zamestnancov) vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o cykloturistiku v Slovenskej republike a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či neexistujúcim značením cyklotrás. Súčasťou podpory domáceho cestovného ruchu budú aj investičné pomoci umožňujúce investície napríklad do infraštruktúry, ktorá vytvára predpoklady pre zvýšenú atraktivitu destinácií, ktoré majú stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenskej republiky a rozvoj nadväzujúcich služieb.

. .). Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby. Zavedením navrhovaných opatrení sa očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu, pričom sa predpokladá zvýšený dopyt po ubytovacích a s tým súvisiacich službách, rozvoj marginalizovaných regiónov a naopak vznik nových pracovných miest v cestovnom ruchu a príbuzných odvetviach, nárast návštevnosti a zvýšenie povedomia o domácom cestovnom ruchu.“ Žalobkyňa mala za to, že pri výlučnej aplikácii § 152a ods. 4 Zákonníka práce vznikli na jej strane oprávnené výdavky, konkrétne preukázané výdavky na pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky, prípadne preukázané výdavky na ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby. Ďalej je zrejmé, že ustanovenie § 152a bolo formou zákona č. 347/2018 Z.z. do Zákonníka práce prijaté ako súčasť balíka zmien v oblasti

na účel sledovaný zavedením inštitútu rekreačného príspevku a s tým súvisiacej relevantnej právnej úpravy, predovšetkým zákona č. 91/2010 Z.z., za neopodstatnenú. Pojmy použité v § 152a Zákonníka práce je preto potrebné vykladať vo významovej rovine a koncepčnej zhode s pojmami obsiahnutými v zákone č. 91/2010 Z.z., ktorý (okrem iného) ponúka legálnu definíciu „prenocovania“, teda pojmu, použitého aj v § 152a Zákonníka práce. In concreto, pôvodne znejúce ustanovenie § 2 písm. d/ [definujúcim prenocovanie ako cit.: „ (.

. .) prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie.“ 35. V súvislosti s pojmom „ubytovanie“, ktorý je použitý tak v § 152a Zákonníka práce, ako aj v legálnej definícii „prenocovania“ v zákone č. 91/2010 Z.z., je potrebné odkázať na relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý v § 754 a nasl. upravuje zmluvu o ubytovaní, predmet ktorej spočíva v poskytnutí prechodného ubytovania, ktoré je spojené s určitými nevyhnutnými službami, prípadne na základe osobitnej dohody aj s ďalšou službou. Prechodnosť ubytovania vyplýva spravidla z dohodnutej doby ubytovania.

2004 Z.z. v § 37 upravujúcim daň za ubytovanie odkazuje práve na § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení, ktorým je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely. Žalovaný v podstate žalobkyni nepreplatil ňou deklarovanú a nesporne uhradenú sumu 168,59 eur vyplývajúcu z účtovného dokladu vystaveného dňa 09. júna 2021 subjektom Vzdelávacie a doškoľovacie zariadenie VS - Financie, Tatranská Lomnica č. 128, Vysoké Tatry, v ktorom bola ubytovaná v dňoch 07. júna 2021 až 10. júna 2021. V tomto smere aj s odkazom na vyššie uvádzané východiská sa možno stotožniť s názorom žalovaného, že vzdelávacie a

svojím rozpočtom na rozpočet rozpočtovej kapitoly ministerstva. Uvedený subjekt teda nie je hotel, motel, botel, hostel, penzión, apartmánový dom, kúpeľný dom, liečebný dom, ubytovacie zariadenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, turistická ubytovňa, chata, stavba na individuálnu rekreáciu, zrub, bungalov, kemping, minikemp, táborisko, rodinný dom, byt v bytovom dome, v rodinnom dome alebo v stavbe slúžiacej na viaceré účely, tak ako to predpokladá už vyššie zmieňované ustanovenie § 37 zákona č. 582/2004 Z.z.

Už zo samotného a žalobkyňou doloženého hotelového účtu z 09. júna 2021 vyplýva, že uvedené zariadenie je rozpočtovou organizáciou Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré nevykonáva podnikateľskú činnosť. V závere možno teda zdôrazniť, že účelom zavedenia nového inštitútu príspevku na rekreáciu zamestnanca bola podpora domáceho cestovného ruchu.

Možno sa stotožniť s názorom žalovaného, že je v rozpore s účelom prijatia novely, ktorou je podpora cestovného ruchu, ak by sa príspevok poskytoval v prípade, ak ide o zariadenie majúce charakter rozpočtovej organizácie Ministerstva financií Slovenskej republiky s právnou subjektivitou zapojenej na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií Slovenskej republiky, keďže cieľom zavedenia príspevku podľa § 152a Zákonníka práce je podpora cestovného ruchu. V tomto prípade objektívne nemôže k podpore cestovného ruchu dôjsť, keďže uhradené financie z rekreácií sa odvádzajú do štátneho rozpočtu a nemôžu byť použité na iný účel, čo v konečnom podporuje už zmieňovaná dôvodová správa k zákonu č. 347/2018 Z.z., podľa ktorej návrh zákona zavádzanými nástrojmi financovania cestovného ruchu a inštitútu príspevku na rekreáciu zamestnancov reaguje aj na skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku mali z pomedzi európskych krajín jednu z najnižších mier vyťaženosti.

36. Len pre úplnosť možno dodať, že dodatkom č. 4 platným od 01. januára 2023 došlo (okrem iného) k zmene právnej formy Vzdelávacieho a doškoľovacieho zariadenia VS - Financie z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu a tiež sa rozšíril predmet činnosti príspevkovej organizácie o podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti; konkrétne išlo o ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach (verejne prístupný zdroj <https://www.vdz- financie.sk/o-nas/identifikacia-organizacie/>). To potvrdzuje aj výpis zo živnostenského registra, podľa ktorého vyššie menovanému zariadeniu s účinnosťou od 28. marca 2023 vzniklo oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti s predmetom podnikania - ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach.

Nadriadeným je minister financií Slovenskej republiky alebo príslušník finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie, ktorého minister za nadriadeného určí. Minister deleguje personálnu právomoc prostredníctvom personálneho opatrenia (§ 73 zákona č. 35/2019 Z.z.).

Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 25. septembra 2025