6Ssk/70/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:8021200079.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8Sa/2/2021
- IČS
- 8021200079
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. T. T., nar. XX. H. XXXX, bydliskom v U., X. T. Č.. XXXX/ X, právne zastúpeného: Mgr. Zdenko Seneši, advokát a konateľ Advokátskej kancelárie ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského č. 12, Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30807484, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 15. marca 2018, č. 26605-3/2018-BA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zo 16. augusta 2017, č. 700-2910814617-GC04/2017, v sociálnej veci, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. augusta 2021, č. k. 8Sa/2/2021-39, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd" alebo „krajský súd") v poradí druhým rozsudkom v tejto veci dňa 26. augusta 2021, č. k. 8Sa/2/2021-39 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"), podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu (v sociálnej veci), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 15. marca 2018, č. 26605-3/2018-BA (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/
2003 Z. z.") žalovaná rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zo 16. augusta 2017, č. 700-2910814617-GC04/17, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného
fondu solidarity, zmenila tak, že z výrokovej časti vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov", a v ostatnom rozhodnutie pobočky potvrdila. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalovanej ju nepriznal, keďže jej nárok na náhradu trov v zásade neprináleží.
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, ako prvostupňový orgán (ďalej aj „pobočka"), vydala dňa 16. augusta 2017 rozhodnutie č. 700-2910814617-GC04/17 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým žalobcovi podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. predpísala za obdobie január až jún 2009 poistné
na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 562,50 Eur. 3. V poradí prvým rozsudkom z 29. januára 2019, č. k. 8Sa/32/2018-66, Krajský súd v Prešove podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. a) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pričom žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.
Tento rozsudok krajského súdu bol na základe kasačnej sťažnosti žalovanej zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/55/2019, s poukazom na to, že správny súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal s tým, že o zásadnej otázke, ktorou bolo právne postavenie žalobcu na účely sociálneho poistenia, ako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne poistenie, bolo už právoplatne rozhodnuté, a tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť rozhodnutia.
4. Krajský súd po opätovnom preskúmaní veci vydal napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Poukázal na právnu úpravu zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorej je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, resp. o predpísaní poistného, v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, dňa 5. decembra 2016, č. 700-136/2016, a predmetné rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím žalovanej z 30. mája 2017, č. 25022-3/
2017-BA. Otázka zániku povinného poistenia žalobcu teda bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zániku poistenia nepodal, čím sa pripravil o možnosť jeho preskúmania súdom.
Vzhľadom na uvedené správny súd prisvedčil námietke žalovanej ohľadom nemožnosti preskúmať zánik povinného poistenia žalobcu, keďže existuje právoplatné rozhodnutie, ktorým bola táto otázka vyriešená. Žalobca žiadal preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom, avšak argumenty, ktoré uviedol, smerovali proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní nebolo možné preskúmavať.
Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že v prípade posudzovania žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby postupovali správne orgány v súlade so zákonom, keď prvostupňový orgán predpísal poistné v stanovenej výške, pretože vychádzal zo svojho rozhodnutia z 5. decembra 2016, č. 700-136/2016, o tom, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007, ale až dňa 30. júna 2009.
Z uvedeného rozhodnutia následne vyplynuli aj všetky povinnosti, v zmysle ktorých bolo vydané rozhodnutie o predpísaní poistného. Vo vzťahu k posúdeniu postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v danom období správny súd upriamil pozornosť na právne názory najvyššieho súdu vyjadrené v rozhodnutiach sp. zn. 1Sžso/81/2014 a 9Sžso/1/2015, a dodal, že túto otázku v danom konaní nemožno posudzovať ani ako predbežnú.
5. K ďalšej argumentácii žalobcu krajský súd doplnil, že rozhodnutia správnych orgánov obsahovali všetky formálne aj obsahové náležitosti v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., a uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu a uvádzaných správnych skutočností, po vyhodnotení všetkých námietok žalobcu, s prihliadnutím na zákonnosť rozhodnutí a názor kasačného súdu v zrušujúcom rozhodnutí, bolo potrebné žalobu zamietnuť.
II.
6. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") dňa 5. novembra 2021 kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 7. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, že otázka právneho postavenia žalobcu na účely sociálneho poistenia mala byť právoplatne posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného, v dôsledku čoho otázka statusu sťažovateľa ako samostatne zárobkovo činnej osoby nemôže byť opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní sociálneho poistenia. S poukazom na § 131 a § 132 SSP správnemu súdu vytkol, že rezignoval na materiálny prieskum rozhodnutia žalovanej argumentujúc, že o prejudiciálnej otázke (zániku sociálneho poistenia sťažovateľa) bolo rozhodnuté a toto rozhodnutie je pre neho záväzné, čím ho de facto zaradil k rozhodnutiam, ktorými je v zmysle § 131 SSP viazaný. Takýto názor však nemá oporu v dikcii tohto ustanovenia a zároveň eliminuje možnosť súdnej ochrany tam, kde ju už nemôže poskytnúť žiadny iný orgán. Sťažovateľ doplnil, že právne skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia žalovanej, je nevyhnutné posudzovať aj s poukazom na princíp, v zmysle ktorého z nezákonnosti nemôže prameniť zákonnosť, resp. z nepráva nemôže vzniknúť právo. Táto skutočnosť o to viac zvýrazňuje možnosť súdnej moci ako poslednej inštancie ochrany práva podrobiť súdnemu prieskumu aj také rozhodnutia správnych orgánov, ktoré síce nadobudli administratívnu právoplatnosť, no boli vydané v rozpore so zákonom, a potreba ich korekcie prevyšuje princíp právnej istoty v konkrétnom prípade. Sťažovateľ sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že administratívna právoplatnosť rozhodnutia bez ďalšieho znamená prekážku preskúmania predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré sú s preskúmavaným rozhodnutím späté. Vzhľadom na úlohy a postavenie správneho súdnictva vo vzťahu k orgánom štátnej správy nemôže administratívna právoplatnosť rozhodnutia, ktoré nie je ani taxatívne vymedzené v § 131 SSP, znemožňovať súdny prieskum podstatnej právnej skutočnosti v rámci tohto konania. 8. Sťažovateľ napokon zhrnul namietané skutočnosti do štyroch bodov: - Otázka zákonnosti zániku sociálneho poistenia je na účely súdneho prieskumu zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia otázkou zásadnou a významnou. - Táto otázka síce bola autoritatívne upravená právoplatným rozhodnutím správneho orgánu, no správnemu súdu nič nebráni ju ako prejudiciálnu skúmať v rámci iného konania, s ohľadom na § 131 SSP a contrario. - Správny súd bez akéhokoľvek právneho základu rezignoval na prieskum rozhodujúcich právnych skutočností, keď priradil rozhodnutie o zmene zániku sociálneho poistenia k rozhodnutiam, ktoré sú taxatívne vymenované v § 131 SSP.
- Správny súd takýmto nesprávnym postupom vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k naplneniu zákonom predpokladaného dôvodu na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle príslušných ustanovení SSP. 9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá jej bola doručená dňa 18. novembra 2021, vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 1. decembra 2021, v ktorom navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodol v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu, ktorý bol vyslovený v prvom rozsudku v tejto veci a ktorý bol pre neho záväzný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru je jedným z dôvodov, ktorý oprávňuje podať podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP kasačnú sťažnosť. Žalovaná mala za to, že žalobca nerešpektuje tieto ustanovenia a prostredníctvom kasačnej sťažnosti de facto spochybňuje zákonnosť rozsudku najvyššieho súdu, ktorým bol krajský súd viazaný. Dodala, že rozhodnutie vo veci zániku poistenia je právoplatné, t. j. nie je možné ho napadnúť riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky. Citujúc rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžsk/37/2021 ďalej uviedla, že žalobca napriek riadnemu poučeniu nepodal správnu žalobu proti právoplatnému rozhodnutiu o zániku povinného poistenia, a to napriek tomu, že správna žaloba bola prípustná. Preto podľa § 27 ods. 1 SSP správny súd nemohol preskúmavať zákonnosť tohto skoršieho rozhodnutia, ale naopak, bol povinný skúmať, či žalovaná postupovala zákonne a toto právoplatné rozhodnutie rešpektovala. Žalovaná uzavrela, že krajský súd rozhodol v súlade so zákonom a s právnym názorom najvyššieho súdu, s jeho názormi sa preto stotožnila, a kasačnú sťažnosť žalobcu považovala za nedôvodnú. 10. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 3. decembra 2021 doručené žalobcovi na vedomie.
III.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd"), na ktorý podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.") prešiel od 1. augusta výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná jeho právomoc, rozhodujúc v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP] po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa § 461 SSP.
IV.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach. 16. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 18. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je jedným z najčastejších dôvodov tohto opravného prostriedku.
Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva.
19. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti záveru krajského súdu o tom, že otázka zániku sociálneho poistenia nemôže byť v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia pred správnym súdom posudzovaná spolu s rozhodnutím o predpísaní poistného, a to ani ako predbežná otázka, ale musí sa o nej konať samostatne.
20. Z obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že: - Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, vydala dňa 5. decembra 2016, č. 700-136/2016, rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/20013 Z. z., v ktorom vyslovila, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007, ale zaniklo až dňa 30. júna 2009. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk 7. decembra 2016. - Sociálna poisťovňa, ústredie, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu z 5. decembra 2016, č. 700-136/2016, rozhodla dňa 30. mája 2017 pod č. 25022-3/2017-BA, tak, že odvolanie zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. júna 2017, pričom nebola podaná správna žaloba na jeho preskúmanie. - Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, dňa 16. augusta 2017 pod č. 700-2910814617-GC04/
17 vydala rozhodnutie, ktorým podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi predpísala poistné na sociálne poistenie za obdobie január až jún 2009 v celkovej výške 562,50 Eur.
Vychádzala pritom z rozhodnutia o zániku poistného ku dňu 30. júna 2009, za ktoré obdobie bolo zistené, že žalobca príslušné poistné a príspevky neodviedol. Na základe odvolania podaného proti tomuto rozhodnutiu žalovaná rozhodla preskúmavaným rozhodnutím.
21. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.
22. Podľa § 144 ods. 1 (veta prvá) zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.
23. Zo systematického zaradenia citovaných ustanovenia § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a ustanovenia § 144 ods. 1 (veta prvá) zákona č. 461/2003 Z. z. i z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach, ktoré majú odlišný charakter. V prvom prípade ide o tzv. nedávkové konanie, t. j. konanie, v ktorom sa nerozhoduje o dávkach, ale o otázkach, ktoré sú taxatívne vymedzené v danom ustanovení, kým v druhom prípade ide o konanie, ktoré je následkom zistenia Sociálnej poisťovne, že poistné nebolo odvedené vôbec alebo v nesprávnej sume.
24. Obsah správnej žaloby a kasačnej sťažnosti svedčí o tom, že žalobca, hoci sa expressis verbis domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 15. marca 2018, č. 26605-3/2018-BA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zo 16. augusta 2017, č. 700-2910814617-GC04/2017, teda rozhodnutia týkajúceho sa predpísania poistného podľa § 144 ods. 1 (veta prvá) zákona č. 461/2003 Z. z., de facto napáda rozhodnutie Sociálnej poisťovne týkajúce sa okamihu zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a s tým súvisiace postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby (t. j. rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné, z 5. decembra 2016, č. 700-136/2016, v spojení s rozhodnutím žalovanej z 30. mája 2017, č. 25022-3/2017-BA). Toto rozhodnutie však bolo vydané v inom konaní (nedávkové konanie podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.), v ktorom bol riadne podaný opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné.
Otázka okamihu zániku sociálneho poistenia žalobcu teda bola právoplatne vyriešená v inom konaní, v ktorom nedošlo k podaniu správnej žaloby a nebola využitá možnosť žalobcu uplatniť svoje právo na súdnu a inú právnu ochranu na správnom súde, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu i z vyjadrenia žalovanej, pričom žalobca toto tvrdenie nijako nespochybnil. Žalobca v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) nevyužil svoje právo nechať rozhodnutie týkajúce sa okamihu zániku sociálneho poistenia, ktoré bolo v jeho neprospech, preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, teda vlastným opomenutím sa zbavil možnosti súdnej ochrany. Toto opomenutie nie je možné reparovať a v snahe obnoviť možnosť vplyvu na dané konanie (rozhodnutie) sa domáhať prieskumu problematickej otázky cestou prieskumu iného rozhodnutia. Aktuálny právny stav je taký, že vo vzťahu k žalobcovi bola nastolená otázka s konečnou platnosťou vyriešená a žalobca je právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne viazaný, rovnako tak ostatné orgány.
25. Vzhľadom k uvedenému sa kasačný súd nezaoberal otázkou zániku sociálneho poistenia žalobcu a jeho postavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože takýto prieskum mal byť predmetom iného konania. Nad rámec kasačného prieskumu však najvyšší správny súd uvádza, že otázkou postavenia (statusu) lekára v danej súvislosti sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. novembra 2021, č. k. IV. ÚS 610/2021-22.
V.
26. Vo vzťahu k posudzovaniu predbežných otázok kasačný súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 132 SSP, ktoré rieši prejudiciálne otázky v užšom slova zmysle. Na tieto otázky sa nevzťahuje absolútna prekážka nedostatku právomoci správneho súdu (ako je to pri ustanovení § 131 SSP), ale iba prekážka relatívna, to znamená, že hoci nepatria do právomoci správneho súdu, tento je oprávnený si o nich vytvoriť vlastný, prejudiciálny záver bez toho, aby o nich rozhodoval. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy, a to: - ak je prejudiciálna otázka dosiaľ nevyriešená, teda kompetentný orgán o nej ešte nevydal rozhodnutie, správny súd ju môže posúdiť sám, nemôže však o nej (meritórne) rozhodnúť (§
132 ods. 1 SSP), alebo - kompetentný orgán už v tejto otázke rozhodol, vtedy správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (§ 132 ods. 2 SSP). V oboch uvedených prípadoch správny súd musí rešpektovať, že o nastolenej otázke mu neprináleží meritórne rozhodovať, preto treba k jej predbežnému posudzovaniu pristupovať s náležitou opatrnosťou, obzvlášť v nerozhodnutých veciach.
Ak už o otázke bolo príslušným orgánom rozhodnuté, túto skutočnosť je správny súd povinný brať do úvahy, a hoci nie je vylúčené, že otázku posúdi inak, nepôjde o svojvoľný postup. V tejto súvislosti treba dať do popredia význam zásady právnej istoty a rovnosti, ktoré sú limitou takéhoto (výnimočného) postupu správneho súdu, pretože platí požiadavka, aby orgány verejnej moci rozhodovali o rovnakých otázkach v zásade rovnako. Je teda žiaduce (a procesný predpis to expressis verbis vyžaduje), aby správny súd primárne vychádzal z rozhodnutí orgánov, ktoré sú na riešenie určitých otázok priamo určené, a aby ku korekcii ich záverov prikročil len v odôvodnených prípadoch, v rámci uplatnenia postupu ultima ratio (krajný, posledný prostriedok nápravy).
27. Je teda možné rezumovať, že otázka zániku sociálneho poistenia žalobcu bola s konečnou platnosťou vyriešená v samostatnom konaní, ktorého výsledkom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, vytvárajúce vo vzťahu k posudzovanej otázke prekážku res iudicata, a nebolo napadnuté správnou žalobou, preto bol správny súd podľa § 132 ods. 2 SSP povinný na takéto rozhodnutie prihliadať a vychádzať z neho.
Zároveň túto otázku nebolo potrebné riešiť ako predbežnú a posúdiť ju inak, pretože pre takýto postup neexistoval relevantný dôvod. Námietka sťažovateľa, že správny súd bez akéhokoľvek právneho základu priradil rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia k rozhodnutiam podľa § 131 SSP, je neopodstatnená. Dikcia § 132 ods. 2 SSP primárne predpokladá viazanosť správneho súdu rozhodnutiami kompetentných orgánov o otázkach, o ktorých im prislúcha rozhodovať, a zaväzuje správny súd ich rešpektovať. Situácie, kedy by sa správny súd mohol pri ich predbežnom riešení odchýliť od vysloveného názoru takéhoto orgánu, sú výnimočné a pripúšťa ich len extenzívny výklad ustanovenia § 132 ods. 2 SSP.
Rešpektovanie právoplatných rozhodnutí nielen súdov, ale i verejnoprávnych inštitúcií, medzi ktoré patrí aj Sociálna poisťovňa, a minimalizácia zásahov do nich rovnako prispieva k napĺňaniu princípu právnej istoty v právnom štáte.
28. Napokon kasačný súd považuje za potrebné doplniť, že správny súd nemohol na danú vec aplikovať ani ustanovenie § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia vo vzťahu k žalobcovi bolo možné samostatne preskúmať súdom a túto možnosť žalobca nevyužil. Nemožnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom je totiž základnou podmienkou aplikácie daného ustanovenia, ktoré umožňuje na návrh žalobcu posúdiť i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň záväzné.
29. K samotnému preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej, ktorým bolo predpísané poistné, treba dodať, že žalobca v konaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by zakladali jeho rozpor so zákonom a pre ktoré by ho bolo potrebné zrušiť. Svoje námietky formuloval v odvolacom konaní, v ktorom sa žalovaná s nimi riadne vysporiadala, a sťažovateľ dostal adekvátnu odpoveď na všetky nastolené otázky. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa § 144 ods. 1 (veta prvá) zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s týmto ustanovením, na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov, vykonanej zo strany Sociálnej poisťovne, z ktorej bolo zistené, že žalobca za mesiace január až jún 2009 poistné a príspevky neodviedol, čím porušil svoje povinnosti podľa zákona č 461/2003 Z. z. Dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia žalovanej o tom, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 30. júnu 2007 (ale zaniklo dňa 30. júna 2009), bolo, že organizačné zložky žalovanej museli v ďalšom konaní vychádzať z toho, že tieto poistenia žalobcu ako samostatne
zárobkovo činnej osoby trvali, preto bol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Ak ho neodviedol vôbec, bola žalovaná podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinná poistné predpísať, preto z jej strany k pochybeniu nedošlo.
30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na to, že nastolená otázka bola právoplatne vyriešená v inom konaní a nie je predmetom prieskumu na základe tejto správnej
žaloby. K rovnakému záveru pritom dospel najvyšší správny súd aj v iných konaniach obsahovo blízkych prejednávanej veci (napr. rozsudok sp. zn. 7Sžsk/37/2021, sp. zn. 9Sžsk/75/ 2019, sp. zn. 9Sžsk/116/2018, sp. zn. 7Sžsk/37/2019).
31. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP teda nie je v danej veci naplnený, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP rozsudkom podľa § 457 ods. 1 SSP zamietnuť.
VI.
32. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaná síce mala vo veci úspech, kasačný súd však nezistil dôvody na to, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal, a žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal, náhradu trov konania priznať nemohol.
VII.
33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá) SSP v spojení s § 463 SSP].
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022