6Ssk/70/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200057.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-7Sa/3/2021
- IČS
- 8021200057
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: O. N., narodený XX. X. XXXX, bytom vo Š. Č.. XXX, právne zast.: Advokátskou kanceláriou Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská č. 11, IČO: 50413091, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 11. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 22. marca 2024, č. k. PO-7Sa/ 3/2021-93, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 22. marca 2024, č. k. PO-7Sa/3/2021-93, mení tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 11. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX Xzrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 22. marca 2024, č. k. PO-7Sa/3/2021-93 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 11. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 24. augusta 2020, č. XXX XXX XXXX X, v spojení so zmenovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 23. októbra 2020. Rozhodnutím z 24. augusta 2020 prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobcovi od 05. septembra 2018 invalidný dôchodok v sume 237 eur mesačne, od 01. januára 2019 mu zvýšil invalidný dôchodok na sumu 243,20 eur mesačne a od 01. januára 2020 na sumu 250,30 eur mesačne. Rozhodnutím z 23. októbra 2020 prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1, § 274, § 112 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil žalobcovi od 05. septembra 2018 invalidný dôchodok na sumu 240,20 eur mesačne, od 01. januára 2019 na sumu 246,50 eur mesačne a od 01. januára 2020 na sumu 253,70 eur. 2. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom žalovanej, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tento záver vyhodnotil ako zákonný, majúci oporu v dávkovom a posudkovom spise. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne posúdil zdravotný stav žalobcu, podaný posudok zo dňa 22. októbra 2020 je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov a nimi opísaného klinického obrazu, ktoré boli uvedené v lekárskych správach predložených žalobcom. 4. Správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 5. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
II.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).
8. Konkrétne namietal, že rozsudok správneho súdu je arbitrárny a nepreskúmateľný, nedáva odpovede na podstatné otázky a námietky spochybňujúce zákonnosť rozhodnutia žalovanej, jeho odôvodnenie je v niekoľkých častiach nelogické a navzájom si odporujúce.
Porušenie práva na spravodlivý súdny proces spočíva predovšetkým v nevykonaní dokazovania navrhnutého žalobcom za účelom posúdenia a vyhodnotenia zdravotného stavu žalobcu. Rozsudok je prekvapivý aj vzhľadom na to, že predchádzajúcim súdnym rozhodnutím bolo už rozhodnutie žalovanej zrušené s tým, že jej bolo uložené odstrániť nedostatky a rozpory,
k čomu ale nedošlo. Posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku z 22. októbra 2020, o ktorý sa opiera napadnuté rozhodnutie žalovanej, určil žalobcovi inú diagnózu než jeho ošetrujúci lekár, psychiater, psychológ pri psychologickom vyšetrení, ktorému sa žalobca podrobil na pokyn posudkového lekára. Posudkový lekár tiež konkrétne nevysvetlil, prečo klinický stav žalobcu bol podriadený pod diagnózu F32.1 - epizóda stredne ťažkej depresie a nie pod diagnózu F33.2 - recidivujúca depresívna porucha, epizóda ťažká bez psychotických príznakov, ktorú uvádzal ošetrujúci lekár v lekárskych správach.
Toto odlišné posúdenie posudkový lekár žiadnym spôsobom nevysvetlil. Aj rozsudok zmätočne uvádza dve diagnózy, o ktoré má ísť, a to ochorenie žalobcu vymedzené pojmami ťažká depresia, respektíve ťažká epizóda recidivujúcej depresie bez psychotických príznakov.
Nestotožnil sa so záverom správneho súdu, že ťažká forma ochorenia žalobcu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb nemusí zodpovedať ťažkej forme ochorenia podľa kapitoly V položky 3 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pretože pokiaľ medzinárodná klasifikácia chorôb pozná pri obidvoch diagnózach formu stredne ťažkú aj ťažkú a takéto rozdelenie pozná aj kapitola V položky 3 prílohy č. 4 k zákona č. 461/2003 Z.z., žalobca legitímne očakáva, že slovné vyjadrenie a rozdelenie na stredne ťažké a ťažké formy ochorenia podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb a prílohy zákona č. 461/2003 Z.z. budú spolu korešpondovať a naopak nemá v ničom oporu názor súdu, že to tak nemusí byť. Posudkový lekár má možnosť „ovplyvniť“ závažnosť diagnózy percentuálnym vymedzením poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť napríklad v rámci ťažkej formy ochorenia. Za nesprávne právne posúdenie veci súdom považuje žalobca aj to, že súd neprihliadol v prípade žalobcu k ustanoveniu § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
Správny súd sa ďalej nezaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa vypracovania posudku iným posudkovým lekárom, po zrušení a vrátení veci krajským súdom. Správny súd podľa názoru žalobcu nesprávne interpretoval § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., keď považoval lekársky posudok posudkového lekára za kľúčový, bez toho, aby tento dôkaz konfrontoval s inými dôkazmi (lekárskymi správami), s ktorými je lekársky posudok v zjavnom rozpore.
9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, a zároveň žiadal priznať mu trovy konania v rozsahu 100 %.
III.
10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 30. mája 2024 s tým, že má za to, že správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, potrebný pre posúdenie veci a dôvody, ktoré uvádza žalobca v kasačnej sťažnosti, nepovažuje žalovaná za opodstatnené. Správny súd sa podľa jej názoru dôsledne a dostatočne vysporiadal so žalobnými námietkami žalobcu, týkajúcimi sa posúdenia jeho zdravotného stavu, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku a má za to, že správny súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
IV.
11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 07. júna 2024 na vedomie.
V.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18.
Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 11. decembra 2020, Číslo:
XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 24. augusta 2020 v spojení so zmenovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 23. októbra 2020. Rozhodnutím z
24. augusta 2020 prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobcovi od 05. septembra 2018 invalidný dôchodok v sume 237 eur mesačne, od 01. januára 2019 mu zvýšil invalidný dôchodok na sumu 243,20 eur mesačne a od 01. januára 2020 na sumu 250,30 eur mesačne. Rozhodnutím z 23. októbra 2020 prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1, § 274, § 112 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil žalobcovi od 05. septembra 2018 invalidný dôchodok na sumu 240,20 eur mesačne, od 01. januára 2019 na sumu 246,50 eur mesačne a od 01. januára 2020 na sumu 253,70 eur. 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 21.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
22. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
23. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 24. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
26. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
27. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 28.
Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový spis žalovanej mal preukázané, že - žalobca dňa 27. marca 2018 požiadal o invalidný dôchodok, - rozhodnutím z 11. mája 2018 prvostupňový správny orgán žalobcovi zamietol žiadosť o
invalidný dôchodok [Podklad pre vydanie rozhodnutia tvoril Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Poprad zo dňa 27. marca 2018, podľa ktorého žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou], - na základe odvolania žalobcu druhostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 17. októbra 2018, ktorým zmenil napadnuté prvostupňové rozhodnutie, a to tak, že žalobcovi od 05. septembra 2018 priznal invalidný dôchodok v sume 237,00 eur mesačne [Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom pracovisko v
Poprade v lekárskej správe z 05. septembra 2018 dospel k záveru, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 3, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %; dátum vzniku invalidity určil na 05. septembra 2018], - na základe žaloby žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove rozhodnutím z 11. februára 2020, č. k. 7Sa/31/2015-61, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného zo 17. októbra 2018 a rozhodnutie z 11. mája 2018 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, - Sociálna poisťovňa, ústredie vydala dňa 24. augusta 2020 ďalšie rozhodnutie, ktorým vykonávala rozsudok Krajského súdu v Prešove. Týmto rozhodnutím priznala žalobcovi invalidný dôchodok od 05. septembra 2018 v sume 237 eur mesačne, od 1. januára 2019 mu ho zvýšila na sumuj 243,20 eur mesačne a od 1. januára 2020 na sumu 250,30 eur mesačne [Podklad pre vydanie rozhodnutia tvoril Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne, Poprad zo dňa 13. augusta 2020, podľa ktorého žalobca je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly V - Duševné poruchy a poruchy správania, pod Položkou 3 - Depresívne poruchy nálad, písmeno a - stredne ťažké formy (45 %). Iným zdravotným postihnutím sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, mierne funkčné postihnutie (5 %). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %.], - dňa 23. októbra 2020 bolo vydané nové rozhodnutie, ktorým sa suma invalidného dôchodku žalobcu zvýšila po započítaní obdobia od 09 . augusta 2007 do 31. decembra 2007, od 01. januára 2008 do 08. augusta 2008, a to od 05. septembra 2018 na sumu 240,20 eur mesačne, od 01. januára 2019 na sumu 246,50 eur mesačne a od 01. januára 2020 na sumu 253,70 eur
mesačne, - na základe odvolania žalobcu vydal druhostupňový správny orgán rozhodnutie dňa 11. decembra 2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie z 24. augusta 2020 v spojení so zmenovým rozhodnutím z 23. októbra 2020 [Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade dospel v lekárskom posudku z 22. októbra 2020 k záveru, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Duševné choroby a poruchy správania, depresívne poruchy nálad, stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 3, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. Za iné zdravotné postihnutia (Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, cervikokraniálny syndróm, mierne funkčné postihnutie) mu posudkový lekár priznal percentuálne zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50 %.].
30. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.
Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne
pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 31. Po preskúmaní veci, konkrétne príslušných lekárskych posudkov vyhotovených v tu prejednávanej veci a tvoriacich podklad pre následné vydanie rozhodnutí na oboch stupňoch a tiež vzhľadom na obsah posudkového a dávkového spisu, súčasťou ktorého sú lekárske nálezy doložené účastníkom konania v priebehu dávkového konania dospel najvyšší správny súd k záveru, že posudky posudkových lekárov v prechádzajúcom bode uvádzané požiadavky na ich obsahovú stránku nespĺňajú. V prvom rade a s primárnym akcentom na obsahové (kvalitatívne) požiadavky lekárskeho posudku posudkového lekára žalovanej z 22. októbra 2020 tvoriaceho kľúčový podklad pre vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej z 11. decembra 2020 najvyšší správny súd uvádza, že posudkový lekár v predmetnom posudku zdravotné postihnutie žalobcu zaradil pod Kapitolu V, položku č. 3 písm. a/ podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. - Duševné poruchy a poruchy správania, Depresívne poruchy
nálad, stredne ťažké formy a určil 45 %-nú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (+ 5 %-né navýšenie v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. za ostatné zdravotné postihnutia - najmä vertebrogénne ťažkosti). Žalobca sa aj s odkazom na lekárske psychologické vyšetrenie Ambulancie klinickej psychológie z 21. augusta 2018 a tiež psychiatrické vyšetrenia realizované W.. X. M. (napríklad lekárske správy z 18. októbra 2018, z 26. marca 2019, z 30. apríla 2019, zo 04. júna 2019, z 01. augusta 2019), v ktorých bola u žalobcu stanovená diagnóza F 33.2, domáhal pre-kvalifikovania jeho zdravotného postihnutia pod položku č. 3 písm. b/ ťažké formy, čomu by následne zodpovedala percentuálna miera poklesu 50 % až 80 %. Príslušný posudkový lekár žalovanej subsumovanie zdravotného postihnutia žalobcu pod položku č. 3 písm. a/ stredne ťažké formy i napriek v psychiatrických vyšetreniach opakovane uvádzanej ťažkej epizódy odôvodnil s poukazom na (bližšie nešpecifikované) metodické usmernenie, podľa ktorého percentuálna miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť od 50 % do 80 % je daná v prípade zdokumentovaných bludov s paranoidným obsahom, halucináciami, nihilizmu až depresívneho stuporu, čo však v prípade žalobcu nebolo preukázané, respektíve takéto znaky (prejavy) nevyplývali z ním doložených lekárskych správ. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu je takéto odôvodnenie posudkového lekára nedostatočné, keď takýto záver bez konkrétnejšieho osvetlenia dôvodov nevyplýva z príslušnej položky č. 3, prípadne ani z Kapitoly V ako celku, a teda je celkom na mieste námietka žalobcu, respektíve otázka, ktorou sa žalobca pýta, prečo nesporne stanovená diagnóza F 33.2 - Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov [ktorú poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je ťažká depresia bez psychotických príznakov, ako sa uvádza pod F 32.2, t.j. Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov, bez mánie v anamnéze], vo vzťahu k položke č. 3 Kapitoly V je podriadená pod stredne ťažkú formu podľa písmena a/ a nie pod formu ťažkú podľa písmena b/ predmetnej položky č. 3.
Navyše nepreskúmateľnosť tohto záveru posudkového lekára umocňuje aj ten fakt, že posudkový lekár zásadný argument, prečo zdravotný stav žalobcu ne-subsumoval pod položku č. 3 písm. b/ „oprel“ o metodické usmernenie, ktoré však nijakým spôsobom bližšie neoznačil a ani nedoložil do posudkového spisu za účelom dôkladného oboznámenia sa s jeho obsahom.
32. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu možno ako (doposiaľ odborne) nepodložený považovať záver správneho súdu spočívajúci v tvrdení, že nakoľko Kapitola V prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. komplexne neprebrala členenie príslušných diagnóz, tak ako sú obsiahnuté a členené v medzinárodnej klasifikácii chorôb, a teda, z ktorého dôvodu potom samotné pojmové vymedzenie ochorenia žalobcu vymedzeného pojmami „ťažká depresia“, respektíve „ťažká epizóda recidivujúcej depresie bez psychotických príznakov“, ktorá vyplýva v spojení s klinickým obrazom z lekárskych správ zohľadnených posudkovým lekárom, automaticky nemôže znamenať subsumovanie tohto ochorenia podľa prílohy č. 4 pod tzv. ťažké formy, len z dôvodu pojmovej zhody „ťažká/ťažké“. Uvedené možno považovať za záver navyše idúci nad rámec samotného posúdenia zo strany posudkového lekára, keď samotný posudkový lekár sa v príslušnom lekárskom posudku vôbec nevyjadril k vzájomnému vzťahu medzi diagnózou evidovanou v zmysle medzinárodnej klasifikácie chorôb pod F 33.2
(Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov) a F 33.3 (Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s psychotickými príznakmi) a položkou č. 3 písm. a/ a b/ Kapitoly V. Podľa názoru súdu posúdenie otázky, či diagnózu evidovanú pod označením F 33.2 - Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov je možné v režime položky č. 3 Kapitoly V subsumovať výlučne pod písmeno a/ stredne ťažké formy prináleží výlučne posudkovému lekárovi, keďže ide o otázku presahujúcu rámec bežného právneho posúdenia (rozumej právneho posúdenia typického pre súdy), ale ide o otázku skôr medicínskeho charakteru a je to v prvom rade posudkový lekár, ktorý je nielen oprávnený, ale aj povinný takýto záver jednak ustáliť a jednak riadne a presvedčivo odôvodniť.
Na margo tohto záveru (výkladu) správneho súdu možno len dodať, že do úvahy môže prichádzať aj iný výklad než je výklad prezentovaný správnym súdom. Možno tiež dospieť k záveru, že diagnóze F 33.2 (Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov) v režime zákona č. 461/2003 Z.z. zodpovedá ťažká forma, tak ako je uvedená v položke č. 3 písm. b/ Kapitoly V a vzhľadom na to, že u žalobcu nie sú indikované psychotické príznaky (bludy, halucinácie), potom prichádza do úvahy stanovenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici (50 %).
Existencia psychotických príznakov by potom zároveň predpokladala stanovenie percentuálnej miery smerom k hornej hranici (maximálne 80 %). Na tomto mieste však najvyšší správny súd pripomína, že zodpovedanie v tu prejednávanej veci spornej otázky patrí do výlučnej právomoci posudkového lekára s tým, že súd na tomto mieste len preukázal existenciu viac ako jedného do úvahy prichádzajúceho výkladu týkajúceho sa danej problematiky, pričom posledné slovo má posudkový lekár.
34. Z tohto dôvodu najvyšší správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nepresvedčivosti záverov plynúcich z lekárskeho posudku. Možno dodať, že len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobcu z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní.
Zároveň riadne a presvedčivo vymedzí vzťah medzi diagnózou F 33.2 a F 33.3 na jednej strane a položkou č. 3 Kapitoly V na strane druhej a pokiaľ dospeje k záveru, že recidivujúcej depresívnej poruche, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov má zodpovedať položka č. 3 písm. a/ stredne ťažká forma, tento svoj záver rovnako kvalifikovane odôvodní. Žalovaná následne znovu rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému právnemu rozhodnutiu z 24. augusta 2020.
35. Námietku žalobcu ohľadom možnej zaujatosti posudkového lekára najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Predmetom tohto konania je súdny prieskum rozhodnutia žalovanej z 11. decembra 2020, podklad ktorého tvorila lekárska správa z 22. októbra 2020 vyhotovená W.. W..
N., na úrovni prvostupňovej, podklad pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia z 24. augusta 2020 tvorila lekárska správa z 13. augusta 2020 vyhotovená W.. W. J.. Z uvedeného je zrejmé, že v prvom stupni konal iný posudkový lekár než na stupni odvolacom.
36. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej z 11. decembra 2020, Číslo:
XXX XXX XXXX X zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 37. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 38. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2025