6Ssk/71/2021

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd") rozsudkom z 05. augusta 2021, č.k. 5Sa/12/2019-121 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 24. júna 2019, Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-48/2019-P, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok") odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni z 24. apríla 2019, Č.p.: ORPZ-SL-ODI2-21-021/2019. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 7 zákona č. 8/ 2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.") vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu číslo L.

2. Konkrétne skutok žalobcu spočíval v tom, že žalobca dňa 20. apríla 2019 v čase okolo 12:10 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. O.A_ C., P.: T.-XXXBF, v smere na obec Lesnica od Veľkého Lipníka, kde v prudkej pravotočivej zákrute predchádzal pred ním jazdiaceho cyklistu, kde z dôvodu nezachovania si bezpečného bočného odstupu od cyklistu došlo k jeho kontaktu pravou stranou vozidla a následnému pádu. Žalobca následne zastavil a po zistení, že cyklista si privoláva pomocou mobilného telefónu záchranku, tak z miesta odišiel bez toho, aby si splnil povinnosť účastníka dopravnej nehody.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 70 ods. 1 písm. a/, § 70 ods. 3,4,6,7 zákona č. 8/2009 Z. z., ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

Dôvody zadržania vodičského preukazu v zmysle § 70 ods. 3 menovaného zákona pominuli dňa 20. augusta 2019. Krajský súd nezistil pochybenia zo strany správnych orgánov v zmysle námietok uvedených v správnej žalobe, prvostupňový správny orgán aj žalovaný konali v zákonných lehotách, bez prieťahov, primerane, pri zachovaní prevenčného charakteru inštitútu zadržania vodičského preukazu. 5.

V danom prípade bol žalobcovi zadržaný vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a/ zákona, na ktoré konanie sa všeobecný predpis o správnom konaní nepoužije. Z ustanovenia § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. ďalej vyplýva, že orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Pojem „bez ďalšieho konania" bolo potrebné vykladať tak, ako správne argumentoval žalovaný, že zadržanie vodičského preukazu má charakter predbežného, preventívneho opatrenia, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu sa vydáva v čase, keď ešte len prebieha a nie je ukončené konanie o priestupku, správny orgán nedisponuje úplným a konečným spisom, teda od zadržania vodičského preukazu do vydania rozhodnutia podľa § 70 ods. 7 zákona neprebieha klasické správne konanie. 6.

Vydanie predmetného rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je potrebné posudzovať v kontexte so skutkom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia kladený žalobcovi za vinu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pritom vyplývalo, že cit.: „ (.

. .)", a teda jasne, zrozumiteľne a logicky správny orgán vysvetlil, prečo policajt využil oprávnenie vodičský preukaz zadržať. 7. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

II.

11. Konkrétne namietal, že rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, konkrétne sa súd nevysporiadal s tým, že pokiaľ správny orgán rozhoduje podľa svojej voľnej / správnej úvahy mal by svoje rozhodnutie náležite odôvodniť zvlášť, ak sa takým rozhodnutím zasahuje do základných práv fyzických a právnických osôb a zároveň zvážiť zásadu proporcionality a subsidiarity. Podklady pre vydanie rozhodnutia spočívali v nezákonnom postupe orgánov polície, boli teda nezákonné, na základe čoho aj samotné rozhodnutie treba považovať za nezákonné. Rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní a zákon pre také rozhodnutie a proces vyžaduje splnenie procesných podmienok, ktoré splnené neboli, odvolací správny orgán v čase vydania rozhodnutia mal prihliadať aj na námietky, že došlo k zásahu do ústavných a ľudských práv žalobcu uplynutím času, ktorým tak zadržanie vodičského preukazu stratilo svoju predbežnosť a stalo sa vlastne trestom, čo napokon vyplýva z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Uviedol, že nakoľko zákon č. 8/

charakter. Rovnako namietal porušenie § 70 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený. Odvolací orgán v tejto súvislosti síce uviedol, že dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú, avšak neuviedol, prečo má za to, že tieto dôvody i naďalej trvajú. Odkázal tiež na závery plynúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 290/2015-36 pojednávajúceho o povinnosti súdu dostatočne sa vyrovnať s argumentmi účastníkov konania.

Z toho dôvodu rozhodnutia správnych orgánov mali byť zdôvodnené aj z hľadiska subsidiarity, proporcionality. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/3/2008 týkajúce sa stretu dvoch základných práv - práva na súkromie a rodinný život a práva štátu na zásah do tohto práva z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/185/ 2006, sp. zn. 3Obdo/64/2019 týkajúce sa viazanosti právnym názorom prijatým vyššou súdnou inštanciou a zvlášť vysloveným v stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

14. Ďalej uviedol, že voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v konkrétnych prípadoch v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci a v hraniciach stanovených právnou úpravou. Správna úvaha, ktorou sa správny orgán riadi, musí byť odôvodnená, aby bolo možné posúdiť, či nejde o svojvôľu; práve pomenovanie možností, z ktorých bolo rozhodnutie vybrané, a prečo práve také poskytuje dotknutým jednotlivcom veľkú mieru pochopiť a poznať dôvody a prípadne ich rozporovať. Ak znenie zákona predpokladá viac možností pre rozhodnutie v takomto prípade, tak tie možnosti zas predpokladajú dôvody pre ich použitie a zrejme je relevantným napríklad dĺžka praxe, početnosť predchádzajúcich priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, nebezpečnosť pre plynulosť cestnej premávky a podobne. Tieto okolnosti musí brať policajt do úvahy, keď rozhoduje, či vodičský preukaz zadrží, alebo nie.

Ďalej žalobca zdôraznil povinnosť postupovať v súlade zo zásadami administratívneho konania, princípmi dobrej verejnej správy, ktoré Rada Európy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií, alebo odporúčaní Výboru ministrov a judikatúry

K problematike dobrej verejnej správy, voľnej úvahy a celkovo k preskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/28/2009, sp. zn. 8Sžo/12/2009, sp. zn. 5Sžo/29/2013, sp. zn. 5Sžo/11/2013. sp. zn. 2Sžp/ 16/2011, sp. zn. 4So/226/04, sp. zn. 1Sžo/276/2009, sp. zn. 1So/115/2010, sp. zn. 5Sžo/15/ 2011, sp. zn. 5Sžf/1/2011, sp. zn. 1Sžo/281/2009 a tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 117/2011, III. ÚS 2/2009, III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/

sp. zn. I. ÚS 87/93, sp. zn. II. ÚS 80/99, sp. zn. III. ÚS 356/06, sp. zn. IV. ÚS 209/2010, sp. zn. III. ÚS 328/05, sp. zn. IV. ÚS 499/2011, sp. zn. II. ÚS 274/2015, sp. zn. II. ÚS 275/2015, sp. zn. II. ÚS 91/99, sp. zn. II. ÚS 71/97, sp. zn. IV. ÚS 195/07, sp. zn. II. ÚS 7/97, sp. zn. II. ÚS 148/06, sp. zn. IV. ÚS 96/07, sp. zn. IV. ÚS 71/2013, sp. zn. III. ÚS 348/06, sp. zn. IV. ÚS 209/07, sp. zn. I. ÚS 252/07, sp. zn. III. ÚS 60/04, sp. zn. II. ÚS 374/06, sp. zn. IV. ÚS 252/ 04, sp. zn. I. ÚS 56/01, sp. zn. I. ÚS 1/03, sp. zn. I. ÚS 226/03, sp. zn. I. ÚS 26/94, sp. zn. II. ÚS 26/96, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. II. ÚS 149/09, sp. zn. I. ÚS 114/2008, sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. I. ÚS 110/07, sp. zn. III. ÚS 260/06, sp. zn. III. ÚS 119/

V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal ako nezákonný postup policajtov, keďže konali v rozpore s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a tiež so zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, Etickým kódexom policajta,

III.

20. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 15. novembra 2021 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi, v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia nedošlo k porušeniu práv žalobcu, krajský súd rozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci. Jediným dôvodom na zadržanie vodičského preukazu v zmysle § 70 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. je skutočnosť, že možno jeho držiteľovi za skutok, z ktorého spáchania je dôvodne podozrivým uložiť trest, alebo sankciu spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Žiadny iný dôvod v zmysle citovaného ustanovenia nie je rozhodujúci pri zadržaní vodičského preukazu, respektíve ani pri posudzovaní odôvodnenosti zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t.j. napríklad dĺžka vodičskej praxe, množstvo spáchaných priestupkov, potreba vodičského preukazu pre výkon povolania, alebo jeho potreba z iného dôvodu, osoba, respektíve osobné pomery účastníka konania, respektíve z iných dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že možnosť uloženia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, za skutok zo spáchania ktorého bol žalobca podozrivý nepochybne vyplýva z ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb."), podľa ktorého okrem iného aj za priestupok podľa ods. 1 písm. b/ sa uloží zákaz činnosti od jedného do piatich rokov, respektíve z ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c/ zákona, podľa ktorého okrem iného aj za priestupok podľa ods. 1 písm. g/ citovaného zákona (zo spáchania ktorého bol aj následne právoplatne uznaný za vinného) možno uložiť zákaz činnosti do troch rokov. Podľa názoru žalovaného na aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. bolo postačujúce posúdenie možnosti použitia sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého bol žalobca podozrivý. Iné okolnosti totiž zo znenia citovaného ustanovenia nevyplývajú. 21. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 29. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 24. júna 2019, Č.p.: KRPZ-PO- KDI3-48/2019-P, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 24. apríla 2019, Č.p.: ORPZ-SL- ODI2-21-021/2019. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu číslo L. XXXXXXX vydaného na skupiny „AM, A1, A2, A, B1, B, C1, C, BE, C1E, CE , T", ktorý bol žalobcovi zadržaný dňa 20. apríla 2019 podľa § 70 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., keď pre skutok, ktorého sa žalobca dopustil, možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.

32. Podľa § 70 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z., za podmienok uvedených v odseku 1 písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci. 33. Podľa § 70 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej republiky.

Ak dôvody zadržania nie sú alebo pominuli, musí byť vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátený. 35. Podľa § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z., orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. a) sa nevydáva, ak v lehote do 15 dní od zadržania vodičského preukazu už bolo právoplatne rozhodnuté o uložení trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorového vozidla alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla a príslušný orgán sa o tom dozvedel. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevydáva.

. .) približne asi o 40 minút šiel s naloženým plťami okolo miesta dopravnej nehody a preto sa tam dobrovoľne zastavil. Potom policajtovi povedal, že on bol účastníkom tohto incidentu, čo potvrdil aj cyklista, ktorý už ležal v sanitke." , - na základe takto zistených skutočností bol žalobca dôvodne podozrivý z porušenia § 15 ods. 3, § 66 ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/ zákona č. 8/2009 Z. z., - následne prvostupňový správny orgán: - dňa 20. apríla 2019 vyhotovil záznam dopravnej nehody a záznam o obhliadke miesta dopravnej nehody, - dňa 20. apríla 2019 zadržal žalobcovi vodičský preukaz z dôvodu spôsobenej dopravnej nehody, o čom vydal potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu evidované pod číslom AB

372/1990 Zb., - dňa 24. apríla 2019 pod číslom ORPZ-SL-ODI2-021/2019 vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu číslo L. XXXXXXX vydaného na skupiny „AM, A1, A2, A, B1, B, C1, C, BE, C1E, CE , T", ktorý bol žalobcovi zadržaný dňa 20. apríla 2019 podľa § 70 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z., keď pre skutok, ktorého sa žalobca dopustil, možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, - na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 24. apríla 2019.

2019. 39. Najvyšší správny súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených Správnym súdnym poriadkom, keď súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu pri správnej aplikácii právnej úpravy zákona č. 8/2009 Z. z. sledujúc pritom podstatu inštitútu zadržania vodičského preukazu a podmienok, za ktorých možno k takémuto opatreniu pristúpiť.

V danom prípade mal prvostupňový správny orgán za preukázané, že žalobca bol podozrivý zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. b/, g/ a k/ zákona č. 372/1990 Zb.), za ktoré podľa § 22 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ zákona č. 372/1990 Zb. možno uložiť žalobcovi peňažnú pokutu a súčasne zákaz činnosti do

činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla), pričom správnemu súdu prináleží preskúmať len to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 27 ods. 2,3 SSP v spojení s § 195 písm. e/ SSP).

a/ zákona č. 8/2009 Z. z. bolo teda v danom prípade postačujúce posúdenie možnosti uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúce v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého je žalobca dôvodne podozrivý, pričom zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. môže trvať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (§ 70 ods. 3 zákona). V tomto smere možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2016, sp. zn. 7Sžo/3/2016 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 123/2017.

nedotknutá. Podľa dôvodovej správy k menovanému zákonu č. 388/2013 Z. z., účelom prijatia novely bolo „urýchlenie a zjednodušenie konania a postupu vo veci zadržania vodičského preukazu do času rozhodnutia o sankcii vo veci samej. Pri vydávaní rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu sa nepoužije predovšetkým § 18 ods. 3 a § 33 ods. 2 správneho poriadku. Podľa § 70 ods. 7 orgánu Policajného zboru plynie 15 dňová poriadková lehota na vydanie rozhodnutia, ktorej dodržanie by za aplikácie citovaných ustanovení nebolo možné nikdy realizovať.

Z uvedeného je zrejmé, že vodič je pri zadržaní vodičského preukazu na mieste dostatočne informovaný o dôvodoch zadržania, ako aj o ďalšom postupe orgánu Policajného zboru; navyše, po zadržaní vodičského preukazu nasleduje konanie vo veci samej - o protiprávnom skutku, v ktorom môže uplatňovať svoje zákonné práva v plnom rozsahu". Z uvedeného dôvodu najvyšší správny súd námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako aj k poukazu žalobcu na pochybenie spočívajúce v jeho nedostatočnom poučení v intenciách § 8 ods. 2, respektíve § 17 ods. 6 zákona č. 171/1993 Z. z. nemožno priznať zásadnejšiu relevanciu, nakoľko (odhliadnuc od charakteru konania vo veci faktického zadržania vodičského preukazu) žalobcovi v postavení podozrivého zo spáchania priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky s ohľadom na všetky okolnosti museli byť zrejmé dôvody, na základe ktorých príslušný orgán pristúpil k takémuto faktickému úkonu; navyše prvostupňový správny orgán dňa 24. apríla 2019 (t.j. o štyri dni) vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, v ktorom boli tieto dôvody

č. 372/1990 Zb. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa v deň, kedy došlo k dopravnej nehode (t.j. dňa 20. apríla 2019) dostavil na príslušný orgán za účelom podania vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., o ktorej skutočnosti svedčí záznam o podaní vysvetlenia z 20. apríla 2019. Z uvedeného záznamu vyplýva, že žalobca bol poučený o svojich procesných právach vrátane poučenia v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., t.j. o práve odoprieť podanie vysvetlenia, ak by jemu alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

rozumným a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva postačujúcim spôsobom reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v zmysle pravidiel nastavených § 70 zákona č. 8/2009 Z. z., z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k zadržaniu vodičského preukazu žalobcu.

Rovnako neobstojí poukaz žalobcu na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Malige c/a Francúzsku z 23. septembra 1998 (číslo sťažnosti 27812/95), keď tento sa primárne zaoberal právnou povahou opatrenia, konkrétne odpočítania bodov z vodičského oprávnenia („deduction of points"), ktoré môže časom viesť k zrušeniu platnosti vodičskej licencie.

sankcii. Za tohto stavu potom uzavrel, že článok 6 ods. 1 Dohovoru je na prejednávaný prípad plne aplikovateľný. V tu prejednávanej veci predmet konania nespočíval v prieskume odpočtu bodov z vodičského oprávnenia, ale rozhodnutia o zadržaní vodičského oprávnenia, ktoré je rovnako spôsobilé svojimi účinkami zasiahnuť do subjektívnej sféry fyzickej / právnickej osoby, z ktorého dôvodu bolo takéto rozhodnutie podrobené meritórnemu súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby zo strany „nezávislého a nestranného tribunálu", ktorý v podmienkach Slovenskej republiky a v tomto type konania reprezentuje prvo-inštančný krajský súd ako súd správny a najvyšší správny súd ako súd kasačný. Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že inštitút zadržania vodičského preukazu nemá sankčnú povahu, jedná sa o preventívne, predbežné a mimoriadne opatrenie, ktorého účel spočíva v dočasnom „vyradení" vodiča z cestnej premávky za prísne zákonom stanovených podmienok a na ustanovený čas - podľa § 70 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. cit.: „ (.

vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb., za skutok, v súvislosti s ktorým mu bol zadržaný vodičský preukaz a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ tohto zákona mu bola uložená pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov s tým, že do času zákazu činnosti sa započítal čas od zadržania vodičského preukazu dňa 20. apríla 2019. Žalobca sa vzdal podania odvolania, čo potvrdil vlastnoručným podpisom v zápisnici z ústneho pojednávania z 15. augusta 2019. Rozhodnutie týmto nadobudlo právoplatnosť dňa 15. augusta

47. Každý orgán, ktorý koná vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu je povinný v každom štádiu konania skúmať odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom v prejednávanej veci príslušný správny orgán nedospel k záveru, že by dôvody zadržania vodičského preukazu na strane žalobcu pominuli. Žalobcovi bol zadržaný vodičský preukaz z dôvodu možného uloženia trestu, alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla.

48. V závere najvyšší správny súd obiter dictum dodáva, že na rozdiel od krajského súdu zastáva názor, že dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. g/ SSP by nebol daný, nakoľko rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu i napriek uplynutiu jeho časovej platnosti v štádiu súdneho prieskumu bolo v rozhodnej dobe (teda v čase kedy trvalo) spôsobilé svojimi účinkami zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, žalobca bol v dôsledku tohto inštitútu vystavený jeho negatívnym vplyvom zvlášť, ak dopravný prostriedok používal na výkon svojho zamestnania, alebo povolania. Za takéhoto stavu je potom povinnosťou správneho súdu meritórne preskúmať takéto rozhodnutie i napriek tomu, že už v štádiu podania správnej žaloby bol žalobcovi vodičský preukaz vrátený. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že v postupe správnych orgánov došlo k pochybeniam, ktoré by vyústili do zrušenia rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, mal by žalobca vytvorený právny základ pre postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).