6Ssk/71/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: B.. R.. W.. S. M., narodená X. W. XXXX, trvale bytom J. X, Z., právne zastúpená JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, AK so sídlom Heydukova č. 16, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-18/ 2016-PK zo dňa 19. mája 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/184/2021-180 zo dňa 16. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2014 (s ktorým bola žalobkyňa oboznámená dňa 5. mája 2014) bola žalobkyňa podľa § 27 ods. 4 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. vyhodnotená ako nespôsobilá vykonávať zastávanú funkciu riaditeľky vnútorného odboru okresného riaditeľstva a spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu.

záver. Z uvedeného dôvodu toto konštatovanie považuje súd za všeobecné, nekonkrétne a neadresné. Nie sú teda zrejmé konkrétne okolnosti, ktoré by bolo možné preveriť a na základe ktorých dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobkyňa nedokáže zabezpečiť výkon svojich povinností v súlade s právnymi predpismi.

Tak, ako je to uvedené na strane 6 napadnutého služobného hodnotenia, rozhodnutia odvolacieho orgánu obsahujú okrem iného právny rozbor nesprávnych úvah a postupov pri uplatňovaní právomoci odvolateľky v oblasti riadenia, organizovania a kontroly podriadených policajtov. 3. Ďalej žalovaný uviedol, že služobné hodnotenie bolo spracované na odvolateľku ako nadriadeného policajta, na ktorého sú kladené zvýšené nároky na výkon štátnej služby. Uvedená skutočnosť je priamo uvedená aj v § 49 zákona - základné povinnosti nadriadeného. Policajt v postavení nadriadeného má tieto povinnosti uložené nad rámec ostatných základných povinností policajta ustanovených v § 48 ods. 3 zákona.

Táto právomoc je priamo naviazaná na plnenie povinnosti nadriadeného kontrolovať správnosť a včasnosť výkonu štátnej služby podriadených policajtov. Pri uplatňovaní disciplinárnej právomoci nadriadeným, ktorá sa v praxi spravidla prejavuje vo forme ukladania výčitiek v zmysle § 54 zákona za zistené menej závažné disciplinárne previnenia a priestupky podriadených policajtov, ako aj vo forme ukladania disciplinárnych opatrení podľa § 52 ods. 1 zákona, sú zvýšené nároky kladené na nadriadeného vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania podriadených policajtov. Správne uplatnenie disciplinárnej právomoci je teda naviazané na schopnosť nadriadeného správne vykladať obsah všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia a správne ich aplikovať v nadväznosti na výkon kontrolnej činnosti. Z obsahu služobného hodnotenia je zrejmé, že odvolateľka v tejto oblasti opakovaným pochybením v uplatňovaní disciplinárnej právomoci preukázala, že nejde o jednotlivý náhodný omyl (napr. procesnú chybu), ale o neschopnosť správne a zákonne vyvodiť právnu zodpovednosť za prípadné porušovanie základných povinností podriadených policajtov, či už nesprávnym aplikovaním hmotnoprávnych ustanovení zákona, ako aj procesných právnych

funkciu. Odvolateľka v hodnotenom období preukázateľne nemala zvýšené množstvo plnenia služobných úloh (viď. počet pridelených a vybavených vecí). Neschopnosť zastávať funkciu nadriadeného bola schvaľovateľom zistená až v priebehu hodnoteného obdobia z dôvodu opakovaných vyššie uvedených okolností, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozhodnutiu schvaľovateľa spracovať služobné hodnotenie s uvedeným záverom.

II. Konanie pred správnym súdom

O správnej žalobe žalobkyne, ktorou sa táto domáhala prieskumu predmetného rozhodnutia žalovaného rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 6S/ 202/2014-90 zo dňa 25. mája 2016 tak, že toto rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb.

činnosťou je možné vysloviť záver, ktoré z opísaných skutočností majú pre objektívne hodnotenie činnosti žalobcu väčší význam. Z napadnutého rozhodnutia a z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva porovnanie činnosti žalobkyne s predchádzajúcim obdobím, - s prihliadnutím na závažné rozdiely v predchádzajúcom služobnom hodnotení žalobkyne a v preskúmavanom hodnotení považuje súd za nevyhnutné tieto riadne zdôvodniť.

3 vyššie). Žalobkyňa sa následne správnou žalobou zo dňa 21. júla 2017 doručenou krajskému súdu dňa 24. júla 2017 domáhala prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného (druhostupňového rozhodnutia), o ktorej žalobe rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 2S/ 178/2017-97 z 13. novembra 2019 (ďalej len „druhý rozsudok krajského súdu“).

6. Proti druhostupňovému rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a e) SSP. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 8Sžk/ 56/2020 z 30. júna 2021 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) tak, že druhý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Súčasťou odôvodnenia musí byť aj inštruktážny pokyn správneho súdu adresovaný orgánu verejnej správy o tom, ako má tento orgán po zrušení rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní ďalej postupovať (§ 139 ods. 2 veta druhá). Rovnako správny súd vyjadrí aj svoj právny názor, ktorý zaväzuje orgán verejnej správy pri jeho ďalšom rozhodovaní (§ 5 ods. 10 a § 191 ods. 6).“ (bod 56 rozsudku najvyššieho súdu); (ii) „Kasačný súd vzhliadol dôvodnou kasačnú námietku žalovaného o nesúlade výrokovej časti napadnutého rozsudku oproti jeho odôvodneniu v bode 33/, čo spôsobuje zmätočnosť resp. nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

súdu tú skutočnosť, že pokiaľ sám zrušuje rozhodnutie žalovaného ( alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy ) s poukazom na nepreskúmateľnosť resp. nedostatok dôvodov pri aplikácii § 191 ods. 1 písm. d/ SSP je potrebné, aby tieto chyby resp. vady, ktoré spôsobujú zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku nerealizoval sám. Preto z týchto dôvodov, keďže odôvodnenie rozsudku v bode 33/ nekorešponduje s jeho výrokovou časťou rozsudku, kasačnému súdu nezostávalo inak ako rozsudok krajského súdu zrušiť, pri aplikácii § 462 ods. 1 SSP a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.“ (bod 62 rozsudku najvyššieho súdu).

Podľa žalovaného bolo totiž v doplnenom opätovnom odvolacom konaní preukázané, že znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia nie je žalobkyni na zodpovedajúcej úrovni, keďže bolo preukázané, že žalobkyňa pri vydávaní vlastných disciplinárnych opatrení postupovala v rozpore so zákonom, keby tieto skutočnosti mali vyplývať zo zrušujúcich rozhodnutia odvolacieho orgánu. Tieto dôvody a pochybení v napadnutom rozhodnutí špecifikované neboli, žalovaný pri konkrétnych pochybeniach odkázal na spisové materiály odvolacieho orgánu vo veciach č. ORPZ-BAIII-VO-641-006/2013, č. ORPZ-BAIII- VO-642-007/2013 a č. ORPZ-BAIII-VO-668-011/2013 a dôvody prvostupňového rozhodnutia

nesprávny a nezákonný práve v prípade, ak ide o jej komplexné hodnotenie resp. obecne policajta. Žalovaný teda znova nezisťoval či v hodnotenom období žalobkyňa uplatňovala disciplinárnu právomoc aj v iných prípadoch, nevyhodnotil, koľkokrát sa tak stalo, či v tých prípadoch bolo podané odvolanie a ako rozhodol odvolací orgán, atď., - ale zaujal zásadné a závažné stanovisko na základe 3 zrušených rozhodnutí. Uvedené sa súdu javí ako účelový a arbitrárny dôvod, na základe ktorého žalovaný vyvodil záver o nespôsobilosti žalobkyne zastávať riadiacu funkciu, resp. že nedokáže zabezpečiť výkon svojich povinností v súlade

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd uzavrel, že v rozhodnutí žalovaného absentovali relevantné dôvody, čo malo spôsobiť jeho nepreskúmateľnosť, a preto krajský súd druhostupňové rozhodnutie s odkazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

9. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorej dôvody vymedzil podľa (i) § 440 ods. 1 písm. f) SSP (tvrdiac, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces); (ii) § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci); (iii) § 440 ods. 1 písm. h) SSP (tvrdiac, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) a (iv) § 440 ods. 1 písm. i) SSP (tvrdiac, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti).

najvyšším súdom. Uviedol, že krajský súd odignoroval názor kasačného súdu, že v danom prípade nešlo o pochybenie krajského súdu podľa § 143 SSP, ale o vadu, ktorá spôsobila zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. V tom vzhliadol žalovaný taktiež porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, zdôrazniac, že krajský súd postupoval svojvoľne. Rovnako tak žalovaný porušenie tohto práva vzhliadol v tom, že (i) zápisnica z pojednávania konaného dňa 16. februára 2022 neobsahuje dôležité skutočnosti a ani námietky žalovaného a ani priebeh konania v skrátenej forme a zároveň (ii) že mu napriek listu žalobcu zo 17. februára 2022, v ktorom žiadal o doručenie zvukového záznamu z pojednávania, nebol tento doručený. V závere tejto časti kasačnej sťažnosti žalovaný zhrnul, že vyššie opísaným postupom resp. odôvodnením napadnutého rozsudku došlo k naplneniu dôvodov kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. i), f) a g) SSP. 11. Žalovaný v časti označenej ako „II. B Sťažnostný bod 2“ v podstatnom uviedol, že po

. . nijakým spôsobom nespochybňoval negatívne hodnotenie žalobkyňe v rozsudku 6S/202/2014-90 . . .“ a následne krajský súd žalovanému v napadnutom rozsudku vytkol, že „ . . . žalovaný nezisťoval, či v hodnotenom období žalobkyňa uplatňovala disciplinárnu právomoc aj v iných prípadoch, nevyhodnotil, koľkokrát sa tak stalo, či v týchto prípadoch bolo podané odvolanie a ako rozhodol odvolací

V podstatnom poukazujúc na skutočnosti uvádzané v druhostupňovom rozhodnutí (ktoré sa týkali aj iných pochybení žalobkyne ako tých, ktoré súviseli s disciplinárnymi konaniami), a to v kontexte s rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/147/2002 (podľa ktorého „Určujúcim môže byť hoc aj len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na požadovanej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu.“), žalovaný uzavrel, že krajský súd sa napadnutým rozsudkom podstatným spôsobom odklonil od ustálenej

Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrila podaním z 26. apríla 2022, ktoré bolo doručené krajskému súdu 2. mája 2022. V súvislosti s prvou časťou kasačnej sťažnosti (označenou ako „II. A Sťažnostný bod 1“) akcentovala, že bez ohľadu na žalovaným tam uvádzané skutočnosti je podstatné, že „ .

súdu. V súvislosti s druhou časťou kasačnej sťažnosti (označenou ako „II. B Sťažnostný bod 2“) v podstatnom uviedla, že (i) najskôr musí byť rozhodnutie o služobnom hodnotení preskúmateľné tak, aby bolo možné ho právne posúdiť súdom, pričom práve nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia bola jedná z vád, ktoré krajský súd rozhodnutiu vytkol; (ii) vyjadrila sa k tvrdenému porušeniu princípu právnej istoty požadujúceho jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej moci; (iii) v súvislosti s riadnym odôvodnením napadnutého rozsudku poukázala na ustanovenie § 140 SSP; (iv) poukázala (citujúc) na právny názor vyjadrený krajským súdom v druhom rozsudku, ktorý žalovaný nerešpektoval. V závere svojho vyjadrenia žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

14. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Najvyšší správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. októbra 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

17. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

19. Podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná, ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. 20. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska.

účastníka konania. 23. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

25. Podľa § 328 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-VO-18/2016-PK zo dňa 19. mája 2017 a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie

funkcie. Prvostupňový správny orgán služobné hodnotenie žalobkyne v podstatnom odôvodnil (i) výpočtom výčitiek, ktoré boli žalobkyni uložené za menej závažné porušenie služobnej disciplíny; (ii) výpočtom disciplinárnych opatrení (spolu s kusým opisom disciplinárnych previnení), ktoré boli žalobkyni uložené za porušenie služobnej disciplíny; (iii) konštatovaním, že žalobkyňa pri rozhodovaní v rámci uplatňovania disciplinárnej právomoci pochybila, čo viedlo k zrušeniu ňou vydaných rozhodnutí odvolacím orgánom ako rozhodnutí nezákonných, resp. nedôvodných (s označením čísla troch rozhodnutí). Z uvedeného prvostupňový správny orgán vyvodil, že (i) žalobkyňa nezvláda pochopiť zmysel a obsah všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia; (ii) došlo k strate prirodzenej autority žalobkyne, čo oslabuje dôveru policajtov vnútorného odboru v jej schopnosti správne riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť ich činnosť; (iii) nedostatočné zvládnutie právnej teórie a výrazné medzery vo vedomostiach sa mali prejaviť v nedostatočnej úrovni ich aplikácie najmä v praktickom výkone služby a porušovaní služobnej disciplíny. Na druhej strane prvostupňový

28. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný druhostupňovým rozhodnutím po tom, ako bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené prvým rozsudkom krajského súdu. V úvode (str. 4) žalovaný zopakoval (citoval) časť prvého rozsudku krajského súdu, v ktorom krajský súd správnym orgánom vytkol nedostatok odôvodnenia služobného hodnotenia najmä z pohľadu jeho všeobecnosti, apelujúc na potrebu komplexného zhodnotenia služobnej činnosti žalobkyne. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že „ .

K podstatnej námietke žalobkyne týkajúcej sa nedôvodnosti záveru o strate jej autority, resp. narušeniu základných sociálnych väzieb žalovaný uviedol, že táto námietka je dôvodná, pričom uviedol, že na takýto záver (tvrdenie) neexistuje žiaden relevantný dôkaz. Naopak, námietku žalobkyne, že väčšinu (sedem z deviatich) z podnetov podal na žalobkyňu ten istý policajt (npor.

V závere odôvodnenia žalovaný citoval časť prvého rozsudku krajského súdu, v ktorej tento správnemu orgánu vytkol deficit odôvodnenia záveru, že „znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia nie je na strane žalobkyne na zodpovedajúcej úrovni“. Na to žalovaný reagoval tvrdením, že „ .

. .“. 29. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť podľa (i) § 440 ods. 1 písm. f) SSP; (ii) § 440 ods. 1 písm. g) SSP; (iii) § 440 ods. 1 písm. h) SSP a (iv) § 440 ods. 1 písm. i) SSP. Podľa § 440 ods. 2

30. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

rozsah, ale i obsah dôvodov, ktoré musí sťažovateľ uplatniť. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. 31. Najvyšší správny súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalovaného uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

Takémuto záveru krajského súdu musí dať najvyšší správny súd za pravdu. V hodnotiacej časti služobného hodnotenia sa podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. posudzuje katalóg skutočností [písm. a) až g)], z ktorých správny orgán vyhodnotil žalobkyňu v negatívnej rovine v podstatnom (z hľadiska obsahu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov) vo vzťahu k § 27 ods. 2 písm. a), b) a d) zákona č. 73/1998 Z. z. Prvostupňový správny orgán takýto záver skutkovo ukotvil jednak v disciplinárnych konaniach proti žalobkyni (výpočtom výčitiek a disciplinárnych opatrení), jednak v spôsobe uplatňovania disciplinárnej právomoci žalobkyňou (odkazom na jej rozhodnutia a skutočnosť, že tieto boli v inštančnom postupe zrušené (viď opis v bode 27 vyššie). Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí od uvedenej schémy neodchýlil a dôvod negatívneho hodnotenia žalobkyne vzhliadol v podstatnom v tých istých skutočnostiach. Najvyšší správny súd konštatuje, že (i) samotné uloženie výčitiek, resp. disciplinárnych opatrení, (ii) samotná skutočnosť, že rozhodnutia žalobkyne uplatňujúcej

K rovnakému záveru možno dospieť aj vo vzťahu k „dôvodu“, ktorým malo byť uloženie výčitiek, resp. disciplinárnych opatrení žalobkyni. Tento „dôvod“ (v zmysle spôsobu a rozsahu jeho vyjadrenia v napadnutom rozhodnutí) najvyšší správny súd sám osebe (bez ďalšieho opisu, odôvodnenia a vyhodnotenia) nepovažoval za dostatočný pre aplikáciu § 27 ods. 4 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. O to viac, že sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nezaoberali a nevysporiadali so skutočnosťou, že sedem z deviatich podnetov na disciplinárne konanie proti žalobkyni podala jedna a tá istá osoba, z ktorých štyri (dva v novembri 2012 a dva v decembri 2013) vyústili do jej disciplinárneho potrestania. Rovnako tak sa správne orgány nevysporiadali s relevantnou námietkou žalobkyne, že v priebehu necelých dvoch rokov nemohlo na jej strane dôjsť k takému zníženiu znalosti právnych predpisov a interných postupov, ktorá by mohla viesť k záveru o jej nespôsobilosti. Krajský súd preto správne žalovanému vytkol nekomplexnosť hodnotenia žalobkyne, a to osobitne v kontexte s pozitívnym, resp. neutrálnym hodnotením ďalších skutočností z katalógu ustanovenia § 27 ods.

nezrozumiteľným. 33. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predošlom bode najvyšší správny súd konštatuje správnosť rozhodnutia krajského súdu, keď tento z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné zrušil. Nad rámec tohto záveru najvyšší správny súd k sťažnostným bodom žalovaného uvedeným v kasačnej sťažnosti (časť II. A Sťažnostný bod 1 a časť II. B Sťažnostný bod 2) uvádza nasledovné. V rámci prvého sťažnostného bodu žalovaný, odkazujúc na ustanovenia § 440 ods. 1 písm. i), f) a g) SSP, namietal postup krajského súdu (resp. odôvodnenie napadnutého rozsudku) v súvislosti s najvyšším súdom (rozsudok 8Sžk/56/2020 z 30. júna 2021) vytknutým rozporom medzi výrokom a odôvodnením druhého rozsudku krajského súdu. Poukázal na postoj krajského súdu k posudzovaniu „inej zrejmej nesprávnosti“ a odstraňovaniu tohto druhu nedostatku rozhodnutia (formou podľa § 143 SSP). Najvyšší správny súd v tejto súvislosti uvádza, že akokoľvek

Najvyšší správny súd preto tento sťažnostný bod žalovaného vyhodnotil ako nedôvodný. Čo sa týka námietok žalovaného týkajúcich sa procesného postupu krajského súdu, tieto najvyšší správny súd z podstaty ich intenzity, resp. možného dopadu na práva účastníka (ktorý ostatne ani nebol žalovaným tvrdený) nevyhodnotil za také, ktorých miera by bola spôsobilá porušiť právo žalovaného na spravodlivý proces.

Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 32 vyššie, v ktorom podrobne zdôvodnil, prečo považuje záver krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov za korektný a opodstatnený. Vychádzajúc z podstaty zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy pre jeho nepreskúmateľnosť (pretože bolo nezrozumiteľné, resp. nedostatočne odôvodnené) najvyšší správny súd vyhodnotil skutočnosti uvedené v druhom sťažnostnom bode ako nepodstatné a zároveň neopodstatnené.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario). 37. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

V Bratislave dňa 31. októbra 2023