6Ssk/71/2023

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 5. decembra 2022, č. k. 10Sa/7/2022-54 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovaného (ďalej taktiež „druhostupňový správny orgán“) postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietol v celom rozsahu odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júla 2021.

obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú podľa zákona č. 461/2003 Z.z.). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané a žalobca získal 24 rokov a 79 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne roky, a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou podľa § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný

Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2019 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2018. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Ak poistenec v takomto kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Pretože žalobca získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/

dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2020 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2019, ktorá je 12,6657 EUR, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2019, t. j. 1.068,00 EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2018, t. j. 992,00 EUR, a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta nahor.

nahor. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 357,00 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 1,0811 x 24,2165 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 13,6361 = 357,00 EUR mesačne.

EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 10,40 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,00 EUR mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 01. januára 2021 o 2,6 %, čo je o 9,60 EUR mesačne, na 377,00 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. sa starobný dôchodok v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2020, to znamená najmenej o 9,40 EUR mesačne. Starobný dôchodok žalobcu je zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 9,60 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 9,40 EUR mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie

3. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2022 tak, že zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol skutočnosti vyplývajúce pre neho z administratívneho spisu, a to, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 06. mája 2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 18. januára 2020. Žalovaný citoval ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a ďalej uviedol, že nakoľko sa žalobca narodil v roku 1957, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a šiestich mesiacov, teda dňa 18. januára 2020. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca k 18. januáru 2020 získal 8839 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. považujú).

príspevok za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej matky od 01. januára 2019 do 25. februára 2021. Súčasne bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané potvrdenie o dobe starostlivosti o blízku osobu a vymeriavacom základe zo dňa 11. mája 2021 za obdobie od 01. januára 2019 do 17. januára 2020, t. j. do vzniku nároku na starobný dôchodok.

Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že námietka žalobcu aj ohľadom nezapočítania 17 dní obdobia dôchodkového poistenia v roku 2020 je nedôvodná, nakoľko uvedené obdobie bolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia, avšak toto obdobie nepatrí do rozhodujúceho obdobia podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca v odvolacom konaní podľa žalovaného nepreukázal žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce sumu starobného dôchodku, t. j. ďalšie obdobie dôchodkového poistenia alebo vymeriavacie základy a tiež nepredložil žiadne relevantné dôkazy a nevzniesol ani žiadne námietky, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok a o určení jeho sumy. Nárok na

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný s odkazom na § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 4. Krajskému súdu bola dňa 5. mája 2022 doručená správna žaloba, v ktorej sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X vydaného žalovaným dňa 11. februára 2022 a navrhol správnemu súdu, aby správnou žalobou napadnuté druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júla 2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu preskúmal a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení prvej hlavy tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1.

tejto súvislosti dôvodil, že skutočný zdravotný stav matky žalobcu vyžadujúci celodennú starostlivosť a opateru tretej osoby nezakladá nárok na starobný dôchodok. 6. Následne krajský súd napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil nasledovne: „Z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 04.05.2021, ako aj z obsahu rozhodnutia Ústredia, správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, žalobcom podanej správnej žaloby a písomných podaní účastníkov predmetného konania pred správnym súdom mal súd za preukázané, že žalobca bol od 01.01.2019 do 25.02.2021 poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o peňažných príspevkoch“). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v ust. § 15 ods. 1 psím. e) ZoSP v spojení s ust. § 22 ods. 1 písm. b) bod 1

Správny súd má za to, že uvedené ustanovenia Zákona o sociálnom poistení sú formulované ako kogentné ustanovenia nepripúšťajúce žiadnu odchýlku a stanovujú taxatívne podmienky, za ktorých vzniká povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je nepochybné, že žalobcovi sa začal poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch dňom 01.01.2019, týmto dňom tak žalobca začal spĺňať podmienku povinného dôchodkového poistenia, započítateľného do obdobia dôchodkového poistenia pre potreby určenia sumy starobného dôchodku.

období pred poskytovaním peňažného príspevku na opatrovanie a v tomto období nebol dôchodkovo poistený, toto obdobie zahrnúť do obdobia dôchodkového poistenia.“ 7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v nej neidentifikoval také žalobné body, ktoré by boli argumentačne spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v konaní. Ani pri náhľade na prejednávanú vec v intenciách § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP, t. j., keď súd správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach musí ex offo posudzovať neformálne a v podstate inkvizičným spôsobom sám z vlastnej iniciatívy vyhľadávať vady preskúmavaných rozhodnutí a procesného postupu správnych orgánov, nenašiel správny súd natoľko relevantné vady, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia pre niektorý z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 SSP.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť zo dňa 17. februára 2023, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Nesprávnosti právneho posúdenia veci krajským súdom sa podľa sťažovateľa súd dopustil tým, že „interpretoval ustanovenie § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, prísne formalisticky a bez súvislosti so špecifickými individuálnymi podmienkami a pomermi na strane žalobcu a bez nadväznosti na princípy a funkcie práva sociálneho zabezpečenia a princípy všeobecnej spravodlivosti...“ 11. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že zdravotný stav jeho matky bol podrobne zdokumentovaný a zo strany žalovaného nebol nijako namietaný, resp. spochybňovaný tak v administratívnom konaní, ako ani v konaní pred krajským súdom. Je pritom podľa sťažovateľa nepochybné, že zdravotný stav jeho matky vyžadujúci jej opatrovanie nenastal dňa 1. januára 2019, ale existoval aj dlho pred uvedeným dátumom. Peňažný príspevok za opatrovanie matky ako ťažko zdravotne postihnutej osoby poberal sťažovateľ od 1. januára 2019 do 25. februára 2021. Celodennú starostlivosť a opateru o svoju matku však nespochybniteľne vykonával od 21. septembra 2017, kedy práve a len pre tento účel opustil Austráliu, kde dovtedy dlhodobo žil a kde bol riadne zamestnaný. Podľa sťažovateľa, pokiaľ za obdobie 21. septembra 2017 do 31. decembra 2018 nepoberal od štátu peňažný príspevok za opatrovanie, bolo to v jeho ekonomický neprospech a samotný sťažovateľ bol ukrátený na svojich sociálnych právach. Avšak nezahrnutie daného obdobia do obdobia rozhodného pre výpočet starobného dôchodku spôsobilo ďalšie (nespravodlivé) ukrátenie sťažovateľa na jeho právach sociálneho zabezpečenia. 12. Záverom sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší správny súd

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP. 15. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 17. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu zo dňa 5. decembra 2022, č. k. 10Sa/7/2022-54, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 11. februára 2022, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júla 2021 ako prvostupňového správneho orgánu.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, povinne dôchodkovo poistení sú fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu tejto osobnej asistencie, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek.

26. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) odo dňa 1. splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, 2. prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa splnenia podmienok podľa § 15 ods. 1 písm. e), ak ide o fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. 27.

28. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 29. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období, dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. 30. Podľa čl. 15 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Austráliou, ak podľa právnych predpisov Slovenskej republiky osoba alebo pozostalé osoby získajú nárok na dávku bez spočítavania s obdobím pobytu v Austrálii v produktívnom veku, príslušná inštitúcia zohľadní iba obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Príslušná inštitúcia Slovenskej republiky vypočíta výšku dávky len za obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

34. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, resp. aj v správnej žalobe dominantne namietal, že mu nebolo zhodnotené obdobie starostlivosti o blízku osobu od 21. septembra 2017 do 31. decembra 2018 na účely obdobia dôchodkového poistenia sťažovateľa. Sťažovateľ žiadal do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj uvedené obdobie, čo odôvodnil tým, že v tomto čase fakticky zabezpečoval opatrovanie svojej matky a vzhľadom na jej zdravotný stav, resp. stupeň zdravotného postihnutia, už v tomto období spĺňal podmienky na poberanie peňažného príspevku na opatrovanie, hoci ho nepoberal. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodil, že skutočný zdravotný stav matky sťažovateľa vyžadujúci celodennú starostlivosť a opateru tretej osoby nezakladá nárok na starobný dôchodok.

kumulatívne. V?zmysle uvedenej zásady sa teda posudzuje aj doba dôchodkového poistenia zohľadňujúca pre účely vzniku a?výpočtu výšky starobného dôchodku. 36. Sťažovateľ žiadal započítať pre vznik a?výpočet nároku na starobný dôchodok aj dobu opatrovania zdravotne ťažko postihnutej matky v čase od 21. septembra 2017 do 31. decembra 2018, a teda nielen obdobie od 01. januára 2019 do 25. februára 2021, kedy podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 447/2008 Z.z.“) poberal peňažný príspevok na opatrovanie matky. Sťažovateľ zároveň poukázal na to, že zdravotný stav jeho matky vyžadujúci si opatrovanie, nenastal dňa 01. januára 2019, ale existoval aj dlho pred uvedeným dátumom, z dôvodu ktorého sa vrátil na Slovensko späť, aby sa o matku mohol osobne postarať. Uvedenú konštatáciu preukázal aj lekárskymi správami matky z obdobia

37. Vo všeobecnosti, sa s?účinnosťou od 1. augusta 2006 obdobie poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie považuje za obdobie dôchodkového poistenia osobe, ktorej (okrem iného) nebol priznaný invalidný dôchodok. Za splnenia týchto podmienok sa od 1. januára

sťažovateľa ako aj skutočný stav zdravotného stavu matky vyžadujúceho si jej celodennú starostlivosť a opateru treťou osobou, ani podľa názoru kasačného súdu nezakladajú nárok na povinné dôchodkové poistenie takejto fyzickej osobe potrebný pre vznik a výpočet jej starobného dôchodku.

zákona č. 461/2003 Z.z. 39. Kasačný súd na základe uvedeného dodáva, že ak sťažovateľ nebol dôchodkovo poistený z?dôvodu poberania peňažného príspevku na opatrovanie v období od 21. septembra 2017 do 31. decembra 2018 a ani z iného právneho dôvodu v tomto čase, postupoval žalovaný správne, keď mu na účely obdobia dôchodkového poistenia pre vznik a výpočet nároku na starobný dôchodok, takéto obdobie nehodnotil. Napokon ustanovenie § 60 zákona č. 461/ 2003 Z.z. neumožňuje ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotiť ani obdobia, v?ktorých bol sťažovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o?zamestnanie.

Vychádzajúc z?uvedeného, sťažovateľovi tak nebolo možné započítať pre vznik a?výpočet výšky nároku na starobný dôchodok obdobie opatrovania zdravotne ťažko postihnutej matky v čase od?21. septembra 2017 do 31. decembra 2018. Krajský súd aj ?uvedenej spornej dobe venoval dostatočnú starostlivosť a?svoj skutkový a právny záver tiež náležite odôvodnil, preto kasačný súd v?ďalšom len odkazuje na konštatáciu krajského súdu uvedenú v?bodoch 20 až 23 napadnutého rozsudku. 40. Čo sa týka správnosti výpočtu období, ktoré boli započítané pre posúdenie splnenia podmienky celkového obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok, krajský súd sa v napadnutom rozsudku vyššie uvedenou skutočnosťou zaoberal, posúdil obsah administratívneho spisu, pričom vychádzal jednak z evidenčných listov (osobný list dôchodkového poistenia žalobcu), jednak z potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie vystaveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 4. mája 2021, pričom dospel (obdobne ako žalovaný) k záveru, že sťažovateľ získal ku dňu dosiahnutia

. . . V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v ust. § 15 ods. 1 psím. e) ZoSP v spojení s ust. § 22 ods. 1 písm. b) bod 1 ZoSP sú jednoznačne uvedené podmienky, za splnenia ktorých dochádza k vzniku povinného dôchodkového poistenia, t. j. dňom kedy sa fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky začne poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch. Správny súd má za to, že uvedené ustanovenia Zákona o sociálnom poistení sú formulované ako kogentné ustanovenia nepripúšťajúce žiadnu odchýlku a stanovujú taxatívne podmienky, za ktorých vzniká povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je nepochybné, že žalobcovi sa začal poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch dňom 01.01.2019, týmto dňom tak žalobca začal spĺňať podmienku povinného dôchodkového poistenia, započítateľného do obdobia dôchodkového poistenia pre potreby určenia sumy starobného

40. Najvyšší správny súd v zmysle vyššie uvedených záverov (po tom, ako komplexne skúmal preskúmavané rozhodnutie a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia vrátane posúdenia všetkých období, na základe ktorých by sťažovateľ dosiahol splnenie zákonnej podmienky pre nárok na starobný dôchodok) neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.