6Ssk/7/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: L.. U. M., narodená XX. R. XXXX, bytom v V. V., E. č. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. Jánom Segečom, advokátom a konateľom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 26, IČO: 47258039, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 13. augusta 2020, číslo SPSČ-PO3-2020/003081-003, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. apríla 2022, č. k. 26Sa/17/2020-83 v spojení s opravným uznesením z 24. mája 2022, č. k. 26Sa/17/2020-99, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

Z .z.“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 26. mája 2020, Č. p.: SPOU-OSZ-52.811-1/2020-VZ. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 143aa písm. c/, § 143ab ods. 3, § 143ac ods. 1 písm. c/ a § 58 v spojení s § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. priznal žalobkyni výsluhový dôchodok od 01. marca 2020 vo výške 867,52 eur mesačne.

3. Krajský súd námietku žalobkyne, podľa ktorej jej nárok na výsluhový dôchodok a určenie jeho výšky mal byť v administratívnom konaní posúdený podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013, pretože služobný pomer jej vznikol už 01. septembra 1999, vyhodnotil ako nedôvodnú tvrdiac, že rozhodujúcou právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája vznik nároku na výsluhový dôchodok ako jednu z dávok výsluhového zabezpečenia je skončenie služobného pomeru. Výsluhový dôchodok patrí (teda nárok naň vzniká) skončením služobného pomeru, a to jedným zo zákonom vymedzených spôsobov. Úvaha o tom, či žalobkyni vznikol nárok na výsluhový dôchodok bola preto aktuálna len pri skončení jej služobného pomeru, ku ktorému okamihu bolo možné po zistení relevantných skutočností (najmä dĺžka trvania služobného pomeru) posúdiť, či žalobkyňa ku dňu skončenia služobného pomeru splnila zákonné podmienky pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a v prípade splnenia zákonných podmienok bolo možné určiť výšku výsluhového dôchodku podľa právnej

4. K namietanému porušeniu precedenčnej zásady plynúcej § 3 ods. 5 Správneho poriadku a spočívajúcom v tom, že žalovaný neuviedol, či má k dispozícii právoplatné rozsudky súdov a právoplatné rozhodnutia odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré boli v obdobnej veci doposiaľ vydané v čase po 01. máji 2013, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 80/2013 Z. z., avšak v prospech príslušníka Policajného zboru, ktorému služobný pomer vznikol pred 01. májom 2013, ktoré žiadala žalobkyňa doložiť za účelom preskúmania, či nedošlo k rozdielnemu zaobchádzaniu pri vydávaní rozhodnutí o výške priznaného výsluhového dôchodku výsluhovým dôchodcom, pretože správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, krajský súd uviedol, že bolo povinnosťou žalobkyne predložiť, alebo aspoň označiť na podporu svojho tvrdenia dostatočne konkrétne dôkazy (rozhodnutia) tak, aby ich bolo možné v odvolacom konaní vykonať a zároveň mala aj konkretizovať ich skutkovú a

5. Krajský súd rovnako námietku žalobkyne ohľadom retroaktívneho pôsobenia novely č. 80/2013 Z. z. vyhodnotil ako nedôvodnú. Zákon č. 80/2013 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01. mája 2013 novelizovaný zákon č. 328/2002 Z. z. nemal účinky pravej retroaktivity, ale len účinky retroaktivity nepravej, ktorá je bežnou súčasťou normotvorby.

6. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za plne preskúmateľné vychádzajúce z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. 7. Žalobkyni, ktorá vo veci úspech nedosiahla, náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10. Žalobkyňa v prvom rade namietala, že prvostupňové správne rozhodnutie bolo vydané výlučne na základe právnej úpravy zákona č. 328/2002 Z. z. účinného od 01. mája 2013 v súvislosti so zákonom č. 80/2013 Z. z., ktorý zaviedol okrem iného aj nové podmienky výpočtu výšky výsluhového dôchodku a tým zmenil obsah práv žalobkyne, a teda správny orgán nesprávne aplikoval právne normy, čím bolo zasiahnuté do ekonomického postavenia žalobkyne, nakoľko jej nebola priznaná reálna výška výsluhového dôchodku, na ktorú má nárok na základe právnej úpravy účinnej do 30.apríla 2013.

V tomto smere namietala, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a rozsudku nie je uvedený ani jeden právoplatný rozsudok a ani jedno právoplatné rozhodnutie vydané na základe zákona 328/2002 Z. z. v zmysle žalobkyňou navrhovaného dokazovania. Žalovaný doposiaľ nikdy nekonal v súčinnosti s účastníčkou konania. Žalovaný a ani súd neodpovedali na otázky žalobkyne, ktoré majú pre vec podstatný význam a tým nebol dostatočne objasnený skutkový a právny základ ich rozhodnutia. Žalovaný pri vydaní rozhodnutia, ktorým priamo zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobkyne nevzal do úvahy základné pravidlo konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku a to, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Nevykonaním navrhovaného dokazovania, respektíve nevyjadrením sa k žalobkyňou navrhovanému dokazovaniu, žalovaný neodstránil pochybnosti o tom, že dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu pri rozhodovaní o totožných nárokoch v rámci rozhodovacej činnosti žalovaného.

12. V ďalšom žalobkyňa namietala neprípustnosť retroaktivity, nenariadenie pojednávania i napriek tomu, že o to vo svojom podaní z 29. apríla 2021 požiadala, ako aj zmätočnosť odôvodnenia rozsudku spočívajúcu v tom, že krajský súd v bodoch 30, 47 a 50 rozsudku odkazoval na § 31 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý však vecne s tu

III.

14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním zo 06. júla 2022 vyjadrujúc súhlas s rozsudkom krajského súdu a závermi z neho plynúcimi.

IV.

15. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 22. júla 2022.

V.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013, policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

24. Podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013, výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa §

25. Podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2013, výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5% základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 60. Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 60. Za 36. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 0,5% základu zisteného podľa § 60, najviac do 65% základu zisteného podľa § 60.

27. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2013, priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov okrem súčtu služobných platov podľa § 6 ods. 2 prvej vety, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 prvej vety vynásobený koeficientom 30,417; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nahor.

29. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2013, priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov poskytnutých za obdobia dočasnej neschopnosti, ktoré mu patrili v príslušných kalendárnych rokoch podľa odseku 1, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili; takto zistený podiel sa vynásobí koeficientom 30,417 a zaokrúhli sa na eurocent smerom nahor.

31. Podľa § 143ab ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhový dôchodok policajta a profesionálneho vojaka uvedeného v § 143aa písm. c) je za 17 rokov trvania služobného pomeru 34% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. c), za 18. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. c), za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25 skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. c), za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku

32. Podľa § 143ac ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z., základ na výpočet odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka, ktorých služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 a u profesionálneho vojaka z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 4 dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru (ďalej len „rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia“), a to v príjmovo najlepších troch skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 14 skončených rokov, ale najmenej 13 skončených rokov.

februára 2020 - následne dňa 24. marca 2020 na predpísanom tlačive požiadala o výsluhový dôchodok [výsluhový dôchodok v zmysle predmetnej žiadosti žiadala priznať od 01. marca 2020] - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 26. mája 2020 priznal žalobkyni od 01. marca 2020 výsluhový dôchodok v sume 867,52 eur mesačne - na odvolanie žalobkyne žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 13. augusta 2020 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 26. mája 2020.

35. Personálnym rozkazom riaditeľa národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z 10. januára 2020, číslo 3 bola žalobkyňa na základe vlastnej žiadosti prepustená zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňom 29. februára 2020. Následne dňa 24. marca 2020 žalobkyňa požiadala o priznanie výsluhového dôchodku, ktorý žiadala priznať od 01. marca 2020. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 26. mája 2020 žalobkyni priznal od 01. marca 2020 výsluhový dôchodok v sume 867,52 eur mesačne. Prvostupňový správny orgán na účely výpočtu výsluhového dôchodku žalobkyni zohľadnil dobu služobného pomeru v celkom rozsahu 20 rokov 187 dní (i/ výkon služby v i/ kategórii od 01. septembra 1999 do 31. decembra 1999, ii/ výkon služby v iii/ kategórii od 01. januára 2000 do 29. februára 2020) a z toho žalobkyňa k 30. aprílu 2013 (t. j. do nadobudnutia účinnosti zákona č. 80/2013 Z. z.) dosiahla 13 rokov a 246 dní doby služobného pomeru.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa v posledných desiatich rokoch pred dňom skončenia služobného pomeru, t. j. v rokoch 2010 až 2019 dosiahla príjmovo najlepšie tri skončené roky v rokoch 2017, 2018 a 2019, teda v súlade s § 60 ods. 2 v spojení s § 143ac ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/2002 Z. z. bol u žalobkyne stanovený priemerný mesačný služobný plat v sume 2.168,78 eur [súčet služobných platov za roky 2017, 2018 a 2019 (24.069,50 + 25.593,06 + 27.628,28) : počet kalendárnych dní v roku 2017, 2018, 2019 (365 + 358 + 361) x koeficient 30,417, teda 77.290,84 : 1084 = 71,3015 x 30,417 = 2.168,78 eur po zaokrúhlení]. Takto určený priemerný mesačný služobný plat žalobkyne sa následne modifikoval v režime stanovenom § 143ab ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že výsluhový dôchodok žalobkyne bol za 17 rokov trvania služobného pomeru 34 % základu zisteného podľa § 143ac ods. 1 písm. c/, za 18. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania

36. K námietke žalobkyne namierenej proti zákonu č. 80/2013 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01. mája 2013 novelizoval zákon č. 328/2002 Z. z. a ktorý s ohľadom na svoj retroaktívny charakter mal žalobkyňu poškodiť na jej výsluhových nárokoch najvyšší správny súd uvádza nasledovné. 37.

Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a colníkov a profesionálnych vojakov z osobitných účtov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré tento systém spravujú. Ďalším zámerom návrhu zákona bola aj stabilizácia policajtov a profesionálnych vojakov v služobnom pomere v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojenom zbore, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe a ozbrojených silách. Návrh zákona preto primerane zachováva nároky už založené platným zákonom a nové opatrenia zavádza postupne a vyvážene z hľadiska potrieb úspory a stabilizácie. Tieto opatrenia sa dotkli aj oblasti výsluhového zabezpečenia a spočívali primárne v postupnom predlžovaní doby trvania služobného pomeru potrebnej pre vznik nároku na

pred prijatím novely č. 80/2013 Z. z.) sa základ na výpočet výsluhového dôchodku policajta zisťoval z priemerného mesačného služobného platu (určeného ako podiel súčtu mesačných služobných platov okrem súčtu služobných platov podľa § 6 ods. 2 vety prvej, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktorému patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 vety prvej vynásobený koeficientom 30,417 a zaokrúhleným na eurocenty smerom nahor) v príjmovo najlepšom (jednom) ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru, podľa právnej úpravy účinnej od 01. mája 2013 (t .j. po prijatí novely č. 80/2013 Z .z.) sa základ na výpočet výsluhového dôchodku policajta zisťoval z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta s tým, že priemerným mesačným služobným platom

Za tohto stavu je zrejmé, že novela č. 80/2013 Z. z. v prípade svojej priamej tvrdej aplikácie § 60 zákona č. 328/2013 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2013 by mohla hypoteticky pre žalobkyňu predstavovať značné ukrátenie na jej výsluhových nárokoch, najmä čo do ich konkrétnej výšky, nakoľko už len čisto z hľadiska aritmetického, je rozdiel, ak sa základ na výpočet výsluhového dôchodku policajta zisťuje z priemerného mesačného služobného platu za príjmovo (jeden) najlepší ukončený kalendárny rok, než za všetky priemerné mesačné služobné platy za obdobie posledných desiatich skončených kalendárnych rokov, keďže je málo pravdepodobné, že priemerné mesačné platy budú v rovnakej výške naprieč celým rozhodným obdobím posledných desiatich skončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru. Zákonodarca uvedomujúc si tento fakt prijal zákonom č. 80/ 2013 Z. z. aj kľúčové prechodné ustanovenie § 143aa, § 143ab a § 143ac zmierňujúce do istej miery priame dopady § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. aj na príslušníkov Policajného

v každom prípade so zásahom do princípov rovnosti a ochrany dôvery občana v právo. Posudzovanie tohto konfliktu intertemporality by sa malo riadiť hľadiskom proporcionality a malo by viesť k záveru o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušilo princíp právnej istoty, ako ani princíp rovnosti, ale ich primeraným spôsobom vyvažovalo (pozri napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 25/05).

Základ na výpočet výsluhového dôchodku policajta, ktorého služobný pomer vznikol pred 01. májom 2013 a skončil po 30. apríli 2013, sa u policajta zistí z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, a to v príjmovo najlepších troch skončených kalendárnych rokoch služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ak do 30. apríla 2013 služobný pomer trval menej ako 14 skončených rokov, ale najmenej 13 skončených rokov. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k žalobkyni zákonodarca vznik nároku na výsluhový dôchodok po 01. máji 2013 podmienil trvaním služobného pomeru v rozsahu najmenej 17 rokov, pričom za kľúčové vo vzťahu k žalobkyni je potrebné tiež poukázať na fakt, že žalobkyňa k 30. aprílu 2013 (t. j. v dobe pred prijatím zákona č. 80/2013 Z. z.) získala dobu služobného pomeru v rozsahu 13 rokov 246 dní, teda nesplnila podmienku vzniku nároku na výsluhový dôchodok, nakoľko „stará“ právna

zostal nezmenený. 39. K žalobkyňou namietanému retroaktívnemu pôsobeniu zákona č. 80/2013 Z. z., ktorý mal spätne a negatívne ovplyvniť jej postavenie čo do nárokov výsluhového zabezpečenia najvyšší správny súd uvádza, že podmienky vzniku nároku policajta na dávku výsluhového zabezpečenia sa posudzujú až po skončení služobného pomeru a podľa právnych predpisov účinných v čase tohto skončenia. Akékoľvek právne vzťahy, ktoré mohli vzniknúť žalobkyni zo zákona č. 328/2002 Z. z., teda aj nárok na výsluhový dôchodok, spôsob určenia základu na jeho výpočet, ako aj spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku, vznikli žalobkyni až podľa zákona č. 328/2002 Z. z. účinného ku dňu skončenia služobného pomeru.

V ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex retro non agit, čiže zákon nemá spätnú účinnosť (napríklad nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 238/04, z 03. apríla 1996, sp. zn. PL. ÚS 36/ 95, prípadne z 24. mája 1995, PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite

v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť. Teda skôr, než začal existovať (napríklad uznesenie

O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy

. .).“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 3. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2012. s. 169). „Nepravá retroaktivita sa za určitých okolností akceptuje ako prípustný prostriedok na dosiahnutie cieľov verejnej moci, ak ide o ciele súladné so zásadami právneho štátu“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. 3. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2012. s. 171). Pokiaľ potom zákonodarca s účinnosťou od 01. mája 2013 zákonom č. 80/2013 Z. z. zmenil zákon č. 328/2002 Z. z. a v § 143aa, § 143ab a § 143ac zákona novo upravil vznik právneho nároku na výsluhový dôchodok aj policajtovi, ktorého služobný pomer vznikol pred 01. májom 2013 a skončil po 30. apríli 2013, t. j. aj v prípade žalobkyne, ktorá doručila prvostupňovému správnemu orgánu dňa 24. marca 2020 žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku od 01. marca 2020, takúto zmenu zákona ani najvyšší správny súd nepovažoval za retroaktívnu. Na rozdiel od právneho názoru žalobkyne ide o nepravú retroaktivitu sprevádzanú tzv. okamžitým účinkom zákona, a ktorá je aj s ohľadom na

výkon funkcie sudcu podľa „nového“ zákona č. 586/2004 Z. z., ktorým novelizoval zákon č. 385/2000 Z. z., ale mal mu byť naďalej ponechaný príplatok k dôchodku podľa pôvodného znenia zákona č. 385/2000 Z .z. po zohľadnení odpracovaných rokov započítateľného výkonu funkcie sudcu. Ďalej žalobca tvrdil, že príplatky za výkon funkcie sudcu podľa zákona č. 586/ 2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01. januára 2005, možno priznať len tým sudcom, ktorým bol priznaný dôchodok po účinnosti tohto zákona; iný postup by bol v rozpore s uznávanou zásadou zákazu retroaktivity účinnosti zákona. Ústavný súd Slovenskej republiky po realizácii tzv. trojkrokového testu proporcionality dospel k záveru o ústavnej priliehavosti danej právnej úpravy a príslušnému návrhu nevyhovel. Najvyšší správny súd bez ďalšieho a na podporu už prijatých záverov plynúcich z predchádzajúcich bodov odkazuje na závery vychádzajúce z uvedeného nálezu.

nedôvodnú. Nie je úlohou správneho orgánu za účastníka konania vyhľadávať „ (. . .) právoplatné rozsudky súdov, ako aj právoplatné rozhodnutia odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (. . .)“. Práve naopak, bolo povinnosťou žalobkyne predložiť, alebo aspoň označiť na podporu svojho tvrdenia dostatočne konkrétne dôkazy (rozhodnutia) tak, aby ich bolo možné v odvolacom konaní vykonať a zároveň mala aj konkretizovať ich skutkovú a právnu priliehavosť s predmetom rozhodovania v preskúmavanej

odôvodnení svojho rozhodnutia na uvedenú námietku žalobkyne nereagoval, najvyšší správny súd nepovažuje tento nedostatok odôvodnenia až za tak závažné pochybenie majúce zásadný vplyv na zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré by mohlo vyústiť až do jeho zrušenia len z tohto dôvodu.

43. K namietanej zmätočnosti odôvodnenia rozsudku spočívajúcej v tom, že krajský súd v bodoch 30, 47 a 50 svojho rozsudku odkazoval na § 31 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý však vecne s tu prejednávanou vecou nesúvisí, najvyšší správny súd uvádza, že krajský súd vedomý si uvedeného pochybenia následne vyhotovil opravné uznesenie z 24. mája 2022, č. k. 26Sa/17/2020-99 a uvedenú zrejmú nesprávnosť v odôvodnení svojho rozsudku tomu zodpovedajúcim spôsobom opravil. Opravné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 26. mája 2022.

V Bratislave dňa 30. augusta 2023