6Ssk/72/2023

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 2. februára 2023, č. k. 12Sa/17/2022-40 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 29893-4/2022-BA zo dňa 20. júla 2022 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 700-0811638217-GC04/17 zo dňa 12. septembra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že žalobkyni predpísala za obdobie február 2006 až jún 2008 poistné

4. Druhostupňové rozhodnutie napadla žalobkyňa správnou žalobou, v ktorej namietala s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018 povahu lehoty, v ktorej má byť poistné predpísané, konkrétne, že musí byť predpísané právoplatne a nestačí, aby bolo v tejto lehote vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní poistného. Poukázala tiež na to, že poistné za obdobie od februára 2006 do 2008 bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo právoplatne potvrdené druhostupňovým rozhodnutím po uplynutí premlčacej doby. Odhliadnuc od toho dopĺňa „ak by sa vychádzalo z názoru žalovaného (podľa žalobcu nesprávneho), že z hľadiska spočívania plynutia premlčacej lehoty, postačuje vydanie neprávoplatného prvostupňového rozhodnutia sociálnej poisťovne, žalobca dáva do pozornosti, že [prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo žalobkyni predpísané poistné] bolo vydané až dňa 12.09.2017, a teda právo predpísať poistné za obdobie od februára 2006 do

Krajskú súd zákonnosť druhostupňového rozhodnutia preskúmal v intenciách § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) upravujúcej žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.

„[. . .] je výrazom premlčanie fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota stanovená na predpísanie poistného v ustanovení § 147 ods. 1 [zákona č. 461/2003 Z. z.] prekluzívna a nie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále“. Ďalej sa krajský súd odvolával na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/84/2019 z 30. júna 2021, podľa ktorého „[zákon č. 461/2003 Z. z.] neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone [.

Keďže správne orgány takto nepostupovali, má za to, že vec nesprávne právne posúdili, a preto druhostupňové rozhodnutie zrušil a vec žalovanej vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. 7. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti napadnutému rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť zo dňa 13. februára 2023, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). V podstatnom dôvodila, že (i) žalobkyňa do dňa právoplatne ukončeného konania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci predpísania poistného námietku premlčania nevzniesla, preto žalovaná nebola povinná na premlčanie práva predpísať poistné prihliadnuť a zároveň namieta tiež proti povinnosti právoplatne predpísať poistné v desaťročnej premlčacej lehote, uvedené odôvodňuje aj tým, že ak by sa uplynutie premlčacej lehoty posudzovalo k právoplatnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, v praxi by už počas odvolacieho konania mohlo dôjsť k situáciám, že by sa premlčalo aj právo predpísať poistné/penále, ktoré Sociálna poisťovňa predpísala včas a v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z.; (ii) v judikatúre najvyššieho súdu existujú rozdielne názory na to, či je lehota upravená v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčacia alebo prekluzívna a v tomto kontexte senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) postúpil vec uznesením 9Sžsk/ 83/2020 z 30. marca 2022 na rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho správneho súdu; (iii) inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať (ďalej rozoberala podstatu jednotlivých inštitútov); (iv) rozsudky sú individuálnymi právnymi aktami štátneho orgánu s justičnou právomocou, ktoré sa vyznačujú individualizáciou a konkretizáciou subjektu a predmetu (veci), na ktoré sa vzťahujú a nemajú všeobecne záväzný charakter. Tieto sú len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. Žalovaná je preto povinná rešpektovať právny názor vyslovený v rozhodnutí súdu len vo vzťahu ku konkrétnej osobe v konkrétnom prípade. 9. Žalovaná v závere navrhla, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 14. marca 2023, v ktorom v podstatnom uviedla, že nemožno stotožňovať inštitút premlčania vo verejnom práve s premlčaním v práve súkromnom. Iný výklad premlčania vo verejnom práve ako výklad zodpovedajúci pojmu preklúzia odporuje základným zásadám správneho konania. Ako príklad premlčania vo verejnom práve uviedla tiež situácie z práva trestného. V ostatnom sa pridržiavala argumentácie uvedenej v správnej žalobe. 11. Vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanej doručené dňa 16. marca 2023 na vedomie.

12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaná) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

17. Ako ostatne uviedla aj žalovaná v kasačnej sťažnosti, posúdenie charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo rozhodné pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu.

Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. 10 Sžso 43/2013. V ďalšom rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010 z 9. júna 2011 však najvyšší súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. 7 Sžso 28/2016 z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa § 147 zákona č. 461/ 2003 Z. z. je tak v skutočnosti prekluzívnou lehotou. Avšak rozsudok sp. zn. 10 Sžsk 6/2019 z 30. júna 2020 znova uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním.

Vecne najvyšší súd dospel k záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku).

Vychádzajúc z vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa § 466 ods. 3 SSP záväzný) v predmetnej veci v podstatnom dôvodil, že „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné a výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným.

20. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať poistné § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho.

Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.

Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“.

časti. Nad rámec uvedeného (v kontexte s vyššie citovanými závermi veľkého senátu) najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v správnom konaní premlčanie nároku Sociálnej poisťovne nenamietala a charakter lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj samotné premlčanie práva predpísať poistné namietala prvýkrát až v správnej žalobe (časť II. označená ako „Premlčanie práva predpísať poistné“).

V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 31. januára 2024