6Ssk/72/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200140.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-4Sa/8/2023
- IČS
- 7023200140
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: S. I., narodená XX. N. XXXX, bytom C. XX, Y., právne zastúpený: JUDr. Tatiana Jánošíková, advokátka so sídlom Roosveltova 794/ 6, Košice proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/ SOC/2023/2230 zo dňa 2. februára 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. KE-4Sa/8/2023-53 zo dňa 14. januára 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 14. januára 2025, č. k. KE-4Sa/8/2023-53 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/2230 zo dňa 2. februára 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. KE1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2022/ 96945-31 zo dňa 20. októbra 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňový správny orgán postupom podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.) nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby - maloletého I. I., narodeného XX. júla XXXX (ďalej len „maloletý“). Prvostupňový
správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že referát posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vydal komplexný posudok č. KE0/RPČ/SOC/2022/148995 č. z. 2022/926619 zo dňa 6. októbra 2022 (ďalej len „komplexný posudok zo 6. októbra 2022“), v ktorom bola maloletému stanovená miera funkčnej poruchy 90 %, ale nebola mu navrhovaná kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia formou opatrovania.
Maloletý, podľa predmetného komplexného posudku, nespĺňal podmienky pre priznanie príspevku, keďže nemal obmedzenú schopnosť sebaobsluhy a pri lekárskom a sociálnom posudzovaní odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby stupeň jeho odkázanosti nedosahoval stupeň V. - VI., ale stupeň II. (počet bodov 85).
3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v podstatnom preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) uviedol, že posudkový lekár ústredia po zhodnotení všetkých predložených lekárskych nálezov, vrátane osobného posúdenia zdravotného stavu maloletého vyhotovil dňa 22. decembra 2022 lekársky
posudok číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2022/15395 a následne bol vypracovaný komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/2176 zo dňa 18. januára 2023 (ďalej len „komplexný posudok z 18. januára 2023“); (ii) podľa komplexného posudku z 18. januára 2023 bola maloletému stanovená 90 % miera funkčnej poruchy podľa prílohy č. 3, časti IV.1.d) zákona č. 447/2008 Z. z. pre poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus alebo Aspergerov syndróm) - komplexnú poruchu; (iii) miera funkčnej poruchy bola z rozmedzia 90 % - 100 % stanovená na dolnej hranici z dôvodu, že u maloletého je porucha ľahká, maximálne stredná porucha psychického vývoja, ktorá však podľa vyšetrenia psychiatra je klasifikovaná ako Aspergerov syndróm, teda komplexná porucha.
Maloletý sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol stanovený na december 2024; (iv) žalovaný ďalej uviedol, že maloletý potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch uvedených v prílohe č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z. z.“), a to pri niektorých úkonoch stravovania a pitného režimu, pri celkovom kúpeli, pri obliekaní a vyzliekaní, pri orientácii v prostredí, pri dodržiavaní liečebného režimu a pri väčšine úkonov vyprázdňovania močového mechúra a vyprázdňovania hrubého čreva. Dohľad inej fyzickej osoby potrebuje pri úkonoch stravovania a pitného režimu, pri celkovom kúpeli, pri orientácii v prostredí a pri dodržiavaní liečebného režimu; (v) následne žalovaný konštatoval, že podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. na účel posúdenia stupňa odkázanosti boli jednotlivé činnosti hodnotené počtom bodov 70 - stupeň odkázanosti:
III; (vi) žalovaný uviedol, že posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku skonštatoval, že maloletý v hodnotení Barth. indexu dosiahol III. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s počtom bodov 70. Na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru však sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého v komplexnom posudku žalovaný nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., keďže podľa komplexného posudku z 18. januára 2023 maloletý nie je odkázaný na opatrovanie.
4. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie správnou žalobou, o ktorej správny súd rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. 5. Správny súd napadnutý rozsudok, po tom, ako zhrnul a citoval aplikované právne predpisy, v podstatnom odôvodnil tým, že (i) zdôraznil, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ale aj na posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom; (ii) následne správny súd zhrnul závery posudkových lekárov konštatujúc, že „ .
. . zdravotný stav maloletého syna žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom, ktorý vychádzal zo zdravotnej dokumentácie a odborných nálezov predkladaných žalobkyňou, a v jeho obsahu nie sú žiadne rozdiely s posudzovanou zdravotnou dokumentáciou. Vykonané bolo aj sociálne šetrenie a následne bol vypracovaný komplexný posudok, v ktorom neboli zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára, diagnózami odborných lekárov a posudkovým záverom.“; (iii) správny súd ďalej dôvodil, že „ .
. . lekársky posudok posudkového lekára žalovaného, ktorým bol posudzovaný zdravotný stav syna žalobkyne, obsahuje podrobný popis predložených aktuálnych lekárskych nálezov, ako aj odôvodnenie stanovenia miery funkčnej poruchy posudzovanej osoby s prihliadnutím na diagnostické závery, ktoré sú uvedené v týchto lekárskych správach.
V rámci posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí správny súd neposudzuje vecnú správnosť odborných medicínskych záverov, ale len zákonnosť postupu, pri ktorom boli medicínske závery prijaté. Správny súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a administratívneho konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti rozpor so zákonom. Súd ďalej uvádza, že aj komplexný posudok žalovaného obsahuje náležitosti stanovené v § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a v rámci dokazovania bol vykonaný prieskum v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov ako i v oblasti sebaobsluhy.
Následne bolo vyhodnotené, že syn žalobkyne nemá taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý by podmieňoval jeho odkázanosť na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pričom pri posudzovaní odkázanosti syna žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby sa postupovalo aj so zreteľom na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť, alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.“; (iv) vychádzajúc z uvedeného správny súd uzavrel, že nie sú splnené podmienky stanovené v § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., z dôvodu nesplnenia podmienok stanovených v § 14 ods. 4 tohto zákona a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP nedôvodnú zamietol.
6. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil (i) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a (ii) ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci).
8. Po tom, ako žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania, kasačnú sťažnosť v podstatnom odôvodnil tým, že (i) uviedol, že správny súd mal vo veci vykonať dokazovanie, ako to žalobca navrhoval v správnej žalobe; (ii) vyjadril svoj nesúhlas so stupňom odkázanosti III. poukazujúc na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán určil stupeň odkázanosti II. (85 bodov), a teda, že správne orgány rôznych stupňov uvádzajú rôzne stupne odkázanosti maloletého; (iii) v uvedenom vzhliadol žalobca dôvod na to, aby správny súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, za účelom náležitého zistenia schopnosti maloletého v oblasti sebaobsluhy; (iv) v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 204 SSP a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1So/10/2005 z 28. marca 2006; (v) následne žalobca zdôraznil, že záver posudkového lekára v komplexnom posudku, že u maloletého ide o ľahkú až stredne ťažkú poruchu z psychického vývoja je absolútne nesprávny a odporujúci zaradeniu
Aspergerovho syndrómu do časti IV. bod 1 pod písm. d) Prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.; (vi) uviedol taktiež, že I. M. v lekárskej správe zo dňa 13. septembra 2019 výslovne uvádza, že dieťa vyžaduje neustály dohľad, pomoc, kontrolu, nečíta sociálne relácie, nevníma nebezpečenstvo, nepredvída, vyžaduje asistenciu, dohľad, opatrovateľstvo; (vii) následne žalobca akcentoval, že jednotlivé úkony sebaobsluhy neboli vyhodnotené správne, ani nebolo zisťované, ktoré úkony sebaobsluhy maloletý robí samostatne a v nadväznosti na to bol nesprávne určený počet bodov a nesprávne určený stupeň odkázanosti; (viii) žalobca potom uviedol jednotlivé úkony sebaobsluhy podľa Prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., pričom ku každému úkonu uviedol podrobnosti ohľadom toho, či tento úkon maloletý zvláda urobiť samostatne bez pomoci; (ix) žalobca ďalej namietol neodôvodnenosť a nepreskúmateľnosť určenia počtu bodov pri úkonoch sebaobsluhy uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí tvrdiac, že počet bodov priradený žalovaným je arbitrárny, nepreskúmateľný, nezodpovedá
reálnym schopnostiam maloletého a takéto schopnosti neboli u maloletého zistené a ani relevantné zisťované; (x) žalobca v závere kasačnej sťažnosti namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne zistenia z vykonaného dokazovania, nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, skutočnosť, že rozhodnutie je postavené na arbitrárnych záveroch; (xi) nepreskúmateľnosť posúdenia jednotlivých konkrétnych úkonov sebaobsluhy žalobca vzhliadol v tom, že zo strany správnych orgánov išlo o všeobecné posúdenie, neboli vymenované konkrétne úkony sebaobsluhy, ako ich presne špecifikuje
Príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. 9. Žalobca sa kasačnou sťažnosťou domáhal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 15. apríla 2025, v ktorom v podstatnom uviedol, že trvá na svojom vyjadrení z 19. mája 2023 a vyjadrení posudkového lekára žalovaného z 11. mája 2023, ako aj na námietkach uvedených k správnej žalobe na súdnom pojednávaní konanom dňa 14. januára 2025, týkajúcich sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré žalovaný považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom.
Vychádzajúc z týchto skutočností žalovaný uviedol: „S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, v zmysle, ktorého podľa § 190 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov bola správna žaloba zamietnutá ako nedôvodná.“.
11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 5. mája 2025 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu
12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti žalobcu a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli najvyššieho správneho súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júla 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 12. 13. 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
III. B Aplikované právne predpisy
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
20. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., posudková činnosť na účely kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. 21. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 7, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
24. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
25. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu, odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
26. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
27. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
29. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár. Posudkový lekár na účely tohto zákona je lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v niektorom zo špecializačných odborov uvedených v osobitnom predpise. 31. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z., odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. 32. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z., ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.
III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia
33. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového, ako aj preskúmavaného rozhodnutia.
Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 6 vyššie. 34. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade komplexných posudkov vyhotovených posudkovými lekármi na oboch stupňoch dospeli k záveru, že hoci sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nespĺňa podmienky potrebné na indikáciu požadovaného peňažného príspevku.
35. Námietky žalobcu voči rozhodnutiam správnych orgánov, resp. aj voči napadnutému rozsudku možno obsahovo rozčleniť do nasledovných skupín: (i) nesúhlas s odborným posúdením zdravotného stavu maloletého zo strany posudkových lekárov (ktoré posúdenie bolo následne reflektované do rozhodnutí správnych orgánov); (ii) nesúhlas s postupom správneho súdu, ktorý vo veci nenariadil znalecké dokazovanie napriek tomu, že ho žalobca navrhoval; (iii) vnútorná rozpornosť komplexných posudkov, resp. záverov posudkových lekárov a (iv) nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov.
36. V súvislosti s prvou skupinou najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby na účely rozhodovania o peňažnom príspevku je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu (§ 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.). Závery posudkového lekára sú zachytené v komplexnom posudku, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 37.
Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú aj obdobnej a ustálenej judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom najvyšší správny súd posudzoval aj komplexný posudok z 18. januára 2023, ktorý predstavoval odborné východisko pre formulovanie záverov vyjadrených v preskúmavanom rozhodnutí.
Za zmienku taktiež stojí skutočnosť, že žalovaný do odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia premietol (v podstate citoval) relevantnú časť komplexného posudku z 18. januára 2023. 38. Nad rámec vyššie uvedeného kasačný súd uvádza, že komplexný posudok z 18. januára 2023 vychádzal (s odkazom na ustanovenie § 11 zákona č. 447/2008 Z. z.) z lekárskeho posudku posudkového lekára I. z 22. decembra 2022 (ďalej taktiež „lekársky posudok z 22. decembra 2022“).Tento lekársky posudok v časti „Objektívny nález“ odkazoval na správy I. S., I.. M., I.. R. a I.. C.. Žalobca v kasačnej sťažnosti poukazuje na lekársku správu I.. M., avšak tú z 13. septembra 2019, z ktorej cituje časť v znení: „ .
. . dieťa vyžaduje neustály dohľad, pomoc, kontrolu, nečíta sociálne relácie, nevníma nebezpečenstvo, nepredvída, vyžaduje asistenciu, dohľad, opatrovateľstvo.“. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že lekársky posudok z 22. decembra 2022 pracuje s novšou správou I. M. zo dňa 6. júna 2022, z ktorej taktiež cituje napr.: „ .
. . . mal odklad školskej dochádzky, znížené schopnosti koncentrácie pozornosti, pomalé pracovné tempo pri samostatnej práci, motorický nepokoj, IQ na úrovni priemeru vo verbálnej a názorovej zložke, pri školskej práci je príliš pomalý, neiniciatívna, zaostáva pri riešení počtových úloh, nachádzanie vzťahov medzi pojmami je nadpriemerné, schopnosť porozumenia je veku primeraná, nerovnomerný mentálny vývoj - od nadpriemerných až k defektným výsledkom - visuomotorická koordinácia, dobra slovná zásoba aj výslovnosť, čistý a spontánny verbálny prejav, bezprostredná komunikácia, emočná labilita, motorický nepokoj, impulzivita, logoroe, grimasovanie, neurologicky bez lateralizácie, schopnosť porozumenia
sú veku primerané . . . . . . verbálny kontakt možný, odpovedá bez doby latencie, užíva slovník dospelých, orientovaný správne, bez psychotických prejavov, sociálne a emocionálne nezrelý s prítomnosťou pervazívnych kvalít, narušenými sociálnymi kontaktmi .
. .“. Zároveň kasačný súd uvádza, že pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval na a citoval časť lekárskej správy I.. M. z 13. septembra 2019 (uvedenej v časti „Epikríza“), tak v rovnakej časti tejto lekárskej správy (náleze) I.. M. vymenúva odporúčané formy kompenzácie nasledovne: „ .
. . vyžaduje štatút osoby ZŤP, kompenzáciu cestovného, PHM, parkovacie miesto, príspevok na kúpu osobného počítača, tlačiareň, laminované výšku . . .“. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žalobcu. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú svoje závery.
Najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k tam uvedeným záverom. 39. Čo sa týka námietky žalobcu smerujúcej k postupu správneho súdu, ktorý vo veci nenariadil znalecké dokazovanie napriek tomu, že ho žalobca navrhoval, v tejto súvislosti kasačný súd uvádza nasledovné. Podľa § 204 SSP „Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.“. Doplnenie dokazovania je teda vecou diskrécie správneho súdu a nie jeho povinnosťou, pričom k uvedenému dôjde za splnenia podmienky, že doplnenie dokazovania nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva a zároveň, že správny súd dospeje k záveru o potrebe doplnenia dokazovania. V prejednávanej veci evidentne takáto situácia nenastala, keď správny súd v bode 34 napadnutého rozsudku vcelku zrozumiteľne a racionálne vyjadril svoj postoj k možnému doplneniu znaleckého dokazovania. Kasačný súd v uvedenom postupe
správneho súdu nevzhliadol rozpor so zákonom a súvisiacu námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú. 40. Žalobca ďalej namietal vnútornú rozpornosť komplexných posudkov, resp. záverov posudkových lekárov v podstatnom poukazujúc na skutočnosť, že „Žalovaný zľahčuje poruchu posudzovaného, nemožno súhlasiť s rozporuplným záverom komplexného posudku, citujem: „
. . u posudzovaného je porucha ľahká, maximálne stredná porucha psychického vývoja, ktorá však podľa vyšetrenia psychiatra je klasifikovaná ako Aspergerov syndróm, teda komplexná porucha.“. Aspergerov syndróm je komplexnou poruchou a podľa systematického zaradenia a miery funkčnej poruchy jednotlivých stupňov závažnosti v časti IV. bod 1 Prílohy č. 3 k zák. č. 447/2008 Z. z. je Aspergerov syndróm najťažšou formou poruchy psychického vývoja detí s maximálnou mierou funkčnej poruchy. Z uvedeného vyplýva, že záver posudkového lekára v komplexnom posudku, že u mal. I. ide o ľahkú až stredne ťažkú poruchu psychického vývoja je absolútne nesprávny a odporujúci zaradeniu Aspergerovho syndrómu .
. .“. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom lekárskeho posudku z 22. decembra 2022 a dospel k záveru, že tento je nutné interpretovať komplexne a nie selektívne a účelovo. Posudková lekárka I.. H. Y. v prvom odseku na tretej strane lekárskeho posudku z 22. decembra 2022 uvádza: „Klinický stav bol v priložených lekárskych nálezoch a náleze psychológa hodnotený ako Aspergerov syndróm, čo je považované za komplexnú poruchu psychického vývoja detí.
U posudzovaného maloletého sa však javí jeho porucha psychického vývoja a pervazívna vývinová porucha na základe zhodnotenia priložených LN ako ľahká až stredne ťažká.“. Najvyšší správny súd uvedený výrok nepovažoval za rozporuplný, keďže z neho podľa kasačného súdu nevyplýva záver, že by posudková lekárka hodnotila Aspergerov syndróm (ako taký) ako ľahkú, resp. stredne ťažkú poruchu psychického vývoja (tak ako tvrdí žalobca).
Z lekárskeho posudku z 22. decembra 2022 naopak vyplýva, že posudková lekárka uvedeným výrokom skôr škálovala pozíciu maloletého v rámci spektra Aspergerovho syndrómu, a teda určovala intenzitu jeho zdravotného postihnutia, nevyjadrovala sa, resp. nebagatelizovala Aspergerov syndróm sám osebe ako poruchu.
41. Kasačný súd sa zaoberal taktiež námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdenej nedostatočnosti zistenia skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov. Túto najvyšší správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže komplexné posudky, ako aj lekárske posudky, z ktorých tieto vychádzali, hodnotil ako logické, vnútorne nerozporné a presvedčivo objasňujúce svoje závery. Bodové hodnotenie uvedené v závere (na poslednej strane) lekárskeho posudku z 22. decembra 2022 (reflektované do komplexného posudku z 18. januára 2023 a následne do preskúmavaného rozhodnutia) má totiž dostatočnú oporu a zrozumiteľne vyhodnocuje obsah tohto lekárskeho posudku, osobitne jeho popisnú časť označenú ako „II. Závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 zákona č. 447/2008 Z. z.“.
42. Kasačný súd, po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom, musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými správnym súdom v napadnutom rozsudku, nakoľko správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.
43. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s podstatou právnych námietok žalobcu sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. 45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. júla 2025