6Ssk/73/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200348.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5Sa/14/2021
- IČS
- 8021200348
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: X.. W. N., narodený XX. K. XXXX, bytom v N., Š. XX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanému zo dňa 23. apríla 2021, Číslo: SPSČ- PO3-2020/002284-003, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. novembra 2022, č. k. 5Sa/14/2021-48, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 30. novembra 2022, č. k. 5Sa/14/2021-48, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanému zo dňa 23. apríla 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2020/002284-003, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu - Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 27. januára 2021, Číslo: SPSČ-OSZ-48.351-035/2021-VZ (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku s poukazom na § 143aa písm. a/, §143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ a § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.
z.“) zamietnutá. 2. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a zákonnosť postupu v intenciách § 105 ods. 4, § 58 ods. 1, § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 19 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok.
3. Po preskúmaní podanej správnej žaloby, krajský súd ustálil, že žiadosťou zo dňa 05. 11. 2020, ktorú prvostupňový orgán správne posúdil ako žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku, žalobca žiadal, aby mu pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v trvaní od septembra 1987 do júla 1991 a doba vojenskej prípravy, ktorú vykonával počas štúdia na tejto vysokej škole. V konaní nebolo sporné, že počas tohto obdobia (štúdium na vysokej škole) žalobca nebol v služobnom pomere, ani nevykonával zamestnanie, ktoré by bolo možné v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. hodnotiť ako dobu služobného pomeru.
4. Z ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku sú len doby výkonu vojenskej služby, služobného pomeru alebo zamestnania, hodnoteného v zmysle tohto ustanovenia ako doby služobného pomeru. Z podkladov, z ktorých žalovaný vychádzal pri posudzovaní nároku žalobcu na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v čase štúdia na vysokej škole a vojenskej prípravy žalobca nevykonával vojenskú službu, nebol v služobnom pomere a ani nevykonával zamestnanie, ktoré je možné v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. hodnotiť ako dobu služobného
pomeru. Zdokonaľovacie 5-mesačné štúdium žalobca absolvoval na Akadémii PZ po prijatí do služobného pomeru, pričom táto doba štúdia mu bola započítaná v plnom rozsahu do doby služobného pomeru, zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku.
V žiadnom prípade však akékoľvek štúdium, či už príprava na povolanie na strednej škole alebo štúdium zamerané na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania I., či II. stupňa, absolvované pred prijatím do služobného pomeru, hoci by bola vykonaná na Akadémii PZ, nemôže byť zohľadňované ako doba služobného pomeru posudzovaná na nárok výsluhového dôchodku a pre jeho výšku v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., čo vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, ktoré pozitívnym spôsobom vymedzuje, aká doba je dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku.
5. Ani žiadosti žalobcu o započítanie doby vojenskej prípravy absolvovanej počas štúdia na vysokej škole nebolo možné vyhovieť. Podľa § 27 ods. 2 vtedy platného zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon (ďalej len Branný zákon) základná služba trvá 12 mesiacov a počíta sa odo dňa jej skutočného nástupu. Deň nástupu, ako aj deň prepustenia zo základnej vojenskej služby sa uvádza zápisom do vojenskej knižky. Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že do doby výkonu základnej vojenskej služby sa nezapočítava obdobie vojenskej prípravy, ktorú absolventi vysokých škôl vykonávali počas štúdiu na vysokej škole.
Zákonodarca zavedením vojenskej prípravy pre poslucháčov vysokých škôl počas štúdia na vysokej škole umožnil, aby s prihliadnutím na študijne výsledky počas štúdia a vojenskej prípravy mohli absolvovať základnú vojenskú službu v skrátenej dĺžke tak, ako je to upravené v zákone v rozsahu 12, 11, alebo 9 mesiacov. 6.
Krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. Zároveň žiadnemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania.
II.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 08. 02. 2023. 8. Kasačnú sťažnosť odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, pričom namietal, že sociálny systém SR je „dokázateľne nesprávne nastavený a produkuje skrivodlivosti“, ktorými sa krajský súd nezaoberal. 9. Nespravodlivosť vnímal žalobca v spôsobe zohľadňovania započítaných rokov do dôchodkového obdobia. Uviedol, že pred štúdiom na vysokej škole bol zamestnaný, ale toto štúdium sa mu zohľadňuje výlučne len vo všeobecnom dôchodkovom systéme, v ktorom má v súčasnosti započítaných 10 rokov, avšak na poberanie dôchodku zo všeobecného dôchodkového systému je potrebné mať odpracovaných 15 rokov a súčasne mať dovŕšený dôchodkový vek 64 rokov, a to napriek tomu, že 20 rokov vykonával prácu vyšetrovateľa policajného zboru, keď v rámci osobitného dôchodkového systému, bol v minulosti stanovený vek odchodu do dôchodku 55 rokov. Podotkol, že za takého stavu, ak sa nezamestná, resp. ak zákonodarca neupraví podmienky, doba 10 rokov započítaná vo všeobecnom dôchodkovom systéme mu nebude nijakým spôsobom zohľadnená, v čom videl poškodzovanie zo strany štátu. 10. Uvedenú skutočnosť zistil v súvislosti s nesprávnou valorizáciou výsluhového dôchodku, pričom podľa jeho názoru sa tento stav dá vyriešiť práve tým, keď sa mu vysokoškolské štúdium zohľadní a presunie zo všeobecného dôchodkového systému do osobitného dôchodkového systému, pretože štúdium na vysokej škole bol pre výkon jeho profesie vyšetrovateľa „použitý“. Vysokoškolské štúdium spolu so skráteným štúdiom na Akadémii policajného zboru určeným pre vyšetrovateľov s neprávnickým vzdelaním je potom potrebné posudzovať ako jeden celok a používať ho ďalej pri všetkých súvislostiach, vrátane výpočtu dôchodku a jeho valorizácie. Uvedené odvodzuje od skutočnosti, že ak vysoká škola bola vhodná a použitá na výkon povolania, kde bola zároveň podmienkou a nevyhnutnosťou, musí byť zohľadnená aj do podoby sociálnych benefitov z toho vyplývajúcich. 11. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
III.
12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril na základe zaslanej výzvy krajského súdu podaním zo dňa 17. 02. 2023, Číslo: SL-OPS-2023/001114-008. 13. Uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou a právnym názorom krajského súdu, a preto navrhol kasačnú sťažnosť žalobcu zamietnuť.
IV.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná.
15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. apríla 2021, Číslo: SPSČ-PO3-2020/002284-003, ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu - Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 27. januára 2021, Číslo: SPSČ-OSZ-48.351-035/2021-VZ, ktorým bola žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku s poukazom na § 143aa písm. a/, §143ab ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a/ a § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. zamietnutá.
21. Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) neprávom odoprela alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
22. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba a) výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, b) trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,
c) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, d) trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31.
marca 1993, e) hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách, f) trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky, g) pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
h) trvania služobného pomeru hasiča, i) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, j) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany, k) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, l) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990, m) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31.
decembra 2002, n) výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994, o) výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002, p) výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31.
decembra 2007, q) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dôb je najmenej desať rokov,
r) pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov.
23. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
25. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku veta prvá správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi. 26. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobca bol dňom 30. novembra 2014 uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Personálnym rozkazom riaditeľa úradu inšpekčnej služby zo dňa 07. 10. 2014, Číslo: 61; - žalobca si podal dňa 28. 10. 2014 žiadosť o výsluhový dôchodok, o ktorej rozhodol prvostupňový orgán dňa 16. 01. 2015 tak, že žalobcovi od 01. 12. 2014 priznal výsluhový dôchodok vo výške 800,21 eur mesačne a súčasne podľa § 68 ods. 2 a ods. 3 sa zvýšil o 3,82 eur ma sumu 804, 03 eur mesačne; - rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2015 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 806,29 eur mesačne;
- rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2016 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 807,12 eur mesačne; - rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2017 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 810,68 eur mesačne; - následne podal žalobca odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2017 a rozhodnutiu o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 16. 01. 2015, v ktorom namietal nezohľadnenie jeho štúdia na vysokej škole v Nitre v rokoch 1987-1991 v porovnaní s inými kolegami, ktorým bolo zohľadnené štúdium na akadémii Policajného zboru; - žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2017 tak, že ho zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie; - žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove tak, že túto zamietol (rozsudok zo dňa 13. 02. 2019, č. k. 6Sa/6/2018-79); - o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Najvyšší
súd SR rozsudkom zo dňa 27. 07. 2020, sp. zn. 9Sžsk/50/2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol; - rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2018 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 823,28 eur mesačne; - rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2019 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 835,88 eur mesačne; - rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2020 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 848,48 eur mesačne; - žiadosťou zo dňa 05. 11. 2020 sa žalobca domáhal prehodnotenia a nového priznania výsluhového dôchodku, v rámci ktorej doložil aj kópiu výkazu o štúdiu; - prvostupňový orgán uvedenú žiadosť zamietol rozhodnutím zo dňa 27. 01. 2021; - žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu opätovne odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 23. 04. 2021 tak, že toto zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie; - rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2021 sa výška výsluhového dôchodku
zvýšila na sumu 863,18 eur mesačne; - následne žalobca opätovne podal správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 23. 04. 2021; - rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2022 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 874,41 eur mesačne; - o podanej správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 30. 11. 2020, č. k. 5Sa/14/2021- 48 tak, že správnu žalobu žalobcu zamietol.
27. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval ako odvolací orgán vo veci odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu týkajúceho sa jeho žiadosti o zvýšenie výsluhového dôchodku z dôvodu, že dobu štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v období od 11. 09. 1987 do 03. 07. 1991 ani obdobie absolvovania vojenskej prípravy na vojenskej katedre počas štúdia na tejto vysokej škole nemožno s poukazom na § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. zhodnotiť na nárok na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku, lebo počas štúdia na vysokej škole a vojenskej prípravy nebol v služobnom pomere, čo predstavovali námietky zo strany žalobcu. Najvyšší správny súd z toho dôvodu zameral svoju pozornosť na tieto skutočnosti. 28. Žalobca svoje námietky v kasačnej sťažnosti formuloval obdobne ako v podanej správnej žalobe, ale aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (tiež aj v predchádzajúcich administratívnych konaniach vo vzťahu k rovnakej otázke, pozn. súdu) najmä vo vzťahu k nezohľadneniu jeho obdobia štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre od 11_ 09_
1987 do 03. 07. 1991 ani obdobie absolvovania vojenskej prípravy na vojenskej katedre počas štúdia na tejto vysokej škole. Žalobca v uvedenom videl nespravodlivosť. 29. Na úvod je zo strany najvyššieho správneho súdu potrebné dodať, že obdobné námietky žalobcu už boli predmetom rozhodovania v rámci súdnej inštancie vo vzťahu k zvýšeniu sumy výsluhového dôchodku vo vzťahu k inému rozhodnutiu žalovaného týkajúceho sa žalobcu a jeho žiadosti o zvýšenie sumy výsluhového dôchodku, na ktoré správne poukázal aj krajský súd v napadnutom rozsudku. Predmetom konania na krajskom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 6Sa/6/2018 bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 11. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu vo vzťahu k zvýšeniu výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. od 01. 07. 2017.
Krajský súd žalobu žalobcu zamietol s tým, že postup správnych orgánov pri výpočte zvýšenia dávky výsluhového dôchodku u žalobcu bol správny a je v súlade so zákonom. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca, o ktorej dňa 27. 07. 2020 rozhodol Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 9Sžsk/50/2019. Najvyšší súd SR vtedy konštatoval, že „ v danom prípade potrebné vyriešiť, je to, či v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku možno preskúmať aj výpočet samotného priznaného výsluhového dôchodku, pri ktorom nebola žalobcovi zhodnotená doba štúdia na civilnej vysokej škole.“ V tejto súvislosti poukázal aj na iné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali možnosti zaoberať sa výpočtom dôchodkovej dávky v konaní, v ktorom je predmetom rozhodnutie o jej zvýšení (9Sžsk/52/2018, 9So/85/2017, 7Sžso/25/2012). Pričom opakovane uviedol, že „v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, je predmet konania vymedzený samotným preskúmavaným rozhodnutím.
V tomto prípade je predmetom prieskumu zvýšenie výsluhového dôchodku a teda výpočet zvýšenia. Nie je preto možné posudzovať výpočet priznaného výsluhového dôchodku, ktorý bol predmetom iného už právoplatného rozhodnutia. Nie je pravdou, že takýto postup by bol v rozpore s princípom spravodlivosti ako jedným zo základných princípov právneho štátu, ako to uvádza vo svojej kasačnej sťažnosti žalobca.“ S uvedeným názorom sa najvyšší správny súd stotožňuje a dodáva, že z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že žalobca si podal žiadosť o výsluhový dôchodok dňa 28. 10. 2014, následne prvostupňový orgán žalovaného vydal dňa 16. 01. 2015 rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku od 01. 12. 2014, súčasťou ktorého bol aj podrobný rozpis doby trvania služobného pomeru a výpočet. Žalobca uvedené rozhodnutie prevzal dňa 25. 01. 2015 (právoplatné 09. 02. 2015). Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal žiadne odvolanie, z čoho možno vyvodiť, že uvedené rozhodnutie považoval za správne a zákonné. Žalobca
prvýkrát napadol prvostupňové rozhodnutie o zvýšení dávky výsluhového dôchodku až v roku 2017, v rámci ktorého začal uplatňovať námietky súvisiace so započítaním doby jeho štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v období od 11. 09. 1987 do 03. 07. 1991 ani obdobie absolvovania vojenskej prípravy na vojenskej katedre počas štúdia na tejto vysokej škole. 30. Žalobca následne podal dňa 05. 11. 2020 žiadosť o prehodnotenie a nové priznanie výsluhového dôchodku, ktoré odôvodnil poukazom na § 105 ods. 4 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 328/2002 Z. z., v rámci ktorej žiadal o zohľadnenie doby štúdia na civilnej vysokej škole. Prvostupňový orgán uvedenú žiadosť vyhodnotil ako žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku podľa § 105 ods. 4 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 328/2002 Z. z., pričom bolo v prvostupňovom rozhodnutí konštatované, že žalobcovi v súlade s § 58 ods. 1 zákona č. 328/ 2002 Z. z. bola pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku zhodnotená podľa:
- písm. a/ doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1991 do 30. 06. 1992; - písm. f/ doba trvania služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 01. 07. 1994 do 31. 12. 1999 v I. kategórií funkcií a; - písm. f/ doba trvania služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 01. 01. 2000 do 30. 11. 2014 v III. kategórií funkcií v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní, z toho 19 rokov a 218 do 30. 04. 2013. Vo vzťahu k zohľadneniu doby štúdia na vysokej škole a doby vojenskej prípravy, ktorú počas štúdia vykonával prvostupňový orgán uviedol, že v čase štúdia na vysokej škole, žalobca nevykonával vojenskú službu, nebol v služobnom pomere a ani nevykonával zamestnanie, ktoré je možné v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. hodnotiť ako dobu služobného
pomeru. Absolvovanie vojenskej prípravy počas štúdia na vysokej škole iba umožňovalo budúcim absolventom vysokej školy, v súlade s § 27 ods. 3 písm. c/ zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon, skrátenie základnej vojenskej služby na deväť mesiacov (čo v žalobcovom prípade bolo splnené, pozn. súdu). Z uvedených dôvodov tak prvostupňový orgán nevyhovel žiadosti žalobcu. Vo svojom odvolaní žalobca zotrval na svojom právnom názore, a žiadal započítať štúdium na vysokej škole v rámci jeho nároku na výsluhový dôchodok. Žalovaný ako odvolací orgán vyhodnotil, že predmetom konania bolo rozhodovanie o zvýšení výsluhového dôchodku v súlade s § 105 ods. 4 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 328/2002 Z. z., pričom doba štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v období od 11. 09. 1987 do 03. 07. 1991 a zároveň počas štúdia v druhom a treťom ročníku žalobca absolvoval vojenskú prípravu na vojenskej katedre nemohla byť zohľadnená. Žalovaný opätovne konštatoval, že počas štúdia
na vysokej škole žalobca nebol v služobnom pomere a ani počas vojenskej prípravy, preto nespĺňal podmienky v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. 31. Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť, že § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. upravuje, čo sa považuje za dobu trvania služobného pomeru rozhodujúceho na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok. Z toho dôvodu konajúci orgán je povinný vychádzať výslovne pri určovaní doby trvania služobného pomeru rozhodujúceho na vznik niektorej z dávok výsluhového zabezpečenia len z ustanovení § 58 ods. 1 písm. a/ až s/ zákona č. 328/2002 Z. z. (vo vzťahu k žalobcovi). Vzhľadom na taxatívne vymedzenie tohto zákonného znenia, konajúci orgán tak nemá priestor pre právnu úvahu, prípadne svojvoľné posúdenie, aká iná ďalšia doba by mohla byť považovaná za služobný pomer.
32. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žalobca sa svojou žiadosťou domáhal zvýšenia už priznaného výsluhového dôchodku z dôvodu zohľadnenia jeho štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v období od 11. 09. 1987 do 03. 07. 1991, pričom služobný pomer príslušníka policajného zboru mu vznikol až 01. 07. 1994.
Sporným v danom prípade nebolo, že počas obdobia štúdia žalobcu na vysokej škole nebol v služobnom pomere, ani nevykonával zamestnanie, ktoré by bolo možné v zmysle § 58 ods. 1 hodnotiť ako dobu služobného pomeru. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa zohľadnenia jeho vysokoškolského štúdia je nutné v zhode s právnym názorom žalovaného, ale aj krajského súdu konštatovať, že tieto nie sú dôvodné. Rovnako ani porovnanie žalobcu s jeho kolegami, ktorí počas trvania služobného pomeru študovali na Akadémii policajného zboru.
Táto situácia je rozdielna, pričom najväčším rozdielom je to, že kolegovia žalobcu oproti žalobcovi boli v čase štúdia zároveň aj v služobnom pomere, čo sa v prípade žalobcu nebolo splnené. Rovnako ako bolo konštatované už vyššie, táto skutočnosť nebola sporná.
Zároveň najvyšší správny súd dodáva, že žalobca nebude v nijakom smere ukrátený na svojich právach, čo sa týka zohľadnenia jeho vysokoškolského štúdia na účely dôchodkového zabezpečenia (štúdium pred rokom 2004), pretože toto obdobie mu môže byť zohľadnené naopak Sociálnou poisťovňou ako doba dôchodkového poistenia, ktorá sa hodnotí pre výpočet dôchodku (v prípade splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok zo strany žalobcu, pozn. súdu).
33. Najvyšší správny súd zároveň uvádza, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ÚS SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8. marca 2017).
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a stotožnenie sa s právnym názorom krajského súdu vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, najvyšší správny súd vyhodnotil podanú kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú, keď námietky v nej uvedené neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby jeho náhradu trov priznal.
36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. februára 2024