6Ssk/73/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: X.. W. N., narodený XX. K. XXXX, bytom v N., Š. XX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanému zo dňa 23. apríla 2021, Číslo: SPSČ- PO3-2020/002284-003, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. novembra 2022, č. k. 5Sa/14/2021-48, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I.

z.“) zamietnutá. 2. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a zákonnosť postupu v intenciách § 105 ods. 4, § 58 ods. 1, § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 19 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok.

4. Z ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku sú len doby výkonu vojenskej služby, služobného pomeru alebo zamestnania, hodnoteného v zmysle tohto ustanovenia ako doby služobného pomeru. Z podkladov, z ktorých žalovaný vychádzal pri posudzovaní nároku žalobcu na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v čase štúdia na vysokej škole a vojenskej prípravy žalobca nevykonával vojenskú službu, nebol v služobnom pomere a ani nevykonával zamestnanie, ktoré je možné v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. hodnotiť ako dobu služobného

V žiadnom prípade však akékoľvek štúdium, či už príprava na povolanie na strednej škole alebo štúdium zamerané na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania I., či II. stupňa, absolvované pred prijatím do služobného pomeru, hoci by bola vykonaná na Akadémii PZ, nemôže byť zohľadňované ako doba služobného pomeru posudzovaná na nárok výsluhového dôchodku a pre jeho výšku v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., čo vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, ktoré pozitívnym spôsobom vymedzuje, aká doba je dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku.

Zákonodarca zavedením vojenskej prípravy pre poslucháčov vysokých škôl počas štúdia na vysokej škole umožnil, aby s prihliadnutím na študijne výsledky počas štúdia a vojenskej prípravy mohli absolvovať základnú vojenskú službu v skrátenej dĺžke tak, ako je to upravené v zákone v rozsahu 12, 11, alebo 9 mesiacov. 6.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 08. 02. 2023. 8. Kasačnú sťažnosť odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, pričom namietal, že sociálny systém SR je „dokázateľne nesprávne nastavený a produkuje skrivodlivosti“, ktorými sa krajský súd nezaoberal. 9. Nespravodlivosť vnímal žalobca v spôsobe zohľadňovania započítaných rokov do dôchodkového obdobia. Uviedol, že pred štúdiom na vysokej škole bol zamestnaný, ale toto štúdium sa mu zohľadňuje výlučne len vo všeobecnom dôchodkovom systéme, v ktorom má v súčasnosti započítaných 10 rokov, avšak na poberanie dôchodku zo všeobecného dôchodkového systému je potrebné mať odpracovaných 15 rokov a súčasne mať dovŕšený dôchodkový vek 64 rokov, a to napriek tomu, že 20 rokov vykonával prácu vyšetrovateľa policajného zboru, keď v rámci osobitného dôchodkového systému, bol v minulosti stanovený vek odchodu do dôchodku 55 rokov. Podotkol, že za takého stavu, ak sa nezamestná, resp. ak zákonodarca neupraví podmienky, doba 10 rokov započítaná vo všeobecnom dôchodkovom systéme mu nebude nijakým spôsobom zohľadnená, v čom videl poškodzovanie zo strany štátu. 10. Uvedenú skutočnosť zistil v súvislosti s nesprávnou valorizáciou výsluhového dôchodku, pričom podľa jeho názoru sa tento stav dá vyriešiť práve tým, keď sa mu vysokoškolské štúdium zohľadní a presunie zo všeobecného dôchodkového systému do osobitného dôchodkového systému, pretože štúdium na vysokej škole bol pre výkon jeho profesie vyšetrovateľa „použitý“. Vysokoškolské štúdium spolu so skráteným štúdiom na Akadémii policajného zboru určeným pre vyšetrovateľov s neprávnickým vzdelaním je potom potrebné posudzovať ako jeden celok a používať ho ďalej pri všetkých súvislostiach, vrátane výpočtu dôchodku a jeho valorizácie. Uvedené odvodzuje od skutočnosti, že ak vysoká škola bola vhodná a použitá na výkon povolania, kde bola zároveň podmienkou a nevyhnutnosťou, musí byť zohľadnená aj do podoby sociálnych benefitov z toho vyplývajúcich. 11. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

21. Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) neprávom odoprela alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

c) trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, d) trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31.

h) trvania služobného pomeru hasiča, i) výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, j) výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany, k) výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, l) výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990, m) výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31.

decembra 2007, q) výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dôb je najmenej desať rokov,

23. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

- rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2016 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 807,12 eur mesačne; - rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2017 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 810,68 eur mesačne; - následne podal žalobca odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2017 a rozhodnutiu o priznaní výsluhového dôchodku zo dňa 16. 01. 2015, v ktorom namietal nezohľadnenie jeho štúdia na vysokej škole v Nitre v rokoch 1987-1991 v porovnaní s inými kolegami, ktorým bolo zohľadnené štúdium na akadémii Policajného zboru; - žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2017 tak, že ho zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie; - žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove tak, že túto zamietol (rozsudok zo dňa 13. 02. 2019, č. k. 6Sa/6/2018-79); - o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Najvyšší

zvýšila na sumu 863,18 eur mesačne; - následne žalobca opätovne podal správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 23. 04. 2021; - rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 01. 07. 2022 sa výška výsluhového dôchodku zvýšila na sumu 874,41 eur mesačne; - o podanej správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 30. 11. 2020, č. k. 5Sa/14/2021- 48 tak, že správnu žalobu žalobcu zamietol.

1987 do 03. 07. 1991 ani obdobie absolvovania vojenskej prípravy na vojenskej katedre počas štúdia na tejto vysokej škole. Žalobca v uvedenom videl nespravodlivosť. 29. Na úvod je zo strany najvyššieho správneho súdu potrebné dodať, že obdobné námietky žalobcu už boli predmetom rozhodovania v rámci súdnej inštancie vo vzťahu k zvýšeniu sumy výsluhového dôchodku vo vzťahu k inému rozhodnutiu žalovaného týkajúceho sa žalobcu a jeho žiadosti o zvýšenie sumy výsluhového dôchodku, na ktoré správne poukázal aj krajský súd v napadnutom rozsudku. Predmetom konania na krajskom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 6Sa/6/2018 bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 02. 11. 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu vo vzťahu k zvýšeniu výsluhového dôchodku žalobcu podľa § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. od 01. 07. 2017.

V tomto prípade je predmetom prieskumu zvýšenie výsluhového dôchodku a teda výpočet zvýšenia. Nie je preto možné posudzovať výpočet priznaného výsluhového dôchodku, ktorý bol predmetom iného už právoplatného rozhodnutia. Nie je pravdou, že takýto postup by bol v rozpore s princípom spravodlivosti ako jedným zo základných princípov právneho štátu, ako to uvádza vo svojej kasačnej sťažnosti žalobca.“ S uvedeným názorom sa najvyšší správny súd stotožňuje a dodáva, že z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že žalobca si podal žiadosť o výsluhový dôchodok dňa 28. 10. 2014, následne prvostupňový orgán žalovaného vydal dňa 16. 01. 2015 rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku od 01. 12. 2014, súčasťou ktorého bol aj podrobný rozpis doby trvania služobného pomeru a výpočet. Žalobca uvedené rozhodnutie prevzal dňa 25. 01. 2015 (právoplatné 09. 02. 2015). Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal žiadne odvolanie, z čoho možno vyvodiť, že uvedené rozhodnutie považoval za správne a zákonné. Žalobca

- písm. a/ doba výkonu základnej vojenskej služby od 01. 10. 1991 do 30. 06. 1992; - písm. f/ doba trvania služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 01. 07. 1994 do 31. 12. 1999 v I. kategórií funkcií a; - písm. f/ doba trvania služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 01. 01. 2000 do 30. 11. 2014 v III. kategórií funkcií v rozsahu celkom 21 rokov a 67 dní, z toho 19 rokov a 218 do 30. 04. 2013. Vo vzťahu k zohľadneniu doby štúdia na vysokej škole a doby vojenskej prípravy, ktorú počas štúdia vykonával prvostupňový orgán uviedol, že v čase štúdia na vysokej škole, žalobca nevykonával vojenskú službu, nebol v služobnom pomere a ani nevykonával zamestnanie, ktoré je možné v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. hodnotiť ako dobu služobného

na vysokej škole žalobca nebol v služobnom pomere a ani počas vojenskej prípravy, preto nespĺňal podmienky v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. 31. Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť, že § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. upravuje, čo sa považuje za dobu trvania služobného pomeru rozhodujúceho na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok. Z toho dôvodu konajúci orgán je povinný vychádzať výslovne pri určovaní doby trvania služobného pomeru rozhodujúceho na vznik niektorej z dávok výsluhového zabezpečenia len z ustanovení § 58 ods. 1 písm. a/ až s/ zákona č. 328/2002 Z. z. (vo vzťahu k žalobcovi). Vzhľadom na taxatívne vymedzenie tohto zákonného znenia, konajúci orgán tak nemá priestor pre právnu úvahu, prípadne svojvoľné posúdenie, aká iná ďalšia doba by mohla byť považovaná za služobný pomer.

Sporným v danom prípade nebolo, že počas obdobia štúdia žalobcu na vysokej škole nebol v služobnom pomere, ani nevykonával zamestnanie, ktoré by bolo možné v zmysle § 58 ods. 1 hodnotiť ako dobu služobného pomeru. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa zohľadnenia jeho vysokoškolského štúdia je nutné v zhode s právnym názorom žalovaného, ale aj krajského súdu konštatovať, že tieto nie sú dôvodné. Rovnako ani porovnanie žalobcu s jeho kolegami, ktorí počas trvania služobného pomeru študovali na Akadémii policajného zboru.

Zároveň najvyšší správny súd dodáva, že žalobca nebude v nijakom smere ukrátený na svojich právach, čo sa týka zohľadnenia jeho vysokoškolského štúdia na účely dôchodkového zabezpečenia (štúdium pred rokom 2004), pretože toto obdobie mu môže byť zohľadnené naopak Sociálnou poisťovňou ako doba dôchodkového poistenia, ktorá sa hodnotí pre výpočet dôchodku (v prípade splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok zo strany žalobcu, pozn. súdu).

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a stotožnenie sa s právnym názorom krajského súdu vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, najvyšší správny súd vyhodnotil podanú kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú, keď námietky v nej uvedené neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.