6Ssk/73/2024

1. Správny súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. KE-10Sa/28/2021-61 zo dňa 7. marca 2024 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.“) zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej č.: 0573073402021 zo dňa 16. septembra 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorému predchádzalo rozhodnutie prvostupňového orgánu žalovanej (ďalej len „pobočka žalovanej“) - Upovedomenie o?začatí vymáhania pohľadávky č.: 0573073402021 zo dňa 28. júla 2021 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán verejnej správy (ďalej len „druhostupňový správny orgán“) na základe odvolania žalobkyne, postupom podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o?sociálnom poistení v?rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“

Správny súd konštatoval, že žalobkyňa vo svojej žalobe napadla (I) zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej (Upovedomenie o?začatí vymáhania pohľadávok), ale aj (II) zákonnosť rozhodnutia pobočky žalovanej č. 700-3410664921-GC04/21 zo dňa 10. júna 2021, ktorým bolo žalobkyni postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z., za

Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobkyňa odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nepodala. Vzhľadom na márne uplynutie lehoty na podanie odvolania, rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (zo dňa 10. júna 2021, č. 700-3410664921-GC04/21) nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňom 14. júla 2021.

3. Dňa 26. júla 2021 vydal prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie č. 0573073402021 o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktoré sa podľa § 225c ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nedoručuje a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok.

Z jeho obsahu správny súd zistil, že tam uvedené dôvody nekorešpondujú s dôvodmi uvedenými v § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože neobsahujú popis okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by mali za následok zánik vymáhanej pohľadávky alebo by bránili jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré by bolo jej vymáhanie neprípustné. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní, ktoré podala proti ďalšiemu rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, a to č. 700-3410664821-GC04/21 (ktorým bolo žalobkyni predpísané poistné a povinné príspevky).

Predmetom tohto odvolacieho konania je preskúmavanie rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok a upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok“. 4. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (o predpísaní penále), ktorého zrušenia sa zároveň domáhala, jej nebolo doručené, čo bolo aj dôvodom, prečo toto rozhodnutie nenapadla odvolaním.

Doručenka, ako verejná listina potvrdzuje, že ide o vyhlásenie orgánu, ktorý ju vydal, až do tých čias, kým nie je preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené alebo potvrdené. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyni boli na adresu, kde sa táto v uvedenom čase zdržiavala (I. XX/A, XXX XX N., Č. W.) jednou zásielkou doručované dve rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (č. 700-3410664821-GC04/21, ktorým bolo žalobkyni predpísané poistné a povinné príspevky a č. 700-3410664921-GC04/21, ktorým bolo žalobkyni predpísané penále), pričom táto skutočnosť je zreteľne označená na origináli doručenky, preukazujúcej doručenie týchto rozhodnutí do vlastných rúk žalobkyne dňa 28. júna

6. Pokiaľ teda žalobkyňa v správnej žalobe uviedla námietky smerujúce ku vzniku exekučného titulu, k jeho zákonnosti, či vecnej správnosti a dôvodnosti a tiež postupu orgánu verejnej správy pred vydaním exekučného titulu, správny súd k týmto námietkam nemohol prihliadnuť, pretože predmetom tohto správneho súdneho prieskumu nemôže byť rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým jej bolo predpísané penále (zo dňa 10. júna 2021, č. 700-3410664921-GC04/21) a ktoré slúžilo ako exekučný titul.

7. V súvislosti s ustanovením § 225n zákona č. 461/2003 správny súd podporne poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/4/ 2021: „V zmysle § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení odvolanie voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok je možné odôvodniť len okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok

8. Správny súd napokon vo svojom rozsudku č. k. KE-10Sa/28/2021-61 zo dňa 7. marca 2024 konštatoval, že závery žalovanej vyslovené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 16. septembra 2021, č. 0573073402021 (napadnutého správnou žalobou), ktorými uviedla, že žalobkyňou uvedené skutočnosti sa týkajú otázok smerujúcich ku dôvodnosti, resp. nedôvodnosti predpísania penále, čiže k vydaniu samotného exekučného titulu a tieto sú v konaní podľa 4. časti zákona č. 461/2003 Z.z. skutkovo i právne irelevantné, sú výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru správneho súdu žalovaná uvedené preskúmavané rozhodnutie riadne odôvodnila reagujúc na všetky podstatné námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu (upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok).

10. Vo veci trov správneho súdneho konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a keďže žalobkyňa nemala v konaní úspech a úspešnej žalovanej nevznikli také účelne vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd žalovanej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala dňa 23. apríla 2024 žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti uviedla, že „správny súd dospel na základe predložených skutočností k nesprávnym právnym záverom“. V kasačnej sťažnosti zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v správnej žalobe doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 24. novembra 2021, ktorej obsah identicky zopakovala. Základom argumentácie sťažovateľky je naďalej tvrdenie, že žalovaná doposiaľ nepreukázala, že žalobkyňa prevzala dve samostatné zásielky s dvomi doručenkami (pozn. súdu k rozhodnutiu žalovanej zo dňa 10. júna 2021, č. 700-3410664921-GC04/21 a k rozhodnutiu žalovanej zo dňa 10. júna 2021, č. 700-3410664821-GC04/21), a teda žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno k tvrdeniu žalobkyne, že pokiaľ jej nebolo doručené rozhodnutie žalovanej ohľadom predpísania penále, nemohla ani podať opravný prostriedok a toto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. 12. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil. 13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 23. mája 2024. Uviedla, že?dôvody sťažovateľky v?kasačnej sťažnosti sú v zásade identické s jej námietkami v správnej žalobe a k nim sa už vyčerpávajúco vyjadrila v podaní k správnej žalobe žalobkyne. K opakovanej námietke sťažovateľky, že žalovaná nepreukázala doručenie exekučného titulu (pozn. súdu t.j. rozhodnutie žalovanej zo dňa 10. júna 2021, č. 700-3410664921-GC04/21), žalovaná uviedla, že doručenie exekučného titulu sťažovateľke preukázala riadnou doručenkou, ktorá tvorí prílohu č. 2 k jej vyjadreniu k správnej žalobe. Doručenka podľa žalovanej kvalifikovane preukazuje doručenie písomností adresátovi, je verejnou listinou, a teda údaje na nej sa považujú za pravdivé. A s touto žalobnou námietkou sťažovateľky sa podľa žalovanej vysporiadal aj správny súd v bode 28. napadnutého rozsudku, kde uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že sťažovateľke boli jednou zásielkou doručované dve rozhodnutia , čo je zreteľne vyznačené aj na origináli doručenky zo dňa 28. júna 2021. Prevzatie rozhodnutí potvrdila sťažovateľka svojím podpisom. K námietke sťažovateľky, že pokiaľ nebolo v správnom konaní rozhodnuté o jej žalobe voči rozhodnutiu o predpísaní poistného, nemôže vzniknúť penále, žalovaná uviedla, že penále je samostatným záväzkom, ktorý vzniká rozhodnutím o jeho predpísaní. Ak sťažovateľka neodviedla poistné riadne a včas, Sociálna poisťovňa bola povinná jej penále predpísať. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že dôvody sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené a?navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 14. Sťažovateľka sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila podaním zo dňa 12. júla 2024, ktoré bolo zo strany správneho súdu doručené kasačnému súdu dňa 19. júla 2024. V ňom opakovane uviedla identické námietky uvedené vyššie a trvala na tom, aby kasačný súd napadnutý

rozsudok

správneho súdu zrušil.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.

rozsahu. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-10Sa/28/2021-61 zo dňa 7. marca 2024, ktorým súd podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia č.: 0573073402021 zo dňa 16. septembra 2021, ktorému predchádzalo rozhodnutie prvostupňového orgánu - pobočky žalovanej - Upovedomenie o?začatí vymáhania pohľadávky č.: 0573073402021 zo dňa 28. júla 2021. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán verejnej správy na základe odvolania žalobkyne, postupom podľa § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne v?celom rozsahu zamietol a?potvrdil prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté o?upovedomení o?začatí vymáhania pohľadávok, vydaného na základe

24. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 212 ods. 3, písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále.

28. Podľa § 212 ods. 7, veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania.

30. Podľa § 225a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení platnom v rozhodnom období, Sociálna poisťovňa je povinná a) zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona, b) vymáhať pohľadávky len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.

nesplnil. 32. Podľa § 225c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení platnom v rozhodnom období, konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania. 34. Podľa § 225g ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení platnom v rozhodnom období, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vymáha pohľadávky a) zrážkami zo mzdy a z iného príjmu, b) prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky, c) zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.

36. Podľa § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v znení platnom v rozhodnom období, účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok

Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa bola rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 28. júla 2021, číslo: 0573073402021 upovedomená o začatí vymáhania pohľadávok s odkazom na § 178 ods. 1 písm. a) bod 19, § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 416/2003 Z.z. (ďalej aj ako „Upovedomenie o?začatí vymáhania pohľadávok“), ktorého podkladom bolo Rozhodnutie o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok č. 0573073402021 zo dňa 26. júla 2021 (pozn. súdu, ktoré sa nedoručuje) na základe právoplatného a?vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutie zo dňa 10. júna 2021, číslo: 700-3410664921-GC04/21 o predpísaní penále vo?výške 1.365,70 Eur, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 1.365,70 Eur (ďalej aj ako „Exekučný titul“ alebo „Rozhodnutie o predpísaní penále“) vypočítanú z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov za obdobie apríl 2014,

Oznámení k rozhodnutiu č. 700-3410664821-GC04/21 z 27. júla 2021 a (ii) k celému prípadu, na začiatku ktorého je nesplnenie zákonnej povinnosti resp. oneskorenej zákonnej povinnosti spoločnosti Profi Credit, s.r.o. súvisiacu s výmazom VFA, som dňa 23. júla 2021 podala žalobu v súlade s rozhodnutím Ústredia SP Bratislava z 18. mája 2021 doručeného dňa 25. mája 2021. O podanej žalobe takisto nebolo doposiaľ rozhodnuté KS Košice.“; - o odvolaní žalobkyne voči Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 28. júla 2021, rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 0573073402021 zo dňa 16. septembra 2021, a?to tak, že rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila a?odvolanie žalobkyne zamietla v?celom rozsahu; - žalobkyňa napadla správnou žalobou predmetné rozhodnutia na správnom súde (pozn. súdu Rozhodnutie o predpísaní penále a rozhodnutie žalovanej č. 0573073402021 zo dňa 16. septembra 2021 o odvolaní žalobkyne voči Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok), o?ktorej rozhodol Správny súd v?Košiciach rozsudkom č. k. KE-10Sa/28/2021-61 zo dňa 7.

alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v?konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správny teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a?rozhodol v?súlade so zákonom, či v?správnom konaní postupoval v?súčinnosti s?účastníkom konania, či sa vysporiadal s?jeho námietkami a?či?na základe skutkových zistení a?na základe logického a?rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

Najvyšší správny súd napriek opakujúcim sa námietkam zo strany žalobkyne, poukazuje obdobne ako tak urobil už správny súd v?napadnutom rozsudku, že predmetom tohto súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie žalovanej č. 0573073402021 zo dňa 16. septembra 2021 o odvolaní žalobkyne voči Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 28. júla 2021, resp. samotné Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 28. júla 2021.

42. V?tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje, že odvolanie žalobkyne vo vzťahu k?Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 28. júla 2021 a?následne podaná správna žaloba a?dôvody v?nej uvedené, ani nekorešpondujú s?dôvodmi uvedenými v ustanovení § 225n zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý jasne deklaruje popis okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by mali za následok zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Žalobkyňa svoje námietky smerovala predovšetkým vo?vzťahu k?predchádzajúcemu rozhodnutiu, a?teda okolnostiam, ktoré nastali pred vznikom Exekučného titulu (opis priebehu pred vydaním Exekučného titulu). Vo vzťahu k?okolnostiam, ktoré mali nastať po vzniku Exekučného titulu, žalobkyňa opakovane poukázala na to, že jej takéto rozhodnutie vôbec nebolo doručené, a teda nemohlo nadobudnúť ani právoplatnosť.

43. Najvyšší správny súd podporne a súhlasne s bodom 30. napadnutého rozsudku správneho súdu uvádza, že v zmysle ustálenej judikatórnej praxe najvyšších súdnych autorít v súvislosti s odkazom na § 225n zákona č. 461/2003 Z.z., nie je možné uplatňovať námietky, ktoré sa meritórne týkajú samotného Exekučného titulu, pretože tie mali byť uplatnené v základnom konaní pri jeho vydaní. Najvyšší správny súd tak námietky žalobkyne smerujúce najmä k?právoplatnému Exekučnému titulu vyhodnotil ako nedôvodné, pričom, tak ako uviedol už vyššie, prieskumu tohto rozhodnutia sa?mohla žalobkyňa domáhať skôr podaným odvolaním, prípadne následne správnou žalobou, ale túto možnosť nevyužila. Právoplatný Exekučný titul, ktorý ani nebol napadnutý odvolaním, tak považoval súd za?vecne správny a?zákonný.

Najvyšší správny súd iba na dôvažok a súhlasne s názorom správneho súdu uvádza, že súdna prax považuje doručenku za verejnú listinu, svedčiacu o doručení listiny adresátovi. Doručenka musí byť predložená v origináli, aby mohla byť za takúto verejnú listinu považovaná. Doručenka, ako verejná listina potvrdzuje, že ide o vyhlásenie orgánu, ktorý ju vydal, až do tých čias, kým nie je preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené alebo potvrdené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj vzhľadom na judikované pravidlo, podľa ktorého sa údaje na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je preukázaný opak, neobstojí námietka žalobkyne, že jej nebolo doručené Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o predpísanom penále, nakoľko sa jej nedoručenie tohto rozhodnutia nepodarilo relevantným spôsobom preukázať.

SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo?svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.?03.?2017). 46. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodnil vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutí žalovanej, ktorými rozhodovala o zamietnutí odvolania žalobkyne proti Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 28. júla 2021 a vysporiadal sa s jej námietkami obsiahnutými v jej správnej žalobe s uvedením podrobných dôvodov, pre ktoré jej nie je možné prijať rozhodnutie o zrušení Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok, ako aj žalobkyňou navrhovaného Rozhodnutia o predpísaní penále. 47. Záverom preto najvyšší správny súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a?relevantných právnych záverov obsiahnutých v?odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku správneho súdu. Preto sa s?ním najvyšší správny súd v?celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne. 48. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za?dôvodnú, a?preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 49. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov kasačného konania, súd jej však náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168. Žalobkyňa ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jej trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). 50. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.