← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·24. 1. 2023

6Ssk/74/2021

ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200446.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
8Sa/1/2020
IČS
8020200446
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: K. A., narodená XX. W. XXXX, bytom vo E., L. Č.. XXX/ X, právne zast.: JUDr. Michalom Harvišom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Stropkovská č. 633/3, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. januára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. augusta 2021, č.k. 8Sa/1/2020-39, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd") napadnutým rozsudkom z 26. augusta 2021, č.k. 8Sa/1/2020-39 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. januára

2018, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.") zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 04. júla 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 113 ods. 2, § 118 a § 185 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobkyne z 02. mája 2017 o priznanie starobného dôchodku jej manželovi C. A. od 19. novembra 2004 a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19. novembra 2004 do 30. novembra 2016 z dôvodu, že manžel žalobkyne nebol poberateľom starobného dôchodku a neuplatnil si nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu s tým, že nárok na dávku a nárok na jej výplatu zanikol dňom smrti manžela žalobkyne.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 81 ods.1,2, § 109 ods.1,2, § 113 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na závery prijaté Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku z 27. mája 2020, sp. zn. 9Sk/8/2019 vydanom v predchádzajúcom konaní, podľa ktorého poberanie tak invalidného, ako aj starobného dôchodku je podmienené podaním žiadosti o ten-ktorý dôchodok, pričom podmienky jeho poskytovania vrátane podmienok jeho zvyšovania upravuje zákon.

Samotné dovŕšenie dôchodkového veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom XX. U. XXXX, bez podania žiadosti o starobný dôchodok samo o sebe nezakladá právo na výplatu starobného dôchodku. Žalovaná nespochybňovala, že manželovi žalobkyne vznikol nárok na starobný dôchodok dňom XX. U. XXXX v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.

Nárok na výplatu starobného dôchodku však v zmysle § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vzniká až na základe podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, čo žalovaná uviedla. Normatívne úpravy (§ 109 ods. 1,2, § 113 ods. 2 a § 81 ods.1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.) riešia situáciu pri súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, keď sú už splnené zákonné podmienky po podaní žiadosti o starobný dôchodok. Na aplikáciu uvedených ustanovení by zomrelý manžel žalobkyne musel spĺňať zákonné podmienky, t.j. požiadať o starobný dôchodok a jeho výplatu, čo bolo nesporne preukázané v čase relevantnom, že nesplnil, a preto k žiadnemu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok nedošlo. Pokiaľ zákonodarca hovorí o podnete na začatie konania príslušného orgánu, a pod takým podnetom uvádza podanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku, potom nie je možné začať konanie z iného podnetu, napríklad z úradnej moci (ex offo). Sociálna poisťovňa nie je legitimovaná na začatie uvádzaného konania a nebola legitimovaná ani žalobkyňa. Tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že vec mala žalovaná

posudzovať podľa § 80 a § 81 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z., vyhodnotil ako zavádzajúce a nedôvodné. 4. Dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, keď žalovaná zohľadnila skutkové i právne otázky a svoje rozhodnutie aj riadne a dostatočne odôvodnila; správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

5. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a účastníkom konania náhradu trov konania (vrátane predchádzajúceho konania o kasačnej sťažnosti) nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovanej nárok na náhradu trov konania v zásade neprináleží.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Konkrétne namietala, že rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 4Nc/614/02-20 bol manžel žalobkyne pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Krajskému súdu doručila uznesenie Okresného súdu Košice-okolie č.k. 9NcP/35/2002-12, ktorým súd ustanovil nesvojprávnemu manželovi žalobkyne opatrovníka - Domov sociálnych služieb Šemša, ktorý bol oprávnený a povinný manžela žalobkyne zastupovať, spravovať jeho veci a hospodáriť s jeho finančnými prostriedkami tak, že rozhodnutia, ktoré neboli bežnou záležitosťou, podliehali schváleniu zo strany súdu. Z tohto dôvodu mala za to, že aj keď manžel žalobkyne nebol poberateľom starobného dôchodku, ale invalidného dôchodku, nemohol si uplatniť nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu. Mal ustanoveného opatrovníka, ktorý takýto úkon mal učiniť za manžela žalobkyne. Krajský súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. 9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 10. januára 2022 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec. Zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok z 02. mája 2017 o priznanie starobného dôchodku manželovi žalobkyne od 19. novembra 2004 a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19. novembra 2004 do 30. novembra 2016 bolo vykonané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. 11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

12. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 07. februára 2022 na vedomie.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 18. januára 2018, Číslo:

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 04. júla 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 113 ods. 2, § 118 a § 185 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobkyne z 02. mája 2017 o priznanie starobného dôchodku jej manželovi C. A. od XX. U. XXXX a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od XX. U. XXXX do 30. novembra

2016 z dôvodu, že manžel žalobkyne nebol poberateľom starobného dôchodku a neuplatnil si nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu s tým, že nárok na dávku a nárok na jej výplatu zanikol dňom smrti manžela žalobkyne.

20. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa

nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

21. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

22. Podľa § 184 ods. 5 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. 23. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. 24. Podľa § 185 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.

25. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 26.

Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

27. Podľa § 113 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

29. Podľa § 118 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v

odseku 1. 30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril vyžiadaný administratívny (dávkový) spis žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 02. mája 2017 požiadala o výplatu starobného dôchodku svojho neb. manžela [žalobkyňa žiadala o priznanie starobného dôchodku manželovi a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od 19. novembra 2004 do 30. novembra 2016], - žalovaná žiadosti žalobkyne nevyhovela a rozhodnutím zo 04. júla 2017 postupom podľa § 113 ods. 2, § 118 a § 185 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla predmetnú žiadosť žalobkyne z 02. mája 2017 z dôvodu, že manžel žalobkyne nebol poberateľom starobného dôchodku a neuplatnil si nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu s tým, že nárok na dávku a nárok na jej výplatu zanikol dňom smrti manžela žalobkyne, - na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 18. januára 2018 zamietol v celom

rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 04. júla 2017 [plne sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán, nárok na starobný dôchodok a nárok na jeho výplatu si neuplatnil zomretý manžel žalobkyne, ktorému mal tento nárok vzniknúť v súlade s § 185 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.; nárok za neho uplatnila žalobkyňa neformálnou žiadosťou dňa 02. mája 2017, ktorá zároveň žiadala o vyplatenie splatných súm dôchodku; dodal, že nárok na výplatu starobného dôchodku manželovi žalobkyne v súlade s § 113 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zanikol dňom smrti manžela; žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku po neb. manželovi], - žalobkyňa následne napadla rozhodnutie žalovanej z 18. januára 2018 správnou žalobou, ktorú krajský súd vyhodnotil ako dôvodnú a rozsudkom z 13. novembra 2018, č.k. 8Sa/18/ 2018-38 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie

[po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov; podľa názoru súdu sa oba správne orgány nedostatočne vysporiadali so zásadnými námietkami žalobkyne, primárne s tvrdením, že podľa § 80 ods. 2 a § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. neb. manželovi žalobkyne vznikol právny nárok na výplatu starobného dôchodku vo vyššej čiastke, namiesto dovtedy vyplácaného invalidného dôchodku, pričom neb. manželovi žalobkyne aj napriek nároku na vyšší starobný dôchodok bol od XX.

U. XXXX, kedy mu vznikol nárok na vyšší starobný dôchodok, a to až do jeho smrti, t.j. do XX. N. XXXX vyplácaný iba nižší invalidný dôchodok], - Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 27. mája 2020, sp. zn. 9Sk/8/2019 vyhovel následne podanej kasačnej sťažnosti žalovanou a rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie [v odôvodnení rozsudku uviedol, že poberanie tak invalidného, ako aj starobného dôchodku je podmienené podaním žiadosti o ten-ktorý dôchodok a podmienky jeho poskytovania vrátane podmienok jeho zvyšovania upravuje zákon. Samotné dovŕšenie dôchodkového veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom XX. U. XXXX, bez podania žiadosti o starobný dôchodok samo o sebe nezakladá právo na výplatu starobného dôchodku. Žalovaná nespochybňovala, že manželovi žalobkyne vznikol nárok na starobný dôchodok dňom XX. U. XXXX v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. Nárok na výplatu starobného dôchodku však v zmysle § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vzniká až na základe podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, čo žalovaná uviedla],

- krajský súd po zrušení pôvodného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom z 26. augusta 2021, č.k. 8Sa/1/2020-39 a vychádzajúc so záverov prijatých Najvyšším súdom Slovenskej republiky správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

31. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj primárne pripojeného dávkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď žiadosť žalobkyne o priznanie starobného dôchodku manželovi a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od XX.

U. XXXX do 30. novembra 2016 vyhodnotili ako nedôvodnú a následne z ktorého dôvodu túto zamietli. 32. Na úvod najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 461/2003 Z.z. rozlišuje dva základné typy / druhy konaní vo veciach sociálneho poistenia, a to dávkové konanie, predmetom ktorého je rozhodovanie o dávkach a nedávkové konanie, predmetom ktorého je rozhodovanie primárne o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o pokute, penále a podobne. V predmetnej veci sa jednalo o dávkové konanie, ktoré v zmysle vyššie citovaného § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Najvyšší správny súd mal nesporne preukázané, že manžel žalobkyne bol poberateľom invalidného dôchodku, avšak nárok na starobný dôchodok a následne jeho výplatu si neuplatnil. Možno sa plne stotožniť so záverom, ku ktorému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v predchádzajúcom posudzovaní

predmetnej veci (sp. zn. 9Sk/8/2019), že poberanie tak invalidného, ako aj starobného dôchodku je podmienené podaním žiadosti o ten-ktorý dôchodok a podmienky jeho poskytovania vrátane podmienok jeho zvyšovania upravuje zákon. Samotné dovŕšenie

dôchodkového veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok dňom XX. U. XXXX, bez podania žiadosti o starobný dôchodok samo o sebe nezakladá právo na výplatu starobného dôchodku. Žalovaná nespochybňovala, že manželovi žalobkyne vznikol nárok na starobný dôchodok dňom XX. U. XXXX v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.

Nárok na výplatu starobného dôchodku však v zmysle § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vzniká až na základe podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku. 33. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že manžel žalobkyne si nemohol uplatniť nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu, keďže bol rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 4Nc/614/02-20 pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, uznesením Okresného súdu Košice- okolie č.k. 9NcP/35/2002-1 súd ustanovil nesvojprávnemu manželovi žalobkyne opatrovníka - Domov sociálnych služieb Šemša, ktorý bol oprávnený a povinný manžela žalobkyne zastupovať, spravovať jeho veci a hospodáriť s jeho finančnými prostriedkami tak, že rozhodnutia, ktoré neboli bežnou záležitosťou, podliehali schváleniu zo strany súdu, a teda ustanovený opatrovník mal takýto úkon učiniť za manžela žalobkyne, najvyšší správny súd uvádza, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne z 02. mája 2017 o priznanie starobného dôchodku jej manželovi od XX.

U. XXXX a o vyplatenie splatných súm na jeho starobnom dôchodku za obdobie od XX. U. XXXX do 30. novembra 2016 z dôvodu, že manžel žalobkyne nebol poberateľom starobného dôchodku a neuplatnil si nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu s tým, že nárok na dávku a nárok na jej výplatu zanikol dňom smrti manžela žalobkyne. Skutočnosť, že súdom ustanovený opatrovník neuplatnil za manžela žalobkyne nárok na starobný dôchodok a jeho výplatu nemá a ani nemôže mať žiaden zásadný vplyv na to, že v predmetnom konaní za neb. manžela príslušnú žiadosť podala žalobkyňa, ktorá však nie je oprávnenou osobou na podanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku po neb. manželovi.

34. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. januára 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/74/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik