6Ssk/74/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: SINALEX, s.r.o. „v likvidácii", so sídlom v Nitre, Javorová 8, IČO: 48155641, právne zast.: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, so sídlom v Nitre, Farská 8, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, so sídlom v Nitre, Slančíkovej 3, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej zo dňa 1. júna 2021, Číslo: NR-41162/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. novembra 2022, č. k. 22Sa/22/2021-136, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. novembra 2022, č. k. 22Sa/22/2021-136 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „základné nariadenie“). Mal pritom za to, že z článku 12 ods. 1 základného nariadenia vyplýva, že osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojím zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.

Vychádzajúc z obsahu spisu a dôvodov žaloby, krajský súd mal za to, že preskúmavaným oznámením nebol žalobca ako zamestnávateľ ukrátený na práve vyplývajúcom z článku 12 ods. 1 základného nariadenia, ako ani na ostatných ústavou garantovaných právach, pretože v prípade, ak osoba vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia tohto členského štátu. V súlade s tým, ak slovenský zamestnanec alebo SZČO vykonáva prácu v inom štáte Európskej únie, mal by byť sociálne poistený a aj platiť sociálne poistenie tiež v tomto štáte. Ak však očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov, existuje z toho všeobecného pravidla výnimka a to pravidlo vymedzené v čl. 12 ods. 1 základného nariadenia, že ak zamestnanec zvyčajne vykonávajúci svoju činnosť na Slovensku, ktorý je svojím zamestnávateľom vyslaný do iného členského štátu Európskej únie, aby tam vykonával prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha sociálnemu poisteniu na Slovensku

úplne irelevantné. Naviac, základné nariadenie upravuje len spôsob vystavenia formulára, jeho zmenu a zrušenie a nie zamietnutie žiadosti. Uvedeným oznámením, podľa názoru krajského súdu, vychádzajúc z jeho obsahu, žalovaný len oznámil žalobcovi v záujme zachovania právnej istoty tú skutočnosť, že formuláre vydávať nebude, pretože nemieni vyhovieť jeho žiadostiam o ich vystavenie. Teda na zamestnancov žalobcu nebolo možné uplatniť výnimku, v dôsledku čoho mali byť naďalej sociálne poistení v členskom štáte, v ktorom vykonávali na pokyn zamestnávateľa svoju prácu, a to odo dňa ich vyslania. Rovnako tak neobstálo tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná vydávala a následne prestala vydávať formuláre, pretože každý prípad žalovaná posudzuje samostatne a v prípade zmeny skutkových okolností, môže aj sama formulár PD A1 zrušiť a vzniká povinnosť jeho vrátenia žalovanej.

5. Krajský súd bol preto toho názoru, že žalovaná nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy ani odvodovej povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, ale oznámila nevydanie formulárov PD A1. Preto dospel k záveru, že žalobca nemohol byť rozhodnutím správneho orgánu nijako ukrátený na svojich právach, pretože preskúmavaným oznámením mu nebola uložená žiadna povinnosť ani obmedzenie, rovnako neboli dotknuté žiadne jeho právom chránené záujmy, a to ani podnikateľské, a teda žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej správnej žaloby.

II.

8. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci uviedol, že zákon žalobcovi nedáva inú možnosť ako sa domáhať svojho nároku týkajúceho sa oznámenia žalovanej súdnou cestou. Krajský súd neuviedol, v akom inom konaní sa môže žalobca ako aktívne legitimovaný domáhať svojich práv. Podľa názoru žalobcu neexistuje žiadne iné nedávkové konanie, v ktorom by si žalobca mohol uplatniť svoj nárok, napriek tomu je toho názoru, že žalovaná bola povinná oznámenie odôvodniť, a keďže tak neurobila, bolo potrebné, aby ho súd zrušil. Zároveň dal do pozornosti súdu, že žalovaná už v minulosti opakovane vydala viacero oznámení, ktoré tento krajský súd zrušil (resp. si ich sama zrušila po podaní žalôb) z toho jednoznačne vyplýva, že žalobca je aktívne legitimovaný, a že žalovaná si je vedomá skutočnosti, že vydané oznámenia je povinná riadne zdôvodniť. Žalobca je presvedčený, že krajský súd nemôže skonštatovať, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach, pretože oznámenie žalovanej má široký dosah na práva a povinnosti žalobcu a jeho zamestnancov

Nemôže byť v súlade so zákonom, aby žalovaná na jednej strane tvrdila, že zamestnanci žalobcu podliehajú sociálnemu poisteniu vo Francúzsku a na druhej strane ich stále evidovala vo svojom systéme a poistné, ktoré malo byť podľa jej tvrdenia platené vo Francúzsku, si viac ako 3 roky v plnej výške ponechala.

Pokiaľ boli splnené podmienky stanovené nariadením EÚ, Sociálna poisťovňa bola povinná formuláre vydať. Pokiaľ zamestnávateľ podmienky nesplnil, bola povinná nevydanie formulárov riadne odôvodniť. Nesprávny je aj právny názor krajského súdu, že zamestnanec sa v zahraničí musí preukázať formulárom PD A1. Práve z dôvodu, že žalovaná má na jeho vydanie 45 dní a žiaden zamestnávateľ nevie o tom, že dočasne vyšle zamestnanca na výkon práce, prípadne na pracovnú cestu 45 dní dopredu na preukázanie sa splnenia povinnosti v zahraničí postačuje skutočnosť, že zamestnávateľ (resp. zamestnanec) o vystavenie formulára požiadal, a preukáže sa potvrdenou žiadosťou.

práv a právom chránených záujmov aj povinností tak zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. Slovenský zamestnávateľ sa nemôže svojvoľne prihlásiť do francúzskej sociálnej poisťovne, a preto je stanovená lehota 45 dní primeraná a je nevyhnutné ju dodržať v záujme právnej istoty všetkých zúčastnených strán.

Navyše do dnešného dňa žalobcu aj zamestnancov eviduje v systéme slovenského sociálneho poistenia a všetko poistné, ktoré žalobca odviedol do Sociálnej poisťovne, si žalovaná ponechala. 13. Žalovaná vydaním Oznámenia (opatrenia), ktoré neobsahuje zdôvodnenie zamietnutia žiadostí žalobcu o vystavenie formulárov PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca, ako aj nedodržaním lehoty 45 dní a jej prekročením o viac ako 2 roky, porušila ústavný zákaz svojvôle v činnosti štátneho orgánu a takýto postup žalovanej vykazuje znaky arbitrárnosti.

15. Z dôvodov uvedených vyššie, ako aj z dôvodu právnej istoty zamestnávateľov aj zamestnancov bolo potrebné náležite objasniť (keďže je nesporné, že toto oznámenie podlieha preskúmaniu súdom), z akých dôvodov nie je žalobca (ako zamestnávateľ) aktívne legitimovaný, keď on jediný zabezpečuje všetky práva a povinnosti voči štátu aj voči jednotlivým poisťovniam, tak za zamestnávateľa, ako aj za zamestnanca.

III.

17. Žalovaná sa na základe zaslanej výzvy krajského súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 24. februára 2023, Číslo: 4105-11/2023-NR, pričom uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožnila s rozsudkom krajského súdu a má za to, že neboli splnené podmienky na podanie žaloby a domáhania sa ochrany práva vyplývajúceho mu z článku 12 ods. 1 základného nariadenia na správnom súde, pretože žalovaná napadnutým rozhodnutím nerozhodla o tom, ktorým právnym predpisom podliehajú zamestnanci žalobcu, a preto nie je možné konštatovať, že svojím konaním porušila práva žalobcu vyplývajúce mu z článku 12 ods. 1 základného nariadenia. 18. Uviedla, že žalobcovi oznámila zamietnutie žiadosti o vystavenie formulárov PD A1, pričom vychádzala zo skutkového stavu, ktorý nie je spôsobilým predmetom preskúmavania v danom konaní a nie je zrejmé, na akých právach a právom chránených záujmoch bol žalobca ukrátený. Preto naďalej tvrdí, že nedošlo k ukráteniu nijakých práv žalobcu, pričom toto je nevyhnutným materiálnym predpokladom úspechu v konaní o správnej žalobe, keďže mu boli zachované v zásade všetky jeho práva v rámci sociálneho zabezpečenia, ktoré požíva vo Francúzsku, pretože správne orgány sa vzájomne v zmysle viacerých šetrení zhodli, že zamestnanci žalobcu počas výkonu práce vo Francúzsku majú mať povinné sociálne poistenie vo Francúzsku a nie v Slovenskej republike. 19. Tiež potvrdila, že zamietnutiu žiadosti o vystavenie formulárov PD A1 predchádzalo zo strany slovenských, ale aj francúzskych orgánov k rozsiahlemu šetreniu, v rámci ktorého došlo k záveru - zamietnutiu žiadosti o vystavenie formulárov PD A1. Žalovaná v predmetnej veci nekonala svojvoľne, ale na základe výsledkov dialógu v rámci úzkej spolupráce a dlhodobej komunikácie s Francúzskom, pričom záverom bol jednoznačný názorový súlad vo veci vyriešenia otázky uplatniteľných právnych predpisov, pokiaľ ide o systém sociálneho zabezpečenia vo vzťahu Slovenskej republiky a Francúzska. 20. Záverom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 22.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27.

Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov. 28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovanej zo dňa 1. júna 2021, Číslo: NR-41162/2021, ktorým žalovaná zamietla žiadosti žalobcu o vystavenie formulárov PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 32.

XXXX [zamietnutie odôvodnila nesplnením podmienok vyslania a tiež na podklade vyhlásení zo strany francúzskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, na základe čoho bolo zistené, že zamestnanci, ktorých dočasne vyslal žalobca boli prijímaní dvoma francúzskymi spoločnosťami od roku 2018]. 33. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, keď sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, že nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie správnej žaloby. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti záveru krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby, a s tým súvisiaca správnosť aplikácie § 178 ods. 1 SSP a § 190 SSP na danú vec. Najvyšší správny súd preto zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto spornej otázky.

Subjektívne právo v zmysle citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku je spravidla hmotné právo, ktoré žalobcovi vyplýva z hmotnoprávnych noriem upravujúcich oblasť verejnej správy (porov. § 2 ods. 1 SSP). Subjektívnym právom, ktorého ochrany sa žalobca môže domáhať správnou žalobou, však môže byť rovnako procesné právo, napríklad právo na to, aby sa orgán verejnej správy vecne zaoberal určitou žiadosťou alebo návrhom účastníka, resp., aby na základe tohto návrhu vydal rozhodnutie, opatrenie alebo iný správny akt určitého obsahu, prípadne, aby vykonal určité konanie a dodržal v ňom určité pravidlá. Ak právny poriadok takéto subjektívne právo v oblasti verejnej správy aspoň vo všeobecnej rovine priznáva, potom sa jeho ochrany žalobca môže domáhať správnou žalobou.

36. V zmysle článku 11 ods. 1 základného nariadenia, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. Podľa článku 11 ods. 3 písm. a/ základného nariadenia potom platí, že ak článok 12 až 16 neustanovujú inak, osoba vykonávajúca činnosť zamestnanca v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Podľa osobitného pravidla v článku 12 ods. 1 základného nariadenia osoba, ktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v mene zamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je týmto zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene tohto zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu (s určitými obmedzeniami). Podľa najvyššieho správneho súdu tak z článku 12 ods. 1 základného nariadenia vyplýva subjektívne právo zamestnanca, aby podliehal právnym predpisom štátu, v

37. Žalobca svojich zamestnancov - B. Z., M. A., G. A., O. A., D. X., D. B., D. Z., D. O., A. S., A. Z., A. K. W. Z. B., prihlásil u žalovanej ako poistencov podľa zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení. Postupoval tak na tom základe, že vznikom pracovného pomeru zamestnancovi vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Povinnosťou zamestnávateľa bolo podľa zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení platiť poistné na príslušné poistenie. Rozhodnutie, ktorým sa deklaruje, či zamestnanec podlieha alebo nepodlieha slovenským právnym predpisom o sociálnom zabezpečení/poistení, resp. či by mal podliehať iným právnym predpisom, má za následok, že rovnakými právnymi predpismi sa spravuje, resp. môže spravovať aj postavenie zamestnávateľa.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je treba skonštatovať, že krajský súd sa vecou nedostatočne zaoberal a predčasne vyslovil svoj právny záver, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby. V tejto súvislosti najvyšší správny súd tiež poukazuje aj na obdobný právny názor vyslovený v skutkovo totožných veciach, kde žalobcom bola obchodná spoločnosť KAER-M, s.r.o., ktorá mala v tom čase totožného spoločníka a konateľa, ako je to v prípade žalobcu a obdobne vysielala svojich zamestnancov na výkon zárobkovej činnosti na územie Francúzska (bližšie pozri aj 6Ssk/14/2022; 6Ssk/4/2022; 7Ssk/23/2022; 7Ssk/22/2022; 7Ssk/21/2022; 7Ssk/20/2022 a ďalšie). 40. Krajský súd tak dospel k nesprávnemu záveru, keď správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol z dôvodu, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na jej podanie v zmysle § 178 ods. 1 SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačná sťažnosť je tak dôvodná, v dôsledku čoho najvyšší správny súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 41. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Súčasne rozhodne o náhrade trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP. 42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. novembra 2023