6Ssk/74/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým uznesením z 25. marca 2025, č. k. 14Sas/6/2024-59, postupom podľa § 101 ods. 4 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zastavil konanie. 2. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ OŠSDKRDEÚ/SOC/2024/900-0018 KmZ z 30. októbra 2024, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny č. TN1/OHNNVaŠSD/SOC/2021/19074-17 zo dňa 27. júla 2021, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený prídavok na dieťa do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia v celkovej sume 1.001,52 Eur za obdobie od 1. októbra 2017 do 30. júna 2019 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. 3. Žalovaný, na základe súhlasu správneho súdu s uspokojením žalobcu vydaním nového rozhodnutia udeleného uznesením sp. zn. 23Sas/1/2025 zo dňa 13. februára 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. februára 2025, vydal rozhodnutie č.j. UPS/US1/ OŠSDKRDEÚ/SOC/2025/4306-0024 KmZ zo dňa 6. marca 2025 (ďalej len „nové rozhodnutie žalovaného“), ktorým napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odboru sociálnych vecí a rodiny č. TN1/ OHNNVaŠSD/SOC/2021/28331-18 zo dňa 27. júla 2021, podľa § 58 ods. 1 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zrušil. 4. Správny súd podaním zo dňa 11. marca 2025 doručil predmetné nové rozhodnutie žalovaného žalobkyni spolu s výzvou, aby sa žalobkyňa v lehote 10 dní od jej doručenia vyjadrila, či bola predmetným novým rozhodnutím žalovaného uspokojená. Žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, na výzvu správneho súdu doručila Vyjadrenie zo dňa 13. marca 2025, v ktorom súdu oznámila, cit.: „... žalobca bol uvedeným novým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu uspokojený.“ Súčasne žalobkyňa navrhla, aby súd konanie zastavil a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. b) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Správny súd nezistil dôvody pre postup podľa § 171 SSP.

6. Proti uzneseniu správneho súdu do výroku o trovách konania podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Sťažovateľka po zhrnutí priebehu správneho konania a správneho súdneho konania uviedla, že považuje právne posúdenie súdom v časti o náhrade trov konania za nesprávne, keďže v tomto prípade sú dané dôvody na postup podľa § 168 SSP, keďže žalobkyňa mala úspech vo veci, alebo podľa § 171 SSP, podľa ktorého, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Žalobkyňa podala žalobu oprávnene, správny orgán vydal nové správne rozhodnutie v súlade s tým, čo žalobkyňa požadovala. Zastavenie konania súdom bol priamy zákonný následok konania správneho orgánu. Oznámenie žalobkyne o uspokojení nemožno považovať za spôsobenie zastavenia konania, a to jednak z dôvodu, že súd by ako dôsledok vydania nového správneho rozhodnutia správnym orgánom musel konanie zastaviť aj bez vyjadrenia žalobkyne a taktiež z dôvodu, že oznámenie žalobkyne bolo len reakciou na konanie správneho orgánu, ktorý žalobe vyhovel. 8. Sťažovateľka poukázala na judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej žalobca má v takýchto prípadoch právo na náhradu trov konania. Podstatou rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je účel, ktorý je žalobou sledovaný. Najvyššie súdy zhodne dospeli i k rovnakému záveru, a to, že ak sa dosiahne účel žaloby, tak žalobcovi patrí právo na náhradu trov konania, a to aj keď bolo súdne konanie zastavené. Účelom podania správnej žaloby v tomto prípade bolo v konečnom dôsledku dosiahnutie správneho rozhodnutia, ktorým sa odvolaniu žalobkyni v správnom konaní vyhovie. Keďže k takémuto rozhodnutiu správneho orgánu došlo, bol dosiahnutý účel, pričom dosiahnutie účelu žaloby sa musí posudzovať ako úspech v konaní, v dôsledku čoho vzniká úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania. Sťažovateľka konkrétne poukázala na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR, a to 5Sfk/43/2013, 6Sžk/35/2020, 4Sfk/202/ 2023, 1Svk/7/2023, 7Ssk/6/2024. V zmysle uvedeného sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu vo výroku II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v časti o nároku na náhradu trov konania, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

12. Podľa § 101 ods. 2 SSP správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní.

14. Podľa § 101 ods. 4 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca oznámil, že je uspokojený. 15. Podľa § 101 ods. 6 SSP rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti

konanie zastavil s odkazom na § 101 ods. 4 písm. a) SSP. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP. 20. V prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti postupuje podľa § 170 písm. b) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existuje zákonná výnimka zakotvená v § 171 ods. 1 SSP, a to, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie § 171 ods. 1 SSP, teda, či nejde o uvedenú výnimku, a len v prípade, že to tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 170 písm. b) SSP. Ustanovenie § 171 ods. 1 SSP predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, pričom zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 171 ods. 1 SSP je správny súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo

K zrušeniu, resp. nahradeniu žalobou napadnutého rozhodnutia došlo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, a teda nárok na vrátenie neoprávnene vyplateného prídavku na dieťa a rodičovského príspevku zanikol. Za stavu, že išlo o pochybenie na strane žalovaného, ktoré vydaním nového rozhodnutia sám uznal, nemožno akceptovať záver správneho súdu o nutnosti aplikácie § 170 písm. b) SSP pri rozhodovaní o trovách konania. Podľa názoru kasačného súdu práve dôvod zastavenia konania podľa § 101 ods. 4 písm. a) SSP predstavuje prípad, kedy je nevyhnutné posudzovať procesnú zodpovednosť účastníkov za zastavenie konania vo vzťahu k povinnosti znášať trovy konania podľa § 171 ods. 1 SSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.