6Ssk/75/2023

1. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 24. januára 2023, č. k. 11S/68/2022 - 12 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „krajský súd“) odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 59 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia „všetkých ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravujú spôsob výpočtu nároku na dôchodok tak, že zohľadňujú priemernú sumu zárobkov až od roku 1984 a zrušenia všetkých rozhodnutí, ktoré v súvislosti s týmto zákonom boli vydané“.

3. Následne vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal zrušenia neurčitého počtu rozhodnutí, ktoré neboli žiadnym spôsobom identifikované, a žaloba nespĺňala všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 a § 182 ods. 1 SSP, bez ktorých nemohol krajský súd konať a javila sa podľa krajského súdu ako šikanózna, krajský súd vydal uznesenie v zmysle § 59 ods. 1 a 2 SSP zo dňa 28. 09. 2022, č. k. 11S/68/2022-6, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád podania v určenej lehote a zároveň bol poučený v zmysle § 59 ods. 3 SSP, že ak uvedený nedostatok nedoplní, jeho podanie bude odmietnuté. 4. Žalobca vo svojom podaní doručenom krajskému súdu dňa 19. 10. 2022 uviedol, že sa domáhal zrušenia toho zákona a paragrafu, pre ktorý mu nebol uznaný nárok na spravodlivý dôchodok aj v poslednom rozsudku krajského súdu zo dňa 15. 10. 2020, č. k. 15Sd/16/ 2015-156, a teda namietal znenie § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalobca mal za to, že pre uvedené ustanovenie nemá spravodlivý dôchodok a je protiústavné,

5. Následne krajský súd odmietol podanie (žalobu), keďže žalobca nedoplnil podanie a krajský súd vzhľadom na také nedostatky nemohol pokračovať v konaní. Podľa názoru krajského súdu iba formálne spôsobilá správna žaloba, obsahujúca všeobecné i osobitné náležitosti, je základným predpokladom prejednania veci. Jednou z týchto náležitostí je, že napádané rozhodnutie musí byť dostatočne identifikované označením, predovšetkým spisovou značkou, orgánom verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a dátumom jeho vydania. Napádané rozhodnutie musí byť k správnej žalobe aj pripojené. Uvedené má svoj význam z hľadiska posúdenia splnenia procesných podmienok konania správnym súdom. Žalobca však rozhodnutia, ktoré žalobou napadol, neoznačil ani nepredložil.

6. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca podaním zo dňa 06. 02. 2022, v ktorom namietal zaujatosť sudkýň krajského súdu - JUDr.

Záverom žiadal, aby mu bol určený správny „výmer“ vo veci jeho starobného dôchodku. 9. Žalovaná sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 13. 03. 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, v ktorom uviedla, že dôvody, ktoré uviedol žalobca, nepovažuje za dôvodné. Navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.

Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť. 12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 59 ods. 2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 17. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 18.

20. Zo súdneho spisu mal najvyšší správny súd za preukázané, že podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia všetkých rozhodnutí, ktoré boli vydané žalovanou vo vzťahu k žalobcovi a jemu priznanému starobnému dôchodku. Vzhľadom na to, že žalobca k podanej žalobe nepriložil rozhodnutie, ktorého súdneho prieskumu sa domáhal, krajský súd správne vyhodnotil, že takto podané žalobcom podanie obsahuje vady, ktoré je potrebné z jeho strany odstrániť, a preto ho za týmto účelom vyzval, aby doplnil svoje podanie (presne označenie rozhodnutia, ktorých zrušenia sa domáhal, a to uvedenie správneho orgánu, ktorý ich vydal, uvedenie dátumu ich vydania, ako aj uvedenie spisových značiek týchto rozhodnutí, prípadne aj účastníkov konania). Žalobca síce na výzvu krajského súdu reagoval podaním zo dňa 06. 10. 2022, ale nedoplnil svoje podanie tak, ako to požadoval krajský súd. Z dôvodu neodstránenia týchto vád, preto krajský súd odmietol podanie žalobcu. S uvedeným postupom sa najvyšší správny súd stotožňuje.

Preto bolo práve v dispozícii žalobcu, aby tieto vady podania odstránil. 22. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a súčasne je na samom žalobcovi, aby určil predmet súdneho prieskumu. Keďže žalobcom podané podanie, resp. žalobu krajský súd vyhodnotil ako trpiacu niekoľkými vadami (najmä čo sa týka neoznačenia predmetu súdneho prieskumu), bolo preto v dispozícii práve žalobcu, aby tieto vady podania odstránil, a najmä, aby jednoznačne uviedol rozhodné skutočnosti s tým súvisiace. Žalobca síce následne v rámci kasačného konania doložil niekoľko rozhodnutí žalovanej, neurobil tak v rámci konania na krajskom súde, čo nie je možné zo strany najvyššieho správneho súdu akceptovať.

24. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017).

26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP).

V Bratislave dňa 29. novembra 2023