6Ssk/75/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: U.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: Z. Č.. XXX, zastúpeným: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.09.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-25Sa/10/2022-53 zo dňa 26.02.2024, v znení opravného uznesenia č. k. TN-25Sa/10/2022/89 zo dňa 16.04.2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Návrh žalobcu na nemajetkovú ujmu postupuje vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu v Trenčíne. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

Sociálnej poisťovne, ústredie z 21.06.2022, č. XXX XXX XXXX X. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zamietol žiadosť o starobný dôchodok od

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 písm. b) a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

zabezpečenia potvrdil, že žalobca vykonával od 01.04.1979 do 31.03.1981 základnú vojenskú službu v I. kategórii funkcií, od 19.10.1981 do 21.08.1991 mu trval služobný pomer vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, od 22.08.1991 do 31.12.1992 služobný pomer vojaka z povolania v II. kategórii funkcií a od 01.01.1993 do 31.05.1997 služobný pomer vojaka z povolania v I. kategórii funkcií; celkovo získal v I. kategórii funkcií 16 rokov a 97 dní a v II. kategórii funkcií 1 rok a 133 dní. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že v I. kategórii funkcií získal menej ako 20 rokov, preto nesplnil podmienky uvedené v § 21 ods. 1 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb., t.j. dovŕšením 55 rokov veku.

Okrem uvedeného sa žalovaný zaoberal aj možnosťou aplikácie § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., keď uviedol, že toto zákonné ustanovenie nie je možné na žalobcu aplikovať v súlade s odsekom 2 z dôvodu, že zamestnanie žalobcu netrvalo k 31.12.1999, ale len do 31.05.1997.

Zdôraznil, že žalovanému a ani správnemu súdu nepatrí posudzovanie neférovosti zákona, keď dôchodková politika je vecou zákonodarcu. S tvrdením žalobcu (bod 16), že podmienky na odchod do dôchodku v 58. roku veku splnil už v roku 1992, keď ukončil služobný pomer v armáde, po odslúžení viac ako 17 a pol roka v súlade s § 174 zák. č. 100/ 1988 Zb. v znení zák. č. 365/1994 Z. z., sa správny súd nestotožnil a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015, podľa ktorého nárok na priznanie starobného dôchodku vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok a vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť

zákonom. Rovnako nedal žalobcovi za pravdu (bod 18), keď uviedol, že nie je potrebné splniť všetky podmienky na starobný dôchodok naraz. Pokiaľ žalobca poukázal na nesprávny výklad § 175g ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. (bod 19), správny súd poukázal na zdôvodnenie postupu žalovaným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil v prvom rade tým, že so súčasným obsahom osobného listu dôchodkového poistenia nesúhlasí a žiadal chýbajúce údaje doplniť a vydať aktuálny osobný list dôchodkového poistenia. Sklamal sa, keď ani správny súd nedonútil Sociálnu poisťovňu vypracovať novú aktuálnu informáciu o stave individuálneho účtu poistenca alebo osobný list dôchodkového poistenia. Namietal, že Sociálna poisťovňa mu dôsledne nezapočítala a v osobnom liste dôchodkového poistenia nevyznačila všetky reálne odslúžené a odpracované roky tak, ako mala. Konkrétne uviedol, že dňa XX.XX.XXXX dosiahol vek 58 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 5937 dní, t.j. 16 rokov a 97 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií počnúc od 01.04.1979 (ZVS) až do 31.05.1997 (vojak z povolania). Ďalej odpracoval 498 dní, t.j. 1 rok a 133 dní v zamestnaní v II. kategórii funkcií a tiež odpracoval 10702 dní v III. kategórii funkcií (SOU Elektrotechnické Nitra od 01.09.2975 do 24.08.1978, BAZ Nitra od 25.08.1978 do 31.03.1979, BAZ Nitra od 01.04.1981 do 18.10.1981 a Civilné zamestnanie od 01.06.1997 do 01.08.2022) spolu 29 rokov a 117 dní. Ku dňu 01.08.2022 tak získal 46 rokov a 347 dní. Uviedol, že dátum 01.08.2022 bol len orientačným dátumom, kedy bolo podané odvolanie. 8. Sťažovateľ vytýkal žalovanému, že dostatočne nezohľadňuje životnú situáciu starobného dôchodcu od XX.XX.XXXX (vtedy sa dožil 58 rokov); rozhodnutie žalovaného nekorešponduje so zámerom zákonodarcu, aby vojenský starobný dôchodca si vylepšil nepriaznivú dôchodkovú situáciu, výrazne zaostávajúcu za úrovňou vyspelej EÚ. Preto žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a spätne priznať civilný starobný dôchodok už od 25.08.2019.

9. V ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti cituje jednotlivé články 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 142 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky; § 8 ods. 1 písm. e), § 14 ods. 4, § 20, § 130 ods. 1 a ods. 3, § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. a čl. 36 ods. 2 Listiny základných

účinnosťou. Naproti tomu nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva „starého“ sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby účinnosti práva „nového“. Po jeho účinnosti sa však riadi právo novým. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku je preto v rozpore s § 209 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo neobsahuje predpísané náležitosti vo vyčerpávajúcom

Kvalita jeho zdravotného stavu už nebola taká prvotriedna a perfektná, ako keď v mladosti nastupoval na ZVS v Beroune dňa 01.04.1979, alebo keď nastupoval do DDŠ dňa 19.10.1981. Sociálne a dôchodkové zákony SR vôbec neriešia závažný zdravotný problém bývalých vojakov tesne po odchode z armády dňa 31.05.1997. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. Na ustanovenie § 174 zák. č. 461/2003 Z. z. treba aplikovať historický výklad a systematicky ho vykladať vo vzťahu k ostatným relevantným zákonným ustanoveniam, predovšetkým k § 175 zák. č. 100/1988 Zb. tak, aby bol zachovaný účel právnej normy sledujúci zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po dobu ďalších 24 rokov, t.j. do 31.12.2023 (dnes už neobmedzene). 12.

13. V súvislosti s finančnými a naturálnymi príjmami počas dvoch rokov v DDŠ Nitra poukázal na to, že žalobca všetky naturálne a finančné prostriedky od štátu najprv prijal, ale následne ich musel vrátiť. Vojenské stredoškolské štúdium nebolo vôbec zadarmo. Štúdium na strednej vojenskej škole porovnal so štúdiom na civilných priemyslovkách, stredných odborných školách a gymnáziách, kde v prípade, ak študent štúdium neukončil alebo prestúpil na inú školu, nezaväzoval sa na 6 rokov výkonu vojenskej služby či zamestnania, ako bol donútený žalobca. Tento diskriminačný problém sa segregácia žalobcu sa sústavne iba odsúva do stratena a nikto nie je ochotný ho riešiť. K tomu uviedol, že pri procese vzdelávania, vzhľadom na článok 33 Listiny a ustanovení zák. č. 186/1960 Zb. školský zákon, mala byť DDŠ určite bezplatná. Táto zjavná vzdelávacia diskriminácia žalobcu musí mať svoju jednoznačnú dôchodkovú reflexiu.

110 dní. Preto žiadal, aby najvyšší správny súd vzal do úvahy rozhodnutia správnych a súdnych autorít Českej republiky, pretože pracovno-právne a služobné podmienky do roku 31.12.1992 boli v celej ČSFR úplne rovnaké a jednotné. Všeobecné súdy by mali vypĺňať medzery v právnych normách, predovšetkým rešpektovať vôľu účastníkov právneho vzťahu. Správny súd je ten orgán, ktorý musí dohliadať na dodržiavanie právnych predpisov a má byť nápomocný pri odstraňovaní prípadných porušení tým, že mal navrhnúť konkrétne opatrenia, ktoré mala Sociálna poisťovňa vykonať. Sťažovateľ je presvedčený, že má právo na ochranu pred diskrimináciou a nerovnakým zaobchádzaním v spojení s právom na súdnu ochranu, ktorej sa dožaduje.

V Českej republike mohli vzniknutú obdobnú právnu a skutkovú situáciu riešiť aj podľa zásad na odstraňovanie tvrdosti v dôchodkovom a sociálnom práve. Zopakoval, že Sociálna poisťovňa použila neférový argument, keď vyčíta svojmu poistencovi, že mu chýbalo 884 dní (t.j. 13,7 % z celkového výkonu vojenskej služby) do termínu 31.12.1999 podľa zákona č. 355/1999 Zb., ktorý v rozhodnom čase ani neexistoval.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

28. Najvyšší správny súd uvádza, že vo veciach dávkových je relevantným podkladom, z ktorého žalované správne orgány vychádzajú (a v rámci súdneho prieskumu aj následne správny súd), dávkový spis. Okrem samotnej žiadosti o priznanie dávky, spísanej na predpísanom tlačive, alebo doplnenom po neformálnej žiadosti žiadateľa, sú v ňom založené evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia od jednotlivých zamestnávateľov žiadateľa o dávku počnúc prvým zamestnávateľom, ako aj potvrdenia týkajúce sa priebehu niektorých poistných období. Z dávkového spisu bolo zistené, že so žalobcom bola spísaná žiadosť o starobný dôchodok: - dňa 06.10.2020 - touto žiadosťou dôchodok žiadal priznať od 06.10.2017; žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.11.2020 podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, (žalobcovi bolo doručené 11.12.2020),

Z. z. a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (žalobcovi bolo doručené 02.06.2021); rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/74/ 2021-45 zo dňa 14.02.2022 bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia zamietnutá, - dňa 18.05.2022 - touto žiadosťou dôchodok žiadal priznať od 25.8.2019; žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2021 podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (žalobcovi bolo doručené 13.07.2022). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím dňa 17.09.2022,

30. Kasačný súd, zhodne ako to správne ustálil aj správny súd, dôchodkový vek žiadateľa o starobný dôchodok žiadosťou z 18.05.2022 bol posúdený v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. s prihliadnutím na ustanovenie § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Po zistení skutkového stavu bolo preukázateľne zistené, že žiadateľ o starobný dôchodok získal v I. kategórii funkcií menej ako 20 rokov; zo zamestnania I. kategórie funkcií nebol uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) až e) zák. č. 100/1988 Zb., t.j. v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení alebo preto, že natrvalo by stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia bol v služobnom pomere v I. kategórii funkcií 16 rokov a 97 dní. Podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov

31. Sťažovateľ opakuje argumenty pojaté do správnej žaloby, prednesené pred správnym súdom a v kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu. Úvahy, ktorými sa sťažovateľ riadil pri spísaní kasačnej sťažnosti, najmä v časti, v ktorej by uvítal, keby mu žalovaný uznal aj obdobie 1089 dní po vydaní výučného listu v SOUE v Nitre od 01.09.1975 do 24.08.1978 a tiež aj ďalšie obdobia odpracované v civilnom sektore až do 01.08.2022, nemajú oporu v platných právnych predpisoch. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na právne názory vyslovené v rozhodnutiach českých súdov, týmito súdy v Slovenskej republike nie sú viazané.

32. Správny súd totiž v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 35. Žalobca v časti XV. kasačnej sťažnosti označenej ako Primerané finančné zadosťučinenie vyslovil presvedčenie, že ho Sociálna poisťovňa ukrátila na výške starobného dôchodku, preto nebol riadne hmotne zabezpečený tak, ako mu to garantuje Ústava SR. Tiež dôvodil tým, že kvalitné hodnotenie dôkazov sa ani raz neobjavilo v rozsudku správneho súdu, a preto odôvodnenie rozsudku považuje za nedostatočné. Kasačný súd tento návrh žalobcu podľa jeho obsahu vyhodnotil ako návrh na nemajetkovú ujmu, ktoré nie je správny súd vecne príslušný riešiť v správnom súdnictve. Z uvedeného dôvodu tento návrh žalobcu postúpil vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu v Trenčíne.

V Bratislave dňa 30. januára 2025