← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 11. 2022

6Ssk/76/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:5021200408.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
16Sa/10/2021
IČS
5021200408
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J. B., nar. XX. P. XXXX, bydliskom v L., K. Č.. XXXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30807484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. februára 2022, č. k. 16Sa/ 10/2021-53, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") uznesením zo 16. februára 2022, č. k. 16Sa/10/2021-53 (ďalej aj „napadnuté uznesenie"), odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g), písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") správnu žalobu zo dňa 30. augusta 2021, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, ktorým táto podľa § 65 ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o započítanie doby služobného pomeru od 1. januára 1987 do 31. januára 2008 pre určenie sumy starobného dôchodku. 2. Pre krajský súd bolo pri rozhodovaní o správnej žalobe kľúčové ustanovenie § 7 písm. a) SSP, ktoré ako podmienku preskúmateľnosti rozhodnutia správnym súdom stanovuje vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov, a ustanovenie § 59 ods. 3 SSP, týkajúce sa odmietnutia podania v prípade jeho nedoplnenia alebo neopravenia v súdom stanovenej lehote. Správny súd mal za to, že nedostatky v náležitostiach žaloby, ktoré žalobkyňa neodstránila ani na výzvu súdu (uznesenie zo 4. januára 2022, č. k. 16Sa/10/2021-47), boli v danom prípade tak zásadného charakteru, že viedli až k nemožnosti efektívne konať a rozhodovať vo veci samej. Aj napriek neformálnemu posudzovaniu dospel správny súd k záveru, že podanie malo vady, ktoré bránili jeho vecnému vybaveniu, keď žalobkyňa neoznačila žalovaného, napadnuté rozhodnutie, ani žalobný návrh. Účastníčka bola zrozumiteľne poučená o náležitostiach žaloby a dostala i komplexné poučenie o jej procesných právach v zmysle § 26 SSP. I napriek jasnému návodu však vady neodstránila. Podľa správneho súdu ani v prípade neformálneho posudzovania správnej žaloby nie je možné nahrádzať vôľu žalobkyne a namiesto nej dosadzovať chýbajúce údaje podania priamo súdom, došlo by tým totiž k prevzatiu sporu do rúk správneho súdu v rozpore so základným princípom konania podľa § 5 ods. 5, ods. 9 SSP. Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na absenciu reakcie zo strany žalobkyne došlo ku kumulácii dôvodov na odmietnutie správnej žaloby, a to ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP vzhľadom na to, že jej predmetom mal byť prieskum zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, a odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP v spojení s § 59 ods. 3 SSP vzhľadom na nedostatky podania, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať. 3. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu v zmysle § 170 písm. a) SSP, keďže správna žaloba bola odmietnutá.

II.

4. Proti uzneseniu správneho súdu zo 16. februára 2022, č. k. 16Sa/10/2021-53, podala dňa 8. marca 2022 kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka"), ktorá sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila s poukazom na § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. j) SSP, keď mala za to, že - krajský súd jej ako účastníčke konania svojím nesprávnym procesným postupom, spočívajúcim v nevykonaní verejného zasadnutia, znemožnil realizáciu jej procesných práv, konkrétne „práva byť na verejnom konaní", v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a - podanie bolo nezákonne odmietnuté.

5. V bližšom odôvodnení kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, nebola ako účastníčka riadne vypočutá a nemohla sa vyjadriť k vykonaným dôkazom. Podľa jej názoru tým došlo k porušeniu čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava"), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), čl. 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a k nerešpektovaniu ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95), v zmysle ktorých požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 ústavy nemôže byť závislá od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.

Správny súd teda vydal uznesenie, ktorým boli porušené základné práva sťažovateľky, a to právo na verejné konanie za jej účasti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, a bola odmietnutá jej správna žaloba, ktorou žiadala o ochranu jej práva na starobný dôchodok

v správnej výške. 6. K dôvodom odmietnutia uviedla, že správna žaloba obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 202 SSP, vrátane označenia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, napadnutého rozhodnutia zo 17. júna 2021, ktorým bolo porušené jej právo na starobný dôchodok, a tiež vecne správny žalobný petit, t. j. návrh na zrušenie rozhodnutia žalovanej. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že správny súd má preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, a tým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 17. júna 2021. Ak mal za to, že sa má prejednať odvolacie rozhodnutie, t. j. rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, tak mal žalobkyňu upozorniť a právne (nie na základe politickej objednávky) zdôvodniť, z čoho

vychádza. Ak niekto napadne žalobou rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo porušené jeho právo, odmietnutie žaloby zo strany správneho súdu je podľa sťažovateľky potrebné považovať za hrubé a vedomé porušenie čl. 46 ods. 2 ústavy, nie za procesný úkon.

7. V ďalšej časti sťažnosti žalobkyňa namietala neznalosť zákonov zo strany rozhodujúcej sudkyne, ktorá podľa nej vedome, s úmyslom spôsobiť jej škodu, konala protiprávne a ešte ju na takúto protiprávnosť úmyselne navádzala. Zámerne, na základe politickej objednávky, v celom uznesení chýba citácia § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c) a § 199 ods. 1 písm. a) SSP.

V zmysle § 199 ods. 1 písm. a) SSP sa sociálnymi vecami rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, nie rozhodnutie generálneho riaditeľa. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu sťažovateľka v kasačnej sťažnosti viackrát zdôraznila, že zotrváva na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalovanej v zmysle § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c) a § 199 ods. 1 písm. a) SSP, pretože prejednanie odvolacieho rozhodnutia v danej veci neumožňuje žiadne ustanovenie SSP vrátane ustanovenia § 7 písm. a) SSP.

8. Napokon uzavrela, že jej základné práva garantované Dohovorom, Listinou, Ústavou i Správnym súdnym poriadkom boli hrubo porušené a napadnuté uznesenie nemá nič spoločné so zákonnosťou a spravodlivosťou, preto je potrebné ho zrušiť vec vrátiť na ďalšie konanie. 9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 3. mája 2022, v ktorom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol a náhradu trov konania jej nepriznal. Trvajúc na správnosti a zákonnosti ňou vydaných rozhodnutí mala za to, že dôvody prezentované sťažovateľkou nie sú opodstatnené. Správny súd podľa nej vec náležite právne posúdil a správne dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku zákonných náležitostí.

10. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené (na vedomie) 10. júna 2022.

III.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"), na ktorý podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu, rozhodujúci v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť podľa § 461 SSP, pretože nie je dôvodná. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

15. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa § 126 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Ústredie riadi generálny riaditeľ. (2) Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.

17. Podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. 18. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 19. Podľa § 59 SSP (1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. (2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd

podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 21. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 22.

Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté. 25. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 26.

Sťažovateľka uplatnila kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. j) SSP. 27. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona.

28. Opodstatnenosť dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, spočívajúcom v rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona), je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného

práva. 29. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, založený na takom postupe správneho súdu v konaní alebo pri jeho rozhodovaní, ktorým dôjde k porušeniu zákona v dôsledku nesprávneho odmietnutia podania, ten Správny súdny poriadok upravuje ako dôvod špeciálny, pretože je vyhradený len pre určitý typ rozhodnutia, a to pre uznesenie o odmietnutí podania podľa § 59 ods. 3 SSP. Tento kasačný dôvod sa týka výlučne prípadov, keď sťažovateľ nesúhlasí s odmietajúcim rozhodnutím správneho súdu vo vzťahu k podaniu, ktoré on sám ako podávateľ v súdom stanovenej lehote neopravil či nedoplnil, a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať.

30. Sťažovateľka uplatnila kasačné dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. j) SSP a namietala nesprávne odmietnutie žaloby krajským súdom. Predmetom tohto kasačného konania je teda posúdenie správnosti aplikácie ustanovenia § 7 písm. a), § 59 ods. 3 SSP a následne § 98 ods. 1 písm. g) SSP a § 98 ods. 1 písm. h) SSP na danú vec.

31. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že: - Správnou žalobou zo dňa 30. augusta 2021 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaná ako prvostupňový orgán podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť žalobkyne o započítanie doby služobného pomeru od 1. januára 1987 do 31. januára 2008 pre určenie sumy starobného dôchodku.

- Proti rozhodnutiu žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom bolo v druhom stupni rozhodnuté generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne dňa 23. augusta 2021, č. XXX XXX XXXX X, a rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 27. augusta 2021, kedy zároveň nadobudlo právoplatnosť.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne týmto rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie žalovanej potvrdil. - Uznesením zo 4. januára 2022, č. k. 16Sa/10/2021-47, krajský súd žalobkyňu podľa § 59 ods. 1 SSP vyzval, aby v súdom stanovenej lehote podanie (správnu žalobu) zo dňa 30. augusta 2021 doplnila podľa § 202 ods. 1 SSP o označenie žalovaného, označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy, deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia, žalobný návrh, jednoznačné vyjadrenie, či žiada prejednanie veci na pojednávaní alebo súhlasí s meritórnym rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podanie neobsahuje povinné náležitosti správnej žaloby v zmysle § 202 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), písm. g) SSP, preto je tieto vady potrebné odstrániť. Žalobkyňu poučil,

že označenie preskúmavaného rozhodnutia musí korešpondovať s označením žalovaného, t. j. ako predmet súdneho prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným, zároveň žalobkyňu poučil podľa § 7 písm. a) SSP s tým, že ak k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov došlo, je prieskum zákonnosti prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní, teda k druhostupňovému rozhodnutiu, a teda toto rozhodnutie je potrebné uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu.

Krajský súd účastníčke vysvetlil, že prvostupňové rozhodnutie žalovanej s druhostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa tvorí jeden celok a správny súd sa pri preskúmaní zákonnosti zaoberá oboma rozhodnutiami. Ak sa potom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Žalobkyňa bola taktiež poučená, že ak bude naďalej trvať na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP ako neprípustnú odmietne. Takisto ju poučil podľa § 26 ods. 2 SSP o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Uznesenie s výzvou bolo žalobkyni doručené 7. januára 2022, táto však nijakým spôsobom nereagovala. - Dňa 16. februára 2022 krajský súd vydal napadnuté uznesenie. - V kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu žalobkyňa opätovne výslovne uviedla, že

sa domáha súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia žalovanej. 32. Konanie pred správnym súdom možno v zmysle § 5 ods. 5 SSP začať len na základe návrhu (správnej žaloby). Správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach je povinný správny súd posudzovať neformálne (§ 202 ods. 1 SSP), čo znamená, že nie je nevyhnutné, aby v týchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnil všetky náležitosti správnej žaloby.

V predmetnej veci je nutné konštatovať, že podanie žalobkyne označené ako správna žaloba je čo do označenia predmetu súdneho prieskumu jednoznačné: žalobkyňa za domáhala preskúmania prvostupňového rozhodnutia žalovanej, hoci mala vedomosť o vydaní rozhodnutia v odvolacom konaní. Krajským súdom bola následne poučená o následkoch neodstránenia tohto nedostatku, ktorým je odmietnutie žaloby, a napriek tomu vytknutý nedostatok neodstránila a na predmete prieskumu zotrvala aj v kasačnej sťažnosti.

Za takýchto okolností je potrebné vychádzať z prejavenej vôle žalobkyne v zmysle dispozičnej zásady zakotvenej v § 5 ods. 5 SSP. V opačnom prípade by totiž súd preskúmaval rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobkyne, ktorá je v takomto konaní nevyhnutná. Je totiž záležitosťou výlučnej autonómie vôle konkrétneho subjektu, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného práva alebo nie.

33. Z procesných úkonov žalobkyne jednoznačne vyplýva jej prejavená vôľa, a to, že predmetom súdneho prieskumu učinila prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X. Zároveň vyslovila právny názor, že odvolacie rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Tento právny názor pokladá kasačný súd za nesprávny.

Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z ustanovenia § 7 písm. a) SSP a contrario. Musí teda ísť o rozhodnutie konečné v riadnom inštančnom postupe; teda v prípade, ak je v administratívnom konaní prípustné odvolanie, ide o odvolacie rozhodnutie. Táto podmienka vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá má originálnu povahu.

34. Uvedený právny názor vyplýva aj z ustanovení § 177, § 180, § 190 a § 191 SSP. Rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedené v § 177 SSP musí byť vydané žalovaným, ktorým je v zmysle § 180 ods. 1 SSP orgán, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku - v danom prípade ide o rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že sa preskúmava rozhodnutie, ktoré vydal tento orgán, explicitne vyplýva z dikcie § 190 SSP, ktorý stanovuje možnosť zamietnuť žalobu po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, teda nie orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Rovnako § 191 ods. 3 (návetie) SSP uvádza, že zrušiť možno len rozhodnutie žalovaného. V tomto ustanovení je tiež stanovené, že ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, možno zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.

Z uvedeného vyplýva, že nikdy nie je možné zrušiť samostatne len prvostupňové rozhodnutie bez zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Zákon teda ako spôsobilý a samostatný predmet súdneho prieskumu vylučuje prvostupňové rozhodnutie, ak bolo možné podať proti nemu riadny opravný prostriedok (odvolanie) v správnom konaní. Žalobkyňa mala možnosť navrhnúť prieskum a zrušenie rozhodnutia žalovanej v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

35. Správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu (rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/59/2020).

36. Pokiaľ bola žalobkyňa riadne poučená o tom, že predmetom súdneho prieskumu môže byť až konečné, právoplatné rozhodnutie o podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, v danom prípade rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 23. augusta 2021, a napriek tomu túto vadu podania vo veci samej neodstránila, uvedené predstavuje taký nedostatok, pre ktorý je potrebné žalobu považovať za neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Preto krajský súd správne rozhodol, keď žalobu žalobkyne podľa uvedeného ustanovenia odmietol. 37.

Hoci je sťažovateľka fyzická osoba bez právnického vzdelania, kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 11 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 5 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa pri posudzovaní obsahu úkonov strán predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Žalobkyňa bola riadne a detailne poučená o tom, ako je potrebné opraviť žalobu a upozornená na dôsledky, ktoré z jej absencie vyplynú.

Napriek tomu sťažovateľka zotrvala na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, a preto je potrebné jej vôľu rešpektovať. 38. Kasačný súd zároveň konštatuje, že správny súd nepochybil ani pri aplikácii ustanovenia § 59 ods. 3 SSP a § 98 ods. 1 písm. h) SSP na danú vec, keďže absencia reakcie žalobkyne na výzvu súdu znamenala i neodstránenie nedostatkov podania (označenie žalovaného, označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy, deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia, žalobný návrh, jednoznačné vyjadrenie, či žiada prejednanie veci na pojednávaní alebo súhlasí s meritórnym rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania), ktoré predstavovali taký nedostatok v náležitostiach žaloby, ktorý mal zásadný charakter a pre ktorý nebolo možné v konaní pokračovať. Žalobkyňa uskutočnením neúplného a nezrozumiteľného podania, ktoré v súdom stanovenej lehote nedoplnila a neopravila, spôsobila, že správny súd o takomto zmätočnom podaní nemohol ďalej konať a zaoberať sa vecou meritórne.

39. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky, k tým kasačný súd uvádza nasledovné: 40. K námietke, že správny súd vo veci nenariadil verejné pojednávanie, čím došlo k porušeniu jej základných práv, treba uviesť, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom Správny súdny poriadok výslovne uvádza, že správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej [§ 147 ods. 1 písm. a) SSP].

V zmysle § 148 ods. 1 SSP uznesenie správny súd vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní vo veci samej alebo pri inom úkone správneho súdu, inak v zmysle § 148 ods. 2 SSP uznesenie vyhotoví písomne a doručí ho účastníkom. Keďže kvôli nedostatku procesnej podmienky v danom prípade nebolo možné nariadiť pojednávanie, krajský súd správne postupoval, keď uznesenie vyhotovil písomne mimo pojednávania a doručil ho sťažovateľke. Táto námietka sťažovateľky preto nie je opodstatnená.

41. Rovnako nie je možné považovať za opodstatnenú námietku, že žalobu nebolo možné odmietnuť, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo. V tomto smere kasačný súd uvádza, že v zmysle čl. 46 ods. 1, ods. 2 ústavy ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok. V zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, pričom týmto zákonom je v podmienkach správneho súdnictva Správny súdny poriadok. Vzhľadom na to, že žalobkyňa odmieta splniť procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemôže vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, akého práva sa konanie týka. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ žalobkyňa neodstráni procesný nedostatok, ktorý bráni jej meritórnemu prejednaniu, a to napriek skutočnosti, že bola riadne poučená o tom, ako tento nedostatok odstrániť a tiež aký bude následok jeho neodstránenia.

42. Námietka, že v napadnutom uznesení chýba citácia § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a § 199 ods. 1 písm. a) SSP, je absolútne neodôvodnená, nakoľko nielen z kontextu celého napadnutého uznesenia, ale i priamo z jeho textu (str. 2, ods. 2.) vyplýva, že správny súd nemal pochybnosť o tom, že žalobkyňa podala správnu žalobu v sociálnych veciach, vychádzajúc z § 6 ods. 2 písm. c) a § 199 ods. 1 písm. a) SSP. Pokiaľ by správny súd nemal za to, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach, nebol by k nej pristupoval popísaným spôsobom, neformálne.

Skutočnosť, že namietané ustanovenia nie sú priamo citované v odôvodnení napadnutého uznesenia, nemá žiaden vplyv na jeho vecnú správnosť a zákonnosť, pretože materiálne boli na danú vec aplikované. 43. Čo sa týka sťažnostnej námietky ohľadom ustanovenia § 7 písm. a) SSP, treba dodať, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Týmto rozhodnutím sa má na mysli konečné rozhodnutie v inštančnom postupe správnych orgánov, teda po podaní odvolania odvolacie rozhodnutie. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a) SSP a contrario.

V danej veci správny súd poukázal na konkrétnu skutkovú situáciu, keď sťažovateľka síce podala odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, avšak predmetom súdneho prieskumu učinila výlučne prvostupňové rozhodnutie. Sťažovateľka bola súdom riadne poučená aj o práve zvoliť si advokáta, resp. o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa § 26 ods. 2 SSP, túto možnosť však nevyužila, hoci v jej prípade by právne zastúpenie mohlo znamenať kvalifikovanejší prístup k právnym informáciám a následnému odstraňovaniu vád podania. Napriek tomu sťažovateľka na výzvu súdu nereagovala, neodstránila vytknuté vady podania a na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zotrvala aj v kasačnej sťažnosti. Nie je však úlohou správneho súdu presviedčať a donucovať žalobkyňu, aby žalovala konkrétne rozhodnutie, ktoré jej krajský súd označí alebo negovať jej výslovne prejavenú vôľu, a to ani

v sociálnych veciach. Kasačný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou správneho súdu v tejto otázke a v celom rozsahu na ňu poukazuje. 44. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 Listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (napr. I. ÚS 111/2017-17).

45. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP a námietky sťažovateľky sú neopodstatnené, a tak kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP uznesením zamietol.

IV.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal [§ 167 ods. 1 (a contrario) v spojení s § 467 ods. 1 SSP], a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

V.

47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá) SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a s § 463 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 6Ssk/76/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik