6Ssk/76/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J. B., nar. XX. P. XXXX, bydliskom v L., K. Č.. XXXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30807484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. februára 2022, č. k. 16Sa/ 10/2021-53, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

II.

5. V bližšom odôvodnení kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, nebola ako účastníčka riadne vypočutá a nemohla sa vyjadriť k vykonaným dôkazom. Podľa jej názoru tým došlo k porušeniu čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava"), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), čl. 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a k nerešpektovaniu ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95), v zmysle ktorých požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 ústavy nemôže byť závislá od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.

v správnej výške. 6. K dôvodom odmietnutia uviedla, že správna žaloba obsahovala všetky náležitosti v zmysle § 202 SSP, vrátane označenia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, napadnutého rozhodnutia zo 17. júna 2021, ktorým bolo porušené jej právo na starobný dôchodok, a tiež vecne správny žalobný petit, t. j. návrh na zrušenie rozhodnutia žalovanej. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že správny súd má preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, a tým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 17. júna 2021. Ak mal za to, že sa má prejednať odvolacie rozhodnutie, t. j. rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, tak mal žalobkyňu upozorniť a právne (nie na základe politickej objednávky) zdôvodniť, z čoho

7. V ďalšej časti sťažnosti žalobkyňa namietala neznalosť zákonov zo strany rozhodujúcej sudkyne, ktorá podľa nej vedome, s úmyslom spôsobiť jej škodu, konala protiprávne a ešte ju na takúto protiprávnosť úmyselne navádzala. Zámerne, na základe politickej objednávky, v celom uznesení chýba citácia § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c) a § 199 ods. 1 písm. a) SSP.

8. Napokon uzavrela, že jej základné práva garantované Dohovorom, Listinou, Ústavou i Správnym súdnym poriadkom boli hrubo porušené a napadnuté uznesenie nemá nič spoločné so zákonnosťou a spravodlivosťou, preto je potrebné ho zrušiť vec vrátiť na ďalšie konanie. 9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 3. mája 2022, v ktorom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol a náhradu trov konania jej nepriznal. Trvajúc na správnosti a zákonnosti ňou vydaných rozhodnutí mala za to, že dôvody prezentované sťažovateľkou nie sú opodstatnené. Správny súd podľa nej vec náležite právne posúdil a správne dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku zákonných náležitostí.

III.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"), na ktorý podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu, rozhodujúci v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť podľa § 461 SSP, pretože nie je dôvodná. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 126 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Ústredie riadi generálny riaditeľ. (2) Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.

podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 21. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 22.

23. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Sťažovateľka uplatnila kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. j) SSP. 27. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona.

práva. 29. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, založený na takom postupe správneho súdu v konaní alebo pri jeho rozhodovaní, ktorým dôjde k porušeniu zákona v dôsledku nesprávneho odmietnutia podania, ten Správny súdny poriadok upravuje ako dôvod špeciálny, pretože je vyhradený len pre určitý typ rozhodnutia, a to pre uznesenie o odmietnutí podania podľa § 59 ods. 3 SSP. Tento kasačný dôvod sa týka výlučne prípadov, keď sťažovateľ nesúhlasí s odmietajúcim rozhodnutím správneho súdu vo vzťahu k podaniu, ktoré on sám ako podávateľ v súdom stanovenej lehote neopravil či nedoplnil, a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať.

31. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že: - Správnou žalobou zo dňa 30. augusta 2021 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaná ako prvostupňový orgán podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť žalobkyne o započítanie doby služobného pomeru od 1. januára 1987 do 31. januára 2008 pre určenie sumy starobného dôchodku.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne týmto rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie žalovanej potvrdil. - Uznesením zo 4. januára 2022, č. k. 16Sa/10/2021-47, krajský súd žalobkyňu podľa § 59 ods. 1 SSP vyzval, aby v súdom stanovenej lehote podanie (správnu žalobu) zo dňa 30. augusta 2021 doplnila podľa § 202 ods. 1 SSP o označenie žalovaného, označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy, deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia, žalobný návrh, jednoznačné vyjadrenie, či žiada prejednanie veci na pojednávaní alebo súhlasí s meritórnym rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podanie neobsahuje povinné náležitosti správnej žaloby v zmysle § 202 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), písm. g) SSP, preto je tieto vady potrebné odstrániť. Žalobkyňu poučil,

Krajský súd účastníčke vysvetlil, že prvostupňové rozhodnutie žalovanej s druhostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa tvorí jeden celok a správny súd sa pri preskúmaní zákonnosti zaoberá oboma rozhodnutiami. Ak sa potom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Žalobkyňa bola taktiež poučená, že ak bude naďalej trvať na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP ako neprípustnú odmietne. Takisto ju poučil podľa § 26 ods. 2 SSP o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Uznesenie s výzvou bolo žalobkyni doručené 7. januára 2022, táto však nijakým spôsobom nereagovala. - Dňa 16. februára 2022 krajský súd vydal napadnuté uznesenie. - V kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu žalobkyňa opätovne výslovne uviedla, že

V predmetnej veci je nutné konštatovať, že podanie žalobkyne označené ako správna žaloba je čo do označenia predmetu súdneho prieskumu jednoznačné: žalobkyňa za domáhala preskúmania prvostupňového rozhodnutia žalovanej, hoci mala vedomosť o vydaní rozhodnutia v odvolacom konaní. Krajským súdom bola následne poučená o následkoch neodstránenia tohto nedostatku, ktorým je odmietnutie žaloby, a napriek tomu vytknutý nedostatok neodstránila a na predmete prieskumu zotrvala aj v kasačnej sťažnosti.

33. Z procesných úkonov žalobkyne jednoznačne vyplýva jej prejavená vôľa, a to, že predmetom súdneho prieskumu učinila prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X. Zároveň vyslovila právny názor, že odvolacie rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Tento právny názor pokladá kasačný súd za nesprávny.

34. Uvedený právny názor vyplýva aj z ustanovení § 177, § 180, § 190 a § 191 SSP. Rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedené v § 177 SSP musí byť vydané žalovaným, ktorým je v zmysle § 180 ods. 1 SSP orgán, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku - v danom prípade ide o rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že sa preskúmava rozhodnutie, ktoré vydal tento orgán, explicitne vyplýva z dikcie § 190 SSP, ktorý stanovuje možnosť zamietnuť žalobu po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, teda nie orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Rovnako § 191 ods. 3 (návetie) SSP uvádza, že zrušiť možno len rozhodnutie žalovaného. V tomto ustanovení je tiež stanovené, že ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, možno zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.

35. Správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu (rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/59/2020).

Hoci je sťažovateľka fyzická osoba bez právnického vzdelania, kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 11 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s § 5 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa pri posudzovaní obsahu úkonov strán predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Žalobkyňa bola riadne a detailne poučená o tom, ako je potrebné opraviť žalobu a upozornená na dôsledky, ktoré z jej absencie vyplynú.

39. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky, k tým kasačný súd uvádza nasledovné: 40. K námietke, že správny súd vo veci nenariadil verejné pojednávanie, čím došlo k porušeniu jej základných práv, treba uviesť, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom Správny súdny poriadok výslovne uvádza, že správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej [§ 147 ods. 1 písm. a) SSP].

41. Rovnako nie je možné považovať za opodstatnenú námietku, že žalobu nebolo možné odmietnuť, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo. V tomto smere kasačný súd uvádza, že v zmysle čl. 46 ods. 1, ods. 2 ústavy ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok. V zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, pričom týmto zákonom je v podmienkach správneho súdnictva Správny súdny poriadok. Vzhľadom na to, že žalobkyňa odmieta splniť procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemôže vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, akého práva sa konanie týka. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ žalobkyňa neodstráni procesný nedostatok, ktorý bráni jej meritórnemu prejednaniu, a to napriek skutočnosti, že bola riadne poučená o tom, ako tento nedostatok odstrániť a tiež aký bude následok jeho neodstránenia.

Skutočnosť, že namietané ustanovenia nie sú priamo citované v odôvodnení napadnutého uznesenia, nemá žiaden vplyv na jeho vecnú správnosť a zákonnosť, pretože materiálne boli na danú vec aplikované. 43. Čo sa týka sťažnostnej námietky ohľadom ustanovenia § 7 písm. a) SSP, treba dodať, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Týmto rozhodnutím sa má na mysli konečné rozhodnutie v inštančnom postupe správnych orgánov, teda po podaní odvolania odvolacie rozhodnutie. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a) SSP a contrario.

v sociálnych veciach. Kasačný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou správneho súdu v tejto otázke a v celom rozsahu na ňu poukazuje. 44. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

45. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP a námietky sťažovateľky sú neopodstatnené, a tak kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP uznesením zamietol.