6Ssk/76/2023

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 26. októbra 2022, č. k. 6Sa/4/2019-192 postupom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) potvrdil ako vecne správne rozhodnutie odporkyne zo 4. decembra 2014, Číslo: XXX XXX XXXX X a rozhodnutie z 3. decembra 2015. Rozhodnutím zo 4. decembra 2014 odporkyňa postupom podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 navrhovateľke zvýšila od 1. januára 2015 starobný dôchodok na sumu 649,30 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 129,70 eur mesačne. V poradí druhým napadnutým rozhodnutím z 3. decembra 2015, Číslo: XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/ 2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2016 navrhovateľke zvýšila od 1. januára 2016 starobný dôchodok na sumu 651,20 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 130,30 eur mesačne. 2. Krajský súd preskúmal zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí odporkyne v časti valorizácie starobného dôchodku a v režime stanovenom Občianskym súdnym poriadkom (§ 492 ods. 1,2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) dospel k záveru o vecnej správnosti oboch napadnutých rozhodnutí odporkyne v takto krajským súdom vymedzenom vecnom rámci. 3. Krajský súd aj s ohľadom na skôr vydané rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/6/2017, sp. zn. 9So/84/2017) a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/1/2021) skonštatoval nespornosť samotnej valorizácie starobného dôchodku navrhovateľky za roky 2015 a 2016 s tým, že prepočet samotného základu uvedenej dávky už bol predmetom posudzovania zo strany súdov. Obe napadnuté rozhodnutia považoval za zákonné. 4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. 6. Namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Konkrétne uvádzala, že krajský súd v rozsudku z 12. júla 2017, sp. zn. 6Sd/45/2014 okrem iného vylúčil na samostatné konanie opravné prostriedky navrhovateľky proti rozhodnutiam odporkyne zo 4. decembra 2014 a z 3. decembra 2015 o zvýšení starobného a vdovského dôchodku. Následne, boli tieto opravné prostriedky proti rozhodnutiam odporkyne zo 4. decembra 2014 a z 3. decembra 2015 zapísané v evidenčných registroch súdu pod sp. zn. 6Sa/4/2019 a 6Sa/5/2019. Nadväzne na to, navrhovateľka namietala, že krajský súd nevydal uznesenie, ktorým by uvedené konania vedené pod sp. zn. 6Sa/4/2019 a sp. zn. 6Sa/5/2019 spojil na spoločné konanie, a teda predmetom konania vedeného pod sp. zn. 6Sa/4/2019 bol výlučne opravný prostriedok podaný navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne zo 4. decembra 2014, ktorú skutočnosť potvrdzoval aj fakt, že krajský súd v listinách adresovaných navrhovateľke v tomto konaní označoval výlučne rozhodnutie zo 4. decembra 2014. Pokiaľ však krajský súd vo výroku rozsudku z 26. októbra 2022, č. k. 6Sa/4/2019-192, potvrdil nielen rozhodnutie odporkyne zo 4. decembra 2014, ale aj rozhodnutie z 3. decembra 2015, rozhodol nesprávne. Krajský súd sa nevysporiadal s predmetom konania správne, neozrejmil preskúmanie ktorého rozhodnutia tvorí predmet daného konania, nevysporiadal sa so všetkými námietkami strán, na pojednávaniach dňa 9. septembra 2020, 28. septembra 2022 a 26. októbra 2022 „odzneli veci inak, ako sú uvedené v rozsudku“, na základe čoho považovala rozsudok krajského súdu za zmätočný a nepreskúmateľný. Tiež zdôraznila, že súd v ňom rozhodol aj o návrhu - odvolanie proti rozhodnutiu odporkyne z 3. decembra 2015, ktorý vôbec nebol predmetom tohto konania. Dodala, že krajský súd tiež nešpecifikoval, na základe akého konkrétneho ustanovenia OSP vo veci rozhodol. Žiadala, aby odporkyňa jednak vydala rozhodnutie o prepočte starobného dôchodku v súlade s navrhovateľkou podanou žiadosťou z 28. októbra 2007 a z 10. januára 2008 od 11. januára 2005 a následne rozhodla o zvýšení sumy starobného dôchodku od 1. februára 2005 a následných valorizácií a jednak vydala rozhodnutie o prehodnotení sumy vdovského dôchodku v súlade s § 184 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa § 75 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. od 19. januára 2007 a následných valorizácií. V ďalších častiach podaného odvolania navrhovateľka opísala komplexnú genézu problematiky tak starobného, ako aj vdovského dôchodku vrátane a s tým súvisiacich rozhodnutí odporkyne a tiež na to nadväzujúcich rozhodnutí jednotlivých súdnych inštancií v procese súdneho prieskumu týchto rozhodnutí odporkyne. 8. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1,2 SSP a § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky je potrebné vyhovieť.

dôchodku, - Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením z 27. augusta 2015, sp. zn. 9So/139/2015 zrušil rozsudok krajského súdu spolu s dopĺňacím rozsudkom a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, - krajský súd po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom z 11. mája 2016, č. k. 6Sd/ 45/2014-175 i/ potvrdil rozhodnutie odporkyne z 22. apríla 2014 iii/ spojil na spoločné konanie opravné prostriedky navrhovateľky proti rozhodnutiam odporkyne zo 4. decembra 2014 a z 3. decembra 2015 s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. 6Sd/45/2014, - Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie navrhovateľky uznesením z 28. februára 2017, sp. zn. 9So/184/2016 zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, - krajský súd následne rozsudkom z 12. júla 2017, č. k. 6Sd/45/2014-255 zrušil rozhodnutie odporkyne z 22. apríla 2014 a vylúčil na samostatné konanie opravné prostriedky navrhovateľky podané proti rozhodnutiam odporkyne zo 4. decembra 2014 a z 3. decembra

dôchodku a jeho valorizácie. 12. Z obsahu súdneho spisu najvyšší správny súd ďalej zistil, že krajský súd v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 6Sa/4/2019 uskutočnil celkovo dve pojednávania s tým, že prvé pojednávanie (9. september 2020; č. l. 73 súdneho spisu) aj s ohľadom na to nadväzujúce prijaté uznesenie o prerušení konania sa vecne týkalo výlučne súdneho prieskumu rozhodnutia odporkyne zo 4. decembra 2014. V poradí druhé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 28. septembra 2022 (č. l. 181 súdneho spisu), z prvej strany príslušnej zápisnice z pojednávania vyplýva, že konanie sa malo týkať prieskumu tak rozhodnutia odporkyne zo 4. decembra 2014, ako aj rozhodnutia z 3. decembra 2015, avšak následne krajský súd v zápisnici konštatoval, že predmetom konania vedeného pod sp. zn. 6Sa/4/2020 je rozhodnutie zo 4. decembra 2014, ktorú skutočnosť nadväzne na to potvrdil v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku z 26. októbra 2022, keď vyhlásil rozsudok výlučne potvrdzujúci rozhodnutie odporkyne zo 4. decembra 2014.

výzvy z 25. novembra 2019 (č. l. 28 súdneho spisu), uznesenia z 9. septembra 2020, č. k. 6Sa/ 4/2019-103 o prerušení konania, výzvy zo 6. apríla 2022 (č. l. 105 súdneho spisu) a uznesenia z 3. mája 2022, č. k. 6Sa/4/2019-118 o pokračovaní v konaní. V písomnom vyhotovení rozsudku však krajský súd v rozpore s obsahom zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku z 26. októbra 2022 vo výrokovej časti uviedol, že potvrdzuje nielen rozhodnutie odporkyne zo 4. decembra 2014, ale aj rozhodnutie z 3. decembra 2015, z ktorého dôvodu je potom vyhlásený rozsudok v rozpore s výrokovou časťou písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku.

decembra 2015. Krajský súd síce rozsudkom z 11. mája 2016, č. k. 6Sd/45/2014-175 (okrem iného) spojil na spoločné konanie opravné prostriedky navrhovateľky proti rozhodnutiam odporkyne zo 4. decembra 2014 a z 3. decembra 2015 s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. 6Sd/45/2014, avšak následne, po zrušení veci uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2017, sp. zn. 9So/184/2016, krajský súd rozsudkom z 12. júla 2017, č. k. 6Sd/45/2014-255 (okrem iného) vylúčil na samostatné konanie opravné prostriedky navrhovateľky podané proti rozhodnutiam odporkyne zo 4. decembra 2014 a z 3. decembra

14. Najvyšší správny súd ďalej podotýka, že opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporkyne zo 4. decembra 2014 (a tiež z 3. decembra 2015) obsahuje v podstate dva výroky, a to zvýšenie starobného dôchodku a zvýšenie vdovského dôchodku.

Takýto postup súdu možno považovať za ničím nepodložený, neodôvodnený, nemajúci oporu v procesnom postupe krajského súdu a súčasne vo vzťahu k navrhovateľke aj za zmätočný, keď krajský súd v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 6Sa/4/2019, ktoré sa malo podľa krajského súdu vecne zaoberať výlučne valorizáciami starobného dôchodku vo svojich podaniach (prípisoch) ako predmet konania uvádzal vdovský dôchodok [napríklad výzva zo 16. septembra 2022 (č. l. 145 súdneho spisu), podanie z 20. septembra 2022 (č. l. 168 súdneho spisu), prípadne výzva z 2. februára 2023 (č. l. 239 súdneho spisu)].

Za takýto postup treba považovať aj situáciu, keď účastník konania nie je plne oboznámený s predmetom konania a nemá možnosť sa k nemu vyjadriť. Procesným právom účastníka je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.

Inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu sa súd nemôže zaoberať. 17. Možno uzavrieť, že vyššie popísaným procesným postupom krajského súdu boli porušené elementárne procesné práva účastníkov konania, v dôsledku čoho bolo potrebné bez ďalšieho rozsudok krajského súdu v celom rozsahu podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 a § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 OSP a § 492 ods. 1,2 SSP zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie v súlade s § 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení Správnemu súdu v Košiciach bez toho, aby sa odvolací súd podrobnejšie zaoberal meritom veci.

Nové rozhodnutie krajský súd riadne a dostatočne odôvodní, a to vo vzťahu ku všetkým výrokom svojho rozhodnutia. 19. V novom rozhodnutí rozhodne znovu aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

V Bratislave dňa 29. mája 2024