6Ssk/76/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: V. G., narodená XX. V. XXXX, bytom v G., Ž. Č.. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 29. marca 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 19. februára 2024, č. k. KE-5Sa/15/2019-152, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

82 ods. 1-9, § 293dx ods. 1,2,3,5 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd v prvom rade uviedol, že predmet konania predstavovalo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci zákonnej valorizácie starobného a vdovského dôchodku od 01. januára 2019 realizovanej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. V tomto smere čo do valorizácie starobného dôchodku uviedol, že starobný dôchodok v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, t. j. v roku 2019 o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 8,70 eur mesačne. Starobný dôchodok žalobkyne bol tak zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 17,40 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 8,70 eur mesačne. Vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov v roku 2019 sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vyplácaného v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 2,60 eur mesačne. Vdovský dôchodok žalobkyne bol tak zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 3,60 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 2,60 eur mesačne. Námietky žalobkyne smerujúce k základnej výške starobného a vdovského dôchodku vyhodnotil aj s ohľadom na predmet súdneho prieskumu ako nedôvodné. Dodal, že rozhodnutia o základnej výške starobného ako aj vdovského dôchodku boli predmetom preskúmania zo strany krajského súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/6/2017, sp. zn. 9So/84/2017), prípadne Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10So/1/2021). 4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

8. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces uviedla, že na pojednávaní konanom dňa 19. februára 2024, ktoré trvalo viac ako dve hodiny, požiadala o zaslanie zápisnice z pojednávania v písomnej forme, ktorá bola žalobkyni zaslaná až na jej urgenciu dňa 07. mája 2024. Ďalej namietala, že správny súd neakceptoval právny názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej má posúdiť v medziach správnej žaloby, v priebehu pojednávania nebolo umožnené žalobkyni klásť právne relevantné otázky súvisiace so starobným a vdovským dôchodkom.

V tomto smere zvýraznila, že krajský súd rozsudkom z 22. augusta 2014, č. k. 9Sd/49/2013-75 zrušil rozhodnutia odporkyne (t.č. žalovanej) z 13. septembra 2013 evidované pod číslami I, II, III, IV, V, VI, VII, VIII, IX a rozhodnutia z 05. decembra 2013 vo výroku o zvýšení starobného dôchodku od 01. januára 2014. Žalovaná tak mala povinnosť na základe uvedeného rozsudku prepočítať sumu starobného dôchodku k 11. januáru 2005 na základe žalobkyňou podaných opravných prostriedkov z 28. októbra 2007 v spojení s jej doplnením z 10. januára 2008. Rovnako žalovaná nerešpektovala predchádzajúci zrušovací rozsudok krajského súdu z 20. júna 2013, č. k. 6Sd/44/2012-58. Trvala na tom, aby žalovaná tiež rešpektovala právny názor krajského súdu vyjadrený v rozsudku sp. zn. 9Sd/49/2013, a aby sa vykonal prepočet sumy starobného dôchodku so spätnou platnosťou k 11. januáru 2005. Dodala, že z tu napadnutého rozhodnutia žalovanej z 29. marca 2019 nie je zrejmé, ako sa vysporiadala práve s uvedenými rozsudkami krajského súdu a ako ich realizovala.

rozsudku. 10. Žalobkyňa ďalej namietala základnú výšku vdovského dôchodku kladúc primárne dôraz na fakt, že žalovaná od 20. januára 2004 doposiaľ žalobkyni vypláca vdovský dôchodok v sume určenej z invalidného dôchodku zomretého manžela, avšak žalovaná po dovŕšení dôchodkového veku manžela mala žalobkyni priznať nový nárok na vdovský dôchodok. Žalovaná žiadosť o prehodnotenie sumy vdovského dôchodku, na ktorý žalobkyni vznikol nárok od 19. januára 2007, t.j. po dovŕšení dôchodkového veku manžela žalobkyne, zamietla, čo považovala žalobkyňa za nezákonné. Ďalej vyjadrila nesúhlas s poukazom správneho súdu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/84/2017, ktorý sa vecne týkal práve vdovského dôchodku, keď podľa žalobkyne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nezákonný, porušujúci jej základné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri strate živiteľa, právo domáhať sa svojho práva na nezávislom súde a práva, aby bola jej záležitosť spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

12. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

III.

13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 29. mája 2024 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené, žalovaná pri zvýšení starobného dôchodku pri súbehu s vdovským dôchodkom postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

14. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 11. júna 2024 na vedomie. 15. Žalobkyňa v priebehu kasačného konania podaním z 05. augusta 2024 doplnila kasačnú sťažnosť o skutočnosti vecne zaoberajúce sa výpočtom základnej výšky starobného dôchodku a vdovského dôchodku; vo forme prílohy k predmetnému podaniu doložila prepis nahrávky z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 19. februára 2024.

V.

2003 Z.z. zvýšený od 01. januára 2019 starobný dôchodok na sumu 685,20 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 138,60 eur mesačne. 23. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

25. Podľa § 293dx ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní a/ priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b/ pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

rozhodnutia z 09. apríla 2005 a z 20. apríla 2005; následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 21. augusta 2007, sp. zn. 5So/5/2006 potvrdil rozsudok krajského súdu, - následne žalovaná rozhodovala o žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku z 28. októbra 2007 a z 10. januára 2008, - žalovaná rozhodnutiami z 28. januára 2015 vydanými pod číslami I. až X. opätovne rozhodla o starobnom dôchodku, o jeho zvýšení vrátane na to nadväzujúcich zákonných valorizácii za nasledujúce roky a končiac rokom 2014, - na odvolanie žalobkyne krajský súd rozsudkom z 09. septembra 2020, sp. zn. 6Sd/15/2015 tieto rozhodnutia ako vecne správne potvrdil, - najvyšší súd rozsudkom z 23. februára 2022, sp. zn. 10So/1/2021 rozsudok krajského súdu potvrdil, - medzitým žalobkyňa vo vzťahu k vdovskému dôchodku žiadala o jeho prepočet z titulu dovŕšenia dôchodkového veku jej nebohého manžela, - žalovaná žiadosť žalobkyne o prepočet vdovského dôchodku zamietla,

- na odvolanie žalobkyne žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím z 29. marca 2019 odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 29. novembra 2018. 27. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu, skutkových okolností, ktoré sú mu známe už z predchádzajúcich konaní a s prihliadnutím na predmet súdneho prieskumu (výlučne zákonná valorizácia) dospel k záveru o správnosti postupu a rozhodnutia správneho súdu, keď tento súd správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 8,70 eur mesačne. Vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov v roku 2019 sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vyplácaného v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 2,60 eur mesačne.

Odhliadnuc od predmetu konania jasne vymedzeného správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovanej z 29. marca 2019 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 29. novembra 2018 vecne upravujúceho zákonnú valorizáciu starobného dôchodku a vdovského dôchodku od 01. januára 2019 žalobkyňa v podstatnej časti kasačnej sťažnosti v časti vecne zaoberajúcej sa výškou starobného dôchodku namietala nerešpektovanie rozsudku krajského súdu z 20. júna 2013, č. k. 6Sd/44/2012-58 v spojení s opravným uznesením z 15. júla 2013, č. k. 6Sd/44/2012-63 a tiež rozsudku krajského súdu z 22. augusta 2014, č. k. 9Sd/ 49/2013-75 ohľadom žalobkyňou žiadaného vykonania prepočtu starobného dôchodku od 11. januára 2005.

Rozhodnutím z 05. decembra 2013 zvýšila žalobkyni od 01. januára 2014 starobný dôchodok na sumu 644,10 eur mesačne a vdovský dôchodok na sumu 128,20 eur mesačne. Na odvolanie žalobkyne voči vyššie uvedeným rozhodnutiam krajský súd rozsudkom z 22. augusta 2014, č. k. 9Sd/49/ 2013-75 zrušil tieto rozhodnutia a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

30. V súvislosti s vdovským dôchodkom žalobkyňa namietala, že suma vdovského dôchodku bola určená z invalidného dôchodku nebohého manžela, avšak tým, že manžel žalobkyne dňa 18. januára 2007 dovŕšil dôchodkový vek, jej nárok na vdovský dôchodok zanikol a dňom nasledujúcim po dovŕšení dôchodkového veku nebohého manžela jej vznikol nový nárok na vdovský dôchodok, z ktorého dôvodu potom žiadosťou z 12. februára 2014 požiadala o prepočet vdovského dôchodku. Žalovaná rozhodnutím z 22. apríla 2014 zamietla žiadosť žalobkyne o prehodnotenie vdovského dôchodku z 12. februára 2014.

Dospel k záveru, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana, po ktorom vzniká nárok na túto dávku. V prejednávanej veci nastala táto rozhodujúca skutočnosť dňa 29. januára 2002, t.j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. Zákon č. 461/2003 Z.z. vo svojich prechodných ustanoveniach upravuje nároky na dávky vzniknuté pred 01. januárom 2004, respektíve pri opätovnom vzniku nároku na dávku, ak nárok na ňu zanikol (§ 293dm zákona č. 461/2003 Z.z.), avšak v žiadnom ustanovení neumožňoval opätovný vznik nároku na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných po 01. januári 2004, čo bol aj prípad

32. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že zápisnica z pojednávania v písomnej forme bola žalobkyni zaslaná, ako sama uvádza. Z obsahu zápisnice z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 19. februára 2024 a rovnako aj z prepisu nahrávky z tohto pojednávania, ktorý doložila ku kasačnej sťažnosti vo forme prílohy samotná žalobkyňa, je tiež zrejmé, že správny súd žalobkyňu jasne upovedomil o tom, že predmet konania predstavuje valorizačné rozhodnutie o zvýšení starobného a vdovského dôchodku, pričom tiež uviedol, že v tomto konaní nemožno posudzovať samotný základ starobného, ako aj vdovského dôchodku. Rovnako správny súd berúc zreteľ na predmet konania stručne oboznámil žalobkyňu ohľadom prejednávanej veci, ozrejmil jej prvostupňové správne rozhodnutie a tiež druhostupňové správne rozhodnutie a na to nadväzujúce konanie pred správnym súdom. K námietke, že správny súd zabránil žalobkyni v rámci dokazovania poverenej zástupkyne žalovanej položiť otázky vo veci starobného dôchodku týkajúce sa nerešpektovania právoplatných rozsudkov

33. V zmysle § 455 SSP kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania, pričom pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. S ohľadom na právny charakter sporných otázok potreba nariadenia pojednávania v tejto veci nevyvstala i napriek tomu, že sa tejto možnosti žalobkyňa v podanej kasačnej sťažnosti domáhala.

36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.