6Ssk/76/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 14. novembra 2024, sp. zn. ZA-30S/247/2022 podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 7 písm. h) SSP odmietol ako neprípustnú žalobu v časti proti Personálnemu rozkazu č. 2456 z 29. marca 2021, ktorým riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR zamietol žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby. Žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. OdVS-6-14/2022 z 8. septembra 2022, ktorým

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného preskúmal v intenciách § 15 ods. 3 písm. b), ods. 4, § 2 ods. 4, § 29 ods. 1, ods. 2, § 83 ods. 1 písm. h), § 91 ods. 1, ods. 10, § 94 ods. 1 písm. d), ods. 5, § 96 ods. 3, § 219 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z. z., § 17 ods. 1, § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v rozhodnom znaní (ďalej len ,,Správny poriadok“), § 27 ods. 1 SSP a v režime stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby vo vzťahu k rozhodnutiu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. OdVS-6-14/2022 z 8. septembra 2022 a k neprípustnosti žaloby v časti proti Personálnemu rozkazu č. 2456 z 29. marca 2021.

prieskumu. Z uvedeného dôvodu neprináleží právomoci správneho súdu preskúmavať zákonnosť Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl SR č. 2456 zo dňa 29. marca 2021, a teda ani vyhodnocovať zákonnosť dôvodov v ňom obsiahnutých. Správny súd je názoru, že ustanovenie § 27 ods. 1 SSP je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 7 SSP obsahujúceho negatívne vymedzenie právomoci správnych súdov.

4. K námietke žalobkyne, že napriek vyňatiu skôr vydaného rozhodnutia z právomoci správneho súdnictva podľa § 7 písm. h) SSP sa vždy na poli správneho súdnictva musia preskúmavať s odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd, správny súd uviedol, že s uvedeným tvrdením súhlasí, avšak primárne je potrebné vychádzať z toho, že pokiaľ zákonodarca vylúči explicitne rozhodnutie z rozsahu prieskumu správnym súdom, mal za to, že sa nedotýka základných práv a slobôd, ináč možno uvažovať o tom, že právny predpis je v rozpore s Ústavou SR, čo by indikovalo potrebu predložiť takúto vec Ústavnému súdu SR na posúdenie súladu právnych predpisov. Správny súd by však mal vždy naplniť ústavnú maximu a skúmať, či v predmetnej veci nie je daný dotyk na základných právach, ktorý v predmetnej veci nevidel. V predmetnej veci neexistuje základné ľudské právo na právo do vymenovania štátnej služby. V súvislosti s prijatím do zamestnania, resp. aj štátnej služby môžu vystávať spory, ktoré sa

Na prejednávanie týchto sporov je daná právomoc súdov v civilnom súdnictve. 5. Následne sa správny súd zaoberal druhým okruhom žalobných námietok vzťahujúcich sa k samotnému Personálnemu rozkazu č. 4840 zo dňa 23. mája 2022, ktorý bol potvrdený rozhodnutím žalovaného tvoriacim spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu v zmysle citovaného ust. § 91 ods. 10 zákona č. 281/2015 Z.z. v spojení s § 91 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Žalobkyňa v žalobe žiadala zrušiť uvedené rozhodnutia z dôvodov, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správny súd zhrnul, že medzi účastníkmi konania niet sporu o tom, že žalobkyňa dosiahla maximálnu dobu štátnej služby ku dňu 30. septembra 2021 [žalobkyňa sa v zmysle citovaného ust. § 222 ods. 4 písm. a)

Uvedené rozhodnutie bolo pre preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného záväzné, bola ním právoplatne vyriešená otázka nevymenovania žalobcu do stálej štátnej služby. Žiadne ďalšie, než v predchádzajúcom bode tohto rozsudku označené právne skutočnosti, nepovažoval správny súd pre rozhodnutie o prepustení z funkcie profesionálneho vojaka podľa citovaného ust. § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. za právne relevantné.

6. Správny súd vyhodnotil ako porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, konkrétne § 17 ods. 1 a § 21 Správneho poriadku (na ktoré sa nevzťahuje výluka z aplikácie Správneho poriadku), keď odvolací orgán opomenul predvolať na procesný úkon na deň 30. augusta 2022 do Bratislavy aj právnu zástupkyňu žalobkyne. Správny súd dal žalovanému do pozornosti, že takýto procesný postup, keď predvolá profesionálneho vojaka za účelom hlásenia, ktoré sa netýka plnenia služobných povinností, ale zabezpečenia podkladov pre účely odvolacieho konania, bez toho, aby predvolal aj zvoleného právneho zástupcu, nie je v právnom štáte zákonný postup a je obchádzaním zmyslu ústavného práva na právnu

Uvedené pochybenie nemohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo 07. júna 2016, v zmysle ktorého rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Zopakovanie procesného úkonu v prítomnosti právneho zástupcu by žalobkyni nemohlo priniesť ani potenciálne iný výsledok konania.

8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na ich náhradu nepriznal.

9. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietala, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).

slobôd. Sťažovateľka trvá na tom, že Personálny rozkaz č. 2456 je preskúmateľný súdom v zmysle § 27 ods. 1 SSP, pretože ide o také rozhodnutie, ktoré je podkladom napadnutého rozhodnutia, z neho vychádza, pričom ide o podklad záväzný, t. j. správny orgán sa od neho nemôže odchýliť a vyriešiť danú otázku inak. Ďalej uvádza, že napriek vyňatiu v zmysle § 7 písm. h) SSP takéhoto rozhodnutia zo súdneho prieskumu, odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vždy sa budú na poli správneho súdnictva preskúmavať rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 8. novembra 2001, I. ÚS 52/02 z 28. mája 2003).

Preto podľa sťažovateľky správny súd nezákonne vylúčil zo svojho prieskumu Personálny rozkaz č. 2456 a nezákonne postupoval, keď nevykonal žalobkyňou navrhnuté dôkazy týkajúce sa súdneho prieskumu citovaného rozhodnutia. Nesúhlasí s tým, že by na dané vymenovanie do stálej služby ako také nemala zo zákona právny nárok, nakoľko má platiť stav právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor či iná právna vec, bude rozhodnutá spravodlivo.

13. Sťažovateľka nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu ohľadne vyhodnotenia jej podania z 29. apríla 2023, v rámci ktorého okrem iného poukazovala na skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a teda, že tieto tvrdenia boli uplatnené po uplynutí 2 mesiacov, a z uvedeného dôvodu sa súd s týmito argumentami nevysporiadal. K uvedenému sťažovateľka uvádza, že administratívny spis bol zo strany žalovaného doručený v rámci súdneho konania, pričom sťažovateľka sa mala reálnu možnosť s ním oboznámiť až v súdnom konaní a po jeho prezretí uvedeným podaním reagovala, po uplynutí 2 mesiacov.

Správny poriadok. Zásada zákonnosti zakotvená v § 3 ods. 1 Správneho poriadku vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní a pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy (Správny poriadok), ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.

15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý k problematike vylúčenia personálneho rozkazu o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby zo správneho súdneho prieskumu uviedol, že tento personálny rozkaz nespadá do kategórie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože žalobkyňa nikdy nemala žiadny právny nárok na vymenovanie do stálej štátnej služby. Vymenovanie do stálej štátnej služby je podľa zákona č. 281/2015 Z. z. založené na uvážení služobného úradu a nie je pre podávateľov žiadostí automaticky garantované zákonom č. 281/2015 Z. z. V danom prípade nešlo o svojvoľné rozhodnutie, ale o zákonom dovolený postup služobného úradu po uplynutí maximálnej doby štátnej služby žalobkyne. Personálny rozkaz o zamietnutí žiadosti žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby nepredstavoval zásah do nadobudnutého práva žalobkyne, pretože také neexistovalo.

16. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 28. apríla 2025.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd odmietol ako neprípustnú žalobu v časti proti Personálnemu rozkazu č. 2456 z 29. marca 2021, ktorým riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR zamietol žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby a zamietol v časti proti rozhodnutiu náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. OdVS-6-14/2022 z 8. septembra 2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Personálny rozkaz riaditeľa Personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 4840 z 23. mája 2022 o prepustení zo služobného pomeru profesionálnej vojačky v dočasnej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. 22. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z. maximálna doba štátnej služby je časový úsek ustanovený na zotrvanie profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Maximálne doby štátnej služby sú uvedené v prílohe č. 1. 23. Podľa prílohy č. 1 zákona č. 281/2015 Z.z. je maximálna doba štátnej služby pre vojenskú hodnosť desiatnik 17 rokov. 24. Podľa § 15 ods. 3 písm. b) zákona č. 281/2015 Z.z. dočasná štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do dočasnej štátnej služby a ktorá trvá do uplynutia maximálnej doby štátnej služby. 25. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z.z. stála štátna služba je štátna služba, ktorú profesionálny vojak vykonáva od jeho vymenovania alebo prijatia do stálej štátnej služby a ktorá trvá do dosiahnutia vekovej hranice, ak tento zákon v § 32 neustanovuje inak.

27. Podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z.z. štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak dosiahol maximálnu dobu štátnej služby a nebol vymenovaný do stálej štátnej služby.

c) pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4, d) v prípadoch podľa § 193 a 194. 29. Podľa § 91 ods. 10 zákona č. 281/2015 Z.z. personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. a), b) a d) nie je preskúmateľný súdom a personálny rozkaz podľa odseku 1 písm. c) je preskúmateľný súdom.

o správnom konaní. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

34. Najvyšší správny súd mal z?obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, preukázané, že - žalobkyňa bola prijatá do služobného pomeru profesionálnej vojačky dňa 1. januára 2005 vo vojenskej hodnosti slobodník, 1. apríla 2005 bola povýšená do vojenskej hodnosti desiatnik; - podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z. žalobkyňa dňa 1. decembra 2020 požiadala prostredníctvom veliteľa Práporu logistiky Hlohovec o vymenovanie do stálej štátnej

Do vojenskej hodnosti desiatnik bola povýšená 1. apríla 2005 a v tejto hodnosti je do súčasnej doby, t.j. 16 rokov. V priebehu kariérnych rokov sa jej rast zastavil. Počas svojej doterajšej vojenskej kariéry vykonávala len úzky okruh funkcií v rámci jedného vojenského útvaru. Menovaná na základe výsledkov v služobných hodnoteniach dosahuje dobré výsledky, ktoré však majú klesajúcu tendenciu, čiže ďalšie ponechanie na doterajšej funkcii nedáva záruku progresívneho rastu plnenia úloh. Vzhľadom na to, že menovaná nespĺňa požiadavky na vojenskú hodnosť a odborné požiadavky na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou čatár, veliteľ práporu nemá s menovanou zámer na ustanovenie do funkcie s vyššou plánovanou vojenskou hodnosťou a jej ponechanie v ozbrojených silách Slovenskej republiky nedáva záruku na jej perspektívny kariérny rast.“); - žalobkyňa bola dňa 3. mája 2021 oboznámená so začatím konania o prepustení zo služobného

služobného pomeru; - personálnym rozkazom riaditeľ personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 4840 z 23. mája 2022 podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. prepustil žalobkyňu zo služobného pomeru profesionálnej vojačky v dočasnej štátnej službe, ktorej služobný pomer sa skonči dňa 31. augusta 2022, pretože dosiahla maximálnu dobu štátnej služby a nebola vymenovaná do stálej štátnej služby (,,Z návrhu na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, ktorý na menovanú spracoval veliteľ Práporu logistiky Hlohovec dňa 23. apríla 2021 vyplýva, že menovaná dňa 30. septembra 2021 dosiahla maximálnu dobu štátnej služby a na základe personálneho rozkazu RPÚ OS SR č. 2456 zo dna 29. marca 2021 jej bola zamietnutá žiadosť o vymenovanie do stálej štátnej služby podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 281/2015 Z. z., preto ju navrhol prepustiť zo služobného pomeru profesionálnej vojačky podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z.. Služobný úrad sa pred vydaním personálneho rozkazu zaoberal skutočnosťou,

(,,. . . s prihliadnutím na obligatórny charakter § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. konštatujem, že v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť k argumentom odvolateľky uvedenými v jej odvolaní, napadnutý rozkaz zrušiť a ponechať ju v služobnom pomere. S námietkami odvolateľky týkajúcimi sa predovšetkým jej nevymenovania do stálej štátnej služby a nesúladu napadnutého personálneho rozkazu so zákonom som sa nestotožnil. Konštatujem, že pri nevymenovaní odvolateľky do stálej štátnej služby riaditeľ personálneho úradu OS SR zákon neporušil s poukázaním na fakultatívny charakter ustanovenia § 29 ods. 1 zákona.

35. Najvyšší správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov napadnutého rozsudku. 36. Žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti personálneho rozkazu, ktorým bola prepustená zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. Súčasne navrhla, aby správny súd podľa § 27 ods. 1 SSP posúdil aj zákonnosť skôr vydaného personálneho rozkazu, ktorým riaditeľ Personálneho úradu ozbrojených síl SR zamietol žiadosť žalobkyne o vymenovanie do stálej štátnej služby. Predmetom právneho posúdenia v prejednávanej veci je otázka, či správny súd postupoval v súlade so zákonom, ak sa odmietol zaoberať zákonnosťou personálneho rozkazu (ako skôr

37. Ako už naznačil správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pre aplikáciu § 27 ods. 1 SSP je potrebné, aby žalobou napadnuté rozhodnutie zo skoršieho rozhodnutia vychádzalo, skoršie rozhodnutie bolo pre napadnuté rozhodnutie záväzné a skoršie rozhodnutie nebolo možné samostatne preskúmať správnym súdom. Kasačný súd považuje za splnené materiálne predpoklady väzby medzi rozhodnutiami v tom zmysle, že rozhodnutie o prepustení podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. vyžaduje popri dosiahnutí maximálnej doby štátnej služby aj právne relevantný záver, že profesionálny vojak nebol vymenovaný do stálej štátnej služby. Ak služobný orgán v odôvodnení napadnutého personálneho rozkazu vychádzal zo skôr vydaného personálneho rozkazu o zamietnutí žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby, ide o podkladový akt, ktorý je pre napadnuté rozhodnutie významný v skutkovej aj právnej rovine a v tom zmysle záväzný. Avšak podmienka ,,nebolo možné samostatne preskúmať“ v § 27 ods. 1 SSP nemožno vykladať tak, aby umožňoval súdu preskúmať aj taký skorší akt, ktorý je výslovne vylúčený zo súdneho prieskumu.

Bratislava: C. H. Beck, 2018). Ak osobitná právna úprava (zákon č. 281/2015 Z. z.) v spojení s režimom SSP vylučuje preskúmanie personálneho rozkazu o zamietnutí žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby, správny súd nemôže túto výluku prekonať incidenčným prieskumom podľa § 27 ods. 1 SSP.

Súčasťou tejto koncepčnej zmeny je aj zakotvenie možnosti preskúmania skôr vydaného rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 SSP, ktoré však nemožno vnímať izolovane, ale výlučne v kontexte uvedeného rozšírenia predmetu prieskumu. Pri systematickom a teleologickom výklade preto možno dôvodne usudzovať, že zámerom zákonodarcu nebolo vytvoriť všeobecný prostriedok na revíziu akýchkoľvek skôr vydaných rozhodnutí, ale naopak, viazať použitie § 27 ods. 1 SSP na tie situácie, ktoré sa týkajú predbežných a procesných rozhodnutí zasahujúcich do subjektívnych práv účastníka konania. Takýto výklad zároveň rešpektuje princíp právnej istoty a zabraňuje neprimeranému rozširovaniu rámca súdneho prieskumu nad zákonom sledovaný účel. 39.

osobitný postup (§ 27 ods. 1 SSP) (viac uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/ 2021-10 z 19. januára 2021, bod. 23). Ak správny súd v rámci preskúmania konečného rozhodnutia postupom podľa § 27 ods. 1 SSP posudzuje aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, je oprávnený v prípade zistenia jeho nezákonnosti postupovať podľa § 191 ods. 3 písm. b) SSP a takéto rozhodnutie zrušiť, hoci nebolo samostatne napadnuté žalobou.

V takom prípade ide o kvalifikovanú zákonnú prekážku súdneho prieskumu, ktorú nemožno preklenúť prostredníctvom § 27 ods. 1 SSP. Inak povedané, podmienku uvedenú v § 27 ods. 1 SSP spočívajúcu v tom, že ide o skôr vydané rozhodnutie, ktoré nebolo samostatne preskúmateľné súdom, nemožno vykladať extenzívne tak, že by umožňovala obchádzať explicitnú zákonnú výluku súdneho prieskumu. Hoci ide o rozhodnutie (personálny rozkaz o zamietnutí žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby), ktoré možno z materiálneho hľadiska považovať za súčasť reťaziacich sa správnych aktov (napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. h/ zákona č. 281/2015 Z. z.), kasačný súd zdôrazňuje, že existencia tejto väzby sama o sebe nezakladá možnosť preskúmať skoršie rozhodnutie prostredníctvom § 27 ods. 1 SSP. Vzhľadom na explicitnú výluku súdneho prieskumu podľa § 7 písm. h) SSP totiž nemožno dospieť k záveru, že by zákonodarca zamýšľal umožniť nepriamy súdny prieskum takéhoto rozhodnutia jeho ,,vtiahnutím“ do

SSP tak ponecháva priestor osobitným zákonom, aby v odôvodnených prípadoch zo súdneho prieskumu určité akty verejnej správy vyňali. Zákonodarca v rámci zákona č. 281/2015 Z. z. rozhodol o vylúčení súdneho prieskumu určitých personálnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o vymenovaní/nevymenovaní do stálej štátnej služby. Táto výluka je následne plne kompatibilná s § 7 písm. h) SSP, ktorý s takouto situáciou explicitne počíta.

Samotné splnenie formálnych podmienok ani podanie žiadosti preto nezakladá právny nárok na vymenovanie, ale len právo na zákonné a riadne posúdenie podanej žiadosti. Samotná okolnosť, že žalobkyňa nebola vymenovaná do stálej štátnej služby, spravidla nepredstavuje rozhodnutie ,,týkajúce sa základných práv a slobôd“ len preto, že má dopady na služobnú kariéru.

súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Základné právo na ochranu pred svojvoľným prepúšťaním zo zamestnania, garantované čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, nemožno vykladať ako garanciu nemennosti existujúceho pracovného alebo obdobného pracovnoprávneho vzťahu, ani ako absolútny zákaz jeho zmeny či skončenia.

V štátno-služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie, čo sa prejavuje v spôsobe vzniku, zmeny a skončenia tohto pomeru, úprave nárokov vyplývajúcich z tohto pomeru a úprave konania pred služobnými orgánmi. Ide teda o špecificky druh štátnej služby rovnako

II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016, v ktorých sa vyzdvihuje špecifickosť Policajného zboru a osobitosť štátno-zamestnaneckého pomeru verejného práva príslušníkov PZ). 44. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania načrtla žalobkyňa v replike správnej žaloby, na ktoré ako na novú žalobnú námietku správny súd s poukazom na § 183 SSP neprihliadol. Správny súd sa uvedeným zaoberal len v nevyhnutnom rozsahu spolu so zásadou zákazu diskriminácie, a to v intenciách čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s ktorým kasačný súd súhlasí a odkazuje (bod 37).

Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu 1Asan/2/2020 z 29.9.2021, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010). Navyše žalobkyňa bližšie nekonkretizovala, prečo mala možnosť sa s administratívnym spisom oboznámiť až v súdnom konaní. Tu treba zdôrazniť, že v lehote na podanie správnej žaloby administratívny spis existoval a nič nebránilo žalobkyni, aby sa s ním kompletne oboznámila.

Za tejto situácie kasačný súd uzatvára, že hoci došlo k procesnému pochybeniu na strane žalovaného, toto pochybenie nedosiahlo takú intenzitu, aby bolo spôsobilé založiť dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uvedený záver je v súlade aj s judikatúrou Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2016 zo 07. júna 2016, na ktorú poukázal aj správny súd v napadnutom

Postup správneho súdu, ktorý rozhodol len o odvolacom rozhodnutí, je preto v súlade so zákonom. V tejto súvislosti sa kasačný súd stotožňuje so záverom správneho súdu vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu žalovaného, a síce, že tento dostatočne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa v rozhodnom čase dosiahla maximálnu dobu trvania štátnej služby a zároveň nebola vymenovaná do stálej štátnej služby, čo predstavuje zákonný dôvod na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. h) zákona č. 281/2015 Z. z. Kasačný súd zároveň považuje za dôležite zdôrazniť, že žalovaný sa v rámci odvolacieho konania zaoberal aj námietkami smerujúcimi proti skoršiemu personálnemu rozkazu o zamietnutí žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby. Žalovaný sa jeho dôvodnosťou zaoberal v rozsahu potrebnom pre posúdenie zákonnosti následného rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, čím zabezpečil komplexné a ucelené posúdenie veci.

49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 25. marca 2026