6Ssk/77/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: J.. J. R., narodený XX. H. XXXX, bytom K. XX/XX, Š., zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47238232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 19. mája 2021 č. 24390-5/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sa/12/2021-39 z 27. decembra 2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I.

zastaviť. Následne žalovaný rozhodnutím číslo 24390-5/2021-BA z 19. mája 2021 (ďalej len „rozhodnutie o zastavení konania") konanie o proteste prokurátora zastavil, pretože prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté. Žalobca napadol rozhodnutie o zastavení konania správnou žalobou, ktorá bola krajskému súdu doručená dňa 30. júna 2021. 5. Krajský súd napadnutým uznesením odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania, ktorým žalovaný podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. zastavil konanie o proteste prokurátora č. k. Pd 97/19/7713-6 zo 14. novembra 2019. 6. Krajský súd svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tak, že (vychádzajúc z úvodnej konštatačnej časti uznesenia, v ktorej zhrnul podstatné skutočnosti týkajúce sa administratívneho konania) po stručnej interpretácii ustanovenia čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia § 7 písm. e) SSP a ustanovení § 23 ods. 3 a § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. a ich aplikácii na prejednávanú vec a taktiež s odkazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 311/2021 z 13. mája 2021 uzavrel, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora na základe jeho späťvzatia) je rozhodnutím procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 7. Krajský súd teda žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, keďže dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesnej povahy a podľa § 7 písm. e) SSP je vylúčené zo súdneho prieskumu. O trovách konania rozhodol krajský súd s odkazom na ustanovenie § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

8. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Žalobca kasačné dôvody v úvode kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP tvrdiac, že krajský súd správnu žalobu odmietol nezákonne, rozhodol nesprávne a nezákonne, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Žalobca, odkazujúc na čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. dôvodil, že späťvzatie protestu prokurátora je prejavom jeho autonómnej vôle a úkon späťvzatia má byť imúnny pred akýmkoľvek externým zásahom zo strany nadriadeného prokurátora. Vychádzajúc zo stručnej interpretácie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky žalobca uzavrel, že pokyn Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI3 Gd/21/000-3 zo dňa 5. januára 2021 zasiahol do rozhodovacej autonómie podriadeného prokurátora vzťahujúcej sa na dispozíciu s protestom prokurátora podľa § 6 ods. 9 zákona č. 153/2001 Z. z. V ďalšom taktiež, na základe prednesenej interpretácie § 7 písm. e) SSP, dôvodil, že „... každé konečné rozhodnutie (aj procesnej povahy) vydané v rámci administratívneho konania, zo strany príslušného správneho orgánu, môže byť potencionálne spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv jeho adresáta ...". Uzavrel, že v prejednávanej veci nie je aplikácia ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP možná ani prípustná. Zdôraznil, že kauzalita medzi rozhodnutím o zastavení konania a zásahom do práv sťažovateľa tkvie v skutočnosti, že toto rozhodnutie eliminovalo právo sťažovateľa na zvrátenie rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom protestu prokurátora. 10. Žalobca teda žiadal, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 28. apríla 2022, v ktorom v podstatnom uviedol, že má za to, že postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 153/2001 Z. z., keď po doručení protestu prokurátora (predtým ako bolo o proteste rozhodnuté) konanie zastavil. Po stručnom opise ustanovení § 23 ods. 3 a § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. a ich aplikácii na prejednávanú vec žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. III. ÚS 309/2021 z 13. mája 2021, ktorým ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo veci skutkovo blízkej prejednávanej veci. Poukázal taktiež na uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/45/2021 z 15. decembra 2021 a sp. zn. 6Ssk/47/2021 z toho istého dňa. 12. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 13. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 14. mája 2022 na vedomie.

14. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 15.

Uvedené ustanovenie predstavuje časť negatívneho vymedzenia právomoci správnych súdov, ktorá je vo všeobecnosti upravená v ustanovení § 6 SSP, a teda precizujú okruh tzv. správneho prieskumu, resp. oblastí, ktoré sú zo správneho prieskumu vyňaté. Z pohľadu aplikácie ustanovenia § 7 písm. e) SSP na prejednávanú vec je nutné zamerať sa na posúdenie kumulatívneho splnenia dvoch tam vyjadrených podmienok, a teda, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím procesnej povahy a zároveň, či rozhodnutie žalovaného mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

17. Druhá otázka pri aplikácii ustanovenia § 7 písm. e) SSP na prejednávanú vec spočíva v skúmaní potenciálu rozhodnutia žalovaného mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Túto otázku krajský súd vyhodnotil (v podstatnom) tak, že rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

Následne správny orgán, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté protestom, môže protestu prokurátora úplne vyhovieť alebo ho postúpi svojmu nadriadenému orgánu (bezprostredne nadriadenému orgánu, dozerajúcemu orgánu alebo orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku). Výsledkom môže byť vyhovenie alebo nevyhovenie protestu prokurátora. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu prokurátor a účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Zároveň ustanovenie § 23 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z. vymedzuje základný účel a zmysel konania o proteste prokurátora, ako osobitného konania, v ktorom sa rozhoduje o tom, či bol porušený zákon (alebo iný všeobecne záväzný právny predpis) aktom orgánu verejnej správy.

poskytuje ochranu. Ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania. Podanie protestu nemá vplyv na formálno-právnu právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, t. j. rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán protestu nevyhovel, nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú nedotknuté.

dispozičného úkonu prokurátora, ktorý tento úkon naviac ani nemusí odôvodňovať. Z uvedeného ústavný súd dôvodil, že späťvzatím protestu prokurátora nemôže dôjsť k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora.

Nad rámec vyššie uvedeného najvyšší správny súd uvádza, že žalobca disponoval účinným a dostupným prostriedkom ochrany, ktorým sa mohol brániť proti tvrdenému porušeniu jeho subjektívnych práv. Týmto prostriedkom je, resp. bolo odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. k. 16092-4/2017-VT z 23. mája 2017, na ktoré (v prípade neúspechu) nadväzuje právo podať proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu správnu žalobu. Skutočnosť, že žalobca, či už neuspel alebo (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci) nevyužil tento dostupný prostriedok, nemôže spôsobovať konverziu nenárokovateľného inštitútu (podanie protestu) na prostriedok „nárokovateľný".

24. Krajský súd tak rozhodol správne, keď správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol, pretože smerovala proti rozhodnutiu, ktoré podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol.

26. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.