6Ssk/77/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2022, č.k. 15Sa/4/2021-58 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 20. mája 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 03. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok.

II.

8. Konkrétne namietala, že bol nesprávne posúdený jej status pre účely priznania invalidného dôchodku z mladosti. Z dôkazov, ktoré mali tvoriť podklad pre posudkového lekára a následne pre žalovanú vyplývalo, že žalobkyni mal byť priznaný invalidný dôchodok z mladosti podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko pre jeho priznanie mala status fyzickej osoby a bola nezaopatreným dieťaťom. Z posudku vyplýva, že u žalobkyni pretrvával dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav už od roku 2011, kedy práve na podklade odborného lekárskeho psychologického vyšetrenia jej bolo odporučené prerušiť štúdium na

lekárom. Z dôkazov nesporne vyplývalo, že u žalobkyni bol zdravotne potvrdený nepriaznivý stav už v čase, kedy bola nezaopatrenou osobou, tzn. fyzickou osobou, ktorý následne bol pre účely priznania invalidity a nároku na invalidný dôchodok bez akýkoľvek zmien potvrdený posudkovým lekárom, ktorý však dátum invalidity stanovil až dňom 10. marca 2020. Posudkový lekár, i napriek posudzovaniu zdravotného stavu žalobkyne od roku 2011, v posudku nezdôvodnil, prečo tieto skutočnosti nemajú vplyv na určenie dátumu invalidity už v

Podľa prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., diagnóza žalobkyne spadá pod V. Kapitolu - duševné poruchy a poruchy správania, kedy už v rokoch 2011 a 2014 jej bola určená diagnóza F 43.1, F 41.2, F 41.8, čo vyplývalo aj z lekárskej správy vypracovanej ošetrujúcou lekárkou I.. Š. S., psychiatrická ambulancia, z ktorej vyplývalo, že žalobkyňa je dlhodobo liečená na psychiatrickej ambulancii, teda už od školskej dochádzky. Z lekárskeho posudku, ktorý sa stal podkladom pre nepriznanie nároku na invalidný dôchodok, nevyplývajú dostatočne dôvody, ktoré posudkového lekára viedli k záveru, že u žalobkyne nenastala invalidita v čase, kedy mala status fyzickej osoby, t. j. bola nezaopatreným dieťaťom. Z lekárskej správy ošetrujúcej lekárky I.. Š. z 24. júna 2021, ktorá slúžila ako podklad pre posudkového lekára, vyplývalo, že už po prvej hospitalizácii v roku 2014, žalobkyňa trpela diagnózou rozhodnou pre uznanie invalidity, pričom po prepustení pokračovala v kontinuálnej ambulantnej liečbe. Ak posudkový lekár hodnotil vo svojom

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo 17. marca 2023 považujúc dôvody žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom, ktorých lekárske posudky sú úplné, dostatočne podložené odbornými lekárskymi vyšetreniami a nálezmi, žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich úplnosť, objektivitu a presvedčivosť, v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav zakladal nárok na vznik invalidity z mladosti. Krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 09. apríla 2023 na vedomie.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 03. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok. 19. Zákon č. 461/2003 Z. z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 20.

Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

23. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 25. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

28. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

30. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

32. Podľa § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov. 33. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

dôchodok [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 12. novembra 2020 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Duševné choroby a poruchy správania, Poruchy osobnosti a poruchy správania, ťažké narušenie osobnosti podľa Kapitoly V, položka č. 5, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 10.

2020 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 31. marca 2021 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Žiline, ktorý sa po opätovnom zistení anamnestických údajov a príslušných lekárskych stotožnil so závermi prijatými posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - Duševné choroby a poruchy správania, Poruchy osobnosti a poruchy správania, ťažké narušenie osobnosti podľa Kapitoly V, položka č. 5, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % s určeným dátumom vzniku invalidity od 10. marca 2020].

36. V predmetnej veci nebola spornou otázka vzniku invalidity, ani percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako nebola spornou ani klasifikácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne podľa Kapitoly V, položka č. 5, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. - Duševné choroby a poruchy správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia. Žalobkyňa predovšetkým vyjadrila nesúhlas so stanovením dátumu vzniku invalidity k 10. marcu 2020 majúc za to, že vznik invalidity u nej možno badať skôr, už v rokoch 2011, respektíve 2014, teda v čase, keď žalobkyňa mala status nezaopatreného dieťaťa.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov (a zvlášť z posudku posudkového lekára ústredie) je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež k stanoveniu dátumu vzniku invalidity.

vznik nároku na invalidný dôchodok z medicínskeho hľadiska. Rovnaký postoj možno zaujať aj v nasledujúcom období, kedy bola žalobkyňa liečená ambulantne so záverom zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruchy (F41.2; I.. J.), prípadne od októbra 2014 so záverom inej úzkostnej poruchy (F41.8; I.. Š.). V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. To však neznamená, že každý dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje za posudkovo významný v kontexte čo do splnenia medicínskej podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok. Poistenec je totiž invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Túto skutočnosť potvrdil samotný posudkový lekár, ktorý v lekárskom posudku

. .) pacientka eutýmna, hedonické prežívanie obnovené, socialibilita primeraná. Bez pretrvávania suicidiálnych myšlienok, verbalizuje formálne kriticky svoj postoj ku konaniu a racionálne možnosti riešenia situácie. V zlepšenom stave prepustená (. . .) do starostlivosti am. psychiatra.“ Stav bol hodnotený ako afektívna reakcia so suicidálnou aktivitou v záťaži u disponovanej osobnosti, abúzus alkoholu (F43.2). V marci 2019 bola žalobkyňa opäť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení (23. marec 2019 - 28. marec 2019), psychologické vyšetrenie s nálezom abnormne štruktúrovanej osobnosti, nepotvrdilo sa psychotické ochorenie, rovnako tak klinicky nejavila známky psychoticizmu alebo depresivity. Nastavená bola na liečbu s pomerne dobrým efektom, k abúzu alkoholu bola ale málo kritická. Stav bol hodnotený ako afektívna dekompenzácia so suicidálnymi vyhrážkami u disponovanej osobnosti, abúzus alkoholu (F43.2). Následne od marca 2019, t.j. od posledného prepustenia bola dokumentovaná pravidelná ambulantná liečba psychiatrom. Objektívne sa pridružili obsedantné príznaky, bola upravovaná medikácia psychofarmakami. Vo februári 2020 stav vyústil opäť do psychiatrickej hospitalizácie, pre vysoké riziko suicidálnej aktivity, laboratórne bola potvrdená vyššia alkoholémia v krvi. V popredí klinického obrazu manifestovaná abnormná osobnostná

Konkrétne v tejto pre danú vec kľúčovej časti jasne uviedol, prečo dátum vzniku invalidity korešponduje s dátumom prepustenia žalobkyne z hospitalizácie dňa 10. marca 2020. V tomto období bolo možné totiž hodnotiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý opodstatňuje uznanie invalidity. K tomuto dátumu bola dokumentovaná približne rok trvajúca pravidelná psychiatrická liečba (od hospitalizácie v marci 2019 liečba pokračovala s tým, že ďalšiu navrhovanú hospitalizáciu opakovane odmietala, napríklad lekárska správa I.. Š. z 18. októbra 2018, zo 17. mája 2019, prípadne z 12. júna 2019), pričom objektívne pretrvávali kompulzívne prejavy u emočne nestabilnej poruchy osobnosti, hraničný typ, potvrdená abnormná osobnostná štruktúra, intelektová kapacita a výkonnosť na úrovni mentálnej subnormy, nezrelé myslenie. Pred hospitalizáciou v marci 2019 bola psychiatrická liečba nepravidelná, medikáciu žalobkyňa svojvoľne vysadila, dve psychiatrické hospitalizácie v roku 2014 a v roku 2019, mali podobu afektívnej reakcie v záťaži, respektíve afektívnej dekompenzácie so suicidálnymi vyhrážkami u disponovanej osobnosti.

40. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušní posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov správne stanovili dátum vzniku invalidity počínajúc ukončením hospitalizácie v marci 2020, kedy sa žalobkyňa približne rok pred poslednou hospitalizáciou (marec 2019) pravidelne psychiatricky liečila, z ktorého dôvodu bolo možné považovať zdravotný stav žalobkyne na základe danej liečby za ustálený a zároveň dlhodobý. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne neboli splnené podmienky pre „posunutie“ dátumu vzniku invalidity viac do minulosti, teda do roku 2011, prípadne do

41. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu k stanoveniu dátumu vzniku invalidity k 10. marcu 2020. Z rozsudku krajského súdu je zrejmý dôvod, pre ktorý krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Obdobne vo vzťahu k

42. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).