6Ssk/77/2024

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom, č. k.: KE-7S/ 36/2022-86, zo dňa 16. novembra 2023, zamietol podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2022/ 2498, O-434/2021 zo dňa 18. februára 2022. Žalovaný predmetným rozhodnutím ako odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice, č.: IPKE/IPKE_PO IKO/ROZ/2021/481, 81/21/L zo dňa 16. novembra 2021 o uložení pokuty vo výške 33000 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými

Skutkovou podstatou tohto deliktu je aj porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré v prípade, že ich dôsledkom vznikol pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, môže viesť k uloženiu pokuty až do výšky 100000 eur. Žalobca nesie absolútnu zodpovednosť tým, že k samotnému nedostatku došlo. Žalobca bez platného lešenárskeho preukazu, na základe zmluvy o dielo so zamestnávateľom postihnutého U. X. zhotovil lešenie, ktoré nezodpovedalo bezpečnostným predpisom, v dôsledku čoho došlo k vzniku pracovného úrazu s následkom smrti.

Prostriedky individuálneho zabezpečenia proti pádu neboli na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci postačujúce a nebolo možné ich používať nepretržite a stále počas celej doby pohybu po lešení. Ak by boli vnútorné okraje podláh zabezpečené ochrannými zábradliami, zabránilo by sa prepadnutiu postihnutého a k pracovnému úrazu by nedošlo.

pri práci. 4. Správny súd ďalej uviedol, že Inšpektorát práce je oprávnený uložil pokutu za kumulatívneho splnenia dvoch zákonných podmienok, a to, že zamestnávateľ porušil predpisy na úseku BOZP a že v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť, alebo ťažká ujma na zdraví. V konaní je nesporné, že žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 6 ods. 1 písm. i/ zákona o inšpekcii práce tým, že nezabezpečil bezpečné lešenie na výkon objednaných prác a toto porušenie jeho povinnosti bolo v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť postihnutého.

6. Správny súd tak na základe uvedeného dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu. 7. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že nebol úspešný a žalovanému, pretože mu voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

8. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, z dôvodov, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej prace kasačného súdu a nedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu [§ 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP].

Zamestnávateľ je definovaný v § 3 písm. b) bode 1 zákona o BOZP ako osoba zamestnávajúca fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Samotný zákon sa podľa jeho § 2 ods. 1 vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov. Žalobca nebol v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu ani inom obdobnom vzťahu s postihnutým. Žalobca bol výlučne dodávateľom a zhotoviteľom predmetného lešenia. Skutočnosť, že vyvodenie zodpovednosti za nedodržanie predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa vyžaduje pracovnoprávny vzťah alebo obdobný vzťah medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancom potvrdzuje aj judikatúra, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/11/2012, 1 Sžo/130/2008, ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Asan/24/2020.

Lešenie bolo postavené v súlade s požiadavkami nájomcu. Pri vizuálnej kontrole fasád lešenia bolo zistené, že z dôvodu odskokov na vonkajších obvodových paneloch je v niektorých častiach vzdialenosť medzi fasádnym lešením a priľahlou stenou väčšia ako 25 cm, a preto budú pracovníci vykonávať stavebné práce na fasádnom lešení v daných úsekoch výhradne s použitím bezpečnostných pásov. V ten deň zabezpečil žalobca školenie BOZP, ktorého sa zúčastnil aj postihnutý. Účinnejšie bezpečnostné opatrenie ako použitie bezpečnostných popruhov pri montáži vonkajších parapetov v úrovni podlahy neexistovalo. Keďže v situácii, ktorá priamo viedla k úrazu postihnutého, nemohli byť použité prostriedky kolektívneho zabezpečenia, museli byť použité prostriedky osobného zabezpečenia, s ktorými bol postihnutý riadne oboznámený na školení BOZP. 11. Žalobca ďalej tvrdil, že ak ho správny súd postavil do pozície zamestnávateľa, mal aplikovať ustanovenie § 196 ods. 1, prípadne ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z, Zákonníka práce, ktorý uvádza, kedy sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti. Je to buď, keď škoda bola

Postihnutý nepoužil bezpečnostné popruhy, aj napriek tomu, že bol o tejto povinnosti riadne poučený a bol pod vplyvom alkoholu. 12. V závere kasačnej sťažnosti požiadal žalobca o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 13.

III.

14. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu vyjadreného v rozsudku považujúc ho za vecne a právne správny a za legitímny.

IV.

16. Podľa. § 2 ods. 1 zákona o BOZP, tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry. 17. Podľa § 3 písm. a) bod 1 zákona o BOZP, na účely tohto zákona zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

21. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20000 eur, 2. smrť, najmenej 33000 eur.

č.: IPKE/IPKE_PO IKO/ROZ/2021/481, 81/21/L zo dňa 16. novembra 2021 potvrdil. Prvostupňový správny orgán - Inšpektorát práce Košice týmto rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 33000 eur, a to podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o inšpekcii práce, v dôsledku ktorého vznikol závažný pracovný úraz s následkom smrti, konkrétne § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP.

25. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu priamo z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce vyplýva, že subjektom, ktorému je možné uložiť pokutu, je výlučne zamestnávateľ. Práve zamestnávateľ zodpovedá aj za porušenia uvedené v § 6 ods. 1 písm. a), pričom je zrejmé, že povinnosti uvedené v tomto ustanovení sa viažu na osobu zamestnávateľa. Zákon o BOZP sa vzťahuje v súlade s jeho § 2 ods. 1 na zamestnávateľov a zamestnancov. Zamestnávateľom je osoba zamestnávajúca fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

27. Najvyšší správny súd si je vedomý závažného následku, ktorý vznikol U. X. pri výkone jeho práce. Tú však vykonával v pracovnom pomere pre I. Z., ktorý bol ako zamestnávateľ tohto zamestnanca povinný dodržiavať svoje povinnosti upravené v druhej časti zákona o BOZP. Tieto povinnosti pritom môže zabezpečovať aj prostredníctvom tretích osôb.

29. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zamestnávateľom pre účely vyvodzovania zodpovednosti podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v spojení s § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP nie je každá osoba zamestnávajúca nejaké fyzické osoby. Za zamestnávateľa pre účely vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti je nevyhnutné považovať takú osobu, ktorá poruší povinnosti uvedené v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP vo vzťahu k osobám, ktoré sú priamo u nej v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Žalobca nie je zodpovedným subjektom pre vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti. Žalovaný pochybil, keď mu vyvodil zodpovednosť podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce.

31. So zreteľom na uvedený zásadný nedostatok v rozhodnutí žalovaného, v dôsledku ktorého bude potrebné v administratívnom konaní nanovo posúdiť zodpovednostné vzťahy v predmetnej veci podľa zákona o inšpekcii práce a zákona o BOZP, najvyšší správny súd nevyhodnocoval ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti.

Najvyšší správny súd zvolil tento spôsob rozhodnutia z dôvodu, že predmetná vada nie je odstrániteľná v konaní pred správnym súdom, ale iba pred orgánmi verejnej správy. 33. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.