6Ssk/78/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200435.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 24Sa/20/2021
- IČS
- 6021200435
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: A. O., nar. XX. S. XXXX, bytom vo K. D., Z.. F.. G. XXX/XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. augusta 2021, Číslo: UPS/US5/ SSVODPPKPC/SOC/2021/7284 Ant, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sa/20/2021-129 zo dňa 10. februára 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) zamietol ako nedôvodnú žalobu žalobkyne podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa zo dňa 17. augusta 2021, Číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2021/7284 Ant, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 22. 03. 2021, Číslo: VK1/OPPnKaPC/SOC/2021/6813-042 (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobkyni od 01. 11. 2019 odňatý peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - jej maloletého syna A. O.,
nar. XX. . XX. . XXXX v zmysle § 40 ods. 1, § 14 ods. 2 a ods. 4, § 45 ods. 3, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „správny poriadok“).
2. Krajský súd uviedol, že v dôsledku zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku, čo odôvodňovalo odňatie a zastavenie výplaty opakovaného peňažného príspevku na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie priznaný podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. je fakultatívnou dávkou, jeho priznanie závisí od vyhodnotenia zákonných podmienok, pričom jeho priznanie neznamená, že ide o trvalé vyplácanie príspevku, teda, že nemôže byť odňatý a jeho výplata následne zastavená. Dochádza k tomu práve v prípade zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že nedošlo k zmene zdravotného stavu maloletého A. O. (ďalej len „syn žalobkyne“), že nedošlo k zmene jeho odkázanosti na pomoc inou fyzickou osobou, teda k zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku. Podľa žalobkyne zdravotný stav a stupeň odkázanosti jej syna sú rovnaké ako v roku 2015. Krajský súd sa s uvedeným tvrdením žalobkyne nestotožnil. Naopak, zastával názor, že z vykonaného dokazovania v administratívnom konaní vyplynulo, že stupeň odkázanosti syna
žalobkyne sa zmenil, a to už od 01. 11. 2019. Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku v odvolacom konaní bol lekársky posudok zo dňa 27. 07. 2021 a posudkový záver zo dňa 28. 07. 2021. Posudkový lekár vychádzal z aktuálnych vyšetrení, ako aj z vyšetrení z predchádzajúceho obdobia. Syn žalobkyne je v liečbe diabetológa, s nastavením na inzulín od roku 2011, kedy mu bola diagnostikovaná cukrovka prvého typu.
Je aj v starostlivosti gastroenterológa pre celiakiu. Podľa lekárskeho posudku v psychologických vyšetreniach je opakovane potvrdená aktuálna úroveň všeobecných rozumových schopností syna žalobkyne orientačne v pásme vyššieho priemeru, v popredí je uvedená emocionálna a celková psychosomatická naviazanosť na matku.
3. Z porovnania záverov uvedených v komplexnom posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie v roku 2015 a záverov komplexného posudku, ktorý bol podkladom rozhodnutia žalobou napadnutého rozhodnutia sú rozdiely odôvodňujúce záver o zmene zdravotného stavu. Je zrejmé, že syn žalobkyne okrem iného už neupadá do kómy, a preto tvrdenia žalobkyne, že nedošlo k zmene zdravotného stavu sú nepreukázané. Rovnako nie je správne tvrdenie žalobkyne, že nedošlo k zmene odkázanosti maloletého. Naopak zo záverov posudkového lekára, ktorý vyhodnotil závery z psychologických vyšetrení a ďalších vyšetrení, pri metodike zisťovania stupňa odkázanosti vyplynulo, že stupeň odkázanosti syna žalobkyne je I pri dosiahnutí 110 bodov pri posudzovaní jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.
4. Dokazovanie v konaní o kompenzačných príspevkoch sa vykonáva prostredníctvom posudzovania relevantných skutočností posudkovými lekármi, ktorí spĺňajú zákonom stanovené predpoklady. Neprináleží žalobkyni bez ďalšieho (napríklad predložením znaleckého posudku) spochybňovať závery posudkového lekára, čo do zdravotného stavu posudzovanej osoby, určenia miery funkčnej poruchy, navrhnutej formy kompenzácie, ale aj stupňa odkázanosti, od ktorého závisí výsledok konania, t. j., či k 01. 11. 2019 boli alebo neboli splnené zákonné podmienky pre ďalšie vyplácanie peňažného príspevku na opatrovanie maloletého A.. Preto žalobná námietka žalobkyne, že nebol správne určený stupeň odkázanosti, pričom tvrdila, že mal byť určený VI. stupeň odkázanosti nie je dôvodná.
V administratívnom konaní bol dodržaný zákonný postup pri zisťovaní stupňa odkázanosti maloletého na pomoc inou fyzickou osobou. Nebolo zistené žiadne porušenie zákona. 5. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že zdravotný stav jej syna je dôsledkom jej celodennej dôkladnej opatery, krajský súd k uvedenému uviedol, že starostlivosť rodiča o dieťa je vecou prirodzenou, pričom v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sa pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.
6. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku ohľadom tvrdeného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a zastával názor, že odôvodnenie tak rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu spĺňa zákonom určené náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 správneho poriadku. V rozhodnutiach sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli zobraté do úvahy pri ich vydávaní a podrobne analyzované úvahy, ktorými sa spravoval prvostupňový orgán aj žalovaný pri hodnotení vykonaných dôkazov. Žalovaný v dostatočnom rozsahu reagoval na odvolacie námietky. Nezostala nezodpovedaná žalovaným žiadna žalobkyňou namietaná skutočnosť v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. 7. Žalobkyňa spochybňovala záver, že jej syn bol natoľko vyspelý a že jeho rozumové schopnosti napĺňajú mentálne predpoklady na zvládnutie rizík, ktoré súvisia s jeho ťažkým zdravotným postihnutím, avšak je potrebné zdôrazniť, že uvedené skutočnosti vyplynuli zo záverov dokazovania vykonaného v administratívnom konaní v súlade so zákonom, ktoré žalobkyňa ničím nevyvrátila.
Nemožno označiť skutočnosti vyplývajúce zo záverov dokazovania, v danom prípade lekárskeho posudku a komplexného posudku za účelovo uvedené len preto, že žalobkyňa s nimi nesúhlasí. Uvedené skutočnosti vytvárajú zistený skutkový rámec pre právne posúdenie veci, preto z hľadiska vysvetlenia aplikácie práva, úvahy orgánu verejnej správy pri rozhodovaní, je potrebné tieto skutočnosti uviesť. Žalobkyňa ničím konkrétnym nespochybnila a nevyvrátila záver o rozumovej vyspelosti dieťaťa a jeho schopnosti zvládnuť situáciu v súvislosti s jeho zdravotným postihnutím, ktorý záver vyplýva z odborných psychologických vyšetrení.
Ide len o subjektívne presvedčenie žalobkyne ako matky, avšak nie je objektivizované. 8. Krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
II. Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku krajského súdu
9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť zo dňa 06. 04. 2022 žalobkyňa. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 10. Namietala, že z lekárskych posudkov nevyplynulo, že zmenou zdravotného stavu jej syna došlo k zlepšeniu, pretože naďalej trpí ochorením diabetes mellitus, a ide len o subjektívny záver posudkového lekára, ktorý nemá oporu v žiadnych odborných záveroch lekárov špecialistov z adekvátnych odborov. Zároveň poukázala, že pri posudzovaní odkázanosti na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je potrebné pri maloletých deťoch dôsledne rozlišovať, ktorá pomoc rodiča dieťaťu a v akom rozsahu vyplýva zo skutočností, že ide o dieťa určitého veku a ktorá je priamo naviazaná na ťažké zdravotné postihnutie. Takýto výklad by potom zodpovedal zásade logickosti, spravodlivosti a účelu zákona. Z pohľadu žalobkyne tak krajský súd v napadnutom rozsudku hovoril, že samotné dieťa so zdravotným postihnutím nadobúda právo na pomoc od štátu formou kompenzácie súvisiacej s odkázanosťou na pomoc inej osoby nie na základe objektívnej potreby tejto špecifickej pomoci, ktorá vyplýva zo zdravotného postihnutia, ale až na základe veku, a teda do určitého veku a z toho vyplývajúcej všeobecnej nesamostatnosti nebudú jeho objektívne potreby na pomoc inej osoby, špecificky súvisiacej so zdravotným postihnutím, štátom rozoznávané a náležite kompenzované. 11. Záverom poukázala, že Slovenská republika je viazaná Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale aj ďalšími ustanoveniami právnych predpisov, najmä ústavou, správnym poriadkom, zákonom č. 447/2008 Z. z., zákonom o sociálnych službách, v rámci ktorého poukázala na konkrétne práva. 12. Navrhla, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobkyne
13. Žalovaný sa na základe zaslanej výzvy krajského súdu vyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobkyne podaním zo dňa 17. 05. 2022, Číslo: SOC/2022/1475Ant, v ktorom navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. 14. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni dňa 30. 05. 2022 na vedomie.
IV. Konanie pred kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.
16. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
18. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. 19. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci, najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
20. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b/ určovanie miery funkčnej poruchy.
21. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
22. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
23. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
24. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. 25. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.
26. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
27. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. 28.
Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
29. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b/ posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d/ posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a e/ navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.
30. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z.z., sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. 31.
Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach. 32.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 10) [odkaz na § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-448/2008> o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].
33. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.
35. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
36. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. 37. Podľa § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z., príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.
38. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. 39.
Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z.z., odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú.
Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.
40. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ako nedôvodnú žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa zo dňa 17. augusta 2021, Číslo: UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2021/7284 Ant, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš zo dňa 22. 03. 2021, Číslo: VK1/OPPnKaPC/SOC/2021/6813-042,
ktorým bol žalobkyni od 01. 11. 2019 odňatý peňažný príspevok na opatrovanie jej syna v zmysle § 40 ods. 1, § 14 ods. 2 a ods. 4, § 45 ods. 3, § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku. Spornou otázkou v danej veci bolo, či žalovaný rozhodol v danej veci správne, keď žalobkyni odňal od 01. 11. 2019 nárok na peňažný príspevok na opatrovanie jej syna so zohľadnením výsledkov posúdenia zdravotného stavu syna a vznesenými námietkami zo strany žalobkyne.
41. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané nasledovné skutočnosti. Žalobkyňa na základe výzvy prvostupňového orgánu zo dňa 02. 09. 2019 vo vzťahu k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu jej syna predložila fotokópie aktuálnych odborných lekárskych nálezov overených
praktickým lekárom. Predložila: - potvrdenie zo základnej školy syna žalobkyne, že základná škola nezabezpečuje požadované diétne stravovanie pre syna žalobkyne zo dňa 08. 07. 2019; - potvrdenie dg. celiakia K90.0 s nutnosťou dodržiavania bezgluténovej diéty od pediatrického gastroenterológa zo dňa 02. 07. 2019; - zápisný lístok stravníka pre osobitné stravovanie na školský rok 2019/2020 pre syna žalobkyne zo dňa 08. 07. 2019; - žiadosť žalobkyne o osobné stretnutie s posudkovým lekárom vo veci opätovného posúdenia zdravotného stavu jej syna zo dňa 19. 09. 2019; - prepúšťacia správa zo dňa 04. 02. 2019 z detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica (diagnostický záver: R630 - anorexia (nechutenstvo); B348 - iná vírusová infekcia bez bližšieho určenia miesta, E1090 - diabetes mellitus 1. typu: bez komplikácií, kompenzovaný; K900 - celiakia); - prepúšťacia správa zo dňa 23. 01. 2019 z VšNsp, n. o., Veľký Krtíš (diagnostický záver: R10.3 - bolesť v iných častiach podbrušia; E10.60 - diabetes mellitus 1. typu: s inými, bližšie
určenými komplikáciami, kompenzovaný; E86. - dehydratácia, hypovolémia); - potvrdenie zo dňa 19. 09. 2019 od pediatra - dg. diabetes mellitus - v liečbe je nutné dodržiavať prísnu diabetickú diétu a pravidelný stravovací aj pohybový režim; - prepúšťacia správa zo dňa 31. 08. 2018 z VšNsp, n. o., Veľký Krtíš (diagnostický záver: K29.1 - iná akútna gastritída; E10.60 - diabetes mellitus 1. typu: s inými, bližšie určenými komplikáciami, kompenzovaný; E86. - dehydratácia, hypovolémia; K90.0 - celiakia); - správa z ambulancie pediatrickej endokrinológie a diabetológie 1 zo dňa 16. 04. 2019 (záver: zlepšená kompenz., dg. E1090 - diabetes mellitus 1. typu); - správa z ambulancie pediatrickej endokrinológie a diabetológie 1 zo dňa 03. 07. 2019 (záver: dobre kompenzovaný., oproti minulosti výrazne zlepšenie glykémie, občas aj celodenne euglyk., trvajú časté hyperglyk. až do 20 pri víkend. pobytoch u otca, pohybovo akt. potrebuje dozor matky, dg. E1090 - diabetes mellitus 1. typu, K900 - celiakia); - správa z ambulancie pediatrickej endokrinológie a diabetológie 1 zo dňa 19. 09. 2019 (záver:
uspokojivo kompenzovaný., dg. E1090 - diabetes mellitus 1. typu, K900 - celiakia); - správa z ambulancie pediatrickej gastroenterológie, hepatológie a výživy zo dňa 07. 05. 2019 (záver: celiakia na diéte, výsl. labor. vyšetr. sú na diéte v norme, dg. E1090 - diabetes mellitus 1. typu, K900 - celiakia);
- lekárska správa zo dňa 17. 09. 2019 kontrola - A.. P. A. -dg. D 84.9, J 30.3, J 39.9 (sinusitídy), diabetes mellitus 1. typu; - lekárska správa z ambulancie pediatrickej neurológie zo dňa 03. 07. 2019 (diagnostický
záver: IDDM, bez topickej cerebrálnej symptomatológie, bez známok PNP, dg. E1090 - diabetes mellitus 1. typu; - žiadosť žalobkyne o opätovné schválenie opatrovateľského príspevku zo dňa 19. 09. 2019 (vyjadrenie k aktuálnemu zdravotnému stavu, ale aj celkovému stavu syna žalobkyne). Prvostupňový orgán vydal dňa 22. 03. 2021 rozhodnutie, ktorým podľa § 40 ods. 1 a § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. odňal s účinnosťou od 01. 11. 2019 peňažný príspevok
na opatrovanie, ktorý poberala žalobkyňa na opatrovanie jej syna na základe rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 17. 08. 2018, Číslo: VK1/OPPnKaPC/SOC/2018/9702-025 [na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24Sa/5/2020-95 bolo zrušené rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 03. 03. 2020, ako aj prvostupňové rozhodnutie mu predchádzajúce zo dňa 06. 11. 2019, preto posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav syna žalobkyne so záverom: určená miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3, skupiny III. bod 8 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z. z. a podľa prílohy č. 3 syn žalobkyne dosiahol 110 bodov, čo je I. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
Prvostupňový orgán následne vydal komplexný posudok (uskutočnený prostredníctvom telefonického rozhovoru so žalobkyňou, následne bolo rozhodnuté, že syn žalobkyne nie je odkázaný na celodenný dohľad, nespĺňa podmienky § 14 ods. 4 zákona č. 447/ 2008 Z. z., a preto peňažný príspevok na opatrovanie nebol navrhnutý]
O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V rámci odvolacieho konania bola opätovne posúdená miera funkčnej poruchy syna žalobkyne - komplexný posudok zo dňa 16. 08. 2021, podľa ktorého bola určená miera funkčnej poruchy 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny III. ods. 8 písm. c/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorému predchádzal lekársky posudok zo dňa 27. 07. 2021 a posudkový záver zo dňa 28. 07. 2021 [posudkový lekár vychádzal z predložených odborných nálezov, a to najmä z vyšetrenia všeobecným lekárom zo dňa 25. 08. 2015, z diabetologického vyšetrenia zo dňa 19. 09. 2019, zo dňa 03. 07. 2019, zo dňa 16. 04. 2019, zo dňa 24. 02. 2021. zo dňa 26. 01. 2021 a zo dňa 02. 07. 2020, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 06. 10. 2020, z kardiologického vyšetrenia zo dňa 01. 02. 2021, z neurologického vyšetrenia zo dňa
29. 12. 2020 a zo dňa 03. 07. 2019, z očného vyšetrenia zo dňa 25. 11. 2020, z alergiologického vyšetrenia zo dňa 24. 11. 2020, z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 26. 01. 2021, zo dňa 02. 07. 2020 a zo dňa 23. 07. 2020, z prepúšťacej správy z hospitalizácie na detskej klinike v Banskej Bystrici v čase od 28. 01. 2019 do 04. 02. 2019, zo psychologického vyšetrenia zo dňa 18. 11. 2019 a zo dňa 31. 03. 2021]. Z odborných nálezov vyplynulo, že zdravotný stav syna žalobkyne je uspokojivo kompenzovaný a bez komplikácií, a teda nie sú dokumentované hypoglykemické stavy s poruchami vedomia, prípadne inými komplikáciami. Stupeň odkázanosti bol určený s počtom bodov 110 podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. (stravovanie a pitný režim - 10 bodov; vyprázdňovanie močového mechúra - 10 bodov; vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov; osobná hygiena -10 bodov; celkový kúpeľ - 10 bodov; obliekanie, vyzliekanie - 10 bodov; zmena polohy, sedenie a státie - 10 bodov; pohyb
po schodoch - 10 bodov; pohyb po rovine - 10 bodov; orientácia v prostredí - 10 bodov; dodržiavanie liečebného režimu - 0 bodov; potreba dohľadu - 10 bodov). 42. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od právnych záverov prijatých krajským súdom vo veci samej.
43. V prejednávanej veci nebolo sporné, že syn žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím - určená miera funkčnej poruchy - 60 %, spornou však zostala otázka, či zdravotný stav syna žalobkyne vo vzťahu k určeniu stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z. z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.
odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie. 44. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ale aj na posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom, ktorí na základe predložených odborných lekárskych nálezov, a zároveň na základe výsledkov získaných sociálnym šetrením v domácnosti sociálnymi pracovníkmi (v prejednávanom prípade na základe telefonického rozhovoru so žalobkyňou vzhľadom na pandemickú situáciu, pozn. súdu), vyhodnotili, že syn žalobkyne síce má status osoby ťažko zdravotne postihnutej s mierou funkčnej poruchy 60 % pre ochorenie zaradené do skupiny III. ods. 8 písm. c/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008
Z. z., avšak čo do posúdenia a ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z., a na to nadväzujúcej prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. sa zhodli na tom, že syn žalobkyne nie je odkázaný na opatrovanie, pretože stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosiahol hodnotu V alebo VI podľa zákona č. 448/2008 Z. z. Stupeň odkázanosti syna žalobkyne bol ustálený na hodnotu I s počtom bodov 110, pričom syn žalobkyne bol vo väčšine úkonov 11/ dodržiavania liečebného režimu odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, čomu zodpovedala hodnota 0; v ostatných činnostiach plynúcich z prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. (1/ stravovanie a pitný režim, 2/ vyprázdňovanie močového mechúra, 3/ vyprázdňovanie hrubého čreva, 4/ osobná hygiena, 5/ celkový kúpeľ, 6/ obliekanie a vyzliekanie, 7/ zmena polohy, sedenie a státie, 8/ pohyb po schodoch, 9/ pohyb po rovine, 10/ orientácia v prostredí, 12/ potreba dohľadu) syn
žalobkyne nebol odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, a teda týmto činnostiam zodpovedalo bodové ohodnotenie 10. V súvislosti s výkonom dohľadu bolo ustálené, že syn žalobkyne je odkázaný na dohľad počas dňa len pri dodržiavaní liečebného režimu, čomu zodpovedalo bodové ohodnotenie 0 a v celkovom súhrne 110 bodov, čo podľa časti B prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. zodpovedalo dolnej hranici stupňa odkázanosti I. V tomto smere je podstatný posudkový záver zo dňa 16. augusta 2021 ako výsledok sociálneho šetrenia vykonaného dňa 17. mája 2021, podľa ktorého bolo zistené, že syn žalobkyne je na pomoc inej fyzickej osoby odkázaný pri väčšine úkonov dodržiavania liečebného režimu (ide o dodržiavanie pokynov ošetrujúceho lekára, rozpoznanie správneho lieku, správnej dávky a príprava lieku, pravidelné užívanie liekov a aplikácia mastí, aplikácia podkožných injekcií, napr. inzulínu, dodržiavanie diéty).
Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalovaný navrhol kompenzovať - peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a zároveň z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu. 45. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, resp. prvostupňového orgánu (posudkový záver zo strany posudkového lekára), že v zmysle doložených lekárskych nálezov malo dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu jej syna, pretože aj naďalej trpí ochorením diabetes mellitus.
Pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že takýto lekársky posudok je len jedným z podkladov pre rozhodnutie prvostupňového orgánu, resp. žalovaného, pretože posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby si vyžaduje lekárske znalosti, preto je to v kompetencii posudkových lekárov. Úlohou prvostupňového orgánu, resp. žalovaného nie je posudzovať správnosť vyslovených záverov z lekárskych posudkov, ale iba zhodnotenie, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcich z dôkazov vykonaných prvostupňovým orgánom, resp. žalovaným. Prvostupňový orgán, resp. žalovaný nemôže vypracované lekárske posudky posudkovým lekárom označiť za nesprávne, prípadne ich nahradiť vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.
Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu v prejednávanom prípade vypracované posudky tieto náležitosti spĺňajú. Posudkoví lekári pritom vychádzali z predložených lekárskych nálezov žalobkyňou, v ktorých bolo skonštatované, napr. prepúšťacia správa zo dňa 04. 02. 2019 z detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica (diagnostický záver: E1090 - diaberet mellitus 1. typu: bez komplikácií, kompenzovaný); správa z ambulancie pediatrickej endokrinológie a diabetológie 1 zo dňa 16. 04. 2019 (záver: zlepšená kompenz., dg. E1090 - diabetes mellitus 1. typu); správa z ambulancie pediatrickej endokrinológie a diabetológie 1 zo dňa 03. 07. 2019 (záver: dobre kompenzovaný, oproti minulosti výrazne zlepšenie glykémie); správa z ambulancie pediatrickej endokrinológie a diabetológie 1 zo dňa 19. 09. 2019 (záver: uspokojivo
kompenzovaný); správa z ambulancie pediatrickej gastroenterológie, hepatológie a výživy zo dňa 07. 05. 2019 (záver: celiakia na diéte, výsl. labor. vyšetr. sú na diéte v norme). Ak teda posudkoví lekári konštatovali vo svojich záveroch zlepšenie, (resp. stabilizáciu) zdravotného stavu syna žalobkyne, takémuto konštatovaniu nemožno nič vyčítať, pretože aj z predložených lekárskych nálezov zo strany žalobkyne možno potvrdiť túto skutočnosť. Napriek tomu, že posudkoví lekári konštatovali, že došlo v prípade syna žalobkyne k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, netvrdili pritom, že syn žalobkyne už netrpí spomínaným ochorením, tak ako to naznačovala žalobkyňa. Uvedeným dôsledkom tak môže byť aj starostlivosť zo strany rodiča, ale aj dodržiavanie a stabilizácia liečebného režimu.
V zmysle uvedeného tak najvyšší správny súd nemôže súhlasiť s argumentáciou žalobkyne vo vzťahu k posudzovaniu zdravotného stavu jej syna zo strany posudkových lekárov. 46. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že je potrebné pri maloletých deťoch dôsledne rozlišovať, ktorá pomoc rodiča dieťaťu a v akom rozsahu vyplýva zo skutočnosti, že ide o dieťa určitého veku a ktorá je priamo naviazaná na ťažké zdravotné postihnutie.
Takýto výklad by podľa nej zodpovedal zásade logickosti, spravodlivosti a účelu zákona. Z pohľadu žalobkyne tak krajský súd v napadnutom rozsudku hovoril, že dieťa so zdravotným postihnutím nadobúda právo na pomoc od štátu formou kompenzácie súvisiacej s odkázanosťou na pomoc inej osoby nie na základe objektívnej potreby tejto špecifickej pomoci, ktorá vyplýva zo zdravotného postihnutia, ale až na základe veku, a teda do určitého veku a z toho vyplývajúcej všeobecnej nesamostatnosti nebudú jeho objektívne potreby na pomoc inej osoby, špecificky súvisiacej so zdravotným postihnutím, štátom rozoznávané a náležite kompenzované.
S uvedeným sa však najvyšší správny súd nestotožňuje. Je potrebné uviesť, že rozdiel v posúdení odkázanosti syna žalobkyne pri poslednom prehodnotení zdravotného stavu a v roku 2015 je najmä v zohľadnení veku a individuálnom posúdení jeho rozumových schopností, ktoré súvisia s posúdením dohľadu pri jednotlivých činnostiach uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách, tak ako to konštatoval žalovaný.
Bolo možné preto predpokladať, že vzhľadom aj na časový odstup medzi jednotlivými posúdeniami zdravotného stavu (rok 2015 a rok 2019, resp. 2021, pozn. súdu) sa prejaví aj väčšia samostatnosť u dieťaťa v jednotlivých činnostiach, a to najmä zohľadnením veku a rozumových schopností konkrétneho dieťaťa.
47. Zároveň je potrebné uviesť, že v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého
veku. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že určitú mieru odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby nie je možné úplne vylúčiť a tvorí súčasť rodičovských práv a povinností, čomu zodpovedá aj § 28 ods. 1 písm. a/ zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, čo konštatoval aj krajský súd. Potreba pomoci, ktorá vyplýva z rodičovskej starostlivosti a tá ktorá vyplýva zo zdravotného postihnutia, však musí rozlišovať sociálny pracovník v posúdení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a posudkový lekár v lekárskom posudku a v hodnotení Bartheloveho indexu.
Podľa názoru najvyššieho správneho súdu to však posudkový lekár a v konečnom dôsledku aj žalovaný urobili. Zároveň najvyšší správny súd nespochybňuje, že syn žalobkyne vzhľadom na diagnózu, ktorá vyplýva z lekárskych nálezov a bola ustálená aj v lekárskom posudku, potrebuje opateru v rozsahu vyššom, než sa poskytuje zdravému dieťaťu v rovnakom veku (diabetes mellitus a celiakia). Uvedené v konečnom dôsledku bolo aj premietnuté do určenia miery funkčnej poruchy - 60 %, na základe čoho mu bol priznaný status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Napriek tomu je rozhodujúcim kritériom na priznanie príspevku kompenzáciu - peňažný príspevok na opatrovanie posúdenie odkázanosti osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 448/ 2008 Z. z. v spojení s určením sociálnych dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Je pochopiteľné, že niektoré sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa dotknutým osobám môžu javiť závažnejšie, než ako je nastavené ich ohodnotenie metodologickým dotazníkom.
Preto však príslušný orgán vypracúva komplexný posudok, ktorý vychádza zo záverov ako lekárskej, tak aj sociálnej posudkovej činnosti, čo žalovaný v tu prejednávanej veci urobil. 48. Žalobkyňa v závere kasačnej sťažnosti namietala, že žalovaný pri svojom rozhodovaní nezohľadnil viaceré ustanovenia právneho poriadku SR, Ústavy SR a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré boli podľa žalobkyne dotknuté a neboli zo strany žalovaného dodržané (právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na zdravie, právo rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu, právo na rešpektovanie najlepšieho záujmu a ďalších práv dieťaťa, právo na rovnosť a nediskrimináciu, právo na špecifickú ochranu detí so zdravotným postihnutím, právo na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, právo na primeranú životnú úroveň a sociálnu ochranu, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a pod). Žalobkyňa síce vymenovala konkrétne práva, ale bližšie nešpecifikovala, v čom vidí porušenie niektorého z uvedených práv zo strany žalovaného.
K takto vzneseným námietkam je potom z pohľadu najvyššieho správneho súdu len ťažko zaujať stanovisko, vzhľadom na tak široko skoncipované porušenie práv spočívajúce len odkazom na vymenovanie niektorých práv upravených v právnom poriadku SR, Ústavy SR a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím bez bližšej konkretizácie.
49. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú nepovažoval, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP.
51. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. augusta 2023