6Ssk/78/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200297.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/99/2020
- IČS
- 5020200297
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: evo-servis sk s. r. o., so sídlom v Malackách, Zámocká č. 1063/8, IČO: 50983075, právne zast.: JUDr. Andrejom Struhárom, advokátom a konateľom Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO: 51744775, proti žalovanému: Inšpektorát práce Žilina, so sídlom v Žiline, Hlavná č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu z 1. júla 2020, číslo IZA-32-40-2.2/P-A24,25-20 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 z 23. júla 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. októbra 2022, č. k. 31S/99/2020-160, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 12. októbra 2022, č. k. 31S/ 99/2020-160 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu z 1. júla 2020, číslo IZA-32-40-2.2/P-A24,25-20 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 z 23. júla 2020. 2. V predmetnom protokole z 1. júla 2020 žalovaný - na úseku nelegálneho zamestnávania zistil nedostatky spočívajúce v tom, že - dňa 11. decembra 2019 v čase o 22:15 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb H.
T., narodený XX. F. XXXX a L. Q., narodený XX. Q. XXXX, ktorí vykonávali pracovnú činnosť ako operátori výroby na pracovisku „Samhwa Tech s.r.o.“ so sídlom v Turčianskych Tepliciach, žalobca mal s nimi uzatvorené pracovné zmluvy z 13. októbra 2019 a neprihlásil ich do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/ 2005 Z. z.
3. Žalovaný následne v príslušnom protokole v časti „Opatrenia“ podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) opatrenie nenariadil, keďže zistený nedostatok bol v priebehu inšpekcie odstránený podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť: - prijať opatrenia na zamedzenie opakovania zistených porušení predpisov a ich príčin - predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 15 dní po uzatvorení protokolu.
4. V Dodatku č. 1 z 23. júla 2020 žalovaný reagoval na námietky uplatnené žalobcom voči výsledkom plynúcim z protokolu z 1. júla 2020 so záverom, že inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom a nevzhliadol dôvody na zmenu, prípadne zrušenie príslušného protokolu.
5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 12 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1-3, § 21 ods. 3 zákona č. 125/ 2006 Z. z., § 47 ods. 1-3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
6. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/18/2019 vyhodnotil príslušný protokol ako spôsobilý predmet súdneho prieskumu, keď protokol obsahoval vynútiteľné opatrenia predstavujúce zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu - žalobcu. Následne dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou napadnutého protokolu, žalovaný dostatočne určito a zrozumiteľne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce a presne špecifikoval, v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, zisteným nedostatkom zodpovedali aj povinnosti uložené opatreniami inšpektora, ktoré boli zákonné. Hoci žalovaný neurčil konkrétny spôsob, akým mal žalobca nápravu vykonať, stanovil cieľ, ktorý má žalobca s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, čo súd vyhodnotil ako postačujúce, aby mohlo byť napadnuté opatrenie považované aj za vykonateľné a určité. Žalobou napadnutý protokol o výsledku inšpekcie práce obsahoval kogentné náležitosti vyžadované zákonom a bol aj prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 1. júla 2020.
Krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne a nesprávne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu ako bezpredmetné, ktoré možno uplatniť až v prípadnom administratívnom konaní nasledujúcom po ukončení inšpekcie práce. 7. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
II.
8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10. Konkrétne namietal absenciu zákonných náležitostí napadnutého protokolu s tým, že jeho vydaniu predchádzali zásadné pochybenia a nedostatky v postupe inšpektorov práce, ak sa na výkone inšpekcie zúčastňujú dvaja inšpektori práce, každý z nich má postavenie inšpektora práce, a teda protokol musí byť podpísaný obomi inšpektormi práce, namietal, že krajský súd sa nezaoberal tým, či boli splnené podmienky na to, aby inšpektor práce neoznámil začatie inšpekcie práce žalobcovi pred jej začatím a tiež namietal nezákonnosť podkladov, predovšetkým zápisníc o výsluchu kontrolovaných fyzických osôb, ktoré boli ukrajinskej národnosti a boli vypočuté bez prítomnosti tlmočníka. 11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
12. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 23. marca 2023 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný; správnou žalobou napadnutý protokol považoval za zákonný a náležite odôvodnený. 13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
14. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 13. apríla 2023 na vedomie.
V.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 18. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
19. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu z 1. júla 2020, číslo IZA-32-40-2.2/P-A24,25-20 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 z 23. júla 2020.
21. Zákon č. 125/2006 Z. z. upravuje inšpekciu práce, prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu a ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1).
22. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
23. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a/ navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b/ nariadiť odstránenie zistených nedostatkov, c/ nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, d/ zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím, e/ zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise, 20) f/ zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi, g/ nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia
vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti, h/ nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce, i/ nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov 21) na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom, j/ podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm.
d/ a e/ a § 7 ods. 3 písm. d/ a e/, 2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j/ a ods. 8 písm. b/, 3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j/, § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a) k/ ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu. 18)
24. Inšpekcia práce je podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. v podstate dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (Zákonník práce, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov), právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z.), právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (zákon č. 85/2005 Z. z), ďalej záväzkov z kolektívnych zmlúv, ako aj určitých ďalších špecifických povinností. Výstupom z inšpekcie práce môže byť protokol alebo záznam.
Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovanej osoby je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten s ňou prerokovať; ak nezistil porušenie povinností, podľa § 13 ods. 3 zákona vypracuje záznam z inšpekcie. Podľa § 14 ods. 2 zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanej osobe a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a
ich príčin. 25. Predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie zákonnosti protokolu z inšpekcie práce, konkrétne protokolu z 1. júla 2020 v znení jeho Dodatku č. 1 z 23. júla 2020, ktorým žalovaný nadväzujúc na zistené nedostatky na úseku nelegálneho zamestnávania bližšie špecifikované v bode 2 tohto rozsudku s odkazom na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť: i/ prijať opatrenia na zamedzenie opakovania zistených porušení predpisov a ich príčin ii/ predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 15 dní po uzatvorení protokolu. Pri posudzovaní, či protokol z inšpekcie práce, prípadne niektorá jeho časť je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, treba vychádzať predovšetkým z pozitívneho a negatívneho vymedzenia predmetu tohto prieskumu. Podľa § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Protokol z inšpekcie práce možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP sa opatrením orgánu verejnej správy rozumie správny akt vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Naopak, tým, že obsah protokolu je vyjadrený slovami a nie je (na rozdiel od samotnej inšpekcie práce) faktickým postupom či úkonom, nemožno ho považovať za iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ SSP (porovnaj uznesenie veľkého senátu z 29. marca 2023, sp. zn. 19SVs/1/2022). Nie je sporné, že žalovaný je podľa § 3 a § 7 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. orgánom štátnej správy, teda orgánom verejnej správy v zmysle § 4 písm. a/ SSP. Takisto nie je sporné, že opatrenia ukladané v protokole z inšpekcie práce ukladá žalovaný v rámci výkonu verejnej správy na úseku inšpekcie práce podľa zákona č.
125/2006 Z. z. Citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c/ SSP však výslovne vyžaduje, že opatrenie musí (byť spôsobilé) dotýkať sa práv, právom chránených záujmov a povinností priamo. Administratívny akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu tohto práva.
Analogicky možno charakterizovať aj akt, ktorý sa priamo dotýka povinnosti. Priamosť tohto dotyku znamená, že sa musí týkať práva alebo povinnosti práve danej osoby. Spravidla nepostačuje, ak je určitá osoba dotknutá len sprostredkovane, napríklad tak, že sa akt dotýka práva alebo povinnosti druhej osoby a zmena právneho postavenia tejto druhej osoby mení možnosti, za ktorých môže prvá osoba uplatňovať svoje práva. Problematické je vymedzenie pojmu „právom chránené záujmy“, keďže pojmovo musí ísť o niečo iné než právo alebo povinnosť.
Podľa obvyklej definície nejde o akýkoľvek záujem, ale len o záujem, ktorému právne predpisy výslovne poskytujú ochranu. Ide teda o situácie, kedy právo výslovne poskytuje ochranu záujmu určitej osoby, hoci tento záujem nemá charakter práva, ktoré by mohla priamo presadiť voči inej osobe (porovnaj uznesenie najvyššie správneho súdu z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžk/18/2020). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona, avšak samy osebe spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP (pozri uznesenie veľkého senátu zo 4. decembra 2023, sp. zn. 19SVs/2/2022).
26. V zmysle § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g/ SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom
práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porovnaj uznesenie najvyššieho správneho súdu z 30. septembra 2021, sp. zn. 7Ssk/7/2021). Z ustanovenia § 7 písm. e/ SSP zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e/ SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť
objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e/ SSP. 27. Odhliadnuc od uvedeného a pre úplnosť najvyšší správny súd ďalej uvádza, že správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému subjektu konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Môže ísť napríklad o situáciu, kedy všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme.
Mohlo ísť o situácie, kedy (nevyhnutný postup pre) splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napríklad odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt.
28. V tu prejednávanej veci príslušný protokol žalobcovi iba formálne ukladal opatrenia (bod 3 tohto rozsudku) bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, a ako také, teda nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva žalobcu ako kontrolovaného subjektu.
Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Zároveň v predmetnej veci predovšetkým žalobca v správnej žalobe vôbec netvrdil, že by uložené opatrenia, respektíve konkrétne identifikované nedostatky, mali takýto účinok. Podstata žalobných bodov žalobcu primárne spočívala v absencii formálnych náležitostí protokolu a v nezákonnosti zabezpečených podkladov z dôvodu neustanovenia tlmočníka v rámci výkonu inšpekcie práce. Navyše žalovaný uložil žalobcovi opatrenie podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré však podľa jeho obsahu má podobu všeobecnej povinnosti na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné (porovnaj § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z. z.). Preto takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm.
c/ SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e/ SSP. Protokol a v ňom uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/ 2006 Z. z., avšak samy osebe spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP.
Ak teda správny súd žalobu napriek tomu prejednal, poskytol žalobcovi už tým vyšší procesný štandard ochrany jeho práv. Keďže v prerokúvanej veci nejde ani o vec správneho trestania (žalovaný nerozhodoval o sankcii v zmysle § 194 SSP), ani o sociálnu vec (žalovaným nie je orgán verejnej správy uvedený v § 199 SSP), je najvyšší správny súd viazaný sťažnostnými bodmi, a tak sám nepristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a odmietnutiu žaloby.
29. Možno uzavrieť, že činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy pred vyhotovením protokolu a jeho dodatku č. 1, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie. Sankcie sa ukladajú na základe osobitného ustanovenia § 19 zákona č. 125/ 2006 Z. z., a to v osobitnom správnom konaní (pozri § 21 ods. 3 menovaného zákona), v ktorom konštatovanie porušenia konkrétneho právneho predpisu a identifikácia subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj obsahovým náležitostiam (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/22/2018). Spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní.
30. S ohľadom na vyššie uvedené úvahy najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods.
1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2024