6Ssk/79/2023

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 10. januára 2023, č. k. 22Sa/22/2022-234, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu podanú žalobkyňou, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 5. októbra 2018, Číslo: 22120-3/2018-BA, ktorým rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 17. februára 2017, Číslo: 700-1110423917-GC04/17 (ďalej len „pobočka žalovanej“) vo veci predpísania penále zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej.

3. Krajský súd mal za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri predpisovaní penále, ako aj tieto boli správne vyčíslené a tiež v súlade so zákonom, čo žalobkyňa v konečnom dôsledku ani nespochybňovala. Žalovaná ako orgán verejnej moci uplatnila svoju kompetenciu v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keďže žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba si neplnila svoje odvodové povinnosti v zmysle zákona

Výška poistného za jednotlivé mesiace, ako i dátum splatnosti poistného pobočka žalovanej uviedla do prílohy rozhodnutia, z obsahu ktorej vyplýval i presný výpočet penále a tiež výška predpísaného penále v sume rovnakej, resp. nižšej ako dlžná suma poistného a povinných príspevkov. Rovnako tak z uvedenej prílohy vyplývala i skutočnosť, že dlžná suma poistného a povinných príspevkov nebola do dátumu začatia kontroly vôbec uhradená. Žalobkyňa túto skutočnosť nepopierala, avšak namietala rozhodnutia o nezániku a tiež zániku povinného poistenia (t.j. rozhodnutie zo dňa 05. 10. 2018, Číslo: 22117-3/2018-BA a tiež rozhodnutie zo dňa 17. 02. 2017, Číslo: 9744-1/2017-NR, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu, naposledy v konaní vedenom pod sp. zn. 23Sa/82/2022). V tejto súvislosti však krajský súd poukázal na bod 16 rozsudku najvyššieho správneho súdu, vydaného v predmetnej veci, v rámci ktorého kasačný súd uviedol, že v prípade žalobkyne o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla pobočka žalovanej rozhodnutím zo dňa 17_ 02_

V tejto súvislosti v predmetnej veci kasačný súd zdôraznil, že otázka zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 30. 09. 2011 je vyriešená, a týmto právnym názorom je aj kasačný súd viazaný.

Dokazovanie zo strany žalovanej slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov získaných v konaní. Preto Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni, aby pred vydaním rozhodnutia dala možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 02. 2011, sp. zn. 7Sžso/20/2010, ako aj novší rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 23. 02. 2022, sp. zn. 9Sžsk/33/2018). Okrem toho krajský súd mal tiež za to, že predmetom súdneho prieskumu v danom prípade nemôže byť priebeh kontroly vykonávanej u žalobkyne. 5. Čo sa týkalo námietky premlčania, krajský súd mal za to, že táto nebola dôvodná, pretože lehota na predpísanie poistného by uplynula až dňa 08. 02. 2019 a poistné bolo predpísané pred

7. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 05. 10. 2018 krajský súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP. O trovách konania, vrátane trov kasačného konania, krajský súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, pretože zo súdneho spisu nevyplývalo, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli, a to ani v rámci kasačného konania. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 10. 02. 2023, Číslo: 44/18/AS prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 9. Kasačnú sťažnosť odôvodnila poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP, pričom uviedla, že namietala, že v danom prípade ide o správne trestanie, ktoré je osobitne upravené SSP, a na ktoré konanie sa v plnom rozsahu vzťahujú základné zásady trestného konania, ako pri postihu za trestné činy. Krajský súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal tak, že vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o predpísanie penále a nie o uloženie penále, ako sankcie za iné podobné protiprávne konanie, námietku žalobkyne ohľadom správneho trestania nevzhliadol za dôvodnú. 10.

aby sa pre účely SSP považovalo za správne trestanie aj rozhodovanie o „inom protiprávnom konaní“, je potrebné skúmať, čo sa za takéto konanie ukladá a či následok takéhoto protiprávneho konania je možné vnímať sankciou. Z povahy sankcií (za verejnoprávne delikty, t.j. aj súdne delikty) pritom vyplýva, že plnia regulačnú funkciu zameranú na potlačenie až odstránenie nevhodných javov, ktoré sa vyskytujú v správaní subjektov. Je preto logické, že sankcia patrí medzi podstatné elementy deliktuálneho práva, čo platí tak pre trestné právo, ako aj pre právo správne.

Tomu napovedá aj zaradenie penále do tretej hlavy zákona č. 461/2003 Z. z. s názvom „pokuta a penále v sociálnom poistení a v starobnom dôchodkovom poistení“. Zákonodarca dal do jednej časti pokuty a penále ako sankcie za porušenie povinnosti. Aj slovenský výklad slova penále je sankcia za porušenia zákonom uloženej povinnosti potvrdzuje, že ide o sankciu a mali by sa na takéto konanie vzťahovať ustanovenia o správnom trestaní. Na rozdiel od pokuty, ktorá je sankciou za jednorazové porušenie konkrétnej povinnosti, sú penále sankciou za opakované porušenie povinnosti - za každý deň omeškania. Preto názor krajského súdu, že nejde o prípad správneho trestania, sa dá považovať za odmietnutie spravodlivosti resp. prístupu k súdu. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa žalobu neoznačila za správne trestanie, lebo krajský súd nie je zbavený povinnosti skúmať obsah podanej žaloby a následne túto hodnotiť materiálne (nie formalisticky) a konať o podanej žalobe v zmysle jej obsahu (a to aj v prípade, ak táto bola žalobcom nesprávne označená). 12. Ďalej uviedla, že vo výroku rozhodnutia pobočky žalovanej sa uvádza podľa príslušných predpisov „Vám predpisuje.

13. Vo výroku tohto rozhodnutia je tiež uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou je príloha. Žalobkyňa uviedla, že nie je jasné, o akú prílohu ide, ani z výroku rozhodnutia to nie je jasné. Je síce pravda, že zvyčajne rozhodnutie obsahuje prílohu, ale nie je zrejmé, akú tabuľku obsahuje a či tá súvisí s výrokom rozhodnutia a ako. Pokiaľ by mala byť vôľovou nerozdielnou súčasťou výroku rozhodnutia, mal by odkaz na ňu obsahovať konkrétne identifikačné údaje (číslo, dátum vyhotovenia.

. . penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly. Namietala v tejto súvislosti, že zo žiadneho rozhodnutia nie je jasné, o akú kontrolu išlo, táto skutočnosť nevyplýva ani z rozhodnutia žalovanej, ani z preskúmavaného rozhodnutia a ani z administratívneho spisu. 14. Ďalej poukázala, že v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP, žalobkyňa pri kasačnej sťažnosti fyzickej osoby v sociálnych veciach môže v kasačnej žalobe uvádzať nové dôvody, ktoré neboli uvedené v správnej žalobe už aj z dôvodu meniacich sa právnych názorov súdnych

15. Záverom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 5. októbra 2018, Číslo: 22120-3/2018-BA, ktorým rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 17. februára 2017, Číslo: 700-1110423917-GC04/17 vo veci predpísania penále, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej.

30. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/. 31. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 32.

Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.

poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly (t. j. do dňa 17. 02. 2017); - o podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2018, Číslo: 22120-3/ 2018-BA, a to tak, že rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla

konanie; - o podanej kasačnej sťažnosti žalovanej rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 25. 10. 2022, sp. zn. 7Sžsk/22/2020, a to tak, že zrušil rozsudok krajského súdu v Nitre zo dňa 08. 10. 2019, č. k. 19Sa/4/2019-133 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; - následne krajský súd opätovne rozhodol o podanej správnej žalobe žalobkyne, a to tak, že ju zamietol, vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený v rozsudku najvyššieho správneho súdu zo dňa 25. 10. 2022, sp. zn. 7Sžsk/22/2020.

senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022, ktorý sa zaoberal okrem iného aj správnym trestaním v súvislosti s predpísaním penále Sociálnou poisťovňou. Veľký senát najvyššieho správneho súdu v tomto rozhodnutí vyslovil, že: „Podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte (t. j. kárnom, disciplinárnom alebo inom správnom delikte, porov. leg. skratku v § 71 ods. 1 SSP) alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Z ustanovenia § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že by sa neodvedenie poistného považovalo za priestupok alebo iný správny delikt, pretože pokuty za iné správne delikty sú upravené osobitne v § 239 tohto zákona a sú zreteľne odlíšené od penále nadpisom celej časti aj nad príslušnými paragrafmi. Celkom zjavne nejde ani o kárny alebo disciplinárny delikt, ktoré sú typické hlavne pre štátnoslužobné vzťahy (porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 10 Asan 20/2020) alebo pre vzťahy v rámci samosprávnych korporácií určitých profesií

Hoci takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti platiť (teda tiež na „protiprávne konanie“), svojou povahou sa viac blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch (porov. § 517 ods. Občianskeho zákonníka, prípadne § 369 Obchodného zákonníka). Ustanovenie § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. viaže penále výlučne na neodvedenie poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v určenej lehote vôbec alebo v správnej výške.

Ide teda dôsledne len o obdobie, počas ktorého žalovaná nemá v príslušnom fonde (§ 158 cit. zák.) k dispozícii finančné prostriedky z poistného, pretože ich stále má u seba (a podľa okolností užíva) povinná osoba. Podľa veľkého senátu tak penále podľa citovaného ustanovenia predstavuje osobitný kompenzačný inštitút, ktorý má kompenzovať ujmu Sociálnej poisťovne a prospech povinnej osoby z oneskoreného zaplatenia poistného.“

39. Zároveň pozornosti najvyššieho správneho súdu neuniklo, že žalobkyňa na jednom mieste odkazovala, že v prejednávanom prípade má ísť o správne trestanie v zmysle § 194 a nasl. SSP, pričom v závere kasačnej sťažnosti argumentovala, že vzhľadom na § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP pri kasačnej sťažnosti fyzickej osoby v sociálnych veciach môže v kasačnej žalobe uvádzať nové dôvody, čo sa však samo o sebe vylučuje. Najvyšší správny súd uzatvára, že v prípade žalobkyne ide o žalobu v sociálnych veciach a nie o žalobu vo veciach správneho trestania. 40. Žalobkyňa zároveň svoje námietky smerovala aj vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu pobočky žalovanej, ktorému vyčítala, že je nedostatočne presné a určité najmä čo sa týka výroku samotného rozhodnutia a prílohy rozhodnutia. S uvedeným konštatovaním sa však najvyšší správny súd opätovne nestotožnil. Rozhodnutie pobočky žalovanej obsahovalo identifikáciu účastníka konania, t. j. žalobkyne (meno a priezvisko, sídlo podnikania a korešpondenčnú adresu, rodné číslo žalobkyne, variabilný symbol jej pridelený), pričom je

veci. Zároveň najvyšší správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že v zmysle § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, pričom výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Z uvedeného tak vyplýva, že napadnuté rozhodnutia v zmysle právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. obsahovali povinné náležitosti vyžadované zákonom.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP.

V Bratislave dňa 31. októbra 2023