6Ssk/80/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu W. Š., bytom Č., T. XXXX, zastúpeného Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom Na Bystričku 14A, Martin, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. 10. 2019, číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. februára 2022, č. k. 27 Sa/9/2020-161, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

XXX XXX XXXX X, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žiadateľa, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 07. 02. 2019 vo veci priznania invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. od 21. 03. 2018 v sume 164,00 eur mesačne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 02. 2019 podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla o priznaní invalidného dôchodku. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vzniká nárok na invalidný dôchodok fyzickej osobe, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý

Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 16. januárom 2017 žiadateľ nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového

Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov a 139 dní dňa 07. 08. 2062. Dôchodkový vek bol ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 227/2017 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018. S týmto rozhodnutím žalobca nesúhlasil. V odvolaní uviedol, že dňa 16. 01. 2017 bol operovaný, po 2 mesiacoch po operácii opäť začal navštevovať strednú školu. Ako študent cez prázdniny pracoval od 01. 07. 2017 do 11. 07. 2017, avšak pre zhoršenie zdravotného stavu musel pracovný pomer ukončiť. Žiadosť o invalidný dôchodok spísal 05. 12. 2018, kde je uvedený dátum vzniku invalidity 21. 03. 2018. Žalovaný správny orgán odvolanie podané proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku od 21. 03. 2018 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V dôvodoch rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal najmä v intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

Krajský súd ďalej konštatoval, že nárok žalobcu na invalidný dôchodok bol podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. podmienený existenciou invalidity žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobnej námietky v rovine posúdenia vzniku invalidity dňa 07. februára 2019 krajský súd vychádzal primerane a podporne z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/97/2005. Z lekárskych nálezov a vyšetrení tak, ako boli zhodnotené, namietal pochybnosti o tom, že žalobca podstúpil dňa 16. januára 2017 operáciu, keď neurochirurgom bol indikovaný operačný nález. Odborný posudok, kde vyšetrenie posudkovým lekárom bolo dňa 04. septembra 2019, ktorého lekárske správy korešpondujú záveru o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a vznik invalidity bol určený s poukazom na § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 16. januára 2017, kedy žalobca absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici a v zmysle § 70 ods. 2 zák.

4. Krajský súd v bode 34 rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalobca poukazoval na odborný posudok o invalidite zo 4. júna 2019 (o určenie dátumu vzniku invalidity 21. marec 2018) tak odborné posudky s takto uvedeným dátumom vzniku invalidity neboli podkladom pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí. Krajský súd vzhľadom na argumentáciu žalobcu, v ktorej žalobca poukazoval na § 212 ods. 1 a § 213 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. s uvedením, že žalobcovi ani nebolo doručené rozhodnutie, ktoré bolo v konečnom dôsledku stornované, teda, že ide o zmätočný postup žalovaného vyhodnotil tak, že poukázal na samotný predmet konania, a to na preskúmavané rozhodnutie.

II.

Konkrétne sa odklonil od rozhodnutia NS SR sp. zn. 9So/235/2016 zo dňa 27. 6. 2018 v otázke podmienok na vznik invalidity, v zmysle ktorého musí určeniu invalidity predchádzať existencia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bez možnosti zlepšenia zdravotného stavu liečbou.

9. Konkrétne uviedol, že podstatou a hlavným dôvodom podania žaloby bolo nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity, ktorá podľa názoru sťažovateľa vznikla neskôr, ako to určil žalovaný a pred ním prvostupňový orgán. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že ku dňu 16. 1. 2017, čo bol v zmysle napadnutých rozhodnutí dátum vzniku jeho invalidity, neboli splnené zákonné podmienky, ktoré definujú kritériá na určenie invalidity.

10. Sťažovateľ v žalobe poukázal nielen na rozdielne dátumy určenia invalidity zo strany žalovaného v priebehu jeho posudzovania, ale poukázal najmä na to, že pred dátumom 12. 11. 2016, kedy došlo u neho pri dvíhaní bremena k náhlej zdravotnej komplikácii, nemal žiadne zdravotné problémy. Od tohto dátumu do dátumu vzniku invalidity určeného žalovaným uplynuli len 2 mesiace, pričom pred dňom 12. 11. 2016 neexistoval žiadny lekársky záznam, správa alebo výsledok vyšetrenia, ktoré by u sťažovateľa konštatovali závažné dlhotrvajúce zdravotné problémy. Sťažovateľ po náhlom zhoršení zdravotného stavu dňa 12. 11. 2016 absolvoval dňa 16. 1. 2017 stabilizačnú operáciu s náhradou 3. driekového stavca. Účelom tejto operácie bolo jednak podrobné vyšetrenie stavu, v akom sa poškodenie zdravia nachádzalo, jednak získanie vzorky pre vykonanie histologického rozboru pre vylúčenie závažnejšieho ochorenia, ale predovšetkým odstránenie samotného zdravotného problému, t.j. nahradenie poškodeného stavca. Aj z toho je zrejmé, že ku dňu 12. 11. 2016 sa ešte nemohlo vedieť, že

Na to, aby bolo možné konštatovať, že určitý zdravotný stav je dlhodobý a s najväčšou pravdepodobnosťou nemenný, je potrebné vykonať pokusy o liečbu tohto stavu, t.j. o jeho odstránenie alebo aspoň zmiernenie. Tieto pokusy musia byť neúspešné. Inak nemožno hovoriť o istote alebo aspoň vyššej pravdepodobnosti dlhodobých následkov v podobe zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Uplatnil si právo na úplnú náhradu trov konania.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech. 18.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. 10. 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 7. 2. 2019 číslo XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi od 21. 3. 2018 z dôvodu, že sa stal invalidným v období, v ktorom bol zaopatreným dieťaťom a mal na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku.

27. Podľa § 70 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

29. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

34. Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

36. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

Poistenec podľa § 15 zákona o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov. Zákon teda predpokladá dva spôsoby vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvý spôsob je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku veku) a druhým spôsobom je vznik nároku takej fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca podľa

39. Kasačný súd mal z obsahu spisov za preukázané, že: - žalobca, ktorý bol študentom IV. ročníka súkromnej Strednej umeleckej školy v Ostrave, žiadosťou spísanou dňa 05. 12. 2018 požiadal o invalidný dôchodok. Dôchodok žiadal priznať

40. Z odborného posudku o invalidite - vyhotoveného posudkovou lekárkou sociálneho poistenia zo dňa 27. 03. 2019 vyplýva, že na základe odborných vyšetrení, ktoré boli potrebné k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity, táto invalidita vznikla vo veku 16 rokov, s dátumom vzniku invalidity 16. 01. 2017, kedy sa žiadateľ o invalidný dôchodok podrobil operačnému výkonu - náhrada stavca L3 a stabilizácia L2-L4. Pooperačný priebeh bol komplikovaný rozostúpením a infekciou rany s potrebou systémového podávania ATB a denného lokálneho ošetrovania. V ďalšom období opakovaná rehabilitačná liečba vrátane ústavnej a kúpeľnej liečby. Neurológ objektivizoval ťažšiu poruchu statodynamiky driekovo krížovej časti chrbtice, s intermitentnou radikulopathiou L3-L4 vpravo (EMG vyšetrením z 10/ 2018 potvrdená chronická axonopatia, lézia motorického koreňa L3, L4 vpravo).

V zmysle uvedeného odborného posudku posudkovej lekárky sociálneho poistenia invalidita u posudzovaného vznikla v dôsledku choroby v čase nezaopatrenosti vo veku 16 rokov. Kasačný súd tak mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že posudkovým lekárom bol určený deň vzniku invalidity u žalobcu a následne Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán, rozhodla, „či“ a kedy žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok ako poistencovi alebo ako nezaopatrenému dieťaťu.

z. so 45% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 16. 01. 2017 a súčasne určil podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. invaliditu, ktorá vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa. 42.

43. Zásadnou otázkou pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je posúdenie, či žiadateľ o invalidný dôchodok splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok uvedené v § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy kasačný súd námietku žalobcu, ktorou namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 2 z dôvodu, kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú. Z posudkovej dokumentácie zistil, že u žalobcu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v novembri 2016 pri dvíhaní bremena. Presný dátum tohto zhoršenia zdravotného stavu je v dokumentácii rozdielny, s rozdielom jedného dňa. V prepúšťacej správe z DFNsP Banská Bystrica je uvedený dátum 12. 11. 2016 a v prepúšťacej správe z hospitalizácie od 30. 11. 2016 do 13.01.2017 je uvedený dátum 11. 11. 2016 pri zdvíhaní bremena náhly vznik v oblasti krížov, bez vyžarovania do dolných končatín. Neurochirurgom indikovaný operačný zákrok bol zrealizovaný dňa 16_ 01_

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia bola v priebehu správneho konania zhodne určená na 45% od 16. 01. 2017, od neurochirurgom indikovaného operačného zákroku. 44.

45. Sťažnostnú námietku, ktorou žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú, a to z dôvodu uvedeného v bode vyššie, a to, že ku dňu vzniku invalidity 16. 01. 2017 žalobca nesplnil zákonnú podmienku, nezískal počet rokov obdobia dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá u poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd zhodne aj námietku, ktorá sa týkala námietky, podľa ktorej k dátumu 16. 01. 2017 zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok nebol dlhodobo, t.j. v trvaní najmenej jedného roka nepriaznivý, preto správnym dňom vzniku invalidity mal byť deň 19. 03. 2018, čo je viac ako rok po operácii.

Ak je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidný z mladosti, patrí mu invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca „už rok“ pred určením invalidity, ako to sťažovateľ tvrdí v kasačnej sťažnosti, mal zhoršený zdravotný stav v miere, akú určuje zákon, v danej veci nebol indikovaný. Pokiaľ sám žalobca záver posudkových lekárov sociálneho poistenia vo veci posúdenia zdravotného stavu na účely invalidity spochybnil, bolo v jeho možnostiach ako dôkaz predložil k súdnemu konaniu stanovisko odborného lekára alebo znalecký posudok. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení žiadny nepredložil.

výkonu, po absolvovanej kúpeľnej liečbe, t.j. od 19. marca 2018 s tým, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti. Žalobca vo svojich vyjadreniach na toto rozhodnutie žalovanej poukázal napriek tomu, že toto rozhodnutie mu nebolo ani doručené. Táto okolnosť nemohla ovplyvniť

47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní úspech nemal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). 48.

V Bratislave dňa 31. októbra 2023