6Ssk/80/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200521.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/191/2021
- IČS
- 5021200521
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: X. B., narodený X. U. XXXX, bytom v W., X. Č.. XX, právne zast.: JUDr. Evaldom Dzurendom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 19, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 14. septembra 2021, číslo OdVS-8-9/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. decembra 2022, č. k. 31S/191/2021-151, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 6. decembra 2022, č. k. 31S/191/2021-151, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 14. septembra 2021, číslo OdVS-8-9/2021, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz zo 7. júna 2021, číslo 3986 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z. z.“), pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka
tým, že v súvislosti s výkonom štátnej služby sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 83 ods. 1 písm. c/, § 102 ods. 1,2, § 106 ods. 1 písm. g/, § 134 ods. 1 písm. n/, ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., § 5 zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a
v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o správnosti postupu a zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Personálny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za riadne odôvodnené, spĺňajúce všetky zákonné náležitosti.
Uviedol, že nulová tolerancia Slovenskej republiky k alkoholu u profesionálnych vojakov počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky je všeobecne známa skutočnosť, čo napokon vyplýva aj z § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z., podľa ktorého
profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Rozvrhnutie služobného času počas vyslania mimo územia Slovenskej republiky na služobný čas, prestávky na odpočinok, osobné voľno a pod. nemá žiaden vplyv na zákaz požitia alkoholických nápojov počas celého obdobia
vyslania. Pôsobenie profesionálneho vojaka v takomto priestore predpokladá vyššie riziko zodpovednosti a možného reálneho nasadenia, z ktorého dôvodu predpokladá vyššiu mieru prístupu konkrétneho profesionálneho vojaka k plneniu úloh. Dodal, že pojem „v súvislosti s
výkonom štátnej služby“, ktorý je použitý práve v § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z. znamená, že podrobenie sa vyšetreniu je možné od vojaka vyžadovať kedykoľvek počas misie. Krajský súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom nedostatočného poučenia príslušníkmi vojenskej polície o práve žalobcu žiadať odber krvi, keď aj z oznámenia o vykonaní dychovej skúšky (navyše podpísaného žalobcom) mal preukázané, že žalobca o tomto práve bol poučený. Rovnako bol poučený o vykonaní dychovej skúšky, ktorú skutočnosť potvrdili svedkovia prítomní v rozhodnom čase na izbe, v ktorej bol ubytovaný žalobca. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania s profesionálnym vojakom, v ktorej súvislosti žalobca poukázal na prípad profesionálneho vojaka, ktorý preukázateľne požil alkoholické nápoje a i naďalej je aktívnym profesionálnym vojakom.
Dodal, že v tu prejednávanej veci žalobca porušil základnú povinnosť podľa § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z., v žalobcom uvádzanom prípade profesionálny vojak mal porušiť § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z. Nedošlo teda k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, oba prípady vychádzali z porušenia odlišných právnych povinností. 4. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
II.
5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7. Konkrétne namietal, že v konaní nebolo skúmané a preukázané požitie alkoholických nápojov žalobcom. V čase vykonania kontroly prebiehala ranná hygiena a výdaj stravy, zároveň v deň výkonu kontroly, t.j. 5. apríla 2021 mal žalobca osobné voľno, teda po celý deň žalobca nevykonával štátnu službu, ani neplnil žiadne služobné povinnosti, z ktorého dôvodu žalobca nemal povinnosť sa výkonu kontroly podrobiť. Poukázal na obdobný prípad, kedy bolo jednoznačne preukázané požitie alkoholických nápojov zo strany profesionálneho vojaka, ktorý bol síce personálnym rozkazom prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ale odvolací orgán personálny rozkaz zrušil, pričom vyhodnocoval aj spoločenskú záruku obsahujúcu podpisy 214 profesionálnych vojakov, medzi ktorými figurovali aj podpisy veliteľa, náčelníka štábu a ďalších dôstojníkov garantujúcich plnenie povinností profesionálneho vojaka a obľúbenosť v kolektíve. Odvolací orgán potom dospel k záveru, že k naplneniu zákonných podmienok na prepustenie vojaka nedošlo. Za tohto stavu namietal porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. 8. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
III.
9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 14. marca 2023. 10. Uviedol, že v kontexte § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z. zákonný pojem „v súvislosti s výkonom štátnej služby“ je jednoznačne potrebné vnímať ako pojem širší od zákonného pojmu „v služobnom čase“. Slovné spojenie „v súvislosti s výkonom štátnej služby“ subsumuje na jednej strane obdobie služobného času, v rámci ktorého profesionálny vojak reálne vykonáva štátnu službu a je plne k dispozícii služobného úradu, ako aj obdobie času mimo služby, kedy profesionálny vojak štátnu službu reálne nevykonáva, pričom smerom k jeho osobe môžu byť v tomto období realizované rôzne zákonné inštitúty, ako napríklad čerpanie dovolenky, preventívna rehabilitácia, poskytnutie služobného voľna, dočasná neschopnosť vykonávať štátnu službu a pod. Zákonodarca ustanovením § 134 ods. 1 písm. n/ v spojení s § 106 ods. 1 písm. g/ zákona č. 281/2015 Z. z. jasne deklaroval svoju vôľu spočívajúcu v potrebe podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme počas celej doby vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, a to aj mimo služobného času, teda aj v rámci osobného voľna. Na podporu týchto tvrdení podporne poukázal na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2022, sp. zn. 1Asan/12/2020. K námietke žalobcu ohľadom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania konštatoval, že nešlo o totožné konania postavené na rovnakých skutkových základoch. Profesionálny vojak, na ktorého prípad žalobca poukazoval, sa dobrovoľne podrobil skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, pričom požitie alkoholu priznal, žalobca sa tejto skúške odmietol podrobiť. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
11. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 16. apríla 2023 na vedomie.
V.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 14. septembra 2021, číslo OdVS-8-9/2021, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz zo 7. júna 2021, číslo 3986 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z, pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že v súvislosti s výkonom štátnej služby sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v
organizme. 17. Zákon č. 281/2015 Z. z. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon (§ 1 ods. 1,2).
18. Podľa § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z., štátna služba profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n/ alebo ods. 2 alebo obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13.
19. Podľa § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z., profesionálny vojak je povinný podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.
20. Podľa § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z., profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a/ a c/ alebo podľa § 78.
21. Podľa § 106 ods. 1 písm. g/ zákona č. 281/2015 Z. z. ustanovenia § 103 až 105 (rozvrhnutie služobného času, plnenie služobných povinností nad určený služobný čas, služobná pohotovosť; pozn. súdu) sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú počas výcviku pred vyslaním a počas vyslania na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu mimo územia Slovenskej republiky podľa § 37 ods. 1 a 3, na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a/ a c/ a ods. 2 a počas plnenia úloh v mieste podľa § 78, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.
22. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného preukázané, že - žalobca bol v služobnom pomere profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe, - personálnym rozkazom z 25. novembra 2020, číslo 8342 bol vyslaný od 3. decembra 2020 mimo územia Slovenskej republiky na účely plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence - eFP) NATO v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku a od 3. decembra 2020 ustanovený do funkcie starší vodič / Muničné a skladové družstvo/ Čata podpory/ Predsunutá prítomnosť/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily SR/ miesto výkonu štátnej službu Adazil/Lotyšsko, - dňa 5. apríla 2021 v čase o 07:48 hod. miestneho času v budove HOSTEL č. 3, izba č. 83, Kemp Adaži, Lotyšsko bola príslušníkmi vojenskej polície a náčelníkom pohotovostnej časti vykonaná preventívna kontrola príslušníkov SLOVCON na požívanie alkoholických nápojov prístrojom Alcotest 7410 Plus Dräger, ev. č. ARTM-0016, - žalobca sa odmietol podrobiť dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu,
- dňa 5. apríla 2021 bol o uvedenej udalosti vypracovaný úradný záznam a vypracované oznámenie o spáchaní disciplinárneho previnenia, - dňa 10. apríla 2021 bol vyhotovený protokol o vypočutí žalobcu podozrivého z porušenia základných povinností profesionálneho vojaka, - dňa 14. apríla 2021 bol vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka pre porušenie § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z., - následne bol listom z 29. apríla 2021 žalobca upovedomený o začatí konania o prepustení zo
služobného pomeru, - žalobca následne využil svoje právo nahliadnutia do spisu; zároveň sa k príslušnému oznámeniu vyjadril primárne namietajúc proces výkonu dychovej skúšky, keď jednak zo strany príslušníkov vojenskej polície nebol poučený o vykonaní dychovej skúšky, ako aj o možnosti odberu krvi a následkoch nevykonania dychovej skúšky; dodal, že kontrola bola vykonaná v čase jeho osobného voľna, teda mimo rámca plnenia jeho služobných povinností, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím - personálnym rozkazom zo 7. júna 2021, číslo 3986 prepustil žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa § 83 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/ 2015 Z. z., pretože porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že v súvislosti s výkonom štátnej služby sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme,
- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo 14. septembra 2021 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz zo 7. júna 2021. 23. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. 24. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal, že v čase vykonania kontroly prebiehala ranná hygiena a výdaj stravy, zároveň v deň výkonu kontroly, t.j. 5. apríla 2021 mal žalobca osobné voľno, teda po celý deň žalobca nevykonával štátnu službu, ani neplnil žiadne služobné povinnosti, z ktorého dôvodu potom žalobca nemal povinnosť sa výkonu kontroly
podrobiť. 25. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že žalobca bol personálnym rozkazom z 25. novembra 2020, číslo 8342, v súlade s § 77 ods. 1 písm. a/ zákona č. 281/2015
Z. z. vyslaný od 3. decembra 2020 mimo územia Slovenskej republiky na účely plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence - eFP) NATO v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku a od 3. decembra 2020 ustanovený do funkcie starší vodič / Muničné a skladové družstvo/ Čata podpory/ Predsunutá prítomnosť/ Generálny štáb/ Ozbrojené sily SR/ miesto výkonu štátnej službu Adazil/Lotyšsko. Na žalobcu sa tak vzťahoval odlišný režim, než u bežného profesionálneho vojaka nevyslaného mimo územia Slovenskej republiky.
To zároveň podporuje aj samotný zákon, ktorý v § 106 ods. 1 výslovne uvádza, že ustanovenia § 103 až 105 vecne upravujúce rozvrhnutie služobného času (§ 103), plnenie služobných povinností nad určený služobný čas (§ 104), služobnú pohotovosť (§ 105) sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú (okrem iného) aj počas plnenia úloh profesionálnym vojakom v rámci jeho vyslania mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z. z. (§ 106 ods. 1 písm. g/ zákona č. 281/2015 Z. z.).
Možno sa stotožniť so záverom správnych orgánov, že služobný čas počas vyslania mimo územia Slovenskej republiky zahŕňa jednak reálny výkon štátnej služby, v rámci ktorého profesionálny vojak reálne vykonáva štátnu službu a je plne k dispozícií služobnému úradu, ako aj obdobie času mimo služby, kedy profesionálny vojak štátnu službu reálne nevykonáva, pričom vo vzťahu k jeho osobe môžu byť realizované zákonné inštitúty ako napríklad čerpanie dovolenky, osobného voľna a pod.
26. V prejednávanej veci bolo žalobcovi kladené za vinu, že ako profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky sa odmietol podrobiť v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme, čím porušil § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z., a ktorá skutočnosť následne zakladala dôvod na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z. Menovaný zákon v súvislosti s požívaním alkoholu, omamných alebo psychotropných látok, rozlišuje viaceré povinnosti, ktorých porušenie zakladá dôvod na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru. Odhliadnuc od tu aplikovaného § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z. profesionálny vojak nesmie užiť omamné alebo psychotropné látky (§ 134 ods. 2 písm. a/), nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu (§ 134 ods. 2 písm. b/), požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo
územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a/ a c/ alebo podľa § 78 (§ 134 ods. 2 písm. c/), viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok a v dôsledku toho spôsobiť dopravnú nehodu (§ 134 ods. 2 písm. d/).
Z takto striktne vymedzených a formulovaných povinností možno vyčítať, že niektoré povinnosti sú spojené výlučne s výkonom služby („nastúpiť v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu“, „požiť alkoholické nápoje v služobnom čase“), niektoré povinnosti je povinný profesionálny vojak dodržiavať bez ohľadu na výkon štátnej služby v služobnom čase, teda tieto povinnosti sa na profesionálneho vojaka vzťahujú aj mimo služobného času („užiť omamné alebo psychotropné látky“, „viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok a v dôsledku toho spôsobiť dopravnú nehodu“). Ďalšia povinnosť ohľadom požívania alkoholu sa vzťahuje na profesionálneho vojaka vyslaného na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z. z. (§ 134 ods. 2 písm. c/ za spojkou „alebo“), pričom v tomto smere zákon nerozlišuje, že tak musí profesionálny vojak spraviť v služobnom čase.
Z uvedeného tak možno vyrozumieť nulovú toleranciu požívania alkoholických nápojov vyslaných vojakov na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Zásadným v tomto smere je, že profesionálny vojak je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. V tu prejednávanej veci žalobca ako profesionálny vojak porušil § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z., keď sa odmietol podrobiť v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme. Z uvedenej povinnosti je zrejmé, že zákonodarca „použil“ pojem „v súvislosti s výkonom štátnej služby“ a nie „v služobnom čase“, ako to urobil v rámci vymedzenia iných povinností a súvisiacich s požívaním alkoholu, alebo omamných a psychotropných látok.
Ide teda o pojem širší než je pojem „v služobnom čase“ a podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo vzťahu k profesionálnym vojakom vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky zahŕňa celé obdobie vyslania profesionálneho vojaka. Možno dodať, že profesionálny vojak je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom štátnej služby, pričom počas trvania osobného voľna sa samotné vyslanie profesionálneho vojaka neprerušuje; vojak i napriek čerpaniu osobného voľna je i naďalej vyslaný. Povinnosť podľa § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z. je potrebné chápať v súvislosti s povinnosťou plynúcou profesionálnemu vojakovi z § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z., podľa ktorej cit.: „Profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a/ a c/ alebo podľa § 78“, nakoľko pokiaľ by sa profesionálny vojak odmietol podrobiť v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo
psychotropných látok v organizme počas jeho vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, potom by povinnosť plynúca profesionálnemu vojakovi z § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z. stratila svoje opodstatnenie, keďže by stačilo, aby sa profesionálny vojak s pod povinnosti plynúcej mu z § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/ 2015 Z. z. zbavil tým, že sa jednoducho („beztrestne“) odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme s poukazom na aktuálne napríklad čerpanie osobného voľna.
Takáto konštrukcia by však nezodpovedala zmyslu a účelu právnej úpravy v tomto vecnom rámci upravujúcej zákaz požívania alkoholických nápojov ako jednu zo základných povinností profesionálneho vojaka. Možno len dodať, že pôsobenie profesionálneho vojaka v takomto priestore predpokladá vyššie riziko zodpovednosti a možného reálneho nasadenia, z ktorého dôvodu predpokladá vyššiu mieru prístupu konkrétneho profesionálneho vojaka k plneniu úloh. V neposlednom rade má tiež výpovednú hodnotu primárne čo do vážnosti, ale aj istej prestíže aj ten fakt, v akom svetle sa budú ozbrojené sily Slovenskej republiky ako členského štátu Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) prezentovať na medzinárodnej úrovni vo vzťahu k zahraničiu a iným členským štátom príslušnej organizácie.
27. K námietke žalobcu, že v jeho prípade došlo zo strany správnych orgánov k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, keď v inom a podľa žalobcu obdobnom prípade nebol profesionálny vojak, ktorý preukázateľne požil alkoholické nápoje, prepustený zo služobného pomeru najvyšší správny súd uvádza, že nešlo o obdobné prípady a tieto vychádzali z odlišných porušení právnych povinností. V tu prejednávanej veci žalobca porušil základnú povinnosť podľa § 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z., keď sa odmietol podrobiť v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.
V žalobcom uvádzanom prípade profesionálny vojak mal porušiť § 134 ods. 2 písm. c/ zákona č. 281/2015 Z. z., tento sa dobrovoľne podrobil skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, pričom požitie alkoholu priznal. Možno len dodať, že v prípade žalobcu ako profesionálneho vojaka viazaného (okrem iného) služobnou disciplínou vrátane Etického kódexu profesionálneho vojaka išlo v tomto konkrétnom prípade o závažnejšie porušenie povinnosti, keď tento uvedomujúc si svoje pochybenie sa nepodrobil skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, rovnako odmietol lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi za účelom zistenia prítomnosti alkoholu v krvi. Namiesto toho sa snažil vniesť pochybnosti o zákonnosti postupu príslušníkov vojenskej polície pred začatím a v priebehu výkonu kontroly, ktoré však neboli preukázané, a teda príslušníci vojenskej polície postupovali správne, keďže vykonali poučenie pred vykonaním kontroly na požitie alkoholických nápojov, poučenie o vykonávaní dychovej skúšky, poučenie o tom, že odmietnutie skúšky zakladá porušenie základných povinností profesionálneho vojaka
podľa zákona č. 281/2015 Z. z. Splnenie týchto povinností vyplýva z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým a konkrétne z úradného záznamu spísaného por. Q.. Y. dňa 5. apríla 2021, úradného záznamu spísaného slob. Ľ. O. dňa 5. apríla 2021, prípadne zo svedeckej výpovede
por. Q.. Y. z 12. apríla 2021. Vo vzťahu k por. Q.. Y. a k jeho neprepusteniu zo služobného pomeru najvyšší správny súd ešte dodáva, že pokiaľ správne orgány neprepustili túto osobu zo služobného pomeru, hoci zákon s týmto porušením povinnosti spája obligatórne prepustenie zo služobného pomeru (§ 134 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 83 ods. 1 písm. c/ zákona č. 281/ 2015 Z. z.), tento postup žalovaného nie je predmetom tohto súdneho konania.
Nemožno však hovoriť o porušení zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcovi, keďže žalobca nemal zákonný nárok na takéto zaobchádzanie. 28. K námietke žalobcu, že nebolo cit.: „ (. . .) nijako skúmané, ani nijako preukázané požitie alkoholických nápojov žalobcom“ najvyšší správny súd uvádza, že v tu prejednávanom prípade sa žalobcovi kladie za vinu porušenie povinnosti spočívajúce v tom, že tento sa odmietol podrobiť v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme (§ 134 ods. 1 písm. n/ zákona č. 281/2015 Z. z.).
29. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd po zhodnotení všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.
30. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
31. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. mája 2024