6Ssk/80/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200655.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-3Sa/21/2022
- IČS
- 7022200655
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: W. T., narodená XX. H. XXXX, bytom v W., Y. O. Č.. XX, právne zast.: Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum č. 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 26. septembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 18. marca 2024, č. k. KE-3Sa/21/2022-52, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 18. marca 2024, č. k. KE-3Sa/21/2022-52 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 26. septembra 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/ 2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. júna 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 67b ods. 1 a § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/
2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobkyne o prepočítanie starobného dôchodku. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 60 ods. 1, § 60a ods. 1, § 67 ods. 1,3, § 68 ods. 1, § 69, § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd za spornú považoval skutočnosť, či mal správny orgán zohľadniť splnenie podmienky výchovy tretieho dieťaťa u žalobkyni po tom, čo jej bol predčasný starobný dôchodok priznaný už so zohľadnením výchovy dvoch maloletých detí. Po preskúmaní veci dospel k záveru o správnosti postupu žalovanej, ktorá žiadosť žalobkyne o prepočítanie starobného dôchodku zamietla, rozhodnutie žalovanej považoval za riadne odôvodnené, spĺňajúce všetky zákonom požadované náležitosti. Pre účely výpočtu predčasného starobného dôchodku sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Podmienku výchovy tretieho dieťaťa - najmenej päť rokov po dovŕšení ôsmeho roku veku však žalobkyňa splnila až po priznaní predčasného starobného dôchodku. Uviedol, že nie je možné pri dovŕšení dôchodkového veku poistencovi, ktorému bol predtým priznaný predčasný starobný dôchodok, určiť sumu starobného dôchodku podľa § 66 zákona č. 461/2003 Z.z. Prepočet predčasného starobného dôchodku v čase, kedy sa po dosiahnutí dôchodkového veku premení na starobný dôchodok, nie je možný, nakoľko právne predpisy takýto postup neupravujú, základ na výpočet ostáva podľa ustanovení o predčasnom starobnom dôchodku, pretože bola poskytnutá dávka z predčasného starobného dôchodku, nie dávka zo starobného dôchodku, napriek tomu, že predčasný starobný dôchodok sa odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok. 4. Správnu žalobu potom ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
II.
6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Konkrétne namietala, že správny súd nesprávne posúdil povinnosť v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP, či žalovaná odstránila vzniknuté rozpory pred správnym konaním, či zistila skutočný stav veci, či konala v súčinnosti so žalobkyňou, či bolo rozhodnutie vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou jeho postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Súd teda musí skúmať aj procesné pochybenia žalovanej namietané v žalobe. Pokiaľ správny súd takto nepostupoval, konal v rozpore s § 139 ods. 2 SSP. 9. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa namietala aj s odkazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (Suominen c/a Fínsko, Tatishvili c/a Rusko), Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 311/07, IV. ÚS 14/07), Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4Cdo/171/2005) nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej. 10. Namietala tiež nesprávne posúdenie veci vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia podmienky výchovy dieťaťa. Uviedla, že ustanovenie § 60a zákona č. 461/2003 Z.z. je účinné od 01. januára 2020, pričom správny súd vychádzal z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktoré posudzovali právne vzťahy pred 01. januárom 2020. Splnenie podmienky výchovy dieťaťa bolo posudzované neprimerane prísne, nebolo brané do úvahy, že záujem dieťaťa si vyžiadal, aby žalobkyňa odišla do predčasného starobného dôchodku, nakoľko len takto sa mohla riadne starať o dieťa zverené do jej náhradnej osobnej starostlivosti. 11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie, alebo rozsudok správneho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
III.
12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním zo 17. júna 2024 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na predčasný starobný dôchodok postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
IV.
13. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 09. júla 2024 na vedomie.
V.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 26. septembra 2022, Číslo:
XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. júna 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 67b ods. 1 a § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol žiadosť žalobkyne o prepočítanie starobného dôchodku. 21.
Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2007, poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak a/ bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a b/ suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 22.
Podľa § 65 ods. 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2007, žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov.
23. Podľa § 65 ods. 6 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2007, žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov.
24. Podľa § 60a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 321/2019 Z.z., podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa a/ najmenej desať rokov, b/ najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa, c/ od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov; to neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom, d/ najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca.
25. Podľa § 293ek ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 321/2019 Z.z., ak bol poistenkyni pred 1. januárom 2020 priznaný predčasný starobný dôchodok bez zohľadnenia výchovy dieťaťa, Sociálna poisťovňa rozhodne o sume predčasného starobného dôchodku najneskôr do 31. decembra 2020. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku v sume podľa prvej vety vzniká najskôr od 1. januára 2020.
26. Podľa § 258 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenkyni, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕši dôchodkový vek podľa § 65 ods. 4 až 8, sa výchova dieťaťa posudzuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
27. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí zo 16. septembra 1988, č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Vyhláška“), podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa však žena ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov.
28. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril vyžiadaný administratívny (dávkový) spis žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 07. septembra 2007 požiadala na predpísanom tlačive o predčasný starobný dôchodok; nárok si uplatnila 03. septembra 2007; v rovnaký deň túto žiadosť spísala, [žalobkyňa žiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku od 03. septembra 2007] - žalovaná žiadosti žalobkyne vyhovela a rozhodnutím z 05. októbra 2007 postupom podľa § 67 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni priznala predčasný starobný dôchodok od 03. septembra 2007 v sume 11.618,-Sk, [pri výpočte predčasného starobného dôchodku vychádzala z faktu, že žalobkyňa vychovala dve deti]
- žalobkyňa listom z 08. marca 2022 požiadala (opakovane) o prepočet dôchodku, nakoľko podľa žalobkyne žalovaná pri posudzovaní dôchodkového veku nevzala do úvahy skutočnosť, že (okrem dvoch detí) sa starala o vnuka, ktorý bol žalobkyni zverený do náhradnej osobnej starostlivosti od 16. augusta 2007 na základe dohody uzatvorenej pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 22. augusta 2007, - žalovaná prvostupňovým správnym rozhodnutím zo 07. júna 2022 zamietla žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku, [v odôvodnení uviedla, že žalobkyňa v čase rozhodovania o predčasnom starobnom dôchodku nesplnila ani jednu podmienku plynúcu z § 60a zákona č. 461/2003 Z.z. pre započítanie výchovy ďalšieho tretieho dieťaťa] - na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán rozhodnutím vydaným dňa 26. septembra 2022 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 07. júna 2022, [plne sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán s tým, že
žalobkyňa podmienku výchovy tretieho dieťaťa splnila až po priznaní predčasného starobného dôchodku]. 29. V prejednávanej veci nebola spornou tá skutočnosť, že žalobkyni bol rozhodnutím z 05. októbra 2007 priznaný predčasný starobný dôchodok, pričom pri ustálení dôchodkového veku žalovaná vychádzala z toho predpokladu, že žalobkyňa vychovala dve deti (§ 65 ods. 6 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Žalobkyňa žiadala o zohľadnenie výchovy aj tretieho dieťaťa (vnuka) s poukazom na nesporný fakt, že tento bol predbežným opatrením vydaným uznesením Okresného súdu Košice II z 13. septembra 2007, sp. zn. 27P/171/2007 zverený do náhradnej starostlivosti žalobkyne. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. októbra 2007. Následne príslušný okresný súd rozsudkom z 27. novembra 2007, sp. zn. 27P/171/2007 zveril maloleté dieťa (vnuka) do náhradnej osobnej starostlivosti žalobkyne; rozsudok v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28. marca 2008, sp. zn. 8CoP/39/2008 nadobudol právoplatnosť 09. mája 2008.
Maloleté dieťa - vnuk žalobkyne sa narodil XX. Y. XXXX. 30. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojeného dávkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď žalobkyni v procese rozhodovania o jej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku a nadväzne na to rozhodujúc o jej (opakovanej) žiadosti o prepočítanie (predčasného) starobného dôchodku nezohľadnili výchovu v poradí tretieho dieťaťa (vnuka) zvereného žalobkyni do náhradnej osobnej starostlivosti. Možno uviesť, že zákon č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 321/2019 Z.z. účinného od 01. januára 2020 zaviedol v novom ustanovení § 60a definíciu „výchovy dieťaťa.“ (porovnaj § 15 Vyhlášky).
Podľa tohto ustanovenia je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa a/ najmenej desať rokov, b/ najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa, c/ od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov; to neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom, d/ najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca. Na uvedené ustanovenie nadväzuje prechodné ustanovenie § 293ek ods. 1, podľa ktorého cit.: „Ak bol poistenkyni pred 1. januárom 2020 priznaný predčasný starobný dôchodok bez zohľadnenia výchovy dieťaťa, Sociálna poisťovňa rozhodne o sume predčasného starobného dôchodku najneskôr do 31. decembra 2020. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku v sume podľa prvej vety vzniká najskôr od 1. januára 2020.“ Uvedené ustanovenie teda založilo povinnosť žalovanej z úradnej povinnosti (ex offo) prepočítať predčasné starobné dôchodky, ktoré boli priznané tým poistenkyniam, ktorým
pri určení dôchodkového veku na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok nebola zohľadnená výchova detí a ktorým sa dôchodkový vek podľa prílohy č. 3a, ktorú rovnako zaviedol zákon č. 321/2019 Z.z. v porovnaní s právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2019 (§ 65 ods. 4 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.) zníži z dôvodu zohľadnenia výchovy detí. To znamená, že týmto poistenkyniam sa skráti obdobie od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, za ktoré sa im znižovala suma predčasného starobného dôchodku, čím sa im zvýši suma predčasného starobného dôchodku (pozri dôvodovú správu k zákonu č. 321/2019 Z.z.; § 60a). Prepočet predčasného starobného dôchodku v režime § 60a v spojení s § 293ek zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 321/2019 Z.z. by prichádzal napríklad do úvahy, ak by sa žalobkyni po 01. januári 2020 v zmysle prílohy č. 3a znížil dôchodkový vek z dôvodu zohľadnenia výchovy detí v porovnaní
s právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2019 (§ 65 ods. 4 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.). V takom prípade by žalovaná nanovo určila výšku predčasného starobného dôchodku, pričom nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku by vznikol najskôr od 01. januára 2020, t.j. odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 321/2019 Z.z. U žalobkyni však táto skutočnosť nenastala, keď podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019 podľa § 65 ods. 6 písm. c/ sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta 27 kalendárnych mesiacov (keďže žalobkyňa v roku 2006 dovŕšila vek 55 rokov), a teda u žalobkyni bol určený dôchodkový vek 57 rokov a 3 mesiace, ktorý žalobkyňa dovŕšila 30. novembra 2008.
Po 01. januári 2020, teda vychádzajúc už z prílohy č. 3a, žalobkyňa sa narodila v roku 1951 a dvom vychovaným deťom zodpovedal stanovený dôchodkový vek 57 rokov a 3 mesiace, teda rovnaký ako podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2019 (§ 65 ods. 6 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Vo vzťahu k výchove dieťaťa, respektíve detí najvyšší správny súd poukazuje na to, že v tu prejednávanej veci žalobkyňa dňa 07. septembra 2007 požiadala o predčasný starobný dôchodok, tento žiadala priznať od 03. septembra 2007, pričom v príslušnej žiadosti požiadala aj o uznanie starostlivosti o deti (výchova detí), konkrétne dvoch detí (L. T., L. T.). Žalovaná rozhodnutím z 05. októbra 2007 žiadosti žalobkyne v plnom rozsahu vyhovela a žalobkyni priznala od 03. septembra 2007 predčasný starobný dôchodok a tiež žalobkyni upravila dôchodkový vek so zohľadnením výchovy dvoch detí tak, ako to žalobkyňa výslovne v zmysle podanej žiadosti žiadala. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalobkyni bol priznaný predčasný starobný dôchodok aj so zohľadnením výchovy dvoch detí.
Pokiaľ žalobkyňa žiadala dodatočne započítať výchovu v poradí tretieho dieťaťa (vnuka), možno sa stotožniť so záverom, ku ktorému dospela žalovaná a tiež správny súd, a teda, že žalobkyňa v čase rozhodovania o predčasnom starobnom dôchodku nesplnila podmienku výchovy dieťaťa pre zápočet tretieho dieťaťa. Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa poistenec osobne staral o dieťa i/ najmenej desať rokov, ii/ najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa, iii/ od jeho narodenia do jeho úmrtia, ak dieťa zomrelo po dovŕšení veku šesť mesiacov; to neplatí, ak poistenec, podľa právoplatného rozhodnutia súdu, spôsobil smrť dieťaťa úmyselným trestným činom, iv/ najmenej posledné tri roky pred dovŕšením dôchodkového veku poistenca (§ 60a). Po preskúmaní veci bolo zrejmé, že žalobkyňa tieto podmienky vo vzťahu k tretiemu dieťaťu - vnukovi, ktorý sa narodil XX.
Y. XXXX a do náhradnej osobnej starostlivosti žalobkyne bol zverený uznesením okresného súdu sp. zn. 27P/171/2007 a právoplatným dňa 11. októbra 2007, nesplnila. Vo vzťahu k žalobkyni do úvahy prichádzali v podstate dve podmienky (i/ osobná starostlivosť o dieťa najmenej desať rokov a ii/ osobná starostlivosť o dieťa najmenej päť rokov, ak sa poistenec začal o dieťa starať po dovŕšení ôsmich rokov veku dieťaťa). Tieto podmienky žalobkyňa nesplnila a nesplnila by ich ani v prípade, ak by sa na tieto účely zohľadnilo skoršie obdobie, než je nadobudnutie právoplatnosti uznesenia sp. zn. 27P/171/2007, teda obdobie, od ktorého bolo toho času maloleté dieťa vo „faktickej“ náhradnej osobnej starostlivosti žalobkyne, t.j. od 16. augusta 2007. 31.
K námietke žalobkyne, že rozsudok správneho súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu v súdnom konaní podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (kam možno zaradiť aj konanie pred správnym súdom podľa SSP) je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 139 ods. 2 SSP. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti prepočítanie (predčasného) starobného dôchodku.
Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu (body 34 až 36 rozsudku správneho súdu). Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. Rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.
32. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).
34. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 12. decembra 2024