← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·31. 10. 2023

6Ssk/81/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:7020200926.1

ZamietaZrušujeNevyhovujePotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
5Sa/87/2020
IČS
7020200926
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: D. D., narodená XX. S. XXXX, D. T. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 14. októbra 2020, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10770, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 15. marca 2022, č. k. 5Sa/87/2020-50, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15. marca 2022, č. k. 5Sa/87/2020-50 mení tak, že rozhodnutie žalovaného zo 14. októbra 2020, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10770 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 15. marca 2022, č. k. 5Sa/87/2020-50 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce (ďalej taktiež „prvostupňový správny orgán“) č. MI1/OPPnKŤZP/SOC/2020/51560-5 z 22. júla 2020 (ďalej taktiež „prvostupňové rozhodnutie“) a rozhodnutia žalovaného zo 14. októbra 2020, Číslo: UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2020/10770 (ďalej taktiež „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie. Prvostupňovým

rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) nevyhovel žiadosti žalobkyne zo dňa 2. júna 2020 a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby (R. D., narodený XX. K. XXXX, bytom T. XXX). 2.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 2 ods.1, 2, 3 a 4; § 11 ods. 3 a 11; § 12 ods. 1, 2 a 3; § 14 ods. 1, 2 a 4; § 39 a § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. ako aj § 49 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z. z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z.. V podstatnom (čo do jadra odôvodnenia napadnutého rozsudku) krajský súd uviedol, že „Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti správny súd konštatuje, že žalovaný pri posudzovaní nároku žalobkyne na peňažný príspevok na opatrovanie maloletého vnuka R. D. vychádzal predovšetkým z komplexného posudku zo dňa 08.10.2020, ktorý obsahuje posúdenie zdravotného stavu maloletého posudzovaného, jeho ťažkého zdravotného postihnutia a sociálnych dôsledkov tohto postihnutia v oblasti mobility a orientácie, v oblasti zvýšených výdavkov, v oblasti komunikácie, v oblasti sebaobsluhy. .

. . . . . Vychádzajúc z uvedeného podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona nie je odkázaný na opatrovanie inou fyzickou osobou, pretože nedosahuje V. alebo VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby . . . . . . Tento v hodnotení podľa Barthelovho indexu dosiahol 75 bodov, čo zodpovedá III. stupňu odkázanosti .

. .“ (bod 43 napadnutého rozsudku). 4. Krajský súd v ďalšom dôvodil, že „ . . . zastáva názor, že posúdenie zdravotného stavu pre účely kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia za účelom zistenia stupňa odkázanosti posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby, bolo dostatočné. .

. . Správny súd závery uvedené v komplexnom posudku ako aj v lekárskom posudku považuje za správne a presvedčivé, skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia posudzovaného boli príslušnými posudkovými lekármi dostatočne ozrejmené, z hľadiska zistenia skutkového stavu sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov.“ (bod 44 napadnutého rozsudku).

5. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že jej pri nezmenenom zdravotnom stave vnuka bol následne príspevok na jeho opatrovanie priznaný rozhodnutím z 11. augusta 2021 krajský súd uviedol, že „ . . . pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia .

. . . . . toto bolo presvedčivé, logické a dostatočne vyčerpávajúce, na rozdiel od odôvodnenia rozhodnutia, ktorým bol žalobkyni priznaný požadovaný príspevok . . .“. (bod 45 napadnutého rozsudku).

6. Z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotiac námietky žalobkyne ako nedôvodné správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 7. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 10. V podstatnom dôvodila, že podľa jej názoru žalovaný aplikovateľnú právnu normu neinterpretoval v súlade so zmyslom a účelom zákona, ktorým je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti a kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia. Zdôraznila (po tom ako opísala špecifiká ťažkého zdravotného postihnutia jej vnuka), že „ ... nie je nič logické a presvedčivé na tom, ako píše súd, ak úrad práce a ústredie práce síce na jednej strane zistia, že dieťa má kombinované ťažké duševné poruchy, ktoré ho odkazujú na pomoc druhej osoby, ale zároveň konštatujú, že mu žiadna kompenzácia neprináleží.“. 11. V závere kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že chce „ ... poukázať na viaceré ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky, ako aj ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, na ktoré som poukázala v správnej žalobe a ktoré podľa môjho názoru boli v predmetnej veci dotknuté, a neboli zo strany ústredia práce a úradu práce dodržané, a zároveň neboli zo strany Krajského súdu v Košiciach riadne zohľadnené a ich dodržanie v rámci hodnotenia zákonnosti postupu ústredia práce a úradu práce vyhodnotené.“. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) rozsudkom zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zruší druhostupňové rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

III.

12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním zo 16. júna 2022. 13. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení z 18. februára 2021, vyjadrení posudkového lekára žalovaného z 28. januára 2021, ako aj na námietkach uvedených k správnej žalobe na pojednávaní konanom dňa 15. marca 2022. Plne sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu.

IV.

14. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni dňa 24. júna 2022 na vedomie.

V.

15. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne je dôvodná.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým tento zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia.

22. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

25. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje

inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. 26. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

27. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 10) [odkaz na § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.].

28. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.

30. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z., odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú.

Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. 31. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z., ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.

32. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

34. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

35. V prejednávanej veci nebolo sporné, že vnuk žalobkyne je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím; spornou však zostala otázka, či zdravotný stav vnuka žalobkyne čo do ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z. z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie.

36. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu predstavuje komplexný posudok, ktorý v zmysle § 15 ods. 1 menovaného zákona obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, odôvodnenie komplexného posudku. Zároveň na účely konania a rozhodovania o tomto type peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, podklad pre vydanie komplexného posudku predstavuje lekársky posudok vypracovaný príslušným posudkovým lekárom (§ 11 zákona č. 447/2008

Z. z.) a posudkový záver ako výsledok sociálnej posudkovej činnosti vykonanej sociálnym pracovníkom príslušného orgánu (§ 13 zákona č. 447/2008 Z. z.). 37. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z. z.). Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu. V tomto smere ďalej uvádza, že lekársky posudok je

jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

38. Takisto najvyšší správny súd považuje za potrebné sa najskôr vo všeobecnosti vyjadriť aj k bodovému ohodnoteniu jednotlivých položiek za účelom zistenia konkrétneho stupňa odkázanosti podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. je fyzická osoba odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI.

podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 448/2008 Z. z., podľa ktorého odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa posudzuje podľa prílohy č. 3 (§ 49 ods. 10) s tým, že pri posudzovaní jej odkázanosti sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 bod A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Na dosiahnutie aspoň V. stupňa odkázanosti je potrebné dosiahnuť 25 až 44 bodov. V predmetnej veci bol stupeň odkázanosti stanovený na úrovni prvostupňového posudzovania na 90 bodov, čomu zodpovedá II. stupeň odkázanosti a na úrovni druhostupňového posudzovania na 75 bodov, čomu zodpovedá III. stupeň odkázanosti.

39. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode najvyšší správny súd akcentuje význam jasného a zrozumiteľného bodového ohodnotenia podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. (ďalej taktiež „príloha č. 3“) pre potreby stanovenia stupňa odkázanosti.

Bod A prílohy č. 3 (označený ako „Spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach“) je členený do dvanástich položiek, z ktorých každá obsahuje presne vymedzený okruh úkonov, pri ktorých sa odkázanosť posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby posudzuje. Význam posúdenia (a logicky aj zdôvodnenia) ktoréhokoľvek z úkonov vyplýva jednak zo spôsobu výpočtu/priradenia bodov za každú z jednotlivých položiek (kategórie - väčšina úkonov/minimálne pri dvoch úkonoch) a následne z bodu B prílohy č. 3, priraďujúcemu jednotlivej škále bodov zaradenie do príslušného stupňa odkázanosti fyzickej osoby. Zaradenie do príslušného stupňa odkázanosti má následne význam bližšie opísaný v bode 38 vyššie, rovnako tak ako má význam počet bodov pridelených v položke č. 12 prílohy č. 3 bod A.

40. Optikou naznačenou v predchádzajúcom bode najvyšší správny súd posudzoval stanovenie stupňa odkázanosti posudzovanej osoby vyjadrené v rozhodnutiach správnych orgánoch, v komplexnom posudku z 8. októbra 2020, resp. z podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Sumarizujúc relevantnú dokumentáciu obsiahnutú v administratívnom spise najvyšší správny súd konštatuje, že posúdenie odkázanosti posudzovaného je vyjadrené sumárne, s uvedením počtu bodov priradených k jednotlivým položkám podľa prílohy č. 3, avšak bez podrobnejšieho vysvetlenia, resp. posúdenia jednotlivých úkonov vzťahujúcich sa na príslušné položky, a to (i) v druhostupňovom rozhodnutí (str. 3 dole); (ii) v komplexnom posudku z 8. októbra 2020 (str. 4 tretí odsek); (iii) v lekárskom posudku posudkového lekára K.. Q. I. Q., N.. z 5. októbra 2020 (str. 4 in fine). Zároveň je posúdenie odkázanosti posudzovaného vyjadrené v zásade len označením stupňa odkázanosti (II. stupeň), a to (i) v prvostupňovom rozhodnutí (druhý odsek odôvodnenia) a (ii) v komplexnom posudku zo 17. júla 2020 (predposledný odsek odôvodnenia). Vyjadrenie, resp. posúdenie jednotlivých

úkonov relevantných pre priradenie príslušného počtu bodov nevyplýva ani z tzv. dotazníka podpísaného K.. E. C. z 11. júna 2020, v ktorom je v podstatnom vyplnená len sumarizačná tabuľka v jeho závere. Potenciálne indikatívnym by mohol byť nedatovaný dokument označený ako „Dotazník pre účely spôsobu posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach“ podpísaný žalobkyňou a posudkovým lekárom (K.. Q. I. Q., N..), v ktorom sú však jednotlivé úkony hodnotené (označené) duplicitne (v dvoch stĺpcoch), troma farbami s občasným popisom, naviac používajúc symboly, ktorých význam nie je v úvode dotazníka vyjadrený. Inými slovami, ani z druhostupňového, ani z prvostupňového rozhodnutia a ani z opísaných podkladových materiálov jasne a zrozumiteľne nevyplýva, prečo bol pri posudzovaní odkázanosti vnuka žalobkyne priradený pri jednotlivých položkách prílohy č. 3 daný počet bodov. Táto skutočnosť má pritom osobitný význam vo vzťahu k položke č. 12 (viď bod 38 vyššie). Vyššie opísaný deficit robí rozhodnutia správnych

orgánov nepreskúmateľnými, pričom táto vada sa následne prenáša aj na napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý z uvedeného vychádzal tvrdiac, že „ . . . posúdenie zdravotného stavu pre účely kompenzácie dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia za účelom zistenia stupňa odkázanosti posudzovaného na pomoc inej fyzickej osoby, bolo dostatočné.“ (bod 44 napadnutého rozsudku).

41. Nad rámec vyššie uvedeného najvyšší správny súd taktiež poukazuje na značne lineárny prístup krajského súdu, ktorý v podstate len formalisticky vyhodnotil námietku žalobkyne, že jej pri nezmenenom zdravotnom stave vnuka bol následne príspevok na jeho opatrovanie priznaný rozhodnutím z 11. augusta 2021, tvrdiac, že skutkový stav bol vyhodnotený presvedčivo, logicky a dostatočne vyčerpávajúcu, čo evidentne (viď vyššie) nezodpovedá skutočnosti. 42.

Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo 14. októbra 2020, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/ 2020/10770 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

VI.

43. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 31. októbra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/81/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik