6Ssk/81/2024

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo 4. decembra 2023, č. k. PO-5Sa/16/2021-96 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 25. júna 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovaného (ďalej taktiež „druhostupňový správny orgán“) postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zmenil prvostupňové správne rozhodnutie a rozhodol, že „Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamieta žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 25. mája 2018“.

dôchodok. Prvostupňové rozhodnutie napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júla 2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 6Sa/25/2019-75 z 8. júla 2020 tak, že ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný následne ako odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je

riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže o oznámenie presných období, v ktorých bol žalobca umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby s uvedením názvov a sídiel týchto ústavov, ako aj zárobkov, ktoré dosiahol počas období, v ktorých bol zaradený ako pracujúci odsúdený; (iii) následne žalovaný listami zo dňa 3. decembra 2020, zo dňa 7. decembra 2020 a zo dňa 15. januára 2021 požiadal Ústav na výkon

trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, Králová, Banská Bystrica zo dňa 9. marca 2020, podľa ktorého bol vo výkone trestu od 12. marca 2003 do 12. novembra 2003 a pracovne zaradený bol od 5. apríla 2003 do 10. novembra 2003; (v) následne žalovaný konštatoval, že z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ako aj z vykonaného

stráže Slovenskej republiky Ružomberok, od 28. januára 1993 do 26. júla 1993 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od 27. júla 1993 do 17. mája 1995 bol v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Prešov, od 12. októbra 1995 do 10. decembra 1995 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od 17. mája 1996 do 13. mája 2002 bol v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Ružomberok, od 1 1. apríla 2003 do 9. júla 2004 bol v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Košice - Šaca, od 17. októbra 2005 do 18. júla 2007 bol v

konania zhodnotené na nárok na starobný dôchodok len obdobie, počas ktorého bol žalobca pracovne zaradený a mal vymeriavací základ, t. j. obdobie od 27. júla 1993 do 31. decembra 1993; obdobie od 1. januára 1994 do 26. septembra 1995 nebolo žalobcovi zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, nakoľko podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v uvedenom období bol pracovne zaradený, ale bez hrubého zárobku (vymeriavacieho základu); obdobie od 17. mája 1996 do 13. mája 2002, kedy bol žalobca v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, nebolo žalobcovi zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, nakoľko podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia v uvedenom období nebol pracovne zaradený; obdobie od 5. apríla 2003 do 10. novembra 2003, ktoré žalobca žiadal zhodnotiť na základe ním predloženého potvrdenia z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová zo dňa 9. marca 2020 nebolo možné podľa žalovaného pre nárok na starobný dôchodok zhodnotiť, nakoľko po doplnení dokazovania prostredníctvom Ústavu na

trestu odňatia slobody Prešov, nebol pracovne zaradený a nedosahoval pracovnú odmenu, preto uvedené obdobie nebolo žalobcovi hodnotené na nárok na starobný dôchodok; v období od 17. apríla 2013, od nástupu do výkonu trestu žalobca nie je a nebol pracovne zaradený.

5. Správnou žalobou žiadal žalobca zrušiť preskúmavané rozhodnutie v podstatnom tvrdiac, že (i) dôvodom pre zrušenie skoršieho rozhodnutia žalovaného Krajským súdom v Prešove (rozsudok sp. zn. 6Sa/25/2019 z 8. júla 2020) bolo, že z rozhodnutia nebolo zrejmé, na základe akých skutočností, akých dôkazov bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietnutá; (ii) ďalej dôvodil, že v zmysle správy o dôchodkovom poistení v Českej republike pôsobil žalobca v Nápravnovýchovnom ústave Heřmanice, kde na dobu šiestich mesiacov pracoval na železničnej dráhe v Heřmaniciach; od roku 1971 sa mal žalobca zamestnať v štátnom podniku v Adamove, v ktorom mal pracovať až do roku 1975; niekedy v roku 1977 bol v Ústave na výkon väzby Prešov, krátku dobu asi 3 mesiace a následne nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody Košice - Šaca, kde bol pracovne zaradený až do roku 1979 na pracovisku Východoslovenské železiarne Košice; v roku 1980 opätovne nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, a to až do roku 1982,

poukázal taktiež na to, že sa obrátil na verejnú ochrankyňu práv, ktorá mala zistiť nedostatky a účelové rozhodnutia, vrátane porušenia jeho základných práv; zároveň konštatovala prieťahy v uvedenom správnom konaní.

7. Krajský súd (po opise priebehu správneho konania, rozhodnutí správnych orgánov, správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej) ustálil, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, t. j. k 25. máju 2018 žalobca získal 4392 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 12 rokov a 12 dní obdobia dôchodkového

obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok, t. j. roky 1972, 1973, 1974, 1975, 1977, 1978 až 1984, 1986 až 1990, 1993, 1995 a 2006. Uviedol, že žalobca namietal, že mu neboli zhodnotené všetky obdobia výkonu trestu odňatia slobody, počas ktorých bol pracovne zaradený, a na základe ktorých by dosiahol splnenie zákonnej podmienky pre nárok na starobný dôchodok.

výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, námietkam o nezapočítaní obdobia od roku 1990 až do roku 1993 (Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok); obdobia od roku 2000 do roku 2003 (Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová) správny súd dôvodil, že uvedené obdobia sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia a sú zahrnuté do obdobia dôchodkového poistenia, aj keď nie v plnom rozsahu tak, ako to požadoval žalobca; (iv) následne, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, správny súd detailne opísal, ktoré obdobia započítané boli, pričom taktiež poukazoval na správu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, oddelenie ekonomiky; potvrdenie Ústavu na výkon trestu Ružomberok, potvrdenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca; (v) ďalej uviedol, že z potvrdenia od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 11. júla 2017 vyplýva, v akých obdobiach bol žalovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a teda nepracoval.

10. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

11. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej dôvodil, že (i) sa žalovaný nezaoberal dokladmi, ktoré mu žalobca zaslal, ale naopak všetky sa záhadne stratili, keď žalovaný všetky skutočnosti sfalšoval; (ii) namietal, že mu nebolo započítané obdobie, ktoré strávil v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Heřmanice Česká republika, kde podľa vlastného vyjadrenia pracoval od roku 1970 do roku 1972, teda dva a pol roka; (iii) ďalej namietal, že žalovaný nezapočítal obdobie šiestich mesiacov, kedy žalobca pracoval v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Ilava; (iv) rovnako namietal, že mu neboli započítané obdobia, ktoré strávil v detských domovoch od roku 1960 do roku 1969, čo predstavuje 9 rokov; (v) z uvedeného vyvodil, že mu mali byť zhodnotené všetky obdobia, vrátane vyššie uvedených, na základe ktorých dosiahol splnenie zákonnej podmienky pre nárok na starobný dôchodok v rozsahu 26 rokov. 12. Žalobca poukázal na skorší rozsudok Krajského súdu v Prešove tvrdiac, že v spojení s napadnutým rozsudkom tieto vyvolávajú viaceré pochybnosti týkajúce sa diskriminácie a rasových praktík. Uviedol, že X. H. XXXX má 68 rokov a nárok na starobný dôchodok nemá iba preto, že je Róm. Uviedol, že na správnom súde pracujú prívrženci Mariana Kotlebu a že konajúci sudca je neskúsený a nemá v odbore vzdelanie a prax, pričom rozhodoval v neprítomnosti žalobcu. 13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 17. mája 2024, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) dôvody, ktoré uvádza žalobca v kasačnej sťažnosti, nepovažuje za opodstatnené; (ii) k námietke žalobcu, že mu nebola správne započítaná doba, ktorú ako dieťa strávil v detskom ústave v Českej republike pre opustené deti uviedol, že táto započítaná byť nemohla, keďže uvedená doba nie je obdobím dôchodkového poistenia; (iii) k námietke žalobcu týkajúcej sa jeho diskriminácie v súvislosti s národnosťou žalovaný konštatoval, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by preukazoval odlišné zaobchádzanie než s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými skutkovými okolnosťami; (iv) ďalej uviedol, že podľa jeho názoru správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. V závere vyjadrenia žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručované podaním z 20. mája 2024 na vedomie, pričom žalobca si zásielku v odbernej lehote neprevzal. 14. Následne žalobca podaním z 9. mája 2024, adresovaným predsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, doplnil kasačnú sťažnosť, v ktorom doplnení akcentoval skutočnosť, že mu nebola započítaná celá doba, ktorú strávil v detských domovoch, teda 16 rokov, ale len jeden rok. Poukázal na svoj vysoký vek (68 rokov), ako aj na svoj zlý zdravotný stav (rakovina, cukrovka, žilová trombóza horných končatín). Doplnenie kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému 9. júla 2024 na vedomie. Žalovaný sa k nemu nevyjadril.

III. B Aplikovateľné právne predpisy

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 24.

26. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 27.

Podľa § 4 ods. 1 písm. j) zákona 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.

Podľa § 66 ods. 1, 3 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/ 1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení č. 121/1975 Zb. dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác v rozsahu obvyklom pri pracovníkoch v pracovnom pomere, vzniká dňom zaradenia na tieto práce, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhodujem, či odsúdený pracuje v nápravnovýchovnom ústave alebo mimo tohto ústavu.

Podľa § 58 ods. 1, 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/ 1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. dôchodkovo zabezpečený je odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác; účasť na zabezpečení vzniká dňom zaradenia na tieto práce, a zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie. Dôchodkovo zabezpečený je aj odsúdený, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom. Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu, a ak ide o odsúdeného, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie, fiktívny zárobok. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za výkon trestu, započítava sa náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

33. Najvyšší správny súd dáva úvodom do pozornosti, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými. Ich úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa prvej a tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorým žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

34. Najvyšší správny súd preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného, ako aj konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či správny súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 35. Žalobca v kasačnej sťažnosti, resp. v správnej žalobe dominantne namietal, že mu neboli zhodnotené všetky obdobia výkonu trestu odňatia slobody, počas ktorých bol pracovne zaradený, a na základe ktorých by dosiahol splnenie zákonnej podmienky pre nárok na starobný dôchodok. Rovnako tak žalobca namietal nezapočítanie obdobia, počas ktorého sa žalobca nachádzal v detských domovoch. V neposlednom rade žalobca namietal, že mu boli započítané kratšie obdobia, počas ktorých v rokoch 1982 až 1984; 1985 až 1989; 1990 až 1993; 2000 až 2003 v skutočnosti pracoval. Žalobca taktiež namietal porušenie zákazu diskriminácie, keď v preskúmavanom rozhodnutí vzhliadol rozličné zaobchádzanie z dôvodu, že je rómskej

poistenia. Správny súd podrobne v bodoch 44, 45 a 46 napadnutého rozsudku zdôvodnil svoj záver, že „ . . . bolo žalobcovi zhodnocované obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok, t. j. roky 1972, 1973, 1974, 1975, 1977, 1978 až 1984, 1986 až 1990, 1993, 1995 a 2006 .

uvedenom závere nevzhliadol žiadnu vadu, nezrozumiteľnosť, zmätočnosť alebo nesprávnosť, uvedená skutočnosť (dosiahnutie 12 rokov a 12 dní obdobia dôchodkového poistenia) vyplýva z administratívneho spisu. Žalobcom tvrdená skutočnosť, že „ .

zhodnotiť. Pobyt dieťaťa v Detskom domove pre siroty nie je prípravou na budúce povolenie, ani predpísaným výcvikom či iným obdobím, ktoré by bolo možné započítať do obdobia dôchodkového zabezpečenia.“. Najvyšší správny súd takýto záver správneho súdu považuje za správny a súladný s ustanovením § 60 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.

39. Nakoniec žalobca namietal, že správny súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti a zdôraznil, že „ . . . mi zabránil sa obhajovať a dať mi tak istotu sa dočkať spravodlivosti, na ktorú čakám 6 rokov . . .“. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zo súdneho spisu vyplývajú nasledovné skutočnosti relevantné pre posúdenie uvedenej námietky žalobcu: (i) na dožiadanie Krajského súdu v Prešove bol dňa 29. septembra 2022 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku vykonaný výsluch žalobcu vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Ružomberok, o čom bola spísaná zápisnica (č. l. 40); (ii) správny súd vo veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na 4. december 2023, na ktoré predvolal žalobcu, pričom mu predvolanie doručoval na adresu, ktorú žalobca uvádzal ako adresu na doručovanie. Správny súd, po tom, ako skonštatoval, že žalobca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 24. októbra 2023, avšak svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil, následne pojednával v neprítomnosti žalobcu a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

40. Najvyšší správny súd v zmysle vyššie uvedených záverov (po tom, ako komplexne skúmal preskúmavané rozhodnutie a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z pohľadu, či správny súd správne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia vrátane posúdenia všetkých období, na základe ktorých by žalobca dosiahol splnenie zákonnej podmienky pre nárok na starobný dôchodok) neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku správneho súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.