6Ssk/81/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Š. W., narodený X. F. XXXX, bytom K. XX, Z., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-3/2020-PK zo dňa 25. marca 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-5S/148/2020-117 zo dňa 27. februára 2025, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, podľa § 243 ods. 1 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil služobné hodnotenie žalobcu č. ORPZ-BAII-OKP3-15005/2020 zo dňa 14. februára 2020 (ďalej len „služobné hodnotenie“).

vyšetrovateľa. Uviedol, že hoci žalobcovi boli vytvorené vhodné podmienky, o takúto prípravu neprejavil záujem, respektíve tento záujem bol zanedbateľný, čím premárnil možnosť čerpať praktické skúsenosti od svojich výrazne skúsenejších kolegov; (ii) dôvodil, že žalobca potrebné vedomosti nadobúdal postupne a len v obmedzenom rozsahu a výrazne pomalšie.

Mnohé z nich však žalobca neukončil, ktoré nedostatky hodnotiaci následne bližšie opísal; (iv) žalobca bol zo strany vedúceho oddelenia opakovane upozornený, aby zintenzívnil svoju činnosť na pridelených vyšetrovacích spisoch, avšak bezúspešne, bez patričnej spätnej väzby.

najjednoduchších trestných veciach; (x) zdôraznil, že žalobca počas jeho pôsobenia vzniesol obvinenie len v jednom prípade a aj to na základe písomného pokynu prokurátora. 4. Žalobca napadol služobné hodnotenie odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie. Žalovaný v podstatnom dôvodil, že (i) služobné hodnotenie je potrebné potvrdiť ako vecne správne, vydané v súlade so zákonom a odvolanie odvolateľa je potrebné zamietnuť ako nedôvodné podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.; (ii) po tom, ako citoval aplikované ustanovenia zákona č. 73/ 1998 Z. z. uviedol, že služobné hodnotenie má iba deklaratórny charakter, čo znamená, že samo osebe nezakladá a nemení práva a povinnosti hodnoteného. Uviedol, že služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka Policajného zboru na výkon služby. Z tohto dôvodu tento inštitút vychádza z požiadavky, aby úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli obsadzované príslušníkmi Policajného zboru, ktorí majú k tomu najlepšie predpoklady; (iii) ďalej uviedol, že Krajská rada Odborového

Uviedol, že nemožno súhlasiť so žalobcom, že by služobné hodnotenie bolo spracované pod vplyvom médií. Námietku uvedenú pod bodom E (týkajúcu sa mediálnych prezentácii žalobcu) žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú dôvodiac, že „Ide bez pochybností o retrospektívne nazeranie na veci predchádzajúce, ktoré však opätovne pripomína vo vzťahu k súčasnej realite v novom služobnom pomere, čo vedie až k odklonu od merita veci.“. Zdôraznil, že námietky žalobcu nesmerujú k vyhodnoteniu jeho činnosti a k zisteným nedostatkom, ale skôr k hodnoteniu minulosti; (v) v obdobnom duchu sa vyjadril aj k námietkam pod bodom F,G, H; (vi) žalovaný zdôraznil, že zo služobného hodnotenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že k záveru o nespoľahlivosti žalobcu dospel hodnotiteľ na základe komplexného posúdenia služobnej činnosti žalobcu, ako aj na základe jeho preukázaného konania; (vii) ako nedôvodné žalovaný vyhodnotil aj ostatné námietky žalobcu, pričom konštatoval, že služobné hodnotenie žalobcu bolo vykonané jednoznačným spôsobom v súvislosti so zabezpečením plnenia úloh Policajného zboru, bolo nepochybne preukázané, že služobné hodnotenie bolo vypracované

6. O správnej žalobe žalobcu rozhodol správny súd tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Po tom, ako zhrnul priebeh správneho a súdneho konania a aplikovateľné právne predpisy správny súd napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) mal za preukázané, že služobné hodnotenie prebehlo v súlade s § 27 zákona č. 73/1998 Z. z., bolo vykonané oprávnenou osobou a prepísaným spôsobom, a preto nie je daný dôvod na jeho zrušenie; (ii) súc viazaný žalobnými bodmi konštatoval, že žalobné námietky nesmerujú k vyhodnoteniu činnosti žalobcu a zisteným nedostatkom žalobcu v pozícii vyšetrovateľa; (iii) uviedol, že zo služobného hodnotenia je zrejmé, že dôvodom na vyslovenie záveru o nespôsobilosti žalobcu na zaradenie do stálej štátnej služby podľa § 27 ods. 4 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. boli v prvom rade výsledky a spôsob jeho služobnej činnosti vyplývajúce z kontrolných zistení a nie jeho činnosť vykonávaná pred výkonom funkcie vyšetrovateľa v roku 2017; (iv) ďalej uviedol, že „ .

Záver o nespoľahlivosti žalobcu podľa § 14 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. je rovnako riadne odôvodnený a nie je založený ako tvrdí žalobca na mediálnych dezinformáciách a intenzívneho mediálneho lynču. Nespoľahlivosť žalobcu je založená na samotnej výpovedi žalobcu ČVS: PPZ-1315/NKA-PZ-VY-2018, na základe ktorej nie je daná záruka riadneho výkonu štátnej služby zo strany žalobcu.“; (v) námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o nedoručení preskúmavaného rozhodnutia vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, konštatujúc,

7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP tak, že vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil.

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby zrušil preskúmavané rozhodnutie. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil tým, že správny súd (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] a (ii) že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP]. 9. Žalobca v kasačnej sťažnosti v podstatnom uviedol, že (i) v Slovenskej republike je relevantným štátnym orgánom na určenie spoľahlivosti osoby a príslušného stupňa bezpečnostnej previerky Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „NBÚ“). Zdôraznil, že ku dňu podania kasačnej sťažnosti stále disponuje platnou bezpečnostnou previerkou NBÚ; (ii) v súvislosti s touto skutočnosťou uviedol, že bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že bol označený za

Bol mu taktiež priznaný osobný príplatok „Za kvalitné plnenie úloh a za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností“; (vii) poukazujúc na následné vyšetrovanie NAKA v roku 2019 uviedol, že bezprostredne nadriadený žalobcu, ktorý bol spracovateľom služobného hodnotenia, z dôvodu zaujatosti voči jeho osobe spracoval toto služobné hodnotenie neobjektívne; (viii) v súvislosti s bodmi 25 a 26 napadnutého rozsudku uviedol, že s právnym posúdením a odôvodnením správneho súdu nesúhlasí. Zdôraznil, že služobné hodnotenie sa robí za celé obdobie od nástupu do prípravnej štátnej služby. Uviedol, že až následne po intenzívnom mediálnom lynčovaní a opakovaných mediálnych dezinformáciách o jeho osobe sa začal bezprostredne nadriadený voči nemu správať zaujato a neustále mal nejaké výhrady a pripomienky voči jeho osobe. Uviedol, že „Vrchné vedenie PZ SR zrejme tlaku podľahlo, aj keď spočiatku vyhlasovali, že na prepustenie žalobcu niet žiaden dôvod. Špinavosti médií dnes vyplávali na povrch a denne sa vyplavujú nové. Čas ukázal, že problémom žalobcu nebola médiami umelo vytvorená a dezinterpretovaná činnosť, ale fakt, že sa činnosťou skupiny okolo

Slovenskej republiky. Uviedol, že napadnutý rozsudok zo dňa 27. februára 2025 mu bol doručený dňa 26. marca 2025. Poukazujúc na ustanovenie § 142 ods. 3 SSP uviedol, že svojím postupom sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, čím má byť daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP.

žalobe. Z tohto dôvodu sa žalovaný pridržiava svojho stanoviska k správnej žalobe; (ii) k námietke žalobcu o zaujatosti bezprostredne nadriadeného uviedol, že služobné hodnotenie bolo schválené riaditeľom OR PZ, ktorý sa s návrhom služobného hodnotenia plne stotožnil; (iii) poukázal tiež na skutočnosť, že dňa 7. mája 2020 bolo OR PZ doručené oznámenie NBÚ o vydaní rozhodnutia osobe W.. Š. W., kde podľa § 26 ods. 2 v spojení s § 29 zákona č. 215/ 2002 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2002 Z. z.“) bola žalobcovi zrušená platnosť osvedčenia na stupeň utajenia „Dôverné“; (iv) v súvislosti s námietkou žalobcu o tom, že mu preskúmavané rozhodnutie nebolo doručené uviedol „ .

Z., K. XX. Sťažovateľ doručované rozhodnutie odmietol prevziať. K predmetnému odmietnutiu doručovaného rozhodnutia bol spracovaný úradný za záznam zo dňa 26.03.2020.“; (v) k tvrdeniu žalobcu ohľadom priznaného osobného príplatku uviedol, že k tomuto došlo na základe čl. 4 ods. 5 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na roky 2019-2020 a nie za kvalitné plnenie úloh žalobcom na základe hodnotenia nadriadeným; (vi) zdôraznil, že žalobca sa k vytýkaným nedostatkom v služobnom hodnotení vôbec nevyjadril; (vii) v závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti nepoukázal na žiadne rozhodnutie kasačného súdu, od ktorého sa mal správny súd odkloniť.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 27. augusta 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III. B Aplikované právne predpisy

Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 18. Podľa § 27 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. 19. Podľa § 27 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby.

22. Podľa § 27 ods. 2 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3. 23. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.

26. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 27. Podľa § 266 ods. 3 druhá veta zákona č. 73/1998 Z. z., doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

31. Námietky žalobcu, ktorý tieto podradil pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (tvrdiac, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu) možno rozdeliť do nasledovných oblastí: (i) námietky smerujúce proti kapacite žalovaného posudzovať spoľahlivosť žalobcu; (ii) námietky týkajúce sa doručovania písomnosti žalobcovi; (iii) námietky vzťahujúce sa k obsahu služobného hodnotenia a (iv) námietky týkajúce sa odklonu správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

33. Kasačný súd sa s vyššie uvedeným právnym názorom žalobcu nestotožnil a toto považuje za mylné, vychádzajúce z nepochopenia príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. Pojem „spoľahlivý“ používa zákonodarca v zákone 73/1998 Z. z. separátne od ustanovení zákona č. 215/2002 Z. z., pričom tento pojem obsahovo vymedzuje v § 14 ods. 3 zákona č. 73/ 1998 Z. z. (návetie „Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý.

34. Vychádzajúc zo záverov uvedených v predchádzajúcom bode najvyšší správny súd vyhodnotil predmetnú námietku žalobcu ako neopodstatnenú. 35. Druhá oblasť (skupina) námietok [viď bod 31 sub. (ii) vyššie] žalobcu sa vzťahovala na ním tvrdený deficit, resp. porušenie ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. správnym orgánom v procese doručovania rozhodnutia správneho orgánu.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že žalovaný pri doručovaní rozhodnutia postupoval podľa ustanovenia § 266 ods. 3 druhá veta zákona č. 73/1998 Z. z. a zároveň, že odmietnutie prevzatia písomnosti zo strany žalobcu vyvolalo fikciu jej doručenia podľa § 266 ods. 4 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z. Prirodzene, odmietnutím prevzatia listiny sa osoba zbavuje možnosti v danom čase oboznámiť sa s jej obsahom, čo je však dôsledkom jej slobodného rozhodnutia a táto skutočnosť nemá vplyv na fikciu doručenia ako

Najvyšší správny súd preto vyhodnotil aj túto námietku žalobcu ako neopodstatnenú. 38. Tretia oblasť (skupina) námietok [viď bod 31 sub. (iii) vyššie] žalobcu sa týkala obsahu služobného hodnotenia a v podstatnom konštatovala zaujatosť hodnotiaceho subjektu, jeho ovplyvnenie mediálnym lynčom, ako aj neobjektívnosť služobného hodnotenia.

40. Najvyšší správny súd, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, súdneho spisu, a to v prvom rade s obsahom služobného hodnotenia a preskúmavaného rozhodnutia konštatuje, že neidentifikoval žiaden zo žalobcom tvrdených prvkov zaujatosti alebo šikany. Naopak, služobné hodnotenie je vypracované dôsledne a podrobne, popisuje výkon činnosti (a súvisiace deficity) žalobcu, a to vo vzťahu k jednotlivým prideleným trestným veciam.

41. V neposlednom rade sa najvyšší správny súd zaoberal aj štvrtou oblasťou (skupinou)

C. H. Beck, 2018, 1618 s.). V uvedenom je vyjadrená ochrana princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov demokratického právneho štátu implicitne obsiahnutého v č. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Jadrom tohto princípu je odôvodnené očakávanie subjektov práva, že „ .

. . na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.“ (pozri napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Takýto prístup vedie k zabezpečeniu istoty účastníka konania, že v jeho prípade bude rozhodnuté obdobne ako v podobnom prípade v minulosti. Účastník konania tak môže predvídať rozhodnutie vo svojej veci aj s ohľadom na predchádzajúce rozhodnutia v podobných prípadoch. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pre posudzovanie prípustnosti kasačnej sťažnosti z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP je nutné skúmať „podobnosť vecí“, konkrétne podobnosť prejednávanej veci a veci skôr rozhodnutej (ustálene judikovanej kasačným súdom). Aby mohla byť podobnosť skúmaná, musí byť táto v prvom rade artikulovaná, vymedzená, resp. opísaná. Vymedzenie „podobnosti vecí“ je, vychádzajúc z ustanovenia § 445 ods. 1 písm. c) SSP, povinnosťou sťažovateľa. Jeho prípadné zlyhanie v tejto oblasti (teda absencia alebo nedostatočné vymedzenie „podobnosti vecí“) spôsobuje deficit kasačnej

43. V súvislosti s vymedzením „podobnosti vecí“ možno poukázať na výrok H. L. A. Harta, že „ . . . aj keď býva formulácia „Posudzuj podobné prípady podobne a odlišné prípady odlišne“ ústredným prvkom predstavy spravodlivosti, je sama osebe táto formulácia nedostatočná a dokiaľ ju nedoplníme, nemôže poskytovať žiaden určitý návod konania. Je tomu tak preto, že jednotlivci v akejkoľvek skupine sú si v niektorých ohľadoch navzájom podobní a v iných zase odlišní a pokiaľ nestanovíme, aké podobnosti a aké rozdiely sú relevantné, zostane veta „Posudzuj podobné prípady podobne“ iba prázdnou formou“. (Hart, H.L.A_ Pojem práva. Praha : PROSTOR, 2010, 161 s.). Z naznačenej podstaty veci teda vyplýva potreba zaoberať sa kritériami podobnosti. Za normatívne stanovený obsahový návod v procese identifikácie „podobnosti vecí“ je nutné vnímať ustanovenie § 440 ods. 2 prvá veta SSP, v zmysle ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podobnosť vecí, pre potreby aplikácie ustanovenia

. . riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/27/2019 zo 14. marca 2019). 44. Vzhľadom na značne simplexný spôsob vyjadrenia kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalobcom [keď žalobca vlastne len poukázal na ustanovenie § 142 ods. 3 SSP a uviedol dátum vyhlásenia a doručenia napadnutého rozsudku; viď bod 9 sub. (ix) vyššie] najvyšší správny súd pre potreby posúdenia prejednávanej veci len stroho konštatuje (bez nutnosti dôslednejšieho rozvitia úvah vyššie), že vymedziť „podobnosť vecí“ bez aspoň bazálnej artikulácie skutkovej otázky (quaestio facti), ale najmä právnej otázky (quaestio iuris), ktoré otázky boli riešené jednak vo veci prejednávanej a jednak vo veci „referenčnej“

45. Najvyšší správny súd teda po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 27. augusta 2025