6Ssk/8/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200652.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-4Sa/25/2022
- IČS
- 8022200652
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: D.. Ľ. Q., narodený XX. P. XXXX, bytom v X., Č. Č.. XXXX/ XX, právne zast.: JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Klincová č. 35, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 21. júla 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 25. októbra 2023, č.k. PO-4Sa/25/2022-36, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 25. októbra 2023, č.k. PO-4Sa/25/2022-36, mení tak, že rozhodnutie žalovanej z 21. júla 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 25. októbra 2023, č.k. PO-4Sa/25/2022-36 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 21. júla 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 01. decembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 64 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) žalobcovi zamietol žiadosť o starobný dôchodok. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., § 21 ods. 1, § 14 ods. 4, § 174 ods. 1, § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd uviedol, že jednou z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok vo forme zníženia dôchodkového veku podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo v I. alebo II. kategórií funkcií trvali k 31. decembru 1999. Mal preukázané, že v prípade žalobcu táto podmienka nebola splnená, keď služobný pomer žalobcu bol ukončený k 31. decembru 1997 a nebol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení. Námietku žalobcu, že pri výpočte jeho starobného dôchodku nebola zohľadnená zvýhodnená doba služby ako letca považoval správny súd aj s ohľadom na nesplnenie podmienky trvania služobného pomeru k 31. decembru 1999, za bezvýznamnú, nemajúcu vplyv na vznik nároku na starobný dôchodok. 4. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
II.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 7. Konkrétne namietal, že správny súd sa vôbec nezaoberal uplatnením § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30. septembra 1988 (ďalej len „zákon č. 121/1975 Zb.“), t.j. zvýhodneným zápočtom doby služby letca. V sociálnom poistení sa uplatňuje zásada zachovania získaných nárokov, čo znamená, že doby zamestnania, náhradné doby a hrubé zárobky sa hodnotia podľa právnych predpisov účinných v čase, keď sa získali a nie je rozhodujúce, podľa akých právnych predpisov nárok na dôchodok vznikol. Podľa potvrdenia Vojenského útvaru sociálneho zabezpečenia z 30. júna 2020 bola žalobcovi ku dňu prepustenia zo služobného pomeru započítaná ako doba zamestnania 31 rokov 130 dní s tým, že táto doba zabezpečuje nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Odkázal na závery plynúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1So/11/2016, sp. zn. 9So/255/2016, sp. zn. 7Sžso/24/2011, sp. zn. 9So/30/2018, sp. zn. 10So/15/2014), prípadne Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 7Ssk/62/2021, sp. zn. 7Ssk/29/2021), podporujúce jeho závery ohľadom splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. 8. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej.
III.
9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 12. decembra 2023. 10. Kasačnú sťažnosť nepovažovala za dôvodnú, správny súd vec náležite právne posúdil. K zvýhodnenému zápočtu doby služby výkonného letca uviedla, že jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné hodnotenie doby zamestnania výkonného letca podľa § 41 ods. 2 zákona č. 100/ 1988 Zb. je možný len na nárok na dôchodok za výsluhu rokov, avšak takéto hodnotenie doby zamestnania výkonného letca pri posúdení nároku na starobný dôchodok žiadny právny predpis neumožňuje. Zotrvala na vecnej správnosti rozhodnutia. 11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
12. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 18. decembra 2023 na vedomie.
V.
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 21. júla 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 01. decembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 64 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi zamietol žiadosť o starobný dôchodok.
20. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb., Ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.
21. Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.
22. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 1999 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
23. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
24. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., profesionálnemu vojakovi sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.
25. Podľa § 33 ods. 5 zákona č. 76/1959 Zb., pri súbehu výsluhového príspevku so starobným, invalidným, čiastočným invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov, patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok.
26. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 27. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj primárne pripojeného dávkového spisu mal
preukázané, že - žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok od 01. januára 1998, - žalobca na predpísanom tlačive doručenom žalovanej dňa 12. júla 2021 požiadal o starobný dôchodok (dôchodok žiadal priznať od XX. P. XXXX, kedy žalobca dovŕšil vek 55 rokov), - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 01. decembra 2021 zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienky získania potrebnej doby zamestnania zaradeného do I. kategórie funkcií (žalobca v I. kategórií funkcií vykonával dobu služby 16 rokov 155 dní, z ktorého dôvodu mal dôchodkový vek dovŕšiť až XX. Z. XXXX), - na odvolanie žalobcu generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 21. júla 2022, v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 01. decembra 2021.
28. Správne orgány dospeli k záveru, že žalobca podmienku skoršieho odchodu do dôchodku (vo veku 55 rokov) nesplnil, keď žalobcovi zohľadnili dobu služby vykonávanú v I. kategórii funkcií iba v rozsahu 16 rokov 155 dní dodajúc, že žalobcovi bola na určenie sumy výsluhového príspevku (ktorý sa v znení neskorších právnych predpisov považuje za výsluhový dôchodok) zhodnotená doba služobného pomeru 31 rokov aj so zvýhodnenou dobou letca, avšak reálne bola táto doba služobného pomeru získaná v rozsahu 16 rokov.
Právne predpisy (zákon č. 100/1988 Zb., zákon č. 461/2003 Z.z.) neumožňujú obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je aj zamestnanie vykonávané v služobnom pomere hodnotiť vo väčšom rozsahu, ako bolo reálne získané. Na druhej strane mal žalobca za to, že uvedenú podmienku splnil, keďže mu mala byť zohľadnená zvýhodnená doba služby ako letca v období od 22. marca 1983 do 16. januára 1991 a od 19. januára 1991 do 31. decembra 1997.
Správny súd sa k uvedenej spornej otázke nevyjadril; považoval ju za bezvýznamnú, keďže žalobca nesplnil druhú kumulatívnu podmienku plynúcu z § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., a teda, že služobný pomer žalobcu netrval k 31. decembru 1999, ale iba k 31. decembru 1997.
V predmetnej veci bolo teda podstatným vyriešenie otázky, či žalobca spĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov. 29. Na úvod najvyšší správny súd poukazuje na to, že žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok od 01. januára 1998 podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“), ktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) považuje za výsluhový dôchodok. Ako doba služobného pomeru bola zohľadnená doba - od 01. augusta 1981 do 31. decembra 1981 - náhradná služba vo vojenskej škole (I. kategória funkcií) - od 01. januára 1982 do 16. januára 1991 - vojak z povolania (I. kategória funkcií) - od 19. januára 1991 do 31. decembra 1997 - vojak z povolania (I. kategória funkcií) a z toho
- od 22. marca 1983 do 16. januára 1991 a od 19. januára 1991 do 31. decembra 1997 - zvýhodnená doba - letec (I. kategória funkcií). 30. Rovnako mal najvyšší správny súd za nesporne preukázané, že žalobcovi na účely priznania výsluhového príspevku bola dvojnásobne započítaná doba služby letca, a teda celkovo bolo žalobcovi započítaných 31 rokov. Rozkazom ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988 z 23. septembra 1988 bola vydaná smernica k vykonaniu zákona č. 100/1988 Zb. v odbore patriacom do pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany (príloha č. 1 rozkazu) a smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v odbore patriacom do pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany (príloha č. 2 rozkazu). Podľa písm. A, bod 1 smernice pre zvýhodnený zápočet služobnej doby sa pre nárok a výšku dôchodku započítava vojakom z povolania dvojnásobne (§ 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.) doba služby strávená v mieri vo výkonnej leteckej službe. Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., Ministri obrany, vnútra a spravodlivosti Slovenskej republiky môžu vo svojej pôsobnosti
stanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Pritom môžu stanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania (obdobne porovnaj znenie § 120 ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb.). S ohľadom na uvedené, je potrebné do doby zamestnania vykonávaného v I. kategórii funkcií započítať aj túto dobu.
V prípade žalobcu po pripočítaní tejto navýšenej doby do doby služby I. kategórie funkcií nie je táto doba
16 rokov a 155 dní, ale viac ako 31 rokov. Uvedené má vplyv na splnenie jednej z podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., pretože žalobca získal viac ako 20 rokov doby služby I. kategórie funkcií, ktorá sa v zmysle vyššie citovaného § 14 ods. 4 menovaného zákona považuje za zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, alebo inak povedané, služba zaradená do I. kategórie funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Uvedené nie je ani v rozpore s § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa profesionálnemu vojakovi do doby zamestnania potrebnej na nárok na starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom priznaným podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.; je naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok sa podľa zákona č. 114/1998 Z.z. a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu. Keďže z titulu služby vojaka z povolania (profesionálneho vojaka) žalobcovi nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevznikol a jeho výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/
2002 Z.z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok. Výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. podľa názoru najvyššieho správneho súdu žalobcovi zachoval nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov (podporne pozri rozsudok najvyššieho správneho súdu z 27. februára 2023, sp. zn. 7Ssk/62/2021).
31. K záveru správneho súdu, že žalobca nesplnil druhú kumulatívnu podmienku plynúcu z § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., že služobný pomer netrval do 31. decembra 1999 najvyšší správny súd uvádza, že táto otázka nebola predmetom konania, čo napokon potvrdil aj samotný žalobca, keď uviedol, že sa nedožadoval aplikácie § 174 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý navyše skorší odchod do starobného dôchodku počíta od dovŕšenia veku 56 rokov a nie 55 rokov, ako to požadoval žalobca. Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zák. č. 100/1988 Zb., je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999, pôvodne po 31. decembri 1992 a je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 (a tiež § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. do 01. júla 2002) len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie
a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999 (prvýkrát k 31. decembru 1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2017, sp. zn. 9So/285/2015).
32. V predmetnej veci teda žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že doba služby v I. kategórii funkcií netrvala k 31. decembru 1999, pričom podmienky nároku podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. musia byť splnené súčasne. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu mu však vznikol nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
33. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej z 21. júla 2022, Číslo:
XXX XXX XXXX X zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 34. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. augusta 2024