6Ssk/8/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: E.. G. E., adresa trvalého pobytu: U. XX, T., dátum narodenia: X. D. XXXX, zastúpeného: JUDr. Jaroslav Kuchár, LL.M., advokát, so sídlom: Budatínska 65, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. decembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. 15Sas/6/2024-207 zo dňa 22. októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznal žalobcovi od 28. októbra 2018 invalidný dôchodok v sume 191,50 Eur mesačne a zároveň podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšil žalobcovi od 1. januára 2019 invalidný dôchodok na sumu 196,50 Eur mesačne. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca bol za invalidného uznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá skutočnosť bola posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, pričom výsledok posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo 7. februára 2019. Zároveň prvostupňový správny orgán skonštatoval, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 25 rokov a 221 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik

Ten posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 12. novembra 2019, pričom ponechal pôvodný posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil nešpecifikovanú psychickú poruchu zapríčinenú poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradenú do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 1 - organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia pri Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod.) písmena a) stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Za iné zdravotné postihnutia zároveň podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k tomu, že návrhu žalobcu na zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia nepristúpil.

Následne (po sumarizácii výsledkov tam označených vyšetrení) žalovaný uzavrel, že „Po dôslednom preštudovaní výsledkov vyšetrení zrealizovaných neurologickou klinikou a ich skonzultovaní za prítomnosti odborného lekára, psychiatra a neurológa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave nevykonal zmenu rozhodujúceho

3. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 29. marca 2023, č. k. 8Sa/15/2020-114 (ďalej len „prvý rozsudok“) tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Prvý rozsudok následne napadol žalovaný kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) rozsudkom sp. zn. 6Ssk/111/2023 zo dňa 20. decembra 2023 (ďalej len „rozsudok sp. zn. 6Ssk/111/2023“), a to tak, že prvý

rozsudok

zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozhodol vo veci v poradí druhým - napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil odkazom na rozsudok sp. zn. 6Ssk/111/2023, ktorého relevantnú časť (body 25 až 33 rozsudku sp. zn. 6Ssk/111/2023) v napadnutom rozsudku citoval. Konštatujúc, že je v predmetnej veci viazaný právnym názorom kasačného súdu následne správny súd uzavrel, že „Žalobkyňa po zrušení predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave neprezentovala v konaní žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bol daný dôvod odkloniť sa od právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (citovaného vyššie).“. 5. O trovách rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý

rozsudok

správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 16. decembra 2024, v ktorom v podstatnom uviedol, že dôvody, ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, nepovažuje za opodstatnené. Uviedol, že podľa jeho názoru správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec náležite právne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia. Ďalej dôvodil, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Odborné posudky, podľa žalovaného, zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobcom. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 9. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 30. decembra 2024 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

14. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 19. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

21. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 24. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. V prejednávanej veci bolo predmetom prieskumu správneho súdu (i) prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. priznal žalobcovi od 28. októbra 2018 invalidný dôchodok v sume 191,50 Eur mesačne a zároveň podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšil žalobcovi od 1. januára 2019 invalidný dôchodok na sumu 196,50 Eur mesačne a (ii) preskúmavané rozhodnutie, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.

O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím, ktoré v podstatnom odôvodnil tým, že (i) zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 20. mája 2019, ktorý po vyhodnotení spisovej dokumentácie zotrval na pôvodnom posudku, odvolaniu nevyhovel a kompletnú spisovú dokumentáciu predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave, ktorý následne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 12. novembra 2019, pričom ponechal pôvodný posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava.

F06.9 na diagnózu F.68; (iv) namietal taktiež nesprávnosť požiadavky žalovaného na zisťovanie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu adresovanej UNB - Staré Mesto, keď táto požiadavka mala smerovať na posúdenie neurologického ochorenia s ťažkou poruchou chôdze, ktoré ochorenie však nemá podľa žalobcu oporu ani v administratívnom spise a ani v jeho tvrdeniach; (v) ďalej dôvodil, že žalovaný „umelo vykonštruoval ako rozhodujúcu diagnózu neurologické ochorenie s ťažkou poruchou chôdze“, ktorú diagnózu však žalobca v priebehu konania o priznaní invalidity neuvádzal a táto ani nemá oporu v administratívnom spise. Uviedol, že „ .

Najvyšší správny súd podstatu odôvodnenia rozsudku sp. zn. 6Ssk/111/2023 uviedol v bode 26, keď konštatoval, že „ . . . po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojeného posudkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch považovali za rozhodné zdravotné postihnutie žalobcu to, ktoré určil posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku z 12. novembra 2019 (Kapitola V - Duševné choroby a poruchy správania, Položka 1.a) - Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm) stredne ťažké formy s 35% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“. Uvedené následne rozvinul v bodoch 27 až 33 rozsudku sp. zn. 6Ssk/111/2023. Tento právny názor kasačného súdu bol pre správny súd záväzný, správny súd sa nim následne riadil a reflektoval ho do napadnutého rozsudku, pričom najvyšší

predchádzajúcom bode (bod 28 vyššie) kasačný súd konštatuje, že pokiaľ sa správny súd po vrátení veci kasačným súdom vecou opätovne zaoberal a dospel k záveru, ktorého podstata je zhutnená v citovanej časti rozsudku sp. zn. 6Ssk/111/2023, nemožno takýto postup považovať za deficit odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nad rámec uvedeného kasačný súd uvádza, že pokiaľ žalobca dôvodil, že východiská kasačného súdu uvedené v bode 27 rozsudku sp. zn. 6Ssk/111/2023 (vyjadrené slovami, že „Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)

30. januára 2025, sp. zn. 6Ssk/7/2021 z 30. marca 2022, sp. zn. 6Ssk/73/2021 z 21 septembra 2022, sp. zn. 6Ssk/93/2022 z 31 mája 2023, atď. a pod. 30. Čo sa týka námietky žalobcu, že administratívny spis nebol žalovaným riadne žurnalizovaný, a teda nebol vedený riadne, čo malo sťažiť preskúmanie napadnutých rozhodnutí a podkladu, z ktorých správne orgány vychádzali a takisto sťažiť možnosť žalobcu vyjadriť sa, najvyšší správny súd konštatuje, že táto bola zo strany správneho súdu vyhodnotená správne ako nedôvodná. Uvedený deficit formálneho charakteru nebol podľa názoru kasačného súdu spôsobilý znemožniť žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nakoniec najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení o porušení jeho práv zo strany správneho súdu tým, že súd nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie verejného vyhlásenia rozsudku. Správny súd sa s uvedenou námietkou dôsledne vysporiadal v bode 47 napadnutého rozsudku, pričom kasačný súd tam uvedené skutočnosti považoval za dostatočné.

III. D Záver

31. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa (žalobcu) je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. 33. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.