6Ssk/82/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: S. W., narodená XX. U. XXXX, bytom vo B. S., V.. R.. Z. XX/XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom v Košiciach, Zádielska 2, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. novembra 2020, číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/12500, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21. apríla 2022, č. k. 4Sa/1/2021-108, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Posudkový lekár po opätovnom prehodnotení zdravotného stavu dcéry žalobkyne, vzhľadom na podané odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalovaného, dospel k určeniu miery funkčnej poruchy dcéry žalobkyne 90 % podľa časti IV. 1. d/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“). Dcéra žalobkyne sa považovala za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, na základe bodového hodnotenia na účely určenia stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach podľa Barthelovho indexu dcéra žalobkyne dosiahla 105 bodov, čo predstavuje odkázanosť stupňa I (v súlade s Prílohou č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.

4. Krajský súd ďalej uviedol, že komplexný posudok žalovaného obsahuje náležitosti stanovené v § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., a v rámci dokazovania bol vykonaný prieskum v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov ako i v oblasti sebaobsluhy. Následne bolo vyhodnotené, že dcéra žalobkyne nemá taký stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ktorý by podmieňoval jej odkázanosť na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., pričom pri posudzovaní odkázanosti dcéry žalobkyne na pomoc inej fyzickej osoby sa postupovalo aj so zreteľom na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť, alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.

. .). Navyše pochybnosti žalobkyne o tom, že zdravotný stav jej dcéry bol v konaní nesprávne posúdený a že zdravotný stav jej dcéry je horší, než ako ho posúdil žalovaný považoval súd za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov vyslovených v správnom konaní. Krajský súd tiež považoval za potrebné dodať, že posudkový lekár vychádzal z lekárskych nálezov, ktoré mal v čase vyhotovenia lekárskeho posudku k dispozícii. Posudkový lekár v lekárskom posudku nemohol zohľadniť lekárske nálezy, resp. EEG záznam, ktoré žalobkyňa nepredložila, a teda neboli súčasťou spisovej dokumentácie, resp. ktoré v tom čase ešte ani neexistovali. 6.

7. V súvislosti so situáciou žalobkyne, krajský súd poukázal na to, že správne orgány ani súdy nemajú snahu účelovo bagatelizovať závažnosť zdravotného stavu jej dcéry a následných obmedzení, s ktorými sa stretáva. Aj napriek tomu neostalo žalovanému a prvostupňovému orgánu žalovaného nič iné, ako žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie dcéry žalobkyne zamietnuť z dôvodu, že nebol dcére žalobkyni navrhnutý v komplexnom posudku pre nesplnenie podmienok uvedených v § 14 ods. 4 a § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.

II. Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku krajského súdu

súdu. 10. Žalobkyňa podrobne popísala skutkový stav veci a namietala, že rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné a zistený skutkový stav žalovaným v rozpore s predloženými lekárskymi správami - nálezy špecialistov. Uviedla, že naďalej považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pričom krajský súd sa nevysporiadal s dôvodmi, na ktoré poukázala. Krajský súd sa taktiež nezaoberal ani skutočnosťou, že účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Zároveň poukázala, že zdravotný stav jej dcéry bol osobne posúdený aj posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplynulo, že jej dcéra je dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, vyžadujúce si osobitnú starostlivosť a dozor do jej 18. roku veku.

žalobkyne odkázaná pri väčšine činnostiach na dohľad. Žalobkyňa namietala, že v prípade komplexnej poruchy nie je možné počas dňa deliť dohľad, tak ako to uvádza žalovaný, a teda na dohľad nad rámec bežnej rodičovskej starostlivosti, dohľad vyplývajúci z bežnej rodičovskej starostlivosti a pomoc. 12. Žalobkyňa obdobne nesúhlasila s odôvodnením žalovaného vo vzťahu k zvýšeniu miery funkčnej poruchy na 90%, a to z dôvodu novelizácie zákona č. 447/2008 Z. z., pretože podľa § 12 uvedeného zákona sa miera funkčnej poruchy má určiť s najvyšším percentuálnym ohodnotením, čo v prípade jej dcéry má byť 100% a diagnóza sa nachádzala v prílohe č. 3 podľa časti IV. 1 d/ zákona č. 447/2008 Z. z., pretože v danom prípade ide o komplexnú

13. Záverom navrhla, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

19. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

22. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b/ určovanie miery funkčnej poruchy.

24. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje

26. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. 27. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.

29. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

31. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b/ posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c/ posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d/ posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a e/ navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach. 32.

zdržiava. 33. Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

35. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.

40. Podľa § 55 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., príslušný orgán doručí účastníkovi konania spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia. Pri peňažnom príspevku na opatrovanie doručí príslušný orgán účastníkovi konania rozhodnutie a fyzickej osobe, na ktorej opatrovanie účastník konania tento príspevok žiada, doručí komplexný posudok alebo lekársky posudok, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia.

42. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z., odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú.

Spornou otázkou v danej veci bolo, či žalovaný rozhodol v danej vecí správne, keď žalobkyni nepriznal nárok na peňažný príspevok na opatrovanie svojej dcéry so zohľadnením výsledkov posúdenia zdravotného stavu dcéry a vznesenými námietkami zo strany žalobkyne.

Spolu k žiadosti pripojila: - potvrdenie o trvalom pobyte dcéry žalobkyne a žalobkyne vydané mestom Veľké Kapušany; - vyhlásenie o majetku na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu zo dňa 06.07.2020;

„komplexný posudok č. 1“) konštatoval, že dcéra žalobkyne: - v oblasti mobility a orientácie - nie je odkázaná na opatrovanie a individuálnu (pohybuje sa samostatne, bez používania kompenzačnej pomôcky, miestom, časom a osobou je orientovaná správne, úkon z polohy sedu do polohy stoja vykoná samostatne, po rovine aj po schodoch pôjde sama, čiastočná pomoc inej osoby potrebuje pri orientácii v prostredí; podľa lekárskeho posudku nemá ťažkú poruchu mobility ani sluchové a zrakové halucinácie, dokáže sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystúpiť z neho, nemá duševnú poruchu s často prejavujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania); - v oblasti komunikácie - kompenzácia nebola navrhnutá - sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia nevznikajú; - v oblasti sebaobsluhy - peňažný príspevok na opatrovanie sa nenavrhuje; - v oblasti zvýšených výdavkov je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia

V rámci opätovného vypracovaného komplexného posudku žalovaným, posudkový lekár žalovaného zmenil, resp. zvýšil mieru funkčnej poruchy u dcéry žalobkyne na 90% s prekvalifikovaním zdravotného postihnutia podľa časti IV. 1 d/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. - poruchy psychického vývoja detí, pervazívne vývinové poruchy (autizmus), komplexná porucha - 90 - 100%, pričom posudkový lekár ohodnotil dcéru žalobkyne pri spodnej hranici tohto rozmedzia, a to vzhľadom na priemerný intelekt. Zároveň dcéra žalobkyne sa lieči aj pre poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti s mierou funkčnej poruchy - 40% a pre neurotické stresové a somatoformné poruchy, miernu poruchu s mierou funkčnej poruchy - 20%. Posudkový lekár žalovaného odôvodnil zmenu miery funkčnej poruchy zo 60% na 90% na základe zohľadnenia aktuálneho znenia zákona č. 447/2008 Z. z. po poslednej novelizácii účinnej od 01.07.2020.

G40.9 epilepsia - bližšie neurčená, F84.0 ťažká symptomatika poruchy autistického spektra, F90. ADHD, F80.8 dyslalia, regres rečového vývinu po očkovaní v 15 mes. veku, F42.8 obsedantne kompulzívne prejavy, F94.2 ľahký centrálny hypotonický syndróm, H40.1 primárny glaukon s otvoreným uhlom, H52.1 Myopia), nález z ambulancie klinickej psychológie zo dňa 29.06.2020 (záver: senzitívny introvert t. č. s nerovnomernými kognitívnymi schopnosťami, testy organicity t. č. pozitívne, ťažká symptomatika poruchy autistického spektra, obsedantno kompulzívne prejavy, dyslália); nález z ambulancie Oftalmológia zo dňa 12.02.2020 (záver: H40.1 primárny glaukóm s otvoreným uhlom, H52.1 Myopia); nález z ambulancie neurológie a pediatrickej neurológie zo dňa 17.06.2020 (záver: G40.9 v dif. Dg. Epileptická etiológia, v dif. Dg epileptický záchvat, G47.8 somnambulizmus susp., P94.2 ľahký centrálny hypotonický syndróm, G96.8 tendencia k chôdzi po špičkách anamn., F84.0 ťažká symptomatika poruchy autistického spektra, F90. 0 ADHD, F80.8

45. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od právnych záverov prijatých súdom vo veci samej.

47. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ale aj na posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom, ktorí na základe predložených odborných lekárskych nálezov, a jednak na základe výsledkov získaných sociálnym šetrením v domácnosti sociálnymi pracovníkmi (na základe telefonického rozhovoru so žalobkyňou vzhľadom na pandemickú situáciu, pozn. súdu), vyhodnotili, že dcéra žalobkyne síce má status osoby ťažko zdravotne postihnutej s mierou funkčnej poruchy 90% podľa Kapitoly IV., položka č. 1 písm. d/ prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. - Poruchy psychického vývoja detí, pervazívne vývinové poruchy (autizmus), komplexná porucha (percentuálne rozmedzie 90 - 100%), avšak čo do posúdenia a ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona

žalobkyne je odkázaná na dohľad počas dňa pri troch činnostiach (vyprázdňovanie hrubého čreva, osobnej hygiene, celkovom kúpeli a obliekaní a vyzliekaní), čomu zodpovedalo bodové ohodnotenie 5 a v celkovom súhrne 105 bodov, čo podľa časti B prílohy č. 3 zákona č. 448/ 2008 Z. z. zodpovedalo dolnej hranici stupňa odkázanosti I. V tomto smere je podstatný posudkový záver zo dňa 9. novembra 2020 ako výsledok sociálneho šetrenia vykonaného dňa

Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalovaný navrhol kompenzovať - peňažným príspevkom na kúpu pomôcky - prenosného osobného počítača, peňažným príspevkom na opravu pomôcky - stolového alebo prenosného osobného počítača a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.

gerontológ. Preto uvedený stav nemohol byť zohľadnený v prípade určovania odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Obdobne to bolo aj v prípade vypadávania predmetov z rúk a zakopávaním dcéry žalobkyne, pretože táto porucha nebola ďalej z lekárskeho hľadiska potvrdená aj v súvislosti s epileptickými prejavmi, nie je bližšie stanovená príčina a tiež nie je žiadnym spôsobom liečená (neurológ len uvažuje o nasadení antiepileptík).

So žalobkyňou však možno súhlasiť v súvislosti s určením miery funkčnej poruchy a samotným odôvodnením tejto zmeny zo strany žalovaného (pôvodne určená prvostupňovým orgánom žalovaného na 60% a následne žalovaným zmenené na 90%).

Touto novelou sa odstránili znevýhodnenia vznikajúce v aplikačnej praxi, s ktorými sa na dennej báze stretávali fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne rodičia týchto osôb, najmä však osoby trpiace ťažkým zdravotným postihnutím - autizmom alebo Aspergerovým syndrómom. Novela zákona č. 447/2008 Z. z. v znení zákona č. 391/2019 Z. z., ktorá bola účinná od 01.07.2020, okrem iného doplnila príkladom Aspergerov syndróm ako komplexnú poruchu, pričom z dôvodovej správy k predmetnej novele možno doplniť, že „Aspergerov syndróm sa taktiež klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha. Ide o poruchu neurčitej nosologickej validity, ktorá je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné výslovne uviesť Aspergerov syndróm k poruchám psychického vývoja detí, keďže ide o komplexnú poruchu.“ (bod 19). Touto novelou sa okrem iného zmenila

Z uvedeného tak najvyšší správny súd konštatuje, že táto nejednotnosť pri posudzovaní miery funkčnej poruchy v prípade osôb s autizmom, resp. s Aspergerovým syndrómom bola skorigovaná predmetnou novelou, čím sa malo odstrániť rozdielne posudzovanie miery funkčnej poruchy u týchto osôb. Okrem iného niet žiadnej pochybnosti, že v prípade Aspergerovho syndrómu, by sa hovorilo o novej diagnóze, ktorá by bola zákonom č. 391/2019 Z. z. začlenená k duševným poruchám a poruchám správania. Zákonodarca v danom prípade len reflektoval na nejednotnú aplikačnú prax v prípade posudzovania miery funkčnej poruchy u týchto osôb a z týchto dôvodov odstránil túto nejednoznačnosť priamym označením diagnózy pri komplexnej poruche v prílohe č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Najvyšší správny súd preto zdôvodnenie zmeny miery funkčnej poruchy dcéry žalobkyne len odôvodnením na zmenu zákona č. 447/2008 Z. z., nepovažoval síce za najvhodnejšie zo strany žalovaného, pretože v prípade dcéry žalobkyne nemožno hovoriť ako o novej diagnóze, ako už bolo vyššie načrtnuté, ale zároveň uvedené odôvodnenie zvýšenia miery funkčnej poruchy samo o sebe

predispozícii. Miera funkčnej poruchy sa odvodzuje od diagnostikovaných chorôb a následným určením zodpovedajúceho druhu zdravotného postihnutia, pričom stupeň odkázanosti osoby ťažko zdravotne postihnutej na pomoc inej fyzickej osoby naopak vychádza zo zoznamu - druh činností, ktoré tá ktorá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže zvládnuť urobiť sama, a s ktorými potrebuje pomoc od inej fyzickej osoby.

pozn. súdu). Túto námietku najvyšší správny súd vyhodnotil ako irelevantnú, pretože nemôže mať vplyv na určovanie odkázanosti jej dcéry na pomoc inej fyzickej osoby v súvislosti s priznaním peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý je v plnej kompetencii žalovaného, resp. príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzujú zdravotný stav fyzických osôb v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári žalovaného však posudzujú zdravotný stav fyzickej osoby v dôsledku miery funkčnej poruchy fyzickej osoby.

52. Najvyšší správny súd zároveň zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu, ako aj ďalších otázok na to nadväzujúcich (§ 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.) a musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu - peňažný príspevok na opatrovanie. Posudkový lekár žalovaného konštatoval, že v popredí ťažkostí dcéry žalobkyne sú porucha aktivity a pozornosti a hyperaktivita (zberateľstvo, rituály, striktné držanie sa pravidiel a vlastných zvyklostí) a dyslália (komolenie reči zvlášť v psychicky vypätejších situáciách), sezónna alergická nádcha liečená lokálne sprayom a zelený zákal (zvýšený vnútroočný tlak) liečený očnými kvapkami s normálnou zrakovou ostrosťou po korekcii (zraková ostrosť obojstranne 1,0) - nejedná sa o funkčné poruchy pre posudkové

53. K námietke žalobkyne, že v roku 2015 jej bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie, pričom je to skutkovo zhodný prípad - „rovnaké dieťa“, a zdravotný stav sa podľa žalobkyne zhoršil, najvyšší správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 06.07.2020, a v tom čase žalobkyňa už poberateľkou uvedeného peňažného príspevku nebola. Odňatie peňažného príspevku na opatrovanie tak bolo predmetom odôvodnenia rozhodnutia, ktorým bol peňažný príspevok na opatrovanie dcéry žalobkyne odňatý s účinnosťou od 01.09.2018.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61).

55. Zároveň najvyšší správny súd dáva do pozornosti žalobkyne, že v prípade ak bude disponovať aktuálnymi (novými) lekárskymi nálezmi z vyšetrení odborných lekárov preukazujúcich zhoršenie zdravotného stavu jej dcéry, prípadne dodiagnostikovanie a liečbu epilepsie a inkontinencie špecialistom, nič jej nebráni požiadať opätovne o peňažný príspevok na opatrovanie.

58. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie:

V Bratislave dňa 31. mája 2023