← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·28. 3. 2024

6Ssk/82/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200330.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trnave
Sp. zn. 1. inštancie
43Sa/15/2021
IČS
7019200330
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: L. G., adresa trvalého pobytu: N. XXX/XX, V., dátum narodenia: XX. T. XXXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35799-3/2019-BA zo dňa 15. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 43Sa/15/2021-76 zo dňa 17. októbra 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo 17. októbra 2022, č. k. 43Sa/15/2021-76 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35799-3/2019-BA z 15. apríla 2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej taktiež „druhostupňový správny orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-391063118-GC04/18 zo dňa 5. decembra 2018 vo veci predpísania penále (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že žalobcovi predpísal za obdobie júl 2017, august 2017 a september 2017 penále v sume 86,05 eur vypočítané z dlžnej sumy poistného

na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne. 3. Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, preskúmavaným rozhodnutím s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Druhostupňový správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistil, že žalobca poistné za obdobie júl až september 2017 neodviedol v lehote splatnosti. Ďalej dôvodil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 700-3911058817-GC04/17 zo dňa 24. októbra 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. júna 2018, predpísal žalobcovi poistné

za obdobie júl 2017 až september 2017 v sume 439,05 eur. Žalobca dňa 25. októbra 2017 písomne uznal svoj dlh na poistnom (podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov; ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorý dlh k danému dňu predstavoval 2.207,10 eur. Následne žalovaný uzavrel, že platenie dlžného poistného formou pravidelných mesačných platieb na základe uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nie je platením dlžného poistného formou splátkového kalendára podľa § 146 zákona č. 461/ 2003 Z. z., a preto ustanovenie § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (podľa ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije) na tento prípad nemožno aplikovať.

4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej namietal, že voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie (tvrdiac, že svoj dlh na poistnom písomne uznal a na základe dohody so Sociálnou poisťovňou riadne splácal), ktorému však žalovaný preskúmavaným rozhodnutím nevyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil s tým, že platenie dlžného poistného v splátkach na základe uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka nie je platením dlžného poistného formou splátkového kalendára podľa § 146 zákona 461/2003 Z. z. Ďalej uviedol, že uznanie dlhu sa týkalo aj poistného za obdobie od júla 2016 až do júna 2017, ako aj poistného za obdobie júl 2017 až september 2017 v sume 439,05 eur, ktoré bolo žalobcovi predpísané rozhodnutím č. 700-3911058817-GC04/ 17 zo dňa 24. októbra 2017. Celkový dlh na poistnom u žalobcu ku dňu 25. októbra 2017 predstavoval sumu 2207,10 eur a tento sa zaviazal splatiť do mája 2019, a to 18 splátkami vo výške 122,62 eur, pričom dlh v celom rozsahu predčasne splatil ku dňu 10. októbra 2019.

V tejto súvislosti namietal, že správne orgány postupovali výlučne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a nie podľa Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zodpovedná pracovníčka Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov sama vyhotovila písomnú dohodu o povolení splátok dlžných súm poistného zo dňa 25. októbra 2017, pričom len ona mala k tomu všetky potrebné podklady, s ktorými žalobca vôbec nedisponoval.

Prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie označil za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež mal za to, že skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ preskúmavaného rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, čím sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. f) SSP.

5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 prvá veta a § 240 zákona č. 461/2003 Z.

z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1. 6. Krajský súd (po stručnom opise priebehu správneho konania, rozhodnutí správnych orgánov, správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej) konštatoval, že v prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca poistné za obdobie júl 2017 až september 2017 neodviedol včas, t. j. v zákonnej lehote podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v spornom období považovaný za povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, preukázateľne nezaplatil poistné za obdobie júl 2017 až september 2017, tak prvostupňový správny orgán bol povinný penále predpísať. Následne krajský súd konštatoval, že „ ... sa stotožnil s právnym posúdením veci zo strany žalovanej, pričom uznanie dlhu zo dňa 25.10.2017 žalobca podpísal, správny súd preto nemá dôvod spochybňovať jeho platnosť. Z ničoho totiž nevyplýva, že by dlžník Sociálnej poisťovne nemohol uznať dlh voči Sociálnej poisťovni ako veriteľovi (napriek tomu, že uznanie dlhu bolo vyhotovené Sociálnou poisťovňou), pričom takýto právny úkon je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide jednostranný právny úkon žalobcu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ako zabezpečovací inštitút pohľadávky veriteľa. Žalobca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť uznaný dlh v pravidelných mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, to znamená, že v prípade neuhradenia splátky v správnej sume a včas, by sa stal celý zostávajúci dlh zročným a veriteľ by pristúpil k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora. Splnením si záväzku v zmysle uznania dlhu zo strany dlžníka, aj podľa názoru súdu, nenastala situácia, že by Sociálna poisťovňa na sumy splátok dlžných súm nemala použiť ustanovenia o predpísaní penále. Ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje výlučne na povolenie splátok dlžných súm poistného, o ktorom by Sociálna poisťovňa rozhodovala v procedurálnom postupe posúdiac všetky zákonné predpoklady v zmysle odseku 1 § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, po navýšení dlžných súm o úrok v zmysle odseku 2. Právna úprava obligatórne určuje povinnosť účastníka konania zaplatiť v zákonom určenej lehote poistné a v prípade jeho neuhradenia alebo omeškania uhradiť predpísané penále. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Takýmto porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť, nie možnosť penále predpísať.“. 7. O trovách rozhodol krajský súd s odkazom na ustanovenie § 168 SSP dôvodiac, že „V konaní úspešnej žalovanej súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko jej v konaní ani žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.“.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvody kasačnej sťažnosti označil ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a § 440 ods. 1 písm. j) SSP (podanie bolo nezákonne odmietnuté). Konkrétne žalobca rovnako ako v správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že sa „ ... dohodol so Sociálnou poisťovňou pobočka Trebišov splatiť svoj záväzok - dlh do mája 2019 na v návrhu uvedený účet SK04 8180 0000 0070 0015 7202 a to 18-timi splátkami mesačne po 122,62 € stále k poslednému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom november 2017, ktorý svoj záväzok riadne a včas plnil, pričom tento záväzok predčasne splatil a ku dňu 10.01.2019 už nemal žiadne podlžnosti voči Sociálnej poisťovni pobočka Trebišov.“. Následne, odkazujúc na ustanovenie § 146 zákona č. 461/2003 Z. z., uviedol, že dohoda o splátkovom kalendári (ktorú vyhotovil a zaslal žalobcovi zamestnanec žalovaného) „spĺňa všetky náležitosti splátkového kalendára, i keď túto sám označil s názvom uznanie dlhu“. 9. Žalobca na základe vyššie uvedeného žiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), aby napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku časti I (i) buď podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že druhostupňové rozhodnutie spoločne s prvostupňovým rozhodnutím zruší (ii) alebo, že zruší napadnutý

rozsudok

krajského súdu a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. 10. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 3. marca 2023, v ktorom v podstatnom uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutí správnych orgánov. Odkázal sa v ďalšom na svoje vyjadrenie, resp. stanovisko k správnej žalobe zo dňa 24. júna 2019 a na právny názor týkajúci sa nemožnosti aplikácie ustanovenia § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. v tomto vyjadrení obsiahnutý. Odkazujúc na judikatúru krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. Na toto podanie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 29. marca 2023, v ktorom v podstatnom uviedol, že „Žalobca kategoricky namieta žalovaným podané písomné vyjadrenie zo dňa 03.03.2023, pretože okrem už žalobcom uvedených skutočností v ním podanej písomnej kasačnej sťažnosti zo dňa 18.01.2023, uvedené písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.03.2023, ktoré bolo vyhotovené po nadobudnutí účinnosti ust. § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňom 1. februára 2023, je v priamom rozpore so zákonom a teda s uvedeným ustanovením § 293fz citovaného zákona ...“. 11. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 29. marca 2023 bolo žalovanému doručené dňa 14. apríla 2023 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 35799-3/2019-BA z 15. apríla 2019, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že žalobcovi predpísal za obdobie júl 2017, august 2017 a september 2017 penále v sume 86,05

eur. 16. Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odviesť poistné povoliť splátky dlžných súm poistného pre jej platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by jej vznikla platobná neschopnosť, ak a) možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a b) je v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne odvádzať poistné, ak je v tomto čase odvádzateľom poistného.

17. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase v rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.

18. Podľa § 146 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.

19. Podľa § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 20. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné doklady na rozhodnutie.

21. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

22. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 25. Najvyšší správny súd dáva úvodom do pozornosti, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými. Ich úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa prvej a tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorým žalobca namieta nezákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správny teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

26. Najvyšší správny súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Najvyšší správny súd, vychádzajúc z obsahu spisu, konštatuje, že v prejednávanej veci nebolo sporné že žalobca poistné za obdobie júl 2017 až september 2017 neodviedol včas, t. j. v zákonnej lehote podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (poistné je splatné do 8 dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné). Taktiež nebolo sporné, že bol v relevantnom čase samostatne zárobkovou osobou, ktorá ak neodvedie poistné v súlade so zákonom, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 zákona 461/2003 Z. z. predpísať penále. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v spornom období považovaný za povinne

nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a preukázateľne nezaplatil poistné za obdobie júl 2017 až september 2017, aplikácia ustanovenia § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo všeobecnej rovine nebola sporná.

27. Sporným bola možnosť aplikácie ustanovenia § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (podľa ktorého sa na povolené sumy splátok dlžných súm ustanovenie o predpísaní penále nepoužije), ktorej sa žalobca domáhal. Vychádzal pritom z (opäť) nespornej skutočnosti, že dňa 25. októbra 2017 podpísal listinu označenú ako „Uznanie dlhu“ (ďalej len „uznanie dlhu“). Žalobca uznanie dlhu interpretoval ako povolenie Sociálnej poisťovne adresované žalobcovi odviesť poistné v splátkach dlžných súm poistného pre jeho platobnú neschopnosť alebo z iného dôvodu, pre ktorý by mu vznikla platobná neschopnosť, a to s významom tohto inštitútu, ktorý mu prikladá ustanovenie § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Uvedený záver (interpretáciu) vyvodil žalobca zo skutočnosti, že uznanie dlhu (koncept dokumentu) vypracoval zamestnanec žalovaného (resp. prvostupňového správneho orgánu).

28. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že interpretácia ustanovenia § 146 zákona č. 461/ 2003 Z. z. zo strany žalobcu (tak ako je táto opísaná v predchádzajúcom bode) je mylná, a teda inštitúty tzv. povolenia odviesť poistné v splátkach (ďalej taktiež „povolenie splátok“) podľa § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nie je možné zamieňať ani nahrádzať. Predpokladom tzv. povolenia splátok je v zmysle citovaného ustanovenia: (i) existencia písomnej žiadosti dlžníka; (ii) kumulatívne splnenie podmienok uvedených v § 146 ods. 1 písm. a) a zároveň b) zákona č. 461/2003 Z. z.; (iii) zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm § 146 ods. 2 druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z. a (iv) prirodzene skutočnosť, že ide o akt správneho orgánu povoľujúceho splátky dlžných súm. Naproti tomu je uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka jednostranným prejavom

vôle dlžníka, ktorý uznáva, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky. Ide pritom o jedu z foriem zabezpečenia záväzku podľa piateho oddielu, prvej hlavy, ôsmej časti Občianskeho zákonníka. 29. Najvyšší správny súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že uznanie dlhu (dokument podpísaný žalobcom) neobsahuje žiadnu zmienku o vplyve plnenia žalobcu na povinnosť správneho orgánu predpísať žalobcovi ako dlžníkovi v omeškaní penále.

Taktiež je nutné zdôrazniť, že hoci aj koncept tohto dokumentu (jednostranného prejavu vôle žalobcu - uznania dlhu) mohla vypracovať zamestnankyňa žalovaného, nejde o akt správneho orgánu, v ktorom by bolo vyjadrené povolenie správneho orgánu pre žalobcu odviesť poistné v splátkach (ostatne uvedený dokument nie je žalovaným, resp. prvostupňovým správnym orgánom ani signovaný).

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd konštatuje správnosť záveru krajského súdu uvedeného v bode 10 napadnutého rozsudku, kde tento dôvodil, že „Splnením si záväzku v zmysle uznania dlhu zo strany dlžníka, aj podľa názoru súdu, nenastala situácia, že by Sociálna poisťovňa na sumy splátok dlžných súm nemala použiť ustanovenia o predpísaní penále.

Ustanovenie § 146 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa vzťahuje výlučne na povolenie splátok dlžných súm poistného, o ktorom by Sociálna poisťovňa rozhodovala v procedurálnom postupe posúdiac všetky zákonné predpoklady v zmysle odseku 1 § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, po navýšení dlžných súm o úrok v zmysle odseku 2.

Právna úprava obligatórne určuje povinnosť účastníka konania zaplatiť v zákonom určenej lehote poistné a v prípade jeho neuhradenia alebo omeškania uhradiť predpísané penále. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Takýmto porušením odvodových povinností vzniká Sociálnej poisťovni podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť, nie možnosť penále predpísať.“. 31. Žalobca sa vo svojom podaní označenom ako „Vyjadrenie žalobcu“ z 29. marca 2023 domáhal aplikácie ustanovenia § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, ak toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli v plnom rozsahu zaplatené

do 31. augusta 2023; § 170 ods. 21 posledná veta sa vzťahuje rovnako. Najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie je datované dňom 15. apríla 2019, napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd správnu žalobu zamietol bol vydaný 17. októbra 2022 a nadobudol právoplatnosť dňa 21. decembra 2022, to všetko teda pred nadobudnutím účinnosti ustanovenia § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. (1. február 2023).

Z uvedeného dôvodu (aplikácie ustanovenia § 135 ods. 1 SSP) najvyšší správny súd na uvedenú námietku žalobcu neprihliadol, resp. ju vyhodnotil ako bezpredmetnú. 32. Žalobca v úvode svojej kasačnej sťažnosti uviedol ako jeden z dôvodov jej podania ustanovenie § 440 ods. 1 písm. j) SSP. Ďalej sa však vo svojej kasačnej sťažnosti k skutočnosti, prečo dospel k záveru, že jeho podanie bolo nezákonne odmietnuté, nevyjadruje.

Najvyšší správny súd pristúpil k preskúmaniu postupu krajského súdu nad rámec uvedeného a konštatuje, že nevzhliadol žiadny dôvod na vyslovenie záveru o možnej aplikácii ustanovenia § 440 ods. 1 písm. j) SSP. 33.

Najvyšší správny súd v zmysle vyššie uvedených záverov neidentifikoval dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu. Tieto závery, spoločne so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, totiž vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto sa s ním najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

34. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. marca 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/82/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik