6Ssk/83/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom zo dňa 23.11.2022, č. k. 31S/105/2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 14.05.2020, č. 49826-2/2020-BA (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina (ďalej aj „pobočka“ alebo „pobočka žalovanej“), zo dňa 24.07.2017, č. 700-1611769117-GC04/17, ktorým bolo žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“)

fondu solidarity, vypočítané vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ust.

SSP a zároveň ako správnu žalobu v sociálnych veciach. Aplikujúc ust. § 30 SSP uprednostnil úpravu podľa § 194 a nasl. SSP, pretože prejednanie veci v režime správneho trestania bolo pre žalobcu výhodnejšie. 3. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že pobočka žalovanej rozhodnutím č. 31098-2/2017-ZA, zo dňa 07.06.2017, rozhodla, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (ďalej aj „povinné poistenie“) dňa 30.06.2009 (ďalej aj „rozhodnutie o zániku poistenia“). Žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal, rovnako sa nedomáhal súdneho prieskumu prostredníctvom správnej žaloby. Ďalej mal správny súd za preukázané, v prejednávanej veci bolo konanie vo veci predpísania penále prerušené od právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania 22.09.2017 do zaslania vyplneného formulára E101 ohľadne určenia uplatniteľnej legislatívy žalovanému dňa 27.06.2020, kedy odpadol dôvod, pre ktorý bolo konanie prerušené. Medzi účastníkmi zároveň nebolo sporné, že žalobca v posudzovanom

V súvislosti s okruhom námietok týkajúcich sa zániku povinného poistenia krajský súd uviedol, že otázka trvania povinného poistenia žalobcu bola rozhodnutím o zániku poistenia právoplatne vyriešená. Tieto námietky žalobcu krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Zdôraznil, že otázku viazanosti právoplatnými rozhodnutiami iných orgánov verejnej moci než sú taxatívne uvedené v ust. § 131 SSP upravuje ust. § 132 ods. 2 SSP, ktoré je potrebné vykladať v nadväznosti na ust. § 27 ods. 1 SSP. Výklad ust. § 132 ods. 2 SSP v kontexte s ust. § 27 ods. 1 SSP umožňuje správnemu súdu odchýliť sa len od takého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré nevydal orgán verejnej moci uvedený v ust. § 131 ods. 1 SSP a súčasne napĺňa zákonné podmienky pre súdny prieskum zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej

5. V nadväznosti na to krajský súd dôvodil, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky predpokladané ust. § 27 ods. 1 SSP na to, aby si mohol správny súd učiniť v otázke už právoplatne rozhodnutej iným orgánom verejnej správy o zániku poistenia žalobcu k 30.06.2009 odlišný názor, než aký vyplýva z rozhodnutia o zániku poistenia. Uzavrel, že základná podmienka pre predpísanie penále, t. j. neuhradenie povinného poistného a príspevkov včas a riadne v mesiacoch september 2007 až december 2008, bola naplnená. Žalobca neuhradenie poistného v týchto mesiacoch nerozporoval a rovnako nenamietal voči samotnej výške predpísaného penále. 6. Napokon zdôraznil, že nedošlo ani k uplynutiu desaťročnej premlčacej lehoty stanovenej § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Uvedené ust. sa podľa § 241 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z. aplikuje primerane aj na penále, ku ktorej okolnosti by správny súd prihliadal ex offo (§ 195 písm. b/ SSP). V prejednávanej veci bolo konanie prerušené od právoplatnosti rozhodnutia o prerušení konania 22.09.2017 do zaslania vyplneného formulára E101 ohľadne určenia uplatniteľnej legislatívy žalovanému dňa 27.06.2020, kedy odpadol dôvod, pre ktorý bolo konanie prerušené. V zmysle ust. § 193 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., ak je konanie prerušené, lehoty podľa zákona č. 461/2003 Z. z. neplynú. 7. Krajský súd v ďalšom nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku o porušení práv žalobcu v predmetnom nedávkovom konaní. Dôvodil, že na nedávkové konanie podľa § 172 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. sa neaplikuje všeobecný predpis o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)]. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky, ako tomu je v posudzovanom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. začaté odo dňa, keď táto urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z. z. nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania a nie je ani povinná pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. 7Sžso/20/2010. 8. Napokon v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa absencie zákonného ust. vo výroku preskúmavaných rozhodnutí správny súd uviedol, že tieto obsahujú všetky náležitosti podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň uvedené, že o penále bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a v rozhodnutí žalovanej je daný poukaz na ust. § 218 ods. 2 cit. zákona. Ostatné námietky žalobcu, ktoré sa vzťahovali na konanie vo veci zániku povinného poistenia správny súd vyhodnotil ako irelevantné, a tým aj nedôvodné. Zvyšnú časť žalobných námietok posúdil ako vecne nedôvodnú, pričom zároveň nezistil dôvody, pre ktoré by mal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť (§ 195 SSP).

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP].

Podľa názoru žalobcu mu bolo preto poistné ako SZČO predpísané až po uplynutí premlčacej doby, ktorá nebola prerušená jej spočívaním. V ďalšom žalobca doplnil, že Sociálna poisťovňa, ktorá ako správny orgán uplatňuje svoje verejnomocenské právo predpísať penále, je povinná na premlčanie tohto práva prihliadať z úradnej povinnosti, pretože v tomto prípade ide o faktickú, verejnoprávnu preklúziu. Použitím argumentum a minori ad maius dôvodil, že tak mal povinnosť postupovať aj krajský súd, ktorý je z hľadiska trojdelenia štátnej moci tiež kontrolným orgánom moci výkonnej, čo však neučinil. Na tomto základe možno napadnutý rozsudok označiť ako nezákonný, keď žalobcovi nebola poskytnutá náležitá súdna ochrana

3 písm. b) SSP kasačnú sťažnosť žalobcu ako neprípustnú odmietol. 12. K samotnej námietke premlčania žalovaná zopakovala právnu teóriu pojednávajúcu o rozdieloch medzi inštitútom preklúzie a premlčania a vyvodila, že v danom prípade nebolo úmyslom zákonodarcu v zákone zaviesť prekluzívny inštitút. Zároveň vyjadrila názor, že premlčanie sa neviaže ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, pretože pojem „predpísať poistné“ podľa nej implikuje výlučne povinnosť vydať rozhodnutie, nie vydať rozhodnutie, ktoré je právoplatné. Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/65/2019, 10Sžsk/6/2019, 7Sžsk/ 64/2018, 9Sžsk/156/2018 a na rozsudok sp. zn. 9Sžso/45/2016, v ktorom NS SR na otázku premlčania vyslovil odlišný právny názor ako najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 9Sžso/ 84/2019, ďalej na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/79/2022 a tiež na postupujúce uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 9Sžsk/83/2020.

Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžsk/53/2020.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

15. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v?odôvodnení napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v konkrétnostiach neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd v prvom rade za preukázané, že preskúmavaným rozhodnutiam o predpísaní penále za obdobie september 2007 až december 2008 predchádzalo rozhodnutie pobočky o zániku povinného poistenia žalobcu ako SZČO ku dňu 30.06.2009.

17. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2020, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačnému súdu ďalej vyplýva, že pre rozhodnutie krajského súdu malo zásadný význam vyhodnotenie žaloby žalobcu ako žaloby vo veciach správneho trestania, ktoré krajský súd odvodzoval od sankčnej povahy predpísania penále za nesplnenie si zákonnej povinnosti platiť riadne a včas poistné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. S odkazom na ust. § 195 SSP považoval za správny postup, podľa ktorého by správny súd ex offo prihliadol na premlčanie práva pobočky predpísať penále za neodvedené poistné. S uvedeným posúdením krajského súdu sa kasačný súd nestotožňuje z dôvodu, že vychádza z opačného názoru ako v danej otázke vyslovil veľký senát najvyššieho správneho súdu v rozsudku sp. zn. 1SVs/5/2022, zo dňa 27.09.2023. V uvedenom rozsudku sa veľký senát okrem primárneho posúdenia otázky premlčania/preklúzie práva predpísať poistné a penále zaoberal aj otázkou sankčnej a kompenzačnej povahy penále, osobitne v súvislosti s aplikáciou ust. SSP o žalobách vo veciach správneho trestania. V bode 29 rozsudku 1SVs/5/2022 uzavrel, že „. .

V uvedenom rozsudku bolo vyslovené, že „. . .Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a úpravu premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktorá sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo, z ktorého by bol prenesený do verejného práva (porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958).

Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 149 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu.

Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3 zákona č. 461/

. . . . . . Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.

Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.

poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo.

Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 149 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“

23. Zhrnúc vyššie uvedené a aplikujúc východiská veľkého senátu na prejednávanú vec, podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý podľa § 241 ods. 1 cit. zákona platí primerane aj pre penále, sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov od jeho splatnosti. Aj právo predpísať penále sa tak premlčuje 10 rokov od splatnosti poistného, ku ktorému sa vzťahuje (porov. podobne rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/63/2018, zo dňa 25.09.2019).

Táto lehota by totiž aj bez jej faktického predĺženia v dôsledku prerušenia konania uplynula najskôr až 08.10.2017, pričom kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že rozhodnutie o predpísaní penále bolo vydané dňa 24.07.2017. Záverom je nutné podotknúť, že žalobca pred vydaním tohto rozhodnutia premlčanie nenamietol a neurobil tak ani v odvolacom konaní a ani v správnej

IV. Záver

24. Hoci správny súd posúdil správnu žalobu sčasti nesprávne, kasačnej sťažnosti žalobcu nebolo možné vyhovieť a napadnutý rozsudok zrušiť, keďže v konečnom dôsledku je jeho

výrok

vecne správny. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a preto?ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. februára 2024