6Ssk/83/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:6022200406.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-75S/48/2022
- IČS
- 6022200406
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MAGA TRADE s.r.o., so sídlom: Samuela Kollára 86/25, 979 01 Čerenčany, IČO: 52942031, zastúpeného advokátskou kanceláriou: URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2980 zo dňa 21. apríla 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-75S/48/2022-98 z 23. apríla 2024, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 23. apríla 2024, č. k. BB-75S/48/2022-98 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) odmietol žalobu podanú žalobcom dňa 4. júla 2022 Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) prostredníctvom emailu na emailovú adresu: [email protected] <mailto:[email protected]>. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2980 zo dňa 21. apríla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. IPBB/IPBB_PRODD/KON/2022/3830 zo dňa 2. februára 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 5000,- eur.
2. Správny súd odôvodnil napadnuté uznesenie v podstatnom nasledovnými skutočnosťami: (i) žalobca doručil súdu dňa 4. júla 2022 správnu žalobu emailom prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu; (ii) žalobca bol v administratívnom konaní zastúpený splnomocneným právnym zástupcom, a to advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica (ďalej taktiež „právny zástupca“), ktorej žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie dňa 16. decembra 2020; (iii) žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k protokolu o výsledku inšpekcie práce, pričom k tomuto vyjadreniu pripojil aj predmetné plnomocenstvo na zastupovanie zo dňa 16. decembra 2020. Všetky ďalšie podania v administratívnom konaní realizoval žalobca v zastúpení právnym zástupcom, vrátane podania odvolania zo dňa 21. februára 2022 proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi dňa 7. februára 2022; (iv) napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo doručené jeho splnomocnenému právnemu zástupcovi dňa 22. apríla 2022; (v) žalovaný duplicitne doručoval napadnuté rozhodnutie
aj samotnému žalobcovi - napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené dňa 6. mája 2022.Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že „V danom prípade dňom, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty, t. j. deň, kedy bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného oznámené sa považuje deň jeho preukázateľného doručenia splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu, t.j. deň 22. 04. 2022.
Dňom doručenia napadnutého rozhodnutia žalovaného splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu - advokátskej kancelárii URBÁNI & Partners s.r.o., konkrétne dňom 22. 04. 2022 začala žalobcovi plynúť zákonná lehota na podanie správnej žaloby. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP pripadol na deň 22. 06. 2022 (streda, pracovný deň), pričom žalobca prostredníctvom toho istého splnomocneného právneho zástupcu, ktorý ho právne zastupoval v administratívnom konaní, podal žalobu emailom až dňa 04. 07. 2022.“. 3. Správny súd uzavrel, že vzhľadom na vyššie uvedené „ .
. . musí konštatovať, že správna žaloba bola podaná po uplynutí 2-mesačnej lehoty na jej podanie, t. j. žaloba bola podaná oneskorene. Z tohto dôvodu správny súd pri aplikácii ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP, žalobu odmietol.“. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu v zmysle § 170 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobca v jej úvode vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a § 440 ods. 1 písm. j) SSP (podanie bolo nezákonne odmietnuté). Žalobca po citácii ustanovenia § 181 ods. 1 SSP dôvodil, že (i) „ .
. . SSP nepreberá žiadnu úpravu doručovania, ani sa nedovoláva na správny poriadok a ani iný procesný predpis správneho konania. SSP zakladá plynutie lehôt od oznámenia.“; (ii) ďalej uviedol, že „Je nesporné, že oznámenie žalovaný urobil právne relevantným spôsobom a žalobca ho prevzal. Avšak, ak správny súd uvádza, že sa jedná o duplicitné doručovanie, de jure uznáva nezákonnosť postupu správneho orgánu, avšak mimo meritórneho prejednania veci.“; (iii) z uvedeného vyvodil, že „Oznámenie účastníkovi nastalo samotným žalovaným tak, ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho orgánu a preto lehota podania správnej žaloby má byť počítaná od tohto momentu ako právnej udalosti.“. Záverom navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Žalovaný nevyužil svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu, sa nevyjadril ku kasačnej sťažnosti žalobcu.
6. Najvyšší správny súd ako súd kasačný [§ 11 písm. h) SSP] preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
7. Podľa § 25 ods. 5 zákona š. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie.
Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 8. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 9. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 11. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny súd postupoval správne, keď podanie (žalobu) žalobcu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol.
12. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že žalobca v kasačnej sťažnosti nenamietal, že bol v administratívnom konaní zastúpený právnym zástupcom, a to na základe plnomocenstva na zastupovanie zo dňa 16. decembra 2020 (ďalej len „plnomocenstvo“). Rovnako tak nenamietal, že plnomocenstvo bolo (je) plnomocenstvom na celé konanie, v rámci ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorého prieskumu sa správnou žalobou domáhal. Nakoniec žalobca nenamietal ani skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 22. apríla 2022. 13.
Podstata námietky (dôvodov kasačnej sťažnosti) žalobcu spočívala v tvrdení, že skutočnosti uvedené v bode 12 vyššie sú fakticky bezpredmetné. Vychádzal pritom z vlastnej interpretácie ustanovenia § 181 ods. 1 SSP, z ktorej vyvodil záver, že „SSP nepozná pojem doručovanie, ale oznámenie. Preto lehota je naviazaná na udalosť oznámenia a nie splnenie konkrétneho procesného postupu.“. S uvedenou právnou argumentáciou žalobcu sa najvyšší správny súd nestotožnil a záver žalobcu považoval za mylný.
14. Podľa ustanovenia § 181 ods. 1 SSP, účastník musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Orgán verejnej správy (v tomto prípade žalovaný) oznamuje účastníkovi rozhodnutie s náležitosťami a spôsobom upraveným v správnom poriadku. V prejednávanej veci formou doručenia písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia. Táto forma má následne vplyv na realizáciu procesných práv účastníka v kontexte jeho práva na spravodlivý proces - teda primárne schopnosť formulovať svoje podanie (správnu žalobu) tak, aby toto spĺňalo ako všeobecné náležitosti podania (§ 57 SSP), tak náležitosti správnej žaloby (§ 182 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP).
Vychádzajúc z uvedeného potom najvyšší správny súd konštatuje, že hoci SSP explicitne nepreberá úpravu doručovania, resp. sa v tomto smere na správny poriadok neodvoláva, v ňom (SSP) použité spojenie „od oznámenia“ nepredstavuje medzeru v zákone v zmysle pojmu, ktorý by nemal normatívny obsah. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že „ .
. . lehota je naviazaná na udalosť oznámenia a nie splnenie konkrétneho procesného postupu.“, keďže takáto interpretácia normy (§ 181 ods. 1 SSP) by neviedla k výkladovému riešeniu, ale naopak k výkladovému patu. Pri takto striktne zužujúcom výklade (smerujúcom k záveru, že spojenie „od oznámenia“ je spojením autonómnym a de facto neinterpretovateľným, keďže nemá svoju legálnu definíciu v SSP) by totiž ostala otvorená napríklad otázka formy rozhodnutia, subjektu oznamujúceho rozhodnutie atď. a pod.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom správny súd postupoval správne, keď vychádzal pri určení začatia plynutia lehoty na podanie správnej žaloby z momentu doručenia napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi a následne správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, ako oneskorene podanú, odmietol. Jeho postup je ostatne súladný aj s odbornou spisbou, z ktorej možno spomenúť napríklad záver, že „Správne orgány zvyknú s cieľom posilniť právnu istotu doručovať písomnosti aj účastníkovi konania, aj jeho zástupcovi.
V takom prípade je podstatný a právne relevantný jedine okamih doručenia písomností zástupcovi účastníka. Doručenie písomností účastníkovi konania nemá vplyv na plynutie lehôt. . . .Najčastejšie si účastníci konania ustanovujú zástupcu na všetky úkony súvisiace so správnym konaním vrátane doručovania písomností. .
. .Ak aj napriek udelenému plnomocenstvu zástupcovi na celé konanie doručuje správnemu orgánu písomnosti účastník konania, nezbavuje to správny orgán povinnosti doručovať písomnosti splnomocnenému zástupcovi.“ (pozri napr. Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 4. vydanie.
Praha : C. H. Beck, 2022, 241 s.). 16. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa § 168 SSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2024