6Ssk/83/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100487.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 19Sas/8/2024
- IČS
- 0924100487
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: S.. Z. S., nar. XX. Z. XXXX, bytom Q. XX, K., právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22319-4/2024-BA zo dňa 3. júna 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. 19Sas/8/2024-44, zo dňa 28. marca 2025, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach zo dňa 28. marca 2025, č. k. 19Sas/8/2024-44 mení tak, že správnu žalobu žalobcu zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd") kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 28. marca 2025, č. k. 19Sas/8/2024-44 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP" alebo „zákon č. 162/2015 Z.z.") zrušil rozhodnutie žalovanej č. 22319-4/ 2024-BA zo dňa 3. júna 2024 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie" alebo „preskúmavané rozhodnutie") a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.") zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ďalej len „prvostupňový správny orgán") z 27. júna 2017, číslo: 700-3011625017-GC04/17 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie") o predpísaní penále podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a
§ 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vypočítaného z dlžnej sumy poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej aj „poistné a príspevky") vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly (t.j. 27. júna 2017) za obdobie: jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 v sume 2950,90 Eur.
Pobočka žalovanej ako prvostupňový orgán odôvodnila prvostupňové rozhodnutie tým, že vzhľadom na to, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba odviedol poistné a príspevky v nižšej sume (za mesiace jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008), tak mu za to predpísala penále, ako je uvedené vyššie.
2. Proti zmienenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie (dňa 13. júla 2017), v ktorom namietal, že rozhodnutie správneho orgánu považuje za predčasné, nakoľko nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté o poistnom, ktoré mal žalobca zaplatiť. Uviedol, že
pre výpočet penále je rozhodujúca otázka výšky poistného, keďže výška penále sa vypočítava z nezaplateného poistného a zároveň maximálna výška penále nesmie presiahnuť výšku istiny, t.j. dlžného poistného. Na základe uvedeného žiadal, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a konanie zastavené. O odvolaní rozhodla žalovaná druhostupňovým rozhodnutím, tak ako je uvedené v bode 1 vyššie. Druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.
apríla 2024. V odôvodnení uvedeného preskúmavaného rozhodnutia žalovaná zároveň uviedla, že rozhodnutím č. 53239-3/2017/BA zo dňa 12. decembra 2017 konanie o odvolaní v tu prejednávanej veci žalobcu prerušila do dňa právoplatného ukončenia súdneho konania, ktoré bolo začaté na základe správnej žaloby žalobcu vo veci preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 1215-3/2017-BA zo dňa 18. mája 2017 o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 30. júna 2008 a nie 31. augusta 2006. Súdne konanie bolo právoplatne ukončené dňa 24. apríla 2024 v poradí druhým rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd SR" alebo „NSS SR") sp. zn. 6Ssk/67/2023 zo dňa 22. februára 2024, ktorým NSS SR kasačnú sťažnosť žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Prešove o zamietnutí správnej žaloby žalobcu, zamietol. V závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca poistné a príspevky za jún 2007 až jún 2008 v
sume 2.950,90 Eur uhradil dňa 31. augusta 2023, t.j. v posledný deň lehoty na uplatnenie „generálneho pardonu" v zmysle § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 352/ 2022 Z.z. účinného od 1. februára 2023. „Napriek tomu podľa záznamu v elektronickom systéme Sociálnej poisťovne účastník konania ku dňu 31. augusta 2023 nezaplatil ešte poistné a príspevky za september 2006 až máj 2007, čím nesplnil podmienky pre odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále v zmysle ustanovenia § 293fz zákona v znení zákona č. 352/2022 Z.z. účinného od 01.februára 2023. Účastník konania je preto povinný predpísané penále zaplatiť, a to naraz, resp. má možnosť dohodnúť sa v súčinnosti s pobočkou Sociálnej poisťovne na spôsobe zaplatenia dlžnej sumy po častiach." (preskúmavané rozhodnutie, s. 7). 3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 26. júla 2024 domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca v správnej žalobe: i) namietal prekluzívny charakter premlčania podľa § 147 zákona č.
461/2003 Z.z., v súvislosti s čím poukázal na odlišné stanovisko sudcu JUDr. Mariána Fečíka a sudkyne JUDr. Petry Príbelskej, PhD. k rozsudku veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27. septembra 2023 (ďalej aj „rozsudok veľkého senátu 1SVs/5/2022"), ii) uviedol, že vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania a konštitutívny charakter rozhodnutia o predpísaní penále, sa pre spočívanie plynutia premlčacej doby podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z.z. vyžaduje právoplatné rozhodnutie o predpísaní penále a z týchto dôvodov zároveň nie je možné vzťahovať závery ods. 27 rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022 k predpísaniu poistného na premlčanie práva predpísať penále, iii) na žalobcu sa vzťahuje § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. , a preto žalobcovi nemalo byť penále
predpísané. 4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedla, že žalobca vzniesol námietku premlčania len vo vzťahu k predpísaniu poistného a nie aj vo vzťahu k predpísaniu penále. Žalovaná ďalej uviedla, že na predpísanie penále sa vzťahujú závery uvedené v rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022. Ďalej poukázala na to, že žalobca mal podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť zaplatiť poistné a príspevky za celé obdobie pred 01. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, pričom takýto záver žalovanej vyplýva nielen z jazykového výkladu príslušného zákonného ustanovenia, ale aj z jeho účelu. Žalovaná v tejto súvislosti ďalej poukázala na podmienky uplatnenia generálneho pardonu podľa § 293fz zákona č. 461/ 2003 Z.z., ktoré boli zverejnené na internetovej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (vyjadrenie žalovanej zo dňa 23. septembra 2024).
5. Správny súd v Košiciach v odôvodnení napadnutého rozsudku z 28. marca 2025, č. k. 19Sas/8/2024-44 k úvodnej námietke žalobcu ohľadom prekluzívneho charakteru premlčania podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedol, že v tejto časti považuje správnu žalobu za nedôvodnú, nakoľko „premlčanie podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. sa musí vykladať v rovine premlčania vyžadujúceho vznesenie námietky premlčania a nie v rovine preklúzie, na ktorú prihliada orgán verejnej správy ex offo. Argumentácia vyjadrená v rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022 je pre správny súd presvedčivá a správny súd nevidí dôvod sa od týchto záverov odkloniť." 6.
K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti aplikovať závery rozsudku veľkého senátu 1SVs/ 5/2022 uvedené v jeho v ods. 27 na premlčanie práva predpísať penále, správny súd uviedol, že rozhodujúcim je rozlíšenie medzi pojmami predpísanie poistného (§ 147 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z.) a právoplatnosť rozhodnutia (§ 147 ods. 3, § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.). „Tento pojmový rozdiel je zachovaný aj pre prípad predpísania penále, keďže § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odkazuje na celý § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. a nie iba na jeho
tretí odsek. Premlčanie, na ktoré odkazuje § 241 ods. 1 v spojení s § 147 zákona č. 461/2003 Z. z., je teda premlčaním práva predpísať penále (nejedná sa teda o premlčanie práva právoplatne predpísať penále alebo právoplatne o predpísaní penále rozhodnúť).
Keďže sa premlčanie viaže na právo predpísať penále, potom je prípadná argumentácia suspenzívnym účinkom podaného odvolania voči rozhodnutiu o predpísaní penále v zásade bez významu k prijatým výkladovým záverom uvedeným v rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022."
7. Správny súd zároveň doplnil, že pokiaľ sa určité právo platne vykoná do uplynutia doby premlčania, potom ho nie je možné považovať za premlčané. Právo predpísať penále je vykonané tým, že vo veci dôjde k predpísaniu penále vo forme vydania rozhodnutia o predpísaní penále (právoplatnosť je až zákonná vlastnosť, ktorú neskôr takéto rozhodnutie nadobúda). K tomuto bodu správny súd uzavrel, že primeraná aplikácia § 147 zákona č. 461/ 2003 Z.z. v otázke premlčania práva predpísať penále podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. je zhodná s výkladom aplikácie premlčania predpísať poistné podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z.z uvedeného v rozsudku veľkého senátu 1SVs/5/2022.
8. Pokiaľ žalobca poukázal, že sa na neho vzťahuje § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z., tzv. generálny pardon, správny súd k tomuto uviedol, že z prvej vety ustanovenia § 293fz citovaného zákona je možné usúdiť, že v prípade, ak sa pripúšťa odpustenie povinnosti zaplatiť (právoplatne) predpísané penále, tak zároveň má § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. vyvolávať účinky aj na penále, ktoré bolo predpísané neprávoplatne. Preto pokiaľ žalobcovi síce bolo predpísané penále, ktoré však nebolo predpísané právoplatne, tak mohol v danej fáze administratívneho konania dopadať na žalobcu zákaz predpísať penále podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z.
Zároveň k tomuto žalobnému bodu správny súd doplnil, že ak aj žalobca zaplatil dlžné poistné a príspevky za jún 2007 až jún 2008 do dňa 31. augusta 2023, tak ohľadom tejto časti dlžného poistného splnil predpoklady pre uplatnenie § 293fz zákona č. 461/2003
Z.z. Avšak pre aplikáciu § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. na žalobcu sa vyžadovalo, aby boli zaplatené taktiež časti dlžného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023 (vrátane poistného a príspevkov za mesiace september 2006 až máj 2007).
9. K námietke žalobcu, ktorou namietal premlčanie predpísania poistného, správny súd uzavrel, že „z takejto námietky nemožno usúdiť, že sa vzťahuje aj na predpísanie penále. Pokiaľ však Sociálna poisťovňa právoplatne rozhodne o uznaní námietky premlčania (tak ako tomu bolo v tomto prípade pri pohľadávke poistného za mesiace september 2006 až máj 2007), potom obligatórne odpíše pohľadávku na poistnom alebo jej neuhradenú časť vo vzťahu k predpísaniu ktorej bola námietka premlčania vznesená (uvedené vyplýva zo znenia ustanovenia § 151 ods. 1 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý stanovuje, že Sociálnom poisťovňa odpíše takúto pohľadávku alebo jej časť a nie, že môže takúto pohľadávku odpísať).
Príslušným odpísaním pohľadávka na poistnom zaniká (§ 151 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Uvedené sa zhodne vzťahuje na pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie (§ 152 a zákona č. 461/2003 Z. z.). O takomto odpísaní pohľadávky vydáva Sociálna poisťovňa konajúc Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne rozhodnutie (§ 122 ods. 4 písm. h) zákona č. 461/ 2003 Z. z.). Takéto rozhodnutie sa nedoručuje a je právoplatné vydaním (§ 150 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.)."
10. V nadväznosti na odôvodnenie rozsudku správneho súdu v časti odcitovanej v predchádzajúcom bode vyššie, správny súd ďalej doplnil, že zákon výslovne nestanovuje, dokedy od právoplatnosti rozhodnutia o uznaní námietky premlčania je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o odpísaní pohľadávky. Na druhej strane, prípadné odkladanie odpísania pohľadávky Sociálnou poisťovňou nemôže byť na úkor subjektívnych práv dotknutých poistencov.
Za týchto okolností je podľa názoru správneho súdu potrebné pre účely § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. nazerať na pohľadávku voči žalobcovi na poistnom a príspevkoch za mesiace september 2006 až máj 2007 tak, akoby sa jednalo o odpísanú pohľadávku, a to v deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o uznaní námietky premlčania zo dňa 05. augusta 2024. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. septembra 2024, a preto pohľadávka na poistnom a príspevkoch za mesiace september 2006 až máj 2007 mohla zaniknúť najskôr v deň 21. septembra 2024.
Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v deň 03. júna 2024. Ku danému dňu preto nebolo možné ani vo svetle vyššie uvedenej právnej úvahy považovať pohľadávku na dlžnom poistnom a príspevkoch za mesiace september 2006 až máj 2007 za zaplatenú podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z.
11. Záverom správny súd uviedol, že podstatnou otázkou pre rozhodnutie vo veci predpísania penále v tu prejednávanej veci a v nadväznosti na aplikáciu § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z., bolo vznesenie námietky premlčania predpísania poistného, ktorú žalobca podal v odvolaní zo dňa 12. júla 2017 (pozn. súdu doručenú pobočke žalovanej dňa 13. júla 2017) voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad č. 700-3011624717-GC04/17 zo dňa 27. júna 2017, ktorým bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie za obdobie september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj
2007. V rámci uvedeného odvolacieho konania začala žalovaná rozhodovať o uznaní takejto námietky premlčania. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodnutím č. 700-3080037324-GC04/24 zo dňa 05. augusta 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. septembra 2024, uznala túto námietku premlčania a konanie o predpísaní poistného a príspevkov za obdobie september 2006 až máj 2007 zastavila (ďalej aj „rozhodnutie o uznaní námietky premlčania vo veci predpísania poistného").
Rozhodnutím č. 700-3080037224-GC04/24 z rovnakého dňa 05. augusta 2024 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad uznala aj námietku premlčania a konanie o predpísaní penále rozhodnutím č. 700-3011624917-GC04/17 zo dňa 27. júna 2017 za obdobie september 2006 až máj 2007 tiež zastavila (ďalej aj „rozhodnutie o uznaní námietky premlčania vo veci predpísania penále"). Podľa záverov správneho súdu „uznanie námietky premlčania vo vzťahu k právu predpísať poistné a príspevky za mesiace september 2006 až máj 2007 preto možno považovať za predbežnú otázku pre účely rozhodnutia o predpísaní penále žalobcovi.
Skutočnosť, že žalovaná mala vedomosť o vznesení takejto námietky premlčania vyplýva z listiny zo dňa 17. júla 2017, ktorou bolo odstúpené odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovanej (administratívny spis, č.l. 3). Za týchto okolností bol daný dôvod na obligatórne
prerušenie odvolacieho konania vo veci odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podľa § 193 ods. 1 v spojení s § 218a zákona č. 461/2003 Z. z. Tým, že žalovaná odvolacie konanie neprerušila došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy. Bez toho, aby žalovaná vyčkala na rozhodnutia o predmetnej námietke premlčania predpísať poistné a príspevky za mesiace september 2006 až máj 2007 nebolo možné jednoznačne ustáliť osud príslušnej pohľadávky, a teda, či takéto dlžné poistné a príspevky môžu byť považované za zaplatené podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z..
Toto porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy preto hodnotí správny súd ako podstatné a také, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia." 12. Optikou argumentácie správneho súdu uvedenou v predchádzajúcom bode rozhodnutia, správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a žalovanú zaviazal pri opätovnom posúdení veci aplikovať § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. na vec žalobcu v intenciách právneho výkladu uvedeného správnym súdom v napadnutom rozsudku.
13. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
II. Kasačná sťažnosť žalovanej a vyjadrenie k nej
14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalovaná dňa 28. apríla 2025 (ďalej aj ako „sťažovateľka") kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). 15. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom správneho súdu v časti týkajúcej sa posudzovania odpísania pohľadávky na základe rozhodnutia, ktorým sa právoplatne rozhodlo o uznaní námietky premlčania. Podľa názoru sťažovateľky, pokiaľ skutočne k odpísaniu pohľadávky nedôjde, nemožno na takúto pohľadávku nazerať, akoby odpísaná bola. O odpísaní pohľadávky vydáva Sociálna poisťovňa, konajúcim generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne, rozhodnutie, ktoré sa účastníkovi konania nedoručuje a je právoplatné vydaním. Vydanie rozhodnutia o odpísaní pohľadávky je teda nevyhnutným predpokladom na jej odpísanie. Podľa názoru žalovanej je neprípustné, aby sa tam, kde zákonodarca stanovuje Sociálnej poisťovni rozhodovať o určitých zákonom stanovených skutočnostiach a vydávať rozhodnutie, uplatňovala „fikcia" takéhoto úkonu, t.j. vykonštruovanie takého právneho stavu, ktorý nezodpovedá skutočnému stavu veci. Sťažovateľka zdôraznila, že v prípade odpísania pohľadávky nemožno v prípade jej skutočného neodpísania nazerať na pohľadávku, akoby odpísaná bola, a to ani na účely aplikácie § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. Ak teda nedošlo k odpísaniu pohľadávky, nemožno vyvodiť záver, že pohľadávka zanikla a žalobca ju už nemôže dobrovoľne zaplatiť. 16. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby najvyšší správny súd
rozsudok
správneho súdu zrušil a?vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 17. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 2. júna 2025 vyjadril žalobca. Žalobca v podstatnom uviedol, že „kasačná sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti z hľadiska obsahu kasačných dôvodov, nakoľko obsah odôvodnenia poukazujúc na nesprávne právne posúdenie zo strany súdu, sa zaoberá posúdením právnych otázok, ktoré boli pre rozhodnutie súdu v neprospech sťažovateľa v tejto veci irelevantné." Žalobca tak navrhol kasačnú sťažnosť v zmysle § 459 písm. e) SSP odmietnuť, nakoľko nemá náležitosti ustanovené zákonom č. 162/ 2015 Z.z. Alternatívne, žalobca s odkazom nielen na svoje vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti, ale aj správnu žalobu v tu prejednávanej veci, či repliku zo dňa 15. novembra 2024 a relevantnú právnu argumentáciu uvedenú v napadnutom rozsudku, žiadal, aby Najvyšší správny súd SR v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 18. Žalovanej bolo vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti doručené dňa 3. júna 2025 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
19. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (ďalej aj ako „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd") predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka (žalovaná) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
20. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu z 28. marca 2025, č. k. 19Sas/8/2024-44, ktorým správny súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej č. 22319-4/2024-BA zo dňa 3. júna 2024 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad z 27. júna 2017, číslo: 700-3011625017-GC04/17 o predpísaní penále vypočítaného z dlžnej sumy poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly za obdobie: jún 2007, júl 2007, august 2007,
september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008 v sume 2950,90 Eur. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 28.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 29. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 142 ods. 1, vete prvej zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 143 ods. 1, vete prvej zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu.
33. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
34. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
35. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 36. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období,
Fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktorá neodviedla poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále, ak odsek 2 neustanovuje inak, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do a) dňa, v ktorom bola pohľadávka uspokojená 1. poukázaním dlžnej sumy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, 2. zaplatením dlžnej sumy v hotovosti, 3. zaplatením dlžnej sumy exekútorovi, b) dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom zanikla pohľadávka podľa § 149 ods. 8 alebo § 151,
alebo c) dňa, v ktorom začala vykonávať kontrolu. 37. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur. Kontrolované obdobie je obdobie určené Sociálnou poisťovňou.
38. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane. 39. Podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, ak toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli v plnom rozsahu zaplatené do 31. augusta 2023; § 170 ods. 21 posledná veta sa vzťahuje rovnako.
40. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal kasačný súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku.
Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne týmto na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce. 41. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej má za preukázané, že: - žalobcovi bolo rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 27. júna 2017, číslo: 700-3011625017-GC04/17 predpísané penále vo výške 2950,90 Eur vypočítané z dlžnej sumy
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly (t.j. 27. júna 2017) za obdobie: jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008;
- proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a zároveň v rovnaký deň podal odvolanie voči rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 27. júna 2017, číslo: 700-3011624717-GC04/ 17, ktorým bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie za obdobie september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007 v sume 2408,94 Eur (pozn. súdu v uvedenom odvolaní namietal žalobca premlčanie predpísania poistného). Súčasne s tu uvedenými podaniami žalobcu, napadol žalobca rozhodnutie žalovanej zo?dňa 18. mája 2017, číslo: 1215-3/2017/BA (ktorým žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu pobočky žalovanej z 9. augusta 2016, č. 700-3080022816-GC09/16 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu a prvostupňové rozhodnutie pobočky potvrdila) správnou žalobou na krajskom súde, preto žalovaná obe vyššie zmienené odvolacie konania prerušila až do dňa právoplatného ukončenia tohto súdneho konania (súdne konanie bolo
právoplatne ukončené dňa 24. apríla 2024 v poradí druhým rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/67/2023 zo dňa 22. februára 2024, ktorým NSS SR kasačnú sťažnosť žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Prešove o zamietnutí správnej žaloby žalobcu, zamietol); - následne žalovaná rozhodnutím č. 22319-4/2024-BA zo dňa 3. júna 2024, rozhodla o?podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 27. júna 2017, číslo: 700-3011625017-GC04/17, a?to tak, že odvolanie zamietla v?celom rozsahu a?potvrdila napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej; - v súvislosti s odvolaním žalobcu voči rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 27. júna 2017, číslo: 700-3011624717-GC04/17, v ktorom žalobca vzniesol námietku premlčania, pobočka žalovanej dňa 5. augusta 2024 prijala i) rozhodnutie č. 700-3080037324-GC04/24, ktorým uznala námietku premlčania a konanie vo veci predpísania poistného žalobcovi za obdobie september 2006 až máj 2007 zastavila a súčasne prijala ii) rozhodnutie č.
700-3011624917-GC04/24, ktorým uznala námietku premlčania a konanie vo veci predpísania penále žalobcovi za obdobie september 2006 až máj 2007 zastavila; - žalobca uvedené preskúmavané rozhodnutie žalovanej č. 22319-4/2024-BA zo dňa 3. júna 2024 napadol správnou žalobou, o?ktorej rozhodol správny súd tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 3. júna 2024 zrušil v?zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP a?vec jej vrátil na ďalšie
konanie. 42. Primárnou úlohou kasačného súdu bolo preskúmať rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. marca 2025, č. k. 19Sas/8/2024-44 v?medziach podanej kasačnej sťažnosti a posúdiť, či správny súd v konaní porušil zákon tým, že pri rozhodovaní rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, kasačný súd preskúmal ?aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy č. 22319-4/ 2024-BA zo dňa 3. júna 2024, ako aj rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 27. júna 2017, číslo: 700-3011625017-GC04/17, najmä z?toho pohľadu, či kasačné body sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu.
43. V?predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne postupovala, ak?rozhodla v?prípade žalobcu o?predpísaní penále v?sume 2.950,50 Eur za?obdobie mesiacov jún 2007 až jún 2008 vypočítané z?dlžnej sumy poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poistného za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly, t.j. do 27. júna 2017. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odvádzať poistné a?príspevky včas a?v?správnej sume. 44. Žalovaná v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že správny súd v prejednávanom prípade nesprávne právne vec posúdil, keď v súvislosti s výkladom ustanovenia § 293fz zákona č. 461/2003 dospel k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
žalovanej. S právnym názorom správneho súdu v časti týkajúcej sa posudzovania odpísania pohľadávky na základe rozhodnutia, ktorým sa právoplatne rozhodlo o uznaní námietky premlčania, sa žalovaná nestotožňuje. Podľa žalovanej, pokiaľ skutočne k odpísaniu pohľadávky nedôjde, nemožno na takúto pohľadávku nazerať, akoby odpísaná bola.
Vydanie rozhodnutia o odpísaní pohľadávky je teda nevyhnutným predpokladom na jej odpísanie. Správny súd v tejto súvislosti podľa žalovanej vec nesprávne právne posúdil, keď vyhodnotil, že prípadné odpísanie pohľadávky na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania možno považovať za zaplatenie dlžného poistného v kontexte § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že pojem zaplatená zahŕňa taktiež zánik pohľadávky v dôsledku jej odpísania podľa § 151 ods. 2 písm. h) v spojení s § 151 ods. 4, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
45. V zmysle § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. „Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023, ak toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie boli v plnom rozsahu zaplatené do 31. augusta 2023; § 170 ods. 21 posledná veta sa vzťahuje rovnako." Kasačný súd v tejto súvislosti v prvom rade uvádza, že § 293fz bol do zákona č. 461/2003 Z.z. zaradený novelizáciou vykonanou na základe bodu 37. zákona č. 352/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou
od 01. februára 2023. Táto legislatívna zmena bola vykonaná po vydaní prvostupňového rozhodnutia v tu prejednávanej veci a pred vydaním preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia. V čase účinnosti § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. bolo žalobcovi tak penále predpísané, hoci nie právoplatne. Citovaným znením § 293fz bol zavedený tzv. generálny pardon, ktorý umožnil odvádzateľom poistného, ktorí mali dlh voči Sociálnej poisťovni, aby si vyrovnali svoje záväzky a takto splnili podmienky pre odpustenie penále z dlžnej sumy. V takomto prípade Sociálna poisťovňa odpustila zaplatenie penále alebo iného príslušenstva pohľadávky, napr. úrokov z omeškania všetkým svojim dlžníkom, ktorí možnosť tzv. „exekučnej amnestie" kedykoľvek v lehote počas 7 mesiacov, t.j. od 1. februára 2023 do najneskôr 31. augusta 2023 (uvedené obdobie bolo dlhšie ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch tzv. generálneho pardonu) využili a dobrovoľne svoj základný dlh vo výške celej istiny Sociálnej poisťovni splatili. Z jazykového výkladu predmetného ustanovenia je v
kontexte tu posudzovanej veci zrejmé, že predpokladom uplatnenia odpustenia penále (resp. nepredpísania) bola požiadavka zaplatenia dlžného poistného a dlžných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu v celom rozsahu. T.j. nestačilo zaplatenie iba časti dlžného poistného a dlžných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ako je tomu v prípade žalobcu, ktorý dňa 31. augusta 2023 (pozn. súdu v posledný deň možnosti aplikácie § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z.) zaplatil Sociálnej poisťovni dlžné poistné a príspevky za mesiace jún 2007 až jún 2008. Súhlasne s názorom správneho súdu preto kasačný súd konštatuje, že pre aplikáciu § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. na žalobcu sa vyžadovalo, aby boli zaplatené taktiež časti dlžného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to za celé obdobie pred 1. júlom 2022, splatné do 31. januára 2023 (vrátane poistného a príspevkov za mesiace september 2006 až máj 2007). Kasačný súd iba dodáva, že v danom prípade je potrebné skúmať aj úmysel zákonodarcu, ako aj účel príslušnej právnej normy, a teda aj výklad teologický.
Preto súhlasne s názorom žalovanej iba uvádza, že úmyslom zákonodarcu nebolo zaviesť inštitút čiastočného odpustenia penále za účelom čiastkového „odbremenenia" odvádzateľov poistného a príspevkov od platenia penále, ale inštitút generálneho odpustenia s cieľom motivovať odvádzateľov poistného a príspevkov k zaplateniu všetkého dlžného poistného a príspevkov.
46. Pokiaľ správny súd v nadväznosti na aplikáciu § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. v tu prejednávanej veci poukazuje na to, že pojem zaplatenie je potrebné vykladať extenzívne, t.j. v rovine úkonu vyvolávajúceho zánik pohľadávky na dlžnom poistnom a príspevkoch (zahrňujúci odpísanie pohľadávky) s poukazom na § 150 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a teda, že s prihliadnutím na ochranu právnej istoty osôb v postavení žalobcu, ktoré úspešne vzniesli námietku premlčania podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z.z., je potrebné vykladať pojem zaplatená podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že zahŕňa taktiež zánik pohľadávky v dôsledku jej odpísania podľa § 151 ods. 2 písm. h) v spojení s § 151 ods. 4, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., kasačný súd takýto právny názor rezolútne odmieta, a to z dôvodov, ktoré ozrejmuje v nasledujúcich bodoch nižšie.
47. Predovšetkým kasačný súd uvádza, že ustanovenie § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. o zavedení tzv. generálneho pardonu jasne zadefinovalo podmienky uplatnenia nepredpísania, resp. odpustenia predpísaného penále zo strany Sociálnej poisťovne voči odvádzateľom dlžného poistného a dlžných príspevkov pre prípad, že si títo v stanovenej sedemmesačnej lehote svoj dlh v celom rozsahu splnili. Ku dňu 31. augusta 2023 žalobca zaplatil iba časť dlžného poistného a príspevkov, a to za obdobie mesiacov jún 2007 až jún 2008.
Medzi účastníkmi je nesporné, že v čase možnosti uplatnenia generálneho pardonu, evidovala Sociálna poisťovňa voči žalobcovi aj pohľadávku vo veci predpísaného poistného a povinných príspevkov a vo veci predpísaného penále aj za obdobie mesiacov september 2006 až máj 2007. Dôvodom prerušenia oboch týchto správnych konaní nebola námietka premlčania žalobcu smerujúca voči predpísaniu poistného, ale podanie správnej žaloby zo strany žalobcu voči rozhodnutiu žalovanej zo?dňa 18. mája 2017, číslo: 1215-3/2017/BA, ktorým žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu pobočky žalovanej z 9. augusta 2016, č. 700-3080022816-GC09/16 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu a prvostupňové rozhodnutie pobočky potvrdila; a to až do dňa právoplatného ukončenia tohto súdneho konania. Kasačný súd je toho názoru, že pokiaľ by zákonodarca uplatnenie generálneho pardonu podľa § 293zf zákona č. 461/
2003 Z.z. vzťahoval aj na zánik pohľadávky Sociálnej poisťovne formou jej odpísania z dôvodu právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka, takúto skutočnosť by do znenia citovaného § 293fz výslovne premietol. Ako však už bolo uvedené vyššie,
úmyslom zákonodarcu nebolo odbremeniť odvádzateľov poistného a príspevkov od platenia akýchkoľvek záväzkov voči Sociálnej poisťovni, ale motivovať ich k zaplateniu dlžného poistného a príspevkov. 48. V nadväznosti na vyššie uvedené, považuje kasačný súd za potrebné poukázať aj na s tým súvisiacu a žalobcom opakovane namietanú otázku premlčania práva predpísať poistné a penále. Ide o špecifický verejnoprávny inštitút oblasti sociálneho poistenia, ktorý slúži na ochranu povinného subjektu, zväčša dlžníka, voči ktorému by sa inak mohlo po neobmedzený čas uplatniť právo zo strany Sociálnej poisťovne (napr. právo predpísať poistné, penále a pod.). V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti rozsudok veľkého senátu najvyššieho správneho súdu 1SVs/5/2022, ktorý sa vzhľadom na rozdielnosť judikatórnej praxe zaoberal špecifickou otázkou premlčania práva predpísať poistné, resp. penále, a v ktorom uceleným spôsobom zodpovedal aj na námietky žalobcu vznesené v správnej žalobe, keď konštatoval:
„. . .podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na?poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej
poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa §?179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo.
Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s?§ 151 ods. 3 a 5 citovaného zákona cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je?tým dotknuté.
Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné. . ." Kasačný súd tak súhlasne s názorom správneho súdu dodáva, že v nadväznosti na právne závery citovaného rozsudku veľkého senátu najvyššieho správneho súdu 1SVs/5/2022, má za to, že úprava predpísania poistného sa neodlišuje od predpísania penále do takej miery, aby to odôvodňovalo rozdiel v aplikácii § 147 zákona č. 461/2003 Z.z. na predpísanie penále, ako to namietal žalobca v správnej žalobe.
49. Vychádzajúc z optiky záverov uvedeného rozsudku veľkého senátu NSS SR 1SVs/5/2022, kasačný súd ďalej dodáva, že na premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné/ penále prihliadne Sociálna poisťovňa až na námietku povinnej osoby, a nie z úradnej povinnosti.
Pokiaľ Sociálna poisťovňa námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvára sa priestor podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. k odpísaniu a zániku pohľadávky. V tu prejednávanej veci, žalobca nevzniesol námietku premlčania voči právu Sociálnej poisťovne predpísať poistné/penále vo vzťahu k obdobiu za mesiace jún 2007 až jún 2008. Predmetná námietka žalobcu ohľadom premlčania predpísania poistného sa viaže k obdobiu mesiacov september 2006 až máj 2007.
Sociálna poisťovňa v nadväznosti na námietku žalobcu ohľadom premlčania uvedeného poistného (avšak za obdobie mesiacov september 2006 až máj 2007), prijala dňa 5. augusta 2024 dve rozhodnutia, a to: i) rozhodnutie č. 700-3080037324-GC04/24, ktorým uznala námietku premlčania a konanie vo veci predpísania poistného žalobcovi za obdobie september 2006 až máj 2007 zastavila a súčasne v ten istý deň prijala ii) rozhodnutie č. 700-3011624917-GC04/24, ktorým uznala námietku premlčania a konanie vo veci predpísania penále žalobcovi za obdobie september 2006 až máj 2007 zastavila. Avšak prijatím týchto rozhodnutí, pohľadávky žalovanej na predpísané poistné a penále za mesiace september 2006 až máj 2007 nezanikli.
Predpokladom výslovného zániku uvedenej pohľadávky Sociálnej poisťovne nie je samotné rozhodnutie o uznaní námietky premlčania, ale až jej následné rozhodnutie o odpísaní pohľadávky podľa § 151 ods. 4 a 5 v spojení s § 150 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení platnom
v rozhodnom období. V čase vydania preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia v tu prejednávanej veci, t.j. 3. júna 2024, o námietke žalobcu vo vzťahu k predpísaniu poistného a následne penále za obdobie mesiacov september 2006 až máj 2007, rozhodnuté nebolo, rovnako nebolo ani rozhodnuté ani o odpísaní tomu zodpovedajúcej pohľadávky žalovanej. Pokiaľ by aj kasačný súd pripustil úvahu správneho súdu o výklade § 293fz zákona č. 461/ 2003 Z.z., kde správny súd poukazuje na to, že pojem zaplatenie je potrebné vykladať v rovine úkonu vyvolávajúceho zánik pohľadávky na dlžnom poistnom a príspevkoch (zahrňujúci odpísanie pohľadávky) s poukazom na § 150 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, kasačný súd iba uvádza, že k zániku tu zmienenej pohľadávky nedošlo, nakoľko v čase prijatia druhostupňového rozhodnutia žalovanej o odvolaní žalobcu (t.j. dňa 3. júna 2024) žalovaná nerozhodla o odpísaní pohľadávky ani o uznaní námietky premlčania žalobcu. V zmysle § 151 ods. 4, ods. 5 a v spojení s § 150 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, až „odpísaním
pohľadávky, pohľadávka zaniká." 50. Správny súd bol toho názoru, že žalovaná vzhľadom na vedomosť o vznesení námietky premlčania žalobcu o predpísaní poistného vo vzťahu k obdobiu za mesiace september 2006 až máj 2007, mala obligatórne prerušiť odvolacie konanie vo veci odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej podľa § 193 ods. 1 v spojení s § 218a zákona č. 461/2003 Z.z. v tu prejednávanej veci. Tým, že žalovaná odvolacie konanie neprerušila, došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Bez toho, aby žalovaná vyčkala na rozhodnutia o predmetnej námietke premlčania predpísať poistné a príspevky za mesiace september 2006 až máj 2007, nebolo podľa správneho súdu možné jednoznačne ustáliť osud príslušnej pohľadávky, a teda, či takéto dlžné poistné a príspevky môžu byť považované za zaplatené podľa § 293 fz zákona č. 461/2003 Z.z.
Pokiaľ správny súd takéto konanie žalovanej vyhodnotil ako porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovanej, kasačný súd sa s týmto názorom nestotožňuje.
Uplatnenie námietky premlčania žalobcu vo vzťahu k predpísanému poistnému a príspevkov v konaniach za mesiace september 2006 až máj 2007 nie je zákonným predpokladom pre aplikáciu § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu ku konaniu o predpísaní penále za mesiace jún 2007 až jún 2008. Osud takejto pohľadávky (poistné a penále za mesiace september 2006 až máj 2007) ani v prípade úspešného uplatnenia námietky premlčania, v nijakom neznamená automatický zánik takejto pohľadávky v kontexte aplikácie § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. a výkladu o jej zaplatení. Zákonodarca v zákone o sociálnom poistení, a ani SSP v súdnom konaní vo veciach sociálnych, napriek zvýšenej miere právnej istoty fyzických osôb, negarantuje generálny pardon odvádzateľom poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne absolútne, t.j. jednak časovo neobmedzene a ani vo vzťahu k rozdielnym správnym konaniam prebiehajúcim medzi tým istým účastníkom konania a žalovanou, či dokonca súdnym konaniam.
Je to zákonom formulovaná možnosť odbremenenia dlžníkov od príslušenstva poistného v prípade splnenia záväzkovej povinnosti zaplatenia dlžného poistného a príspevkov v celom rozsahu a v zákonnej lehote. V tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že súdne konanie iniciované žalobcom podaním správnej žaloby vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia voči rozhodnutiu žalovanej zo?dňa 18. mája 2017, číslo: 1215-3/2017/BA (ktorým žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu pobočky žalovanej z 9. augusta 2016, č. 700-3080022816-GC09/16 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu a prvostupňové rozhodnutie pobočky potvrdila) bolo právoplatne ukončené až dňa 24. apríla 2024, t.j. po uplynutí lehoty na uplatnenie generálneho pardonu v zmysle § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca zároveň o možnosti generálneho pardonu vedomosť zjavne mal, nakoľko penále predpísané za mesiace jún 2007 až jún 2008 cielene v posledný deň lehoty (t.j. 31. augusta 2023) uhradil.
Pokiaľ si vo vzťahu k predpísanému poistnému a penále za mesiace september 2006 až máj 2007 uplatnil námietku premlčania, za súčasného opakovaného iniciovania súdneho konania vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu za predmetné obdobie, považuje kasačný súd takúto argumentáciu správneho súdu v súvislosti s neistým osudom predmetnej pohľadávky vo vzťahu k prípadnej aplikácii § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. za
účelovú. 51. Najvyšší správny súd dodáva, že uvedomujúc si znenie ustanovení § 202 ods. 2 veta prvá a § 203 ods. 2 SSP na rozhodovanie správneho súdu, je však vo všeobecnosti toho názoru, že účelovo hľadať argumenty na to, aby sa správnej žalobe (žalobcovi) vyhovelo, nie je namieste, obzvlášť, ak je tento zastúpený advokátom, ako je tomu v prejednávanej veci.
Napriek tomu, že ide o sociálnu vec, naďalej platí všeobecná právna zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) i zásada est modus in rebus, sunt certi denique fines (všetko má svoju mieru). Z tohto hľadiska sa rozhodnutie správneho súdu javí ako svojvoľné a neprimerane iniciatívne (obdobne por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. apríla 2023, sp. zn. 6Ssk/42/ 2023). 52.
Na dôvažok zostáva doplniť, že podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej. Ani pre správne žaloby v sociálnych veciach [§ 6 ods. 2 písm. c) SSP] zákon v tomto prípade neustanovuje výnimku (porov. § 135 ods. 2 SSP a contrario). Preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo vydané 3. júna 2024 a právoplatným sa stalo 15. júna 2024. V dôsledku toho nemôže správny súd posudzovať zhodu preskúmavaného rozhodnutia s rozhodnutiami o uznaní námietky premlčania vo veci rozhodnutí o predpísaní poistného a penále za obdobie mesiacov september 2006 až máj 2007 datovanými po tomto dni (obe zo dňa 5. augusta 2024).
53. Vychádzajúc z uvedených skutočností, zmienenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a citovaných zákonných ustanovení, sa kasačný súd nestotožňuje s právnym posúdením správneho súdu ohľadom aplikácie § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. v tu prejednávanej veci v kontexte extenzívneho výkladu pojmu zaplatenia vyvolávajúceho zánik pohľadávky na dlžnom poistnom a príspevkoch (zahrňujúci odpísanie pohľadávky) s poukazom na § 150 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a teda, že s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z.z., je potrebné vykladať pojem zaplatená podľa § 293fz zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že zahŕňa taktiež zánik pohľadávky v dôsledku jej (prípadného) odpísania podľa § 151 ods. 2 písm. h) v spojení s § 151 ods. 4, ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., a takýto postup správneho súdu považuje za nesprávny. Kasačný súd má za to, že správny súd nesprávne právne vec vyhodnotil, keď posúdil, že v tu
prejednávanej veci došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 54. S ohľadom na uvedené, podľa názoru kasačného súdu, správny súd tak dospel k nesprávnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho súdu, rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 3 SSP zmenil tak, že správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol. 55. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nedosiahol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
56. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. júla 2025