6Ssk/85/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200303.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 27Sas/7/2024
- IČS
- 3022200303
- Citované
- 7× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: Y.. R. J., nar. XX. E. XXXX, bytom Q.Š. XXX, XXX XX Q., právne zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 29893-4/2022-BA zo dňa 20. júla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 27Sas/7/2024, zo dňa 26. apríla 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 2. februára 2023, č. k. 12Sa/17/2022-40 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 29893-4/2022-BA zo dňa 20. júla 2022 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) a v spojení s §191 ods. 4 SSP vec žalovanej vrátil na ďalšie konanie. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uvedeným druhostupňovým rozhodnutím žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že jeho výrok zmenila vypustením textu „§152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom ponechala v platnosti prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je vecne správne a taktiež i správne právne posúdené s tým, že pri vydaní rozhodnutia boli zohľadnené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky poistného v kontrolovanom období.
2. Dôvodom postupu krajského súdu v zmysle vyššie uvedeného rozsudku č. k. 12Sa/17/ 2022-40 bol jeho právny názor, že „správne orgány v prejednávanej veci boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Správne orgány takýmto spôsobom nepostupovali, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym spôsobom, čím zaťažili konanie a aj samotné rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.“
3. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 700-0811638217-GC04/17 zo dňa 12. septembra 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) tak, že žalobkyni predpísala za obdobie február 2006 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do
rezervného fondu solidarity v celkovej výške 2.413,79 EUR. 4. Druhostupňové rozhodnutie napadla žalobkyňa správnou žalobou zo dňa 19. septembra 2022, v ktorej namietala s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) sp. zn. 7Sžso/28/2016 povahu lehoty, v ktorej má byť poistné predpísané, konkrétne, že musí byť predpísané právoplatne a nestačí, aby bolo v tejto lehote vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní poistného.
Poukázala tiež na to, že poistné za obdobie od februára 2006 do júna 2008 bolo predpísané prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo právoplatne potvrdené druhostupňovým rozhodnutím po uplynutí premlčacej doby. Odhliadnuc od toho dopĺňa „ak by sa vychádzalo z názoru žalovaného (podľa žalobcu nesprávneho), že z hľadiska spočívania plynutia premlčacej lehoty, postačuje vydanie neprávoplatného prvostupňového rozhodnutia sociálnej poisťovne, žalobca dáva do pozornosti, že [prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo žalobkyni predpísané poistné] bolo vydané až dňa 12.09.2017, a teda právo predpísať poistné za obdobie od februára 2006 do septembra 2007 je aj v prípade uplatnenia právneho názoru žalovaného premlčané bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia sociálnej poisťovne o predpísaní poistného.“ Namieta, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky došlo k spočívaniu premlčacej lehoty určenej v ustanovení § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V tomto kontexte namieta,
že ak by mal zákonodarca v úmysle premlčanie/preklúziu viazať na deň vydania rozhodnutia, resp. deň začatia konania o predpísaní poistného, výslovne by túto skutočnosť upravil zákonom tak, ako je to v iných predpisoch. Tým, že tak neurobil, je zrejmé, že sa premlčanie/preklúzia viaže na deň právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného. Odkazuje pri tom na
judikatúru najvyššieho súdu, konkrétne rozhodnutia vo veciach sp. zn. 9Sžsk/84/2019, 7Sžso/ 28/2016 a 9Sžsk/33/2020. Záverom žiadala krajský súd, aby druhostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
5. Krajský súd zákonnosť druhostupňového rozhodnutia preskúmal v intenciách SSP a dospel k záveru bližšie popísanému v bode 1 vyššie. V podstatnom dôvodil, že zistil, že žalobkyňa v podanej žalobe namietala okrem iného aj premlčanie pohľadávky, pričom táto námietka je zásadnou vo vzťahu k podaným námietkam, ktoré žalobkyňa vzniesla proti druhostupňovému
rozhodnutiu. Poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/28/2016 a 9Sžsk/84/ 2019, z citácie ktorých uzavrel, že správne orgány v prejednávanej veci boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Keďže správne orgány takto nepostupovali, má za to, že vec nesprávne právne posúdili, a preto druhostupňové rozhodnutie zrušil a vec
žalovanej vrátil. 6. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť zo dňa 13. februára 2023, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP. V podstatnom dôvodila, že (i) žalobkyňa do dňa právoplatne ukončeného konania o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci predpísania poistného námietku premlčania nevzniesla, preto žalovaná nebola povinná na premlčanie práva predpísať poistné prihliadnuť a zároveň namieta tiež proti povinnosti právoplatne predpísať poistné v desaťročnej premlčacej lehote, uvedené odôvodňuje aj tým, že ak by sa uplynutie premlčacej lehoty posudzovalo k právoplatnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, v praxi by už počas odvolacieho konania mohlo dôjsť k situáciám, že by sa premlčalo aj právo predpísať poistné/ penále, ktoré Sociálna poisťovňa predpísala včas a v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z.; (ii) v judikatúre najvyššieho súdu existujú rozdielne názory na to, či je lehota upravená v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. premlčacia alebo prekluzívna a v tomto kontexte senát
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „NSS SR“) postúpil vec uznesením 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022 na rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho správneho súdu; (iii) inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať; (iv) rozsudky sú individuálnymi právnymi aktami štátneho orgánu s justičnou právomocou, ktoré sa vyznačujú individualizáciou a konkretizáciou subjektu a predmetu (veci), na ktoré sa vzťahujú a nemajú všeobecne záväzný
charakter. Tieto sú len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. Žalovaná je preto povinná rešpektovať právny názor vyslovený v rozhodnutí súdu len vo vzťahu ku konkrétnej osobe v konkrétnom prípade. Žalovaná v závere navrhla, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Najvyšší správny súd konajúci ako kasačný súd preskúmal kasačnú sťažnosť a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/ 72/2023 zo dňa 31. januára 2024 najvyšší správny súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sa/17/2022-40 zo dňa 2. februára 2023 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na záver rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/ 2022 zo dňa 27. septembra 2023, ktoré sa zaoberalo predpísaním penále Sociálnou poisťovňou a v zmysle týchto záverov kasačný súd konštatoval, že námietky uplatnené žalovanou v kasačnej sťažnosti sú dôvodné. Zdôraznil, že právny názor Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je v zmysle § 466 ods. 3 SSP pre senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky záväzný. Uzavrel, že Krajský súd v Trenčíne dospel k
nesprávnemu záveru, keď zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písmena g) SSP, preto napadnutý rozsudok podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom zaviazal správny súd o správnej žalobe znova rozhodnúť, ako viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu.
8. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) v poradí druhým, kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 26. apríla 2024, č. k. 27Sas/7/2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP správnu žalobu žalobkyne zo dňa 19. septembra 2022 zamietol. Správny súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a viazaný právnym názorom najvyššieho správneho súdu v zrušujúcom rozsudku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby.
9. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej poukázal na v minulosti pretrvávajúcu dvojkoľajnosť v rozhodovacej praxi vo veci námietky žalobkyne ohľadom premlčania práva predpísať poistné s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení. Túto v stručnosti zosumarizoval a s poukazom na závery Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27. septembra 2023 súhlasne konštatoval, že „.
. . Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba
podľa § 147. . .“ „. . . Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.
. .“ 10. Záverom správny súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa námietku premlčania vzniesla prvýkrát v tejto žalobe, a teda nestalo sa tak do právoplatnosti skončenia administratívneho konania. Poukazujúc na závery Veľkého senátu, správny súd zdôraznil, že námietku premlčania bolo potrebné vzniesť v konaní pred Sociálnou poisťovňou, ktorá by sa začala zaoberať otázkou, či námietka premlčania je dôvodná, teda, či právo predpísať poistné sa premlčalo. Ak by bola uznaná námietka premlčania, otvorila by sa tým cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Niet pochýb o tom, že žalobkyňa námietku premlčania do právoplatného skončenia konania pred Sociálnou poisťovňou nevzniesla. Správny súd následne skonštatoval, že zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje z hľadiska dodržania procesných a na vec sa vzťahujúcich príslušných hmotnoprávnych predpisov, pričom z ustanovenia § 135 ods. 1 SSP vyplýva, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Ak teda v správnom konaní nebola žalobkyňou vznesená námietka premlčania, nemožno vytknúť žalovanej nesprávny postup pri predpísaní poistného, v konečnom dôsledku nemožno nič namietať proti správnosti záveru, že nedošlo k zániku pohľadávky žalovanej na predmetné
poistné. Premlčanie v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie, žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka. Z ustanovenia § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že toto ustanovenie neupravuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 citovaného zákona.
Ak teda Sociálna poisťovňa predpísala poistné, hoci aj premlčané, a žalobkyňa ako dlžníčka v konaní pred ňou nevzniesla námietku premlčania, rozhodnutie Sociálnej poisťovne je zákonné. 11. Správny súd na základe vyššie uvedeného po preskúmaní veci zistil, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Účastníkom konania s poukazom na § 167 ods. 1 a § 168 SSP náhradu trov konania nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
12. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť zo dňa 13. júna 2024, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP tvrdiac, že správny súd rozhodol nesprávne a nezákonne, nakoľko rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozsudok je založený na nasledovných nesprávnych dvoch záveroch: (i) premlčanie podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie a?žalovaný sa premlčaním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a?(ii)?poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia.
14. Uvedené závery žalobkyňa namietala, pričom v?súvislosti s?prvým poukázala na?odlišné stanovisko sudcov JUDr. Petry Príbelskej a JUDr. Mariána Fečíka k?rozsudku Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 z?27. septembra 2023 a?ďalej predostrela vlastnú interpretáciu ustanovení § 151 ods. 2 písm. g) a?h) (pozn. súdu zrejme omylom na všetkých miestach je odkaz uvedený na ods. 1 predmetného ustanovenia), § 147 ods. 1 a § 147 ods. 3 zákona č.?461/2003 Z. z. Nad rámec uvedeného stanoviska žalobkyňa uviedla, že Veľký senát sa v uvedenom rozhodnutí nevysporiadal s § 151 ods. 2 písm. g) upravujúcim odpísanie pohľadávky z dôvodu preklúzie jej vymáhania. Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že je neprípustné, aby bol pojem premlčania tým istým zákonom (zákon o sociálnom poistení) vykladaný rôzne. A to v § 147 ods. 1 vykladaný s poukazom na § 151 ods. 2 písm. h) zákona o sociálnom poistení s účinkami ako premlčanie a na druhej strane v § 147 ods. 3 s poukazom na § 151 ods. 2 písm. h) s účinkami ako preklúzia.
S poukazom na rozhodnutie NSS SR sp. zn. 6Ssk/120/2023 uzavrela, že akékoľvek slovné spojenie použité zákonodarcom v?ktoromkoľvek právnom predpise, je?možné vykladať len rovnakým a tým istým spôsobom, inak by došlo k porušeniu právnej istoty, ak by zákonodarca jeden a ten istý pojem žiadal vykladať v dvoch rôznych významoch. Uvedený názor je plne v?súlade s?požiadavkami kladúcimi dôraz na kvalitu legislatívneho textu, najmä čo do jeho vnútornej bez-rozpornosti, systematickosti, vzájomnej obsahovej previazanosti a?súladnosti.
Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a?všeobecne zrozumiteľný, terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s?vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Rovnako je neprípustné, aby právny predpis inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len pre jeho časť. Podporne v tejto veci žalobkyňa odcitovala aj časť nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 336/
2012. 15. V?súvislosti s?druhým záverom žalobkyňa predostrela vlastnú interpretáciu ustanovení § 209 ods. 3, § 213 ods. 2 a § 149 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tvrdiac, že?„? . . . ?rozhodnutie vo veci predpísania poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr, ako?nadobudne právoplatnosť, nakoľko opak by bol v?rozpore so suspenzívnym účinkom odvolania. Z?uvedeného vyplýva, že aj keď zákon výslovne neviaže plynutie lehoty na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s?odvolaním spojený suspenzívny účinok odvolania, je plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia, čo potvrdzuje aj znenie § 147 ods. 3.“ Žalobkyňa vo svojej úvahe poukázala na dva prístupy k možnosti uplatneniu práv z hľadiska plynutia času, pričom podporne pre svoju argumentáciu odcitovala vybrané ustanovenia rôznych zákonov. Na základe uvedeného zhrnula, že sa nemožno stotožniť s názorom, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá
rozhodnutie o predpísaní poistného. Žalobkyňa je toho názoru, že ak by zákonodarca mal v úmysle dosiahnuť mienené účinky, tak by v tu prejednávanej veci dotknuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení formuloval výslovne a presne. Záverom žalobkyňa dodala, že všetky jej predchádzajúce argumenty preukazujú, že názor, podľa ktorého je poistné predpísané vydaním rozhodnutia je neudržateľný a poistné je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní poistného.
16. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa navrhla, aby najvyšší správny súd rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sas/7/2024 zo dňa 26. apríla 2024, zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
17. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 27. júna 2024 vyjadrila žalovaná. Žalovaná zotrvala na svojom právnom názore, že vo veci predpísania poistného žalobkyni postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa sa v súvislosti s posúdením otázky premlčania práva predpísať poistné naďalej pridržiavala svojho stanoviska prezentovaného vo vyjadrení zo dňa 5. októbra 2022. T.j. vychádzajúc z § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovaná považuje pre posúdenie otázky premlčania práva predpísať poistné za dôležitý deň, kedy došlo k predpísaniu poistného, a teda k vydaniu rozhodnutia, a nie deň, kedy rozhodnutie o predpísaní poistného nadobudlo právoplatnosť. Žalovaná súhlasne poukázala na závery veľkého senátu kasačného súdu sp. zn. 1Svs/5/2022, ktoré v tu prejednávanej veci má za
právne relevantné. Zdôraznila, že žalobkyňa v?odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nevzniesla námietku premlčania. Záverom navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
18. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobkyňa) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
19. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 29893-4/2022-BA zo dňa 20. júla 2022, ktorým žalovaná rozhodnutie pobočky žalovanej zmenila tak, že jeho výrok zmenila vypustením textu „§152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom ponechala v platnosti rozhodnutie pobočky žalovanej. Pobočka žalovanej rozhodnutím zo dňa 12. septembra 2017 č. 700-0811638217-GC04/17 rozhodla podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že žalobkyni predpísala za obdobie február 2006 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 2.413,79 EUR.
28. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu
nepredpíše. 29. Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 152a zákona o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie platia § 144 až 151 rovnako.
31. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie. 32.
Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyni bolo rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 12. septembra 2017 č. 700-0811638217-GC04/17 podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predpísané za obdobie február 2006 až jún 2008 poistné
na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 2.413,79 EUR; - o podanom odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu pobočky žalovanej, rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 29893-4/2022-BA zo dňa 20. júla 2022, a?to tak, že žalovaná rozhodnutie pobočky žalovanej zmenila tak, že jeho výrok zmenila vypustením textu „§152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom ponechala v platnosti rozhodnutie pobočky žalovanej; - žalobkyňa napadla správnou žalobou predmetné rozhodnutia na správnom súde, o?ktorej rozhodol Krajský súd v?Trenčíne rozsudkom zo dňa 2. februára 2023, č. k. 12Sa/17/2022-40 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a?vec jej vrátil na?ďalšie konanie; - o?podanej kasačnej sťažnosti žalovanej voči rozsudku Krajského súdu v?Trenčíne rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom zo?dňa 31. januára 2024, sp. zn. 6Ssk/72/2023, a?to tak, že
zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 2. februára 2023, č. k. 12Sa/17/2022-40 a?vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici; - následne Správny súd v Banskej Bystrici opätovne rozhodol o?podanej správnej žalobe žalobkyne, a?to tak, že ju zamietol, vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený v?rozhodnutí Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 1SVs/5/2022. Z?administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd rovnako za preukázané, že preskúmavaným rozhodnutiam o?predpísaní poistného a príspevkov za obdobie február 2006 až jún 2008 predchádzalo rozhodnutie pobočky žalovanej o?zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO ku dňu 30. júna 2008.
Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie,?o ktorom rozhodla žalovaná dňa 18. júla 2017 tak, že rozhodnutie pobočky žalovanej potvrdila a odvolanie v celom rozsahu zamietla. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 25. júla 2017. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. 18Sa/9/2017 zo dňa 8. februára 2018 žalobu žalobkyne voči rozhodnutiu žalovanej zo dňa 18. júla 2017 zamietol a následne aj NSS SR rozsudkom č. 7Sžsk/66/2018 zo dňa 30. marca 2022 zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v tejto veci.
33. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho a predtým krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už?správny a predtým aj krajský súd v?odôvodnení napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje a?súčasne na ne poukazuje.
34. V?predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, respektíve pobočka žalovanej správne postupovala, ak?rozhodla v?prípade žalobkyne o?predpísaní poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 2.413,79 EUR, a to za obdobie február 2006 až jún 2008.
35. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v súvislosti s vyššie uvedeným pomerne rozsiahlym spôsobom napádala záväznosť a správnosť rozhodnutia Veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27. septembra 2023, najvyšší správny súd v?prvom rade a v nadväznosti na svoje skoršie rozhodnutie vyššie sp. zn. 6Ssk/72/2023 zo dňa 31. januára 2024 v tu už prejednávanej veci poukazuje na skutočnosť, že posúdenie charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ktoré je kľúčové pre rozhodnutie v?prejednávanej veci) bolo rozhodné práve aj pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn. 9Sžsk/83/ 2020 z?30. marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci tu opísanej vyššie uvedeným rozsudkom sp. zn. 1SVs/5/2002 z?27. septembra 2023 v?jeho úvodnej časti poukázal na
rozdielnu rozhodovaciu prax v?otázke normovania premlčania resp. preklúzie ustanovením § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Následne uviedol, že „. . .Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a?úpravu premlčania v?súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktorá sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo, z?ktorého by bol prenesený do?verejného práva (porov. v?tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958). Okrem toho pojem a?účinky premlčania sú odlišne upravené aj v?rôznych ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne
vzťahy. . . 36. . . . Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v?nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako?to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného zákona.
To isté platí aj podľa citovaného § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k?predpísaniu penále. Poistné a?penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa § 148 ods. 1 zákona č.?461/2003 Z. z. v?znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a?nakladanie s?nimi je upravené v § 149 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z?prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o?uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z?ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa
právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že?tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. dôjsť k?odpísaniu a?tým zániku takejto pohľadávky.
Ani ustanovenie § 150 ani § 151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením § 151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v?ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a?ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už?podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a?tak neprichádza do úvahy jeho použitie v?konaní o?jej predpísanie.
. . . 37. . . . Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v?prospech záveru, že?premlčanie v?zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale?aj?v?prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.
. . . 38. „Podľa už?citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné a výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a?§?178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o?predpísaní penále rozhoduje v?nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V?zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v?rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na?plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným.
Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a?právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z?uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale?už?vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019).
Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v?odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“.
39. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k?záveru, že?„Premlčanie práva predpísať poistné § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že?by?uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a?jej právo predpísať ho.
Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k?poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne.
Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v?rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm.?b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v?spojení s § 151 ods. 3 a?5 cit. zák. cesta k?odpísaniu a?zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v?ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z?čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk 6/2019.
Ich použiteľnosť však nevyplýva len z?tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a?tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“.
40. Vychádzajúc z?citovaného právneho posúdenia veľkého senátu kasačného súdu podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a?právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z?uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až?právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe. Ak?teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v?odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147
ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a?jej právo predpísať
ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k?poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej
poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v?rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa?§ 150 ods. 2 v?spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k?odpísaniu a?zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.
41. Záverom kasačný súd súhlasne konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa námietku premlčania vzniesla prvýkrát v správnej žalobe, a teda nestalo sa tak do právoplatnosti skončenia administratívneho konania pred
Sociálnou poisťovňou. Poukazujúc na závery Veľkého senátu, kasačný súd rovnako zdôrazňuje, že námietku premlčania bolo potrebné vzniesť práve v konaní pred žalovaným správnym orgánom, ktorý by sa začal zaoberať otázkou, či námietka premlčania je dôvodná, a teda, či právo predpísať poistné sa premlčalo. Niet však pochýb o tom, že žalobkyňa námietku premlčania do právoplatného skončenia konania pred Sociálnou poisťovňou nevzniesla.
42. Kasačný súd ďalej uvádza, že podľa § 466 ods. 3 SSP pre senát kasačného súdu je?záväzný právny názor vyjadrený v?tomto rozsudku veľkého senátu, pričom kasačný senát nevidí žiaden dôvod, prečo by sa od tohto právneho dôvodu mal odkláňať.
Súc viazaný uvedeným záväzným právnym názorom veľkého senátu (§ 466 ods. 3 SSP), najvyšší správny súd aplikoval jeho závery na prejednávanú vec, pričom dospel k?záveru, že?napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z?obdobného právneho posúdenia charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Táto skutočnosť (ktorá bola jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu) teda viedla najvyšší správny súd k?rozhodnutiu tak, ako je uvedené v?jeho výrokovej časti.
43. Z?dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s?námietkami žalobkyne voči napadnutému?rozsudku správneho súdu uvedenými v?kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za?nedôvodnú, a?preto podľa §?461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo?výroku tohto rozsudku.
44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP.
45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. augusta 2024