6Ssk/86/2024

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom z 15. februára 2024, č. k. BA-7Sa/66/2017-174, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 23592-2/ 2017-BA zo dňa 30. januára 2017 a rozhodnutie žalovanej č. 23594-2/2017-BA zo dňa 30. januára 2017 a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná zrušenými rozhodnutiami zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č.

. .vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná exekútorovi.“ V ostatnom napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne potvrdila. Prvostupňovými rozhodnutiami Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava predpísala žalobcovi penále v sume 4986,30 Eur a v sume 4400,53 Eur vypočítané z dlžných súm poistného na

2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že rozhodnutia žalovanej vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci pre nesprávnu interpretáciu a aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 4 v spojení s § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) na prípad žalobcu. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia nesprávne vychádzala zo striktne formalistického výkladu právnej normy - ustanovenia § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a opomenula tak jej teleologický výklad, a teda interpretáciu tohto ustanovenia z hľadiska jeho účelu a zmyslu, pričom ustanovenie § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje iba „povolenie splátok dlžných súm“ bez toho, aby konkrétne špecifikovala, o aké povolenie má ísť. Keďže ustanovenie § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje, že je to Sociálna poisťovňa, ktorá môže na základe písomnej žiadosti povoliť splátky dlžných súm, správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že práve Sociálna poisťovňa žalobcovi splátky dlžných súm povolila a nie exekútor, ako to v podstate tvrdil žalovaný.

Sociálna poisťovňa mala výhodu v podobe rýchlejšieho splatenia dlžnej sumy bez adekvátnej zákonnej „výhody“ v prospech povinného na základe ustanovenia § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. 3. Podľa názoru správneho súdu, uvedené ustanovenia je nevyhnutné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva Správny súdny poriadok, s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad zákona by nemal protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nikto by sa nemal dovolávať slov a viet zákona proti ich účelu a zmyslu, ako to podľa názoru správneho súdu urobila

apríla 2013. 4. Žalovaný argumentoval tým, že pobočka Sociálnej poisťovne nepovolila žalobcovi zaplatiť dlžné sumy poistného a príspevkov v splátkach podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 14. novembra 2017, ale udelila písomný súhlas s postupným splácaním dlhu povinného (žalobcu). Podľa správneho súdu tento „písomný súhlas“ postačuje na to, aby bol naplnený účel ustanovenia § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Na základe žiadosti žalobcu a písomného súhlasu oprávneného exekútor uzatvoril so žalobcom „Dohodu o splátkach“, ktorou sa žalobca zaviazal dlžnú sumu poistného a príspevkov zaplatiť v 18 splátkach tak, ako to predpokladá ustanovenie § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 5. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že pobočka Sociálnej poisťovne nepovolila žalobcovi splácať dlžné sumy poistného a príspevkov podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a nemohla následne aplikovať pri predpísaní penále § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ani s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S 326/2016-53, zo dňa 13. júla 2017, keď podmienka „rozhodnutia“ v ustanovení § 146 ods. 4 nie je daná, keď vyžaduje iba o „povolené sumy splátok“ bez uvedenia podmienky „rozhodnutia“ o povolení. 6. V závere správny súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou žalovanej opätovne posúdiť námietky žalobcu s tým, že je viazaná právnym názorom správneho súdu, nové rozhodnutie vo veci odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavku správneho právneho posúdenia veci, keď hypotéza ustanovenia § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyžaduje písomnú žiadosť fyzickej osoby (žiadosť adresovaná Sociálnej poisťovni, č.l. 29) a „povolenie splátok“ pobočkou Sociálnej poisťovne v stanovisku oprávneného zo dňa 09. apríla 2013, č.l. 32, ktoré podľa názoru správneho súdu expressis verbis „povoľuje povinnému splácať dlžnú sumu (...) v dĺžke splácania 18 mesiacov“.

7. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 8. Žalovaná považuje právne posúdenie veci správnym súdom za nesprávne a naďalej zastáva právny názor, že Sociálna poisťovňa nepovolila žalobcovi splácanie dlžnej sumy poistného a príspevkov v splátkach podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2017, ale udelila len písomný súhlas s postupným splácaním dlhu žalobcovi.

9. Podľa právneho názoru žalovanej je pri posudzovaní procesu schvaľovania splátok poistného a príspevkov potrebné v danom prípade postupovať nielen s ohľadom na ust. § 146 zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj s ohľadom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona č. 461/ 2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013, podľa ktorého do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

11. Uvedenému podľa žalovanej neodporuje ani skutočnosť, že ust. § 146 zákona č. 461/ 2003 Z. z. hovorí o povolení splátok dlžných súm poistného a príspevkov, a nešpecifikuje konkrétnu formu povolenia. Jednotlivé právne normy neexistujú oddelene a nie je možné ich tak ani vykladať. Právne normy verejného práva, kde nepochybne patria aj právne normy sociálneho zabezpečenia, majú kogentnú povahu, sú pre jednotlivé subjekty práva záväzné a upravujú taký variant správania, ktorý nemožno dohodou vylúčiť, ani inak modifikovať.

12. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007, z ktorého vyplýva, že správne súdy sú oprávnené odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. 13. Žalovaná opätovne v kasačnej sťažnosti zdôraznila, že súdny exekútor, ktorý je povinný postupovať v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, bol oprávnený uzatvoriť dohodu s povinným (žalobcom) len na základe písomného súhlasu oprávneného (žalovanej), preto žalovaná ,,udelila súhlas“, nie ,,povolenie splácania“.

Ak by Sociálna poisťovňa povolila splácanie dlžnej sumy poistného a príspevkov a vydala by o tom rozhodnutie, muselo by byť súčasťou takéhoto rozhodnutia aj zvýšenie dlžných súm o úroky. Súdny exekútor však so žalobcom uzatvoril dohodu, ktorej obsahom bolo len splácanie dlžných súm poistného a príspevkov, no nie úroky v zmysle § 146 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Aj preto podľa právneho názoru žalovanej nemožno túto dohodu považovať za ,,povolenie splátok“ v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. 15. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/ 3/2017 z 26. septembra 2018, v ktorom kasačný súd zdôraznil, že ,,zákon č. 461/2003 Z. z. v § 146 vymedzuje presný procedurálny postup, ktorý musí byť dodržaný, aby došlo k relevantnému povoleniu splátok poistného a v prípade žalobkyne splátky dlhu na základe právoplatného rozhodnutia prvostupňového orgánu podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povolené neboli.“ Na inom mieste najvyšší súd uvádza: ,,zákonodarca ako podmienku, ktorá

Sociálna poisťovňa preto postupovala správne , ak uznanie dlhu a záväzok dlžníka dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach nepovažovala za povolenie splátok dlžných súm poistného v zmysle § 146 a predpísala penále na poistné, ktoré bolo zaplatené žalobcom v splátkach v zmysle uznania dlhu.“ Predmetný rozsudok krajského súdu bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/46/2016 z 25. októbra 2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že ,,z oboch uvedených listín je tiež zrejmé, že celková pohľadávka, ktorú žalobca uznal pozostáva z dlžného poistného a príspevkov, nenavýšeného o žiadnu inú sumu, žalobca teda nemal žiaden dôvod domnievať sa, že mu boli povolené splátky dlžných súm podľa ust. § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, by dlžná suma musela byť zvýšená o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm.“

Vyjadril sa, že napadnutý rozsudok považuje za správny a trvá na stanovisku z 24. februára 2020, ktoré doplnil o nasledovné. Dňa 02. apríla 2013 na exekútorskom úrade odovzdal žiadosť o splátkový kalendár adresovaný Sociálnej poisťovni, v ktorom žalobca požiadal o splátkový kalendár v zmysle § 146 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a podľa názoru žalobcu splnil zákonom stanovené požiadavky, a to mal uhradené lehotné poistné a požiadal o dobu splatnosti do 18 mesiacov. Zdôraznil, že nežiadal exekútora o povolenie splatenia dlhu formou splátok, požiadal Sociálnu poisťovňu o splátkový kalendár v zmysle § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a požiadal exekútora o jej odovzdanie v pobočke Sociálnej poisťovne.

V zmysle uvedeného v závere žalobca uviedol, že s predloženou kasačnou sťažnosťou nesúhlasí a požiadal kasačný súd o potvrdenie napadnutého rozsudku.

IV. Aplikovaná právna úprava

. .vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo zaplatená v hotovosti.“ a doplnila text ,,.

25. Podľa § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2017 (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z. z.“) sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.

27. Podľa § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. 28. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povolení splátok dlžných súm dávok, poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

31. Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur.

33. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj z administratívneho spisu zistil nasledovné: - z výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Bratislava (č. 102-26232) vyplýva, že žalobca bol oprávnený na výkon samostatne zárobkovej činnosti v období od 19. júna 2000 do 4. mája 2005 a od 1. júla 2005 do 3. decembra 2013; - žalobca je od 1. februára 2005 sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov;

poistného a povinných príspevkov, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici; - z prílohy k rozhodnutiu č. 700-0219464216-GC04/16 vyplýva, že žalobca zaplatil na poistné a príspevky za obdobie od január 2009 až december 2013 po lehote splatnosti; - rozhodnutím č. 700-0219464216-GC04/16 zo 6. októbra 2016, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, predpísala žalobcovi penále v sume 4400,53 Eur vypočítané z dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici; - dňa 28. októbra 2016 boli Sociálnej poisťovni doručené odvolania žalobcu voči rozhodnutiam č. 700-0219464016-GC04/16 a č. 700-0219464216-GC04/16 zo 6. októbra 2016, ktoré žalobca dôvodil, že požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava o možnosť splatiť dlžné sumy z

Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava žalovanej vyplynulo, že žalobca zo strany Sociálnej poisťovne nemal povolené splátky dlžného poistného a príspevkov, a preto nebolo možné ustanovenie § 146 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v danom prípade aplikovať.

35. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v?kasačnej sťažnosti vo?vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a?pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda podaná kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 36. Žalovaná v kasačnej sťažnosti správne poukázala na skutočnosť, že pri posudzovaní procesu schvaľovania splátok poistného a príspevkov je potrebné postupovať nielen s ohľadom na ust. § 146 zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj s ohľadom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále. Nestačí len materiálne ,,povolenie“, ktoré, podľa názoru správneho súdu, môže mať podobu súhlasu, dohody, zmluvy, ale rozhodnutie s náležitosťami, tak ako to predpisuje zákon č. 461/2003 Z. z. v ust. § 209. V danom prípade došlo medzi žalobcom

37. Najvyšší správny súd tu konštatuje, že povolenie splátok dlžných súm poistného je osobitný inštitút, ktorý je zakotvený v § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. Tento inštitút sa môže uplatniť len v prípade, ak sú splnené tam uvedené zákonné podmienky. V prvom rade sa predpokladá písomná žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je povinná odvádzať poistné (žalobca). Ďalej nastupuje skúmanie dôvodnosti predpokladu, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude žiadateľ o splátky schopný zaplatiť dlžné sumy poistného a zároveň už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm je schopný plniť odvodové povinnosti. Výsledkom tohto postupu je potom rozhodnutie Sociálnej poisťovne o povolení splátok alebo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o ich povolenie, ak sa uvedené podmienky nepodarí preukázať, resp. splniť (viď § 178 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ďalšou náležitosťou tohto rozhodnutia je výrok o zvýšení dlžných súm poistného o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej

. . v súlade s ust. § 56 ods. 9 Exekučného poriadku udelila súhlas s postupným splácaním dlžnej sumy 10061,51 Eur povinného (žalobcu) a trov exekučných konaní v pravidelných mesačných splátkach, v dĺžke splácania 18 mesiacov.

39. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že zákonodarca v § 146 ods. 4 zákona č. 461/ 2003 Z. z. stanovil, že ak dôjde k povoleniu splátok (povinne navýšených o úrok), už nemožno predpísať penále. Tu najvyšší správny súd poukazuje na cieľ tejto právnej úpravy, ktorým je kompenzovať stratu vo verejnom rozpočte z dôvodu výpadku poistného len raz, teda buď zaplatením úroku alebo penále. Uvedeným sa zaoberal aj veľký senát najvyššieho správneho súdu v rozsudku z 27. septembra 2023 sp. zn. 1Svs/5/2022, podľa ktorého penále podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. predstavuje osobitný kompenzačný inštitút, ktorý má kompenzovať ujmu Sociálnej poisťovne v prospech povinnej osoby z oneskoreného zaplateného poistného. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu rovnaký účel má aj zvýšenie dlžného poistného o úrok, pokiaľ sú povolené splátky poistného. Ak teda došlo k povoleniu splátok, v zmysle § 146 ods. 4 už nie je možné predpísať penále z dôvodu, že úrok, ktorý navyšuje dlžné poistné v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia, je taktiež formou určitej kompenzácie, prostredníctvom ktorej

40. Ustanovenia § 146 zákona č. 461/2003 Z. z. je preto potrebné vykladať aj s ohľadom na úmysel zákonodarcu. To znamená, že ak by podmienkou na nemožnosť penalizovania účastníka správneho konania bolo akékoľvek postupné splácanie dlhu, zákon by vôbec nevymedzoval procedurálny postup pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne o povolení splátok a podmienky, za ktorých by bolo možné jej rozhodnutím splátky žiadateľovi povoliť.

41. Postup prvostupňového správneho orgánu (predpísanie penále žalobcovi) nemožno preto považovať za nesprávny. Naopak, podľa ust. § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu predmetné penále žalobcovi predpísať, a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetné ustanovenie zákona je kogentným ustanovením nepripúšťajúcim modifikáciu a ani vylúčenie jeho normatívneho (zaväzujúceho) účinku.

42. Vzhľadom k uvedenému najvyšší správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom, a preto zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobu zamietol (§ 462 ods. 3 SSP). 43.

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.