← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·20. 12. 2023

6Ssk/87/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200832.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
7Sa/40/2020
IČS
8020200832
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: O. W., narodená XX. F. XXXX, bytom v M., Q.. M. Č.. XXXX/ XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 13. októbra 2020, Číslo: 61306-5/ 2020-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. januára 2023, č. k. 7Sa/40/2020-44, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 10. januára 2023, č. k. 7Sa/40/2020-44, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ spolu § 191 ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 13. októbra 2020, Číslo: 61306-5/2020-BA spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 20. mája 2020, Číslo: 200-007345-CA02/2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ a „pobočka žalovanej“, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa má nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa PEDIGYN, s.r.o. za obdobie od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od 24. 04. 2020 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 9,48491500 eur za deň.

2. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a zákonnosť postupu v intenciách § 195 ods. 1, § 37 ods. 1, § 54 ods. 1, § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 3. Konštatoval, že v danom prípade po vykonaní pozitívnej kontroly Inšpektorátom práce u zamestnávateľa žalobkyne, na základe jej podnetu zo dňa 15. januára 2020, došlo zo strany Sociálnej poisťovne opätovne k vykonaniu vonkajšej kontroly za kontrolované obdobie január 2019 až júl 2020 u zamestnávateľa. Podľa záznamu o vykonaní vonkajšej kontroly zo dňa 07. 10. 2020, Číslo: 700-2910015620-AG02/20, bolo žalovanej zrejmé, že zamestnávateľ vykonal Inšpektorátom práce mu uložené opatrenia vo vzťahu k žalobkyni a v mesiaci august 2020 zúčtoval zamestnankyni - žalobkyni doplatok v sume 3067,23 eur, rovnajúci sa rozdielu medzi vyplatenou mzdou a mzdou prislúchajúcou príslušnému stupňu náročnosti práce za obdobie

marec až december 2019. Uvedené oznámil Inšpektorátu práce a zamestnankyni zaslaním výplatnej pásky za júl 2020. Takto vykázané poistné uhradil zamestnávateľ 11. augusta 2020 na účet Sociálnej poisťovne. Zo záverov uvedených v zázname nepochybne vyplýva, že Sociálna poisťovňa uvedené nové skutočnosti akceptovala, nezistila žiadne pochybenia a poistné považuje za odvedené správne.

4. Krajský súd dospel k záveru, že platná právna úprava umožňuje uložením povinnosti (§ 231 ods. 1 písm. f/ bod 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) zamestnávateľovi opraviť nesprávne uvedené údaje v zaslanom výkaze poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac, a to až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné, v prípade, ak došlo po vydaní prvostupňového rozhodnutia k zmene údajov v evidencii žalobkyne, za akceptácie zmeny žalovanou, bolo povinnosťou žalovanej uvedenú novú skutočnosť vo svojom rozhodnutí vyhodnotiť a zohľadniť zistenie iného skutkového stavu, najmä ak smeruje v prospech poistníka - zamestnanca, ktorý predmetný stav a evidenciu nesprávnych údajov

nezavinil. 5. Krajský súd preto konštatoval, že žalovaná sa v danom prípade v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne dostatočne a v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav nesprávne právne posúdila, čím tak nepostupovala v súlade s platnými právnymi predpismi. Preto v nadväznosti v zmysle § 191 ods. 1,3,4 SSP z dôvodu hospodárnosti konania krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a súčasne zrušil prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej. V ďalšom konaní v intenciách rozhodnutia krajského súdu žalovaná mala prehodnotiť spôsob výpočtu spornej výšky nemocenskej dávky a vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na akceptovanú zmenu údajov v evidencii žalobkyne.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 02. 02. 2023, Číslo: 4296-14/2023-BA. 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnila poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, pričom vyslovila svoj nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem.

8. Uviedla, že v súvislosti s výrokom napadnutého rozsudku požiadala o vyjadrenie príslušný odbor poistného žalovanej, či je možné zrealizovať postup, na ktorý krajský súd zaviazal žalovanú. Ďalej konštatovala, že zamestnávateľ žalobkyne na základe vyjadrenia Inšpektorátu práce zúčtoval doplatok mzdy v sume 3.067,23 eur v mesiaci august 2020 za júl 2020. Zároveň dňa 10. 08. 2020 predložil príslušnej pobočke mesačný výkaz za júl 2020, v ktorom uviedol vymeriavací základ na úrazové poistenie v sume 3.067,23 eur a počet kalendárnych dní 0, pretože žalobkyňa mala z dôvodu dočasnej práceneschopnosti vylúčenú povinnosť platiť

poistné. Zamestnávateľ uhradil poistné dňa 11. 08. 2020. Následne bola vykonaná v dňoch od 29. 09. 2020 do 02. 10. 2020 vonkajšia kontrola odvodu poistného a kontrola plnenia povinnosti zamestnávateľa žalobkyne za obdobie od 01/2019 do 12/2019 a od 01/2020 do 07/ 2020, pričom nebolo konštatované žiadne porušenie v súvislosti s jeho postupom pri zúčtovaní doplatku mzdy. Zároveň boli preverené aj vymeriavacie základy v mesačných výkazoch za ostatné kontrolované obdobie a ich porovnávaním s dokladmi predloženými zamestnávateľom (mzdový list, výplatné pásky) neboli zistené rozdiely. Príslušný odbor poistného žalovanej konštatoval, že zamestnávateľ žalobkyne pri zúčtovaní mzdy v auguste 2020 za júl 2020, čo sa týka plnenia odvodovej povinnosti a povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. postupoval v súlade so zákonom. Na základe týchto skutočností, žalovaná konštatovala, že nie je dôvod na vykonanie zmeny vymeriavacích základov žalobkyne za dané obdobie a podanie mesačných výkazov, pretože bola preverená správnosť vymeriavacích

základov predložených v mesačných výkazoch porovnaním predložených výplatných pások. Dodala, že tento postup (§ 231 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) by bol možný len v prípade, ak by žalovaná zistila nesúlad údajov vykázaných zamestnávateľov v mesačnom výkaze s predloženými dokladmi (výplatnými páskami, príp. mzdovými listami). 9. Žalovaná konštatovala ďalej, že zamestnávateľ žalobkyne zúčtoval doplatok mzdy žalobkyne za obdobie marec 2019 až december 2019 na základe záverov inšpekcie práce, až v mesiaci august 2020 za júl 2020, t. j. až v roku 2020 a nie v rozhodujúcom období, a to v období, kedy bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú, pričom uhradil iba úrazové poistenie, keďže v tomto období mala žalobkyňa vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v

nezamestnanosti. Ďalej uviedla, že zúčtovaný vymeriavací základ by bolo možné rozpočítať na viaceré mesiace predchádzajúceho obdobia, len ak by boli naplnené podmienky podľa § 139a alebo § 139 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

10. Namietala, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal § 139a alebo § 139 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., resp. na ne neprihliadol. 11. Záverom konštatovala, že neboli zistené rozdiely, ktoré by bolo potrebné opraviť, a preto žalovaná nemá zákonné prostriedky na to, aby uložila zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť doručiť opravné mesačné výkazy za obdobie marec 2019 až december 2019, a zároveň aj povinnosť doplatiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, aj napriek tomu, že by to bolo v prospech žalobkyne. Z toho dôvodu navrhla,

aby najvyšší správny súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

12. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadrila na základe zaslanej výzvy krajského súdu. Žalobkyni bola kasačná sťažnosť doručená dňa 20. 03. 2023 (fikcia doručenia, l. č. 63).

IV.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ spolu § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 13. októbra 2020, Číslo: 61306-5/2020-BA spolu s rozhodnutím pobočky žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa má nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa PEDIGYN, s.r.o. za obdobie od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od 24. 04. 2020 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 9,48491500 eur za deň.

20. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečeniu príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. 21.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to nemocenské. 22. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo ak im bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia.

23. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

26. Podľa § 138 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. 27.

Podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z. z., ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.

28. Podľa § 139b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu po zániku dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.

29. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o nemocenských dávkach. 30. Podľa § 178 ods. 1 písm. i/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia. 31.

Podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. 32. Podľa § 179 ods. 1 písm. n/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti ústredia patrí vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia. 33.

Podľa § 184 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

34. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

35. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

36. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

37. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 226 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa je povinná kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia. 39. Podľa § 231 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

40. Podľa § 231 ods. 1 písm. f/ bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu.

41. Podľa § 231 ods. 1 písm. j/ bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni. 42. Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.

43. Podľa § 232 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z., evidencia musí obsahovať tieto údaje: vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 6. 44. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyni bol rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 20. 05. 2020, Číslo: 200-007345-CA02/2020 priznaný nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa PEDIGYN s.r.o. za obdobie od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od 24. apríla 2020 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vo výške 9,48491500 eur za deň; - proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu podozrenia, že zamestnávateľ uviedol nepravdivé informácie, a preto žiadala kontrolu a prepočet sumy; - žalobkyňa v rámci odvolacieho konania dňa 03. 08. 2020 doložila pobočke žalovanej

výsledok z prešetrenia podnetu Inšpektorátom práce Prešov (protokol zo dňa 21. 07. 2020, Číslo: IPV-13-32-2.3/P-E24,A25-20), v zmysle ktorého bolo konštatované (v časti mzdy), že zamestnávateľ porušil povinnosť priradiť pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 k zákonu č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon vyžadoval od žalobkyne, pričom jej práca bola v zmysle pracovnej náplne zo dňa 01. 08. 2008 účinnej od 01. 08. 2008 spojená s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a odbornými činnosťami v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí, čomu zodpovedá minimálne 4. stupeň náročnosti tohto pracovného miesta; zároveň zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť žalobkyni za prácu vykonanú v období mesiacov marec 2019 až december 2019, mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 4. stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta v prípade žalobkyne - „zdravotná sestra - ženská sestra“;

Inšpektorát práce Prešov nariadil zamestnávateľovi žalobkyne v zmysle vyššie uvedených porušení odstrániť tieto nedostatky do 30 dní od prevzatia protokolu (okrem iného boli zistené aj iné nedostatky, pozn. súdu); - pobočka žalovanej vykonala u zamestnávateľa vonkajšiu kontrolu za obdobie 01-12/2019, 01-07/2020, v zmysle ktorej bolo zistené, že zamestnávateľ zúčtoval žalobkyni v mesiaci august 2020 doplatok mzdy v sume 3.067,23 eur - doplatok v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi vyplatenou mzdou a mzdou prislúchajúcou príslušnému stupňu náročnosti práce za obdobie marec 2019 až december 2019 na základe prešetrenia Inšpektorátom práce Prešov; - následne žalovaná rozhodla o odvolaní žalobkyne tu preskúmavaným rozhodnutím, pričom v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej.

45. V predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne postupovala pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na nemocenské aj v kontexte zistených skutočností Inšpektorátom práce Prešov a námietok zo strany žalobkyne, preto najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto otázky.

46. Nemocenské ako dávka z nemocenského poistenia má zabezpečiť príjem v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti zamestnancovi a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to, že si žalobkyňa uplatnila nárok na nemocenské odo dňa 24. 04. 2020, pobočka žalovanej postupovala pri výpočte nemocenskej dávky z denného vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období, ktorý je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

V prípade žalobkyne to bol rok 2019. Následne výška nemocenského predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu. Žalobkyňa v podanom odvolaní, ale aj v podanej správnej žalobe namietala, že v jej prípade nebola zo strany pobočky žalovanej, resp. žalovanej zohľadnená skutočnosť, že zamestnávateľovi žalobkyne bolo Inšpektorátom práce Prešov konštatované porušenie povinnosti, najmä čo sa týka výšky mzdy zodpovedajúcej pre jej pracovné zaradenie, k uvedeným tvrdeniam predložila aj protokol vyhotovený Inšpektorátom práce Prešov.

Z toho dôvodu namietala nesprávnosť postupu pobočky žalovanej pri posudzovaní jej nároku na nemocenskú dávku, najmä čo sa týka určenia výšky nemocenskej dávky. Krajský súd v tomto smere dal za pravdu žalobkyni, pričom konštatoval, že žalovaná pri posudzovaní nároku žalobkyne na nemocenskú dávku nevychádzala zo skutočného stavu veci.

S uvedeným konštatovaním sa najvyšší správny súd stotožnil a odvodzuje to od nasledovných skutočností. 47. Najvyšší správny súd je tiež toho názoru, že ak došlo k doplateniu mzdy žalobkyne, ktoré sa týkalo rozhodného obdobia pre výpočet jej nároku na nemocenskú dávku, táto skutočnosť mala byť zohľadnená aj žalovanou v tomto procese. Pochybenie zamestnávateľa žalobkyne (konštatované Inšpektorátom práce ako inštitúcie, ktorá presadzuje dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich pracovné vzťahy a pracovné podmienky) nemôže byť na ťarchu poistenca, resp. žiadateľa o nemocenskú dávku, ktorej hlavným účelom je zabezpečiť zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnú osobu v prípade straty alebo zníženia na príjme v dôsledku choroby, úrazu alebo karanténneho opatrenia. Každopádne, právna úprava v zákone č. 461/2003 Z. z. zveruje Sociálnej poisťovni dostatočné množstvo právomocí, ktoré v danej súvislosti mohla využiť, pričom najvyšší správny súd len príkladom uvedie kontrolnú právomoc v zmysle § 178 ods. 1 písm. i/, § 179 ods. 1 písm. n/ a § 226 ods. 1 písm. d/ zákona

č. 461/2003 Z. z, ale aj vykonávanie konzultačnej alebo poradenskej činnosti, napríklad za účelom poučenia zamestnávateľa. Obdobne tak mohla zamestnávateľa žalobkyne vyzvať za účelom opravy výkazov ako predpokladá ustanovenie § 231 ods. 1 písm. f/ zákona č. 461/ 2003 Z. z. V neposlednom rade, pobočka žalovanej, ale aj žalovaná disponovala informáciou, aj zo strany Inšpektorátu práce, žalobkyne, a aj zamestnávateľa a zároveň to zistila aj svojou činnosťou (na základe vonkajšej kontroly), že doplatok mzdy, ktorý urobil zamestnávateľ žalobkyne v auguste 2020 sa týkal výslovne obdobia marca 2019 až decembra 2019, čo bolo rozhodné obdobie na výpočet nemocenskej dávky žalobkyne. Argument žalovanej, že zamestnávateľ urobil doplatok na úrazovom poistení nemôže obstáť, zároveň najvyšší správny súd je toho názoru, že predmetný doplatok za mzdu za rozhodné obdobie marec 2019 až december 2019 mal byť zahrnutý do vymeriavacieho základu za príslušné kalendárne mesiace, aj v prípade, ak k tejto skutočnosti došlo dodatočne. Preto najvyšší správny súd nemôže v tomto

smere súhlasiť s argumentáciou žalovanej, pretože akceptovanie tohto skutkového stavu, by mohlo mať aj neskoršie dopady na sociálne zabezpečenie žalobkyne do budúcna. 48. Zároveň neuniklo pozornosti najvyššieho správneho súdu, že v administratívnom spise žalovanej sa nachádza aj listina - Minimálne mzdové nároky, konkrétne sadzby za rok 2019 vo vzťahu k stupňu náročnosti pracovného miesta - s vyznačením 4. stupňa a priradenou mesačnou sadzbou, čo korešponduje aj so situáciou žalobkyne. Mesačná sadzba za rok 2019 pri stupni náročnosti 4 je vyjadrená sumou 832 eur, pričom žalobkyňa v rozhodnom období vzhľadom na porušovanie povinností jej zamestnávateľom dosahovala mzdu v priemere 520

eur. Napriek tomu, že z administratívneho spisu je zrejmé, že touto skutočnosťou sa zaoberala pobočka žalovanej, resp. žalovaná, najvyššiemu správnemu súdu už nie je zrejmé, prečo uvedené aj na základe všetkých podkladov nebolo zohľadnené pri posudzovaní nároku žalobkyne. Pričom z ďalších podkladov - e-mailová komunikácia medzi pobočkou žalovanej a žalovanou v obdobnom prípade - vyplynulo, že danú situáciu by bolo možné vyriešiť, ale bola by potrebná súčinnosť zamestnávateľa - konkrétne oprava vymeriavacích základov, predpis dlžného poistného a pod. Ďalej však nevyplynulo, že by pobočka žalovanej alebo žalovaná v tomto smere vykonala ďalšie kroky, za účelom zosúladenia údajov v svojom informačnom systéme s podkladmi zamestnávateľa.

49. V neposlednom rade, žalovaná v podanej kasačnej sťažnosti argumentovala, že krajský súd v danom prípade nezohľadnil § 139a alebo § 139b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak najvyšší správny súd poukazuje, že uvedené ustanovenia sa viažu na situácie, ak súd rozhodoval o neplatnosti skončenia pracovného vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, čomu zodpovedá aj slovné pomenovanie § 139a - vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi.

Uvedené však nie je možné zohľadniť, keďže to nebol prípad žalobkyne, preto túto námietku bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. 50. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalovanou vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalovanej ako neúspešnému účastníkovi v kasačnom konaní ich nepriznal a žalobkyni, hoci úspech vo veci mala, ich nepriznal, pretože žiadne trovy konania v súvislosti s týmto konaním nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 163 a §168 SSP).

52. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 20. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/87/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik