6Ssk/87/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: O. W., narodená XX. F. XXXX, bytom v M., Q.. M. Č.. XXXX/ XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 13. októbra 2020, Číslo: 61306-5/ 2020-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. januára 2023, č. k. 7Sa/40/2020-44, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a zákonnosť postupu v intenciách § 195 ods. 1, § 37 ods. 1, § 54 ods. 1, § 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 3. Konštatoval, že v danom prípade po vykonaní pozitívnej kontroly Inšpektorátom práce u zamestnávateľa žalobkyne, na základe jej podnetu zo dňa 15. januára 2020, došlo zo strany Sociálnej poisťovne opätovne k vykonaniu vonkajšej kontroly za kontrolované obdobie január 2019 až júl 2020 u zamestnávateľa. Podľa záznamu o vykonaní vonkajšej kontroly zo dňa 07. 10. 2020, Číslo: 700-2910015620-AG02/20, bolo žalovanej zrejmé, že zamestnávateľ vykonal Inšpektorátom práce mu uložené opatrenia vo vzťahu k žalobkyni a v mesiaci august 2020 zúčtoval zamestnankyni - žalobkyni doplatok v sume 3067,23 eur, rovnajúci sa rozdielu medzi vyplatenou mzdou a mzdou prislúchajúcou príslušnému stupňu náročnosti práce za obdobie

4. Krajský súd dospel k záveru, že platná právna úprava umožňuje uložením povinnosti (§ 231 ods. 1 písm. f/ bod 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) zamestnávateľovi opraviť nesprávne uvedené údaje v zaslanom výkaze poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac, a to až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné, v prípade, ak došlo po vydaní prvostupňového rozhodnutia k zmene údajov v evidencii žalobkyne, za akceptácie zmeny žalovanou, bolo povinnosťou žalovanej uvedenú novú skutočnosť vo svojom rozhodnutí vyhodnotiť a zohľadniť zistenie iného skutkového stavu, najmä ak smeruje v prospech poistníka - zamestnanca, ktorý predmetný stav a evidenciu nesprávnych údajov

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 02. 02. 2023, Číslo: 4296-14/2023-BA. 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnila poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, pričom vyslovila svoj nesúhlas s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem.

poistné. Zamestnávateľ uhradil poistné dňa 11. 08. 2020. Následne bola vykonaná v dňoch od 29. 09. 2020 do 02. 10. 2020 vonkajšia kontrola odvodu poistného a kontrola plnenia povinnosti zamestnávateľa žalobkyne za obdobie od 01/2019 do 12/2019 a od 01/2020 do 07/ 2020, pričom nebolo konštatované žiadne porušenie v súvislosti s jeho postupom pri zúčtovaní doplatku mzdy. Zároveň boli preverené aj vymeriavacie základy v mesačných výkazoch za ostatné kontrolované obdobie a ich porovnávaním s dokladmi predloženými zamestnávateľom (mzdový list, výplatné pásky) neboli zistené rozdiely. Príslušný odbor poistného žalovanej konštatoval, že zamestnávateľ žalobkyne pri zúčtovaní mzdy v auguste 2020 za júl 2020, čo sa týka plnenia odvodovej povinnosti a povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. postupoval v súlade so zákonom. Na základe týchto skutočností, žalovaná konštatovala, že nie je dôvod na vykonanie zmeny vymeriavacích základov žalobkyne za dané obdobie a podanie mesačných výkazov, pretože bola preverená správnosť vymeriavacích

nezamestnanosti. Ďalej uviedla, že zúčtovaný vymeriavací základ by bolo možné rozpočítať na viaceré mesiace predchádzajúceho obdobia, len ak by boli naplnené podmienky podľa § 139a alebo § 139 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

aby najvyšší správny súd zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ spolu § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 13. októbra 2020, Číslo: 61306-5/2020-BA spolu s rozhodnutím pobočky žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa má nárok na nemocenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa PEDIGYN, s.r.o. za obdobie od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. od 24. 04. 2020 do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 9,48491500 eur za deň.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to nemocenské. 22. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo ak im bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia.

24. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 138 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. 27.

28. Podľa § 139b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu po zániku dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.

Podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky. 32. Podľa § 179 ods. 1 písm. n/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti ústredia patrí vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia. 33.

34. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

36. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

38. Podľa § 226 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa je povinná kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia. 39. Podľa § 231 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

41. Podľa § 231 ods. 1 písm. j/ bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni. 42. Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.

výsledok z prešetrenia podnetu Inšpektorátom práce Prešov (protokol zo dňa 21. 07. 2020, Číslo: IPV-13-32-2.3/P-E24,A25-20), v zmysle ktorého bolo konštatované (v časti mzdy), že zamestnávateľ porušil povinnosť priradiť pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 k zákonu č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon vyžadoval od žalobkyne, pričom jej práca bola v zmysle pracovnej náplne zo dňa 01. 08. 2008 účinnej od 01. 08. 2008 spojená s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a odbornými činnosťami v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí, čomu zodpovedá minimálne 4. stupeň náročnosti tohto pracovného miesta; zároveň zamestnávateľ porušil povinnosť poskytnúť žalobkyni za prácu vykonanú v období mesiacov marec 2019 až december 2019, mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre 4. stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta v prípade žalobkyne - „zdravotná sestra - ženská sestra“;

45. V predmetnej veci bola spornou skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne postupovala pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na nemocenské aj v kontexte zistených skutočností Inšpektorátom práce Prešov a námietok zo strany žalobkyne, preto najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na zodpovedanie tejto otázky.

V prípade žalobkyne to bol rok 2019. Následne výška nemocenského predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu. Žalobkyňa v podanom odvolaní, ale aj v podanej správnej žalobe namietala, že v jej prípade nebola zo strany pobočky žalovanej, resp. žalovanej zohľadnená skutočnosť, že zamestnávateľovi žalobkyne bolo Inšpektorátom práce Prešov konštatované porušenie povinnosti, najmä čo sa týka výšky mzdy zodpovedajúcej pre jej pracovné zaradenie, k uvedeným tvrdeniam predložila aj protokol vyhotovený Inšpektorátom práce Prešov.

S uvedeným konštatovaním sa najvyšší správny súd stotožnil a odvodzuje to od nasledovných skutočností. 47. Najvyšší správny súd je tiež toho názoru, že ak došlo k doplateniu mzdy žalobkyne, ktoré sa týkalo rozhodného obdobia pre výpočet jej nároku na nemocenskú dávku, táto skutočnosť mala byť zohľadnená aj žalovanou v tomto procese. Pochybenie zamestnávateľa žalobkyne (konštatované Inšpektorátom práce ako inštitúcie, ktorá presadzuje dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich pracovné vzťahy a pracovné podmienky) nemôže byť na ťarchu poistenca, resp. žiadateľa o nemocenskú dávku, ktorej hlavným účelom je zabezpečiť zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnú osobu v prípade straty alebo zníženia na príjme v dôsledku choroby, úrazu alebo karanténneho opatrenia. Každopádne, právna úprava v zákone č. 461/2003 Z. z. zveruje Sociálnej poisťovni dostatočné množstvo právomocí, ktoré v danej súvislosti mohla využiť, pričom najvyšší správny súd len príkladom uvedie kontrolnú právomoc v zmysle § 178 ods. 1 písm. i/, § 179 ods. 1 písm. n/ a § 226 ods. 1 písm. d/ zákona

smere súhlasiť s argumentáciou žalovanej, pretože akceptovanie tohto skutkového stavu, by mohlo mať aj neskoršie dopady na sociálne zabezpečenie žalobkyne do budúcna. 48. Zároveň neuniklo pozornosti najvyššieho správneho súdu, že v administratívnom spise žalovanej sa nachádza aj listina - Minimálne mzdové nároky, konkrétne sadzby za rok 2019 vo vzťahu k stupňu náročnosti pracovného miesta - s vyznačením 4. stupňa a priradenou mesačnou sadzbou, čo korešponduje aj so situáciou žalobkyne. Mesačná sadzba za rok 2019 pri stupni náročnosti 4 je vyjadrená sumou 832 eur, pričom žalobkyňa v rozhodnom období vzhľadom na porušovanie povinností jej zamestnávateľom dosahovala mzdu v priemere 520

49. V neposlednom rade, žalovaná v podanej kasačnej sťažnosti argumentovala, že krajský súd v danom prípade nezohľadnil § 139a alebo § 139b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak najvyšší správny súd poukazuje, že uvedené ustanovenia sa viažu na situácie, ak súd rozhodoval o neplatnosti skončenia pracovného vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, čomu zodpovedá aj slovné pomenovanie § 139a - vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalovanej ako neúspešnému účastníkovi v kasačnom konaní ich nepriznal a žalobkyni, hoci úspech vo veci mala, ich nepriznal, pretože žiadne trovy konania v súvislosti s týmto konaním nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 163 a §168 SSP).

V Bratislave dňa 20. decembra 2023