6Ssk/87/2025

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 10. apríla 2025, č. k. KE-8S/120/2022-88, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 162/ 2015 Z.z.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 72 ods. 3, § 83 ods. 4, § 89 ods. 1, § 119 ods. 2 písm. a/, e/, § 127 ods. 1, § 128, § 210 ods. 2 písm. c/, § 215 ods. 6, § 216 ods. 1, § 258 ods. 1 písm. j/ zákona č. 35/2019 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej

Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného v žiadnom prípade neposkytlo oporu výroku rozhodnutia, žalovaný pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia nedbal jeho presvedčivosť a nevysvetlil náležite svoj názor na rozhodujúcu okolnosť konania o prepustení zo služobného pomeru, teda, či by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na úkor dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný sa v rozhodnutí nezaoberal tým, či prítomnosť žalobcu na vzdelávacom podujatí so zostatkovou hladinou alkoholu v krvi možno považovať za disciplinárne previnenie, aký druh disciplinárneho opatrenia je možné za toto disciplinárne opatrenie uložiť, respektíve, či skutok žalobcu možno posúdiť ako menej závažné disciplinárne previnenie, kedy na nápravu postačí - výčitka. Uviedol, že pevnosť služobného zväzku medzi štátom a jednotlivým príslušníkom finančnej správy by mala byť priamo úmerná aj dĺžke trvania a „kvalite“ služobného pomeru. Je totiž vo verejnom záujme, aby vo finančnej správe pracovali skúsení profesionáli, ktorých kariéra dáva záruku kvalitného a zodpovedného výkonu štátnej služby.

Námietku, že žalobca nebol preukázateľne oboznámený s obsahom smernice č. 148/2019 o kontrole dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a užívať omamné látky alebo psychotropné látky (ďalej len „Smernica č. 148/2019“; pozn. súdu), podľa ktorej je zistené požitie alkoholických nápojov porušením služobnej disciplíny vyhodnotil ako nedôvodnú, keď už z § 210 ods. 2 písm. c/ zákona č. 35/2019 Z.z. priamo vyplýva, že príslušník finančnej správy je povinný nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky na miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby, teda prítomnosť v službe pod vplyvom alkoholu je priamo zo zákona porušením služobných povinností, respektíve

II.

Zotrval na názore, že u žalobcu došlo k porušeniu služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby vzhľadom k tomu, že dňa 05. mája 2022 nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholických nápojov a vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov, čo bolo u neho potvrdené opakovanou dychovou skúškou. Žalovaný a aj prvostupňový správny orgán sa v dostatočnom a vyčerpávajúcom rozsahu vysporiadali s tým, v čom spočívalo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobných povinností žalobcom a rovnako aj s tým, z akých dôvodov by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vyslanie na štúdium k získaniu / zvýšeniu kvalifikácie v odbornom kurze nie je ospravedlnením, že žalobca v danom prípade mohol nastúpiť na kurz pod vplyvom alkoholu a zároveň tvrdiť, že množstvo zisteného alkoholu v dychu nemalo vplyv na výkon štátnej služby.

používať služobnú zbraň a rovnako má aj ďalšie povinnosti v súvislosti so služobným zákrokom, čo je vzhľadom na akékoľvek množstvo alkoholu neprijateľné. 8. Žalovaný rovnako dostatočne odôvodnil a preukázal skutočnosti týkajúce sa jeho rozhodnutia, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

prísnejšie. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú záujem na zodpovednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi finančnej správy, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery vo finančnú správu, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka finančnej správy k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu.

vplyvom alkoholických nápojov. Zákon č. 35/2019 Z.z. vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník finančnej správy, uvedomujúc si svojho postavenia, bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú predovšetkým dbať na dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny, s tým súvisiace svedomité a dôsledné plnenie služobných povinností a s tým spojené upevňovanie dôvery k finančnej správe, aby v služobnom pomere zotrval príslušník finančnej správy, ktorý nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom

správy. Od žalobcu, v tom čase ako od príslušníka silovej zložky štátu, spoločnosť oprávnene očakávala príkladné rešpektovanie zákonov, ktorých dodržiavanie sám kontroloval. 9. Z hľadiska zákonom dovolenej správnej úvahy prvostupňový správny orgán vyhodnotil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobných povinností v prípade žalobcu ako zvlášť závažnú, ktorá je spôsobilá zapríčiniť finančnej správe ujmu, a na tomto základe rozhodol, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej

Konanie žalobcu ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy je nevyhnutné posudzovať cez jeho príslušnosť k ozbrojenému zboru, ktorá ako jedna z ozbrojených zložiek v Slovenskej republike plní úlohy štátu na úseku dodržiavania právnych predpisov zameraných k ochrane jej hospodárskych záujmov a v prípade ich porušenia, sama toto protiprávne konanie postihuje.

10. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca nešpecifikoval, ktoré porušenie služobnej prísahy, či služobnej povinnosti sa považuje za porušenie zvlášť hrubým spôsobom, táto právomoc - správna úvaha je zákonom č. 35/2019 Z.z. a príslušným personálnym opatrením vymedzeným Ministrom financií Slovenskej republiky prenesená na príslušného nadriadeného s ustanovovacou právomocou.

V danom prípade bolo hodnotenie vykonaných dôkazov vecou správnej úvahy príslušného nadriadeného. Na tomto základe bolo absolútne irelevantné porovnávať prípady iných príslušníkov finančnej správy, ktorí vykonávali štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov, a to nielen z hľadiska odlišnej personálnej právomoci, pod ktorú spadali, a ktorá prináležala výlučne tomu ktorému príslušnému nadriadenému, ale aj z hľadiska skutkového stavu, ktorý je v každom konkrétnom prípade jedinečný a jeho vyhodnotenie patrí do výlučnej právomoci príslušného nadriadeného.

hrubým spôsobom. Na tomto základe nadriadený nepovažoval za dôvodné zaoberať sa úvahou, či skutok žalobcu bolo možné posúdiť ako disciplinárne previnenie s uložením disciplinárneho opatrenia a už vôbec nie, či prípadne na nápravu žalobcu nepostačovala výčitka. 11. Ďalej žalovaný uvádzal, že zákon ukladá služobnému úradu povinnosť prerokovať návrh na prepustenie zo služobného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti s tým, že súhlas príslušného odborového orgánu s prepustením zo služobného pomeru v zmysle zákona č. 35/2019 Z.z. nie je podmienkou platnosti prepustenia zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy.

Právnu normu obsiahnutú v § 258 ods. 1 písm. j/ zákona č. 35/2019 Z.z. je potrebné považovať za normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. V prípade rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy pre porušenie služobnej prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení, čo v predmetnom konaní o prepustení zo služobného pomeru bolo zachované.

S odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/6/2012 dodal, že správny súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahradiť správnu úvahu a rozhodnutie orgánu verejnej správy, inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov. 14. Žalovaný ďalej poukázal aj na zjavné zmätočnosti v odôvodnení rozsudku správneho

Práve tieto všetky okolnosti bolo však potrebné posudzovať vo vzájomnej väzbe a nie protiklade, čoho sa žalovaný pridŕžal s náležitým vysvetlením a odôvodnením zákonom uložených podmienok. Ďalšou zjavnou zmätočnosťou v bode 56 predmetného rozsudku bolo právne posúdenie správnym súdom, podľa ktorého sa žalovaný „vôbec nevysporiadal s okolnosťami, za ktorých k porušeniu došlo, otázkou úlohy žalobcu v služobnom procese za okolnosti, keď skutok bol zistený na odbornom kurze.

služby. Ako zmätočné žalovaný tiež vyhodnotil právne posúdenie správnym súdom vyjadrené v bode 60 a 61 predmetného rozsudku, a to s poukazom na možný súvis s prípadom žalobcu. Správny súd vo svojej úvahe uviedol len niektoré z taxatívne určených zákonných dôvodov na prepustenie, pričom každý jeden dôvod prepustenia zo služobného pomeru v zmysle ustanovenia § 258 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z. vyžaduje podstatný stupeň závažnosti, nakoľko pri prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru, ide o jednostranný úkon príslušného nadriadeného, ktorý sa realizuje rozhodnutím nadriadeného a výsledkom je skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy.

16. Uzavrel, že v tomto prípade neboli žiadne pochybnosti o tom, že žalobca porušil služobné povinnosti a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a súčasne za daných okolností by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, akým je záujem na upevňovaní disciplíny príslušníkov finančnej správy, ktorá spočíva v dôslednom plnení povinností stanovených ústavou, zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, nariadeniami, služobnou prísahou, rozkazmi, príkazmi a pokynmi nadriadených, záujme na čestnosti, ako aj záujem na upevňovaní dôvery občanov v príslušníkov finančnej správy, ako i záujem na budovaní dobrého mena finančnej správy v spoločnosti.

III.

Zo žalovaným uvedených skutočností síce vyplýva nesúhlas s odôvodnením rozsudku správneho súdu, avšak žalobca sa nedozvedá, akým spôsobom alebo v akom rozsahu správny súd nesprávne právne posúdil vec, respektíve, v akom rozsahu vyvodil vo veci nesprávne právne závery.

opatrenia. Z napadnutého rozhodnutia sa žalobca nedozvedel, v čom bolo jeho previnenie o toľko závažnejšie, že nepostačovalo disciplinárne prejednanie, pričom v iných prípadoch postačujúce bolo, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti rozhodnutí. Žalovaný vystupuje ako orgán verejnej správy navonok jednotne, a tak rozdielnosť rozhodnutí žalovaného nemožno odôvodňovať s poukazom na rozdelenie právomocí vo vnútri žalovaného. Ďalej uviedol, že zo strany správneho súdu nedošlo žiadnym spôsobom do zásahu do diskrečného oprávnenia správneho orgánu, respektíve správny súd nenahrádzal svojimi úvahami správnu úvahu a rozhodnutie správneho orgánu, ale jednoducho konštatoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, čo je obligatórnou podmienkou zákonného rozhodnutia. Žalovaný, respektíve nadriadený orgán nevzal do úvahy ani jeden z pozitívnych výsledkov doterajšej služobnej činnosti žalobcu, a to, či už vzorné plnenie služobných povinností, kladné služobné hodnotenie, absolvovanie odborného kurzu alebo nesúhlas odborovej organizácie s prepustením žalobcu.

súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. 20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo 17. júla 2025 zotrvajúc na dôvodoch podanej kasačnej sťažnosti, dostatočne odôvodnil, že pri prepustení zo služobného pomeru žalobcu boli naplnené obe kumulatívne podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 258 ods. 1 písm. j/ zákona č. 35/2019 Z.z., z ktorého dôvodu ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, ktorou poukazoval na absenciu akéhokoľvek zdôvodnenia namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom. Jasne uviedol, v čom videl nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, nadriadený na základe správnej úvahy dospel k záveru, že výkon štátnej služby žalobcu ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy dňa 05. mája 2022 pod vplyvom alkoholických nápojov bol porušením služobnej disciplíny a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom, pričom sa vo svojom rozhodnutí dostatočne venoval zhodnoteniu intenzity konania žalobcu aj z hľadiska závažnosti a nebezpečnosti konania a jeho následkov.

K námietkam súvisiacim s opakovaným porovnávaním prípadu žalobcu s prípadmi iných príslušníkov finančnej správy, ako aj poukazovaním na kladné hodnotenie žalobcu v služobnom hodnotení, žalovaný poskytol dostatočné odôvodnenie so záverom, že tieto pre vec žalobcu nepredstavovali také dôvody, na základe ktorých by nadriadený nezačal konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Doposiaľ zodpovedný a riadny výkon štátnej služby žalobcu nepredstavovalo ospravedlnenie, či liberačný dôvod na „budúce“ protiprávne konanie a po vyhodnotení všetkých podstatných okolností prípadu ani dôvod na odlišné posúdenie vyhodnotenia intenzity konania žalobcu a rovnako tak ani vyhodnotenia druhej podmienky viažucej sa k prepusteniu príslušníka finančnej správy z dôvodu uvedeného v ustanovení § 258 ods. 1 písm. j/ zákona č. 35/2019 Z.z. Ďalej uviedol, že nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie námietky diskriminácie zo strany dotknutej osoby je označenie konkrétneho dôvodu diskriminácie, pre ktorého existenciu malo byť voči tejto osobe postupované odlišným / rozdielnym spôsobom oproti ostatným osobám, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii.

Obe napadnuté rozhodnutia považoval za riadne odôvodnené. 21. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 29. októbra 2025 na vedomie.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

26. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

27. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 05. októbra 2022, číslo: 412091/2022 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce z 02. augusta 2022 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetným napadnutým rozhodnutím z 05. októbra 2022 žalovaný postupom podľa § 294 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 02. augusta 2022 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka finančnej správy podľa § 258 ods. 1 písm. j/, pretože porušil povinnosť uvedenú v § 210 ods. 2 písm. c/ zákona č. 35/2019 Z.z. nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky na miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba.

29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného mal preukázané, že - žalobca bol príslušníkom finančnej správy, služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent mobilného dohľadu na stanici colného úradu Michalovce - centrála 5392, - rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Michalovce z 21. februára 2022, Číslo: 73224/2022 bol žalobca podľa § 216 ods. 1 v spojení s § 83 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z.z. vyslaný na štúdium k získaniu profesijného vzdelania v odbornom kurze špecializácia SCÚ (stála štátna služba) so začiatkom dňa 28. februára 2022, - dňa 05. mája 2022 príslušníci finančnej správy, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly žalovaného vykonali v súlade so smernicou č. 148/2019 operatívnu kontrolu zameranú na zistenie požitia alkoholických nápojov u prítomných zúčastnených, teda vrátane žalobcu s tým, že prvá dychová skúška bola u žalobcu vykonaná o 10:29 hod. s výsledkom 0,19 mg/l (0,40 ‰) opakovaná dychová skúška bola vykonaná o 10:58 hod. s výsledkom 0,14 mg/l (0,29 ‰),

overení] - nadriadený žalobcu dňa 31. mája 2022 spracoval návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, - prvostupňový správny orgán listami zo 16. júna 2022 v súlade s § 273 ods. 2 písm. c/ zákona č. 35/2019 Z.z. predložil návrh na prepustenie žalobcu dvom odborovým organizáciám na prerokovanie, - prvostupňový správny orgán listom zo 06. júla 2022 oznámil žalobcovi začatie konania o prepustení zo služobného pomeru a súčasne ho v súlade s § 259 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z. upovedomil o možnosti vyjadrenia sa k príslušnému návrhu, - žalobca sa k oznámeniu o začatí konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru vyjadril dňa 07. júla 2022 vyjadrujúc nesúhlas s prepustením, [primárne uvádzal, že nadriadený si nezadovážil dostatok dôkazov, ktoré by zakladali zánik služobného pomeru (prepustením), pri dychovej skúške nebol dodržaný postup stanovený výrobcom, nebolo umožnené vykonať opakovanú skúšku nepoužitým náustkom, nebolo žalobcovi umožnené vyjadriť sa k výsledku dychovej skúšky, nebolo preukázané, že by

- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 05. októbra 2022 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie z 02. augusta 2022 potvrdil. 30. Na úvod možno uviesť, že prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru je jedným zo spôsobov skončenia služobného pomeru (§ 255 zákona č. 35/2019 Z.z.).

V tomto prípade podľa personálneho opatrenia č. 1/2021 zo 14. júna 2021 v znení dodatku č. 1 zo 14. decembra 2021 riaditeľ colného úradu disponuje 4. stupňom personálnej právomoci a rozhoduje o skončení služobného pomeru príslušníkov finančnej správy vo svojej ustanovovacej právomoci podľa § 255 písm. b/ (uvoľnenie) a c/ (prepustenie) zákona č. 35/2019 Z.z. (článok 5, bod 1., písm. as/ personálneho opatrenia ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2021 v znení článku 1 dodatku č. 1 so zohľadnením bodov 18. a 19.). Návrh na prepustenie musí vychádzať z dostatočných podkladov o tom, že príslušník finančnej správy porušil služobnú prísahu alebo povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, spracovateľ návrhu je povinný tieto dôkazy aktívne a iniciatívne vopred zadovážiť, a to aj s ohľadom na plynutie prekluzívnych lehôt.

Konanie o prepustení príslušníka finančnej správy sa považuje za samostatné konanie upravené zákonom č. 35/ 2019 Z.z., ktoré je nezávislé od iných druhov konaní (napríklad od trestného konania podľa ustanovení Trestného poriadku). Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, respektíve služobnej povinnosti nemusí nevyhnutne dosahovať intenzitu trestného činu.

a súčasne z dôvodu založenom na nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Podľa názoru najvyššieho správneho súdu však tieto dôvody nemožno automaticky kumulovať, keďže sa vo svojej podstate vylučujú.

Môže ísť o absolútny nedostatok odôvodnenia, prípadne, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Pod „nedostatkom dôvodov“ však nemožno rozumieť parciálne nedostatky odôvodnenia rozhodnutia, ale výlučne nedostatok skutkových dôvodov. Skutkovými dôvodmi, pre nedostatok ktorých možno zrušiť rozhodnutie správneho orgánu pre nepreskúmateľnosť, budú také vady v skutkových zisteniach, ktoré kreujú dôvody pre rozhodnutie, typicky teda tam, kde správny orgán oprel takéto dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené, ale v rozpore so zákonom, alebo tam, kde nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Správny súd v rozsudku žalovanému vytkol, že tento dostatočne neozrejmil, neodôvodnil [slovami správneho súdu cit.: „ (.

K takémuto správnym súdom zamýšľanému predpokladu (keďže zrušil rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP) však celkom odporuje záver správneho súdu obsiahnutý v bode 71 jeho rozsudku, podľa ktorého cit.: „V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy posúdiť konanie žalobcu ako disciplinárne previnenie a posúdiť, či sa zaň uloží disciplinárne opatrenie podľa § 128 alebo výčitka podľa § 129 zákona č. 35/2019 Z.z.“ S ohľadom na to, sa potom najvyšší správny súd stotožňuje s názorom žalovaného, že rozsudok správneho súdu je nepreskúmateľný, keďže nie je z neho dostatočne zrejmé, aký by mal žalovaný (viazaný pritom právnym názorom správneho súdu) zvoliť postup v ďalšom konaní, či jednak viazaný právnym názorom správneho súdu doplniť dôvody a precíznejšie odôvodniť splnenie podmienok pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. j/ zákona č. 35/2019 Z.z., alebo (opäť) viazaný právnym názorom správneho súdu bez ďalšieho prekvalifikovať zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti vyúsťujúcej do prepustenia zo služobného

S ohľadom na uvedené pochybenia majúce za následok zmätočnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, najvyšší správny súd právny názor správneho súdu o potrebe zrušiť preskúmavané správne rozhodnutia pokladal za predčasný; takéto odôvodnenie vykazuje známky vnútornej nekonzistentnosti. Z tohto dôvodu tiež nepovažoval za vhodné, aby sa v tomto štádiu vyjadroval a posudzoval aj námietky žalovaného obsahovo zapadajúce už do konceptu právneho posúdenia veci.

Z hľadiska správnej teórie možno správnu úvahu definovať ako zákonom založenú voľnosť tohto orgánu zvoliť pri riešení konkrétneho prípadu jedno z viacerých právne možných rozhodnutí, pričom voľná úvaha môže byť založená iba zákonom, respektíve z neho odvodenou právnou normou (Z. N.), zákonom vymedzený stupeň slobody správnych orgánov pri rozhodovaní konkrétnej veci, pričom v uvedenom rámci administratívny orgán prijíma optimálne riešenie z niekoľkých rôznych možností, avšak možnosť výberu z niekoľkých variant neznamená absolútnu slobodu správneho orgánu, keďže uváženie je vždy obmedzené určitým rámcom, či už užšie, alebo širšie (J. O.). Pôjde teda o stav, keď právne normy, ktoré presne a jednoznačne neurčujú, aké riešenie má správny orgán na konkrétny prípad aplikovať, ale umožňujú, aby konajúci orgán v danom prípade sám hľadal riešenie, avšak v rámci priestoru vymedzeného právnou normou (K. H.). Ide teda o právomoc [na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa

Zákonodarca týmto spôsobom vytvára príslušným orgánom priestor k tomu, aby zhodnotili, či konkrétna situácia pod neurčitý právny pojem spadá, alebo nie. U neurčitých právnych pojmoch sa v istom momente rovnako vyskytuje určitá miera „(správneho) uváženia“ správneho orgánu, tá je však zameraná na skutkovú podstatu a jej vyhodnotenie. Výsledkom je však záver, vo vzťahu ku ktorému nejestvuje žiadna alternatíva, ktorá sa na druhej strane pri správnej úvahe predpokladá.

34. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 20. novembra 2025