6Ssk/88/2023

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 7Sa/16/2021-67, zo dňa 20.10.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/724, č.z. 2021/71650 zo dňa 30.04.2021, ktorým tento zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie

so žalobkyňou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná a ani na strane žalovaného nevzhliadol mimoriadne okolnosti na priznanie trov.

a v režime stanovenom SSP a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v danej veci je sporným opodstatnenosť a zákonnosť prijatia organizačnej zmeny, ako aj okolnosti vyvodenia prijatých opatrení vo vzťahu k žalobkyni ako nadbytočnej zamestnankyni a tiež postup správneho orgánu smerujúci k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. V danej súvislosti krajský súd dôvodil, že organizačné zmeny č. 1/2019 s účinnosťou od 01.08.2019 a č.2/2019 zo dňa 27.08.2019, dotýkajúce sa žalobkyne, prebehli s účinnosťou k 01.09.2019 a žiadosť o predchádzajúci súhlas podal zamestnávateľ úradu žalovaného dňa 14.02.2020. Dňa 26.01.2021 bolo doručené zamestnávateľovi stanovisko zriaďovateľa s vyjadrením súhlasu (dňa 21.09.2020) s organizačnou štruktúrou, účinnou dňa 01.08.2019 a dňa 01.11.2019. Ide o súhlasné stanovisko, dopĺňajúce stanovisko v prípade organizačnej štruktúry predloženej zamestnávateľom dňa

Organizačná štruktúra zamestnancov je internou normou určenou v rámci organizačného poriadku upravujúceho vnútornú organizáciu školy a ako taká sama o sebe nemá účinky vo vzťahu k vzniku, resp. zániku, pracovnoprávneho vzťahu. Vyhodnocovanie nadbytočnosti pracovníkov patrí do výlučnej právomoci zamestnávateľa vzhľadom na ním vykonávané organizačné zmeny. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je jednostranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať požiadavky Zákonníka práce a Občianskeho zákona.

neplánovaného skončenia pracovného pomeru s iným pedagogickým zamestnancom dňa 11. júna 2019). Ponuka pracovného miesta, vykonaná zamestnávateľom pred uplatnením výpovede v rozsahu pozície pedagogického zamestnanca na kratší pracovný úväzok, doplnený na žiadosť žalobkyne - zamestnankyne aj ďalšou pedagogickou a troma nepedagogickými pozíciami, mimo kvalifikáciu žalobkyne, nebola žalobkyňou opakovane akceptovaná.

5. K námietkam žalobkyne krajský súd napokon dodal, že v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že zo strany zamestnávateľa došlo k presunu časti jej pracovnej činnosti na iných zamestnancov. Návrh žalobkyne na porovnanie postupu dotknutých správnych orgánov v prípadoch dvoch rozdielnych zamestnancov so zdravotným znevýhodnením správny súd nepovažoval za relevantný pre danú vec s prihliadnutím na ich samostatné špecifiká a okolnosti.

6. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. 7. V I. časti kasačnej sťažnosti v súvislosti so sťažnostným bodom podľa § 440 ods. ods. 1 písm. h) SSP žalobkyňa poukázala na nesprávny postup správneho orgánu poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžso/44/2013 z 29.07.2013. Podľa žalobkyne krajský súd nesprávne posúdil aplikáciu ust. § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2 a § 66 Zákonníka práce a nevyhodnotil, že v danom prípade správny orgán porušil ust. § 3 ods. 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“ alebo „SP“). V konaní na správnom súde došlo len k formálnemu (púhemu) preskúmaniu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (samotné pojednávanie trvalo cca 20 minút) bez skúmania vzájomných súvislostí, inak by krajský súd musel nutne dospieť k záveru, že v prípade žalobkyne neboli naplnené podmienky pre udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 Zákonníka práce. V tejto súvislosti žalobkyňa napádala bod 67 a bod 54 rozsudku krajského súdu, ku ktorému dodala, že správny orgán si nevyžiadal od zamestnávateľa organizačné štruktúry a organizačné zmeny počas správneho konania, nevyhodnotil návrhy a stanoviská žalobkyne (jediná zmienka o tom je v rozhodnutí z 03.06.2020) a pri svojom rozhodovaní bral do úvahy len stav a štruktúru zamestnancov, tak ako mu ju predložil zamestnávateľ na začiatku konania pri jeho žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Poukázala na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 127/0721 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Sžo 84/2007, 6 Sžo 98/2008, 1 Szo 33/2008, 2 Sžo 5/ 2009 a 8 Sžo 547/2009. Nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov žalobkyňa vzhliadla v porušení základných zásad správneho konania, a to okrem zásady zákonnosti aj v porušení zásady materiálnej pravdy a predvídateľnosti rozhodnutia správneho orgánu poukazom na

rozsudok

NS SR sp. zn. 3Sžo/226/2010 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25.06.2019. 8. Žalobkyňa kasačnú sťažnosť rozdelila do ďalších deviatich častí, ktoré označila nasledovne:

VIII. Projektové aktivity a nadčasy

IX. Presun záväzkov žalobkyne

X. Sťažnostný návrh.

Ak by ale v tom čase došlo k rovnomernému rozdeleniu žiakov l. ročníka, na jednu triedu by pripadalo 26-27 žiakov, dodržal by sa spomínaný školský zákon, aj čo sa týka delenia tried na skupiny pri počte minimálne 24 žiakov v triede. Ale čo je hlavné, pribudli by hodiny delenia pre prírodovedcov, teda hodiny do úväzkov pedagogických zamestnancom s aprobáciami predmetov prírodovedného zamerania. Podľa názoru žalobkyne a v súlade s Rozhodnutím zo dňa 11.4.2019 cieľový stav mal byť taký, že sa znižuje počet pedagogických zamestnancov z 30 na 27 z okruhu aprobovaných predmetov matematika, anglický jazyk, dejepis a občianska náuka. Uviedla, že v tomto rozhodnutí nie je spomínaná aprobácia predmetu „chémia” alebo v kombinácii „matematika-chémia” alebo v inej kombinácii.

Pri realizácii predmetnej organizačnej zmeny teda do úvahy prichádzala aj kombinácia týchto predmetov. U zamestnávateľa bol jeden pedagogický zamestnanec, ktorý mal aprobáciu „matematika-anglický jazyk.“ Tento zamestnanec mal spadať do okruhu zamestnancov s aprobovaných predmetov, s ktorými má byť rozviazaný pracovný pomer. Žalobkyňa ďalej vymenovala pedagogických zamestnancov s aprobáciou „matematika“, ktorí na škole pôsobia. Uviedla tiež, že v mesiaci jún 2019 bolo u zamestnávateľa 30 pedagogických zamestnancov, ich stav sa mal k 01.09.2019 znížiť na 27. Ku dňu 01.09.2019 však ukončili pracovný pomer 3 pedagogickí zamestnanci, ktorí mali 100% pracovný úväzok.

11. V IV. časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa poukázala na ďalšiu organizačnú zmenu č. 2/ 2019 zo dňa 27.08.2019, podľa ktorej zamestnávateľ od 01.09.2019 vytvoril 1 pracovné miesto pedagogického zamestnanca na kratší pracovný čas, a to s aprobáciou matematika-chémia v rozsahu úväzku 36,37% zodpovedajúcej 8 hodinám priamej výchovno-vzdelávacej činnosti týždenne, ktoré bolo zrušené organizačnou zmenou č. 1/2019 zo dňa 11.04.2019 s účinnosťou k 01.08.2019. V nadväznosti na to zamestnávateľ dňa 10.02.2020 navrhol žalobkyni po ukončení pracovnej neschopnosti (od 25.04.2019 do 10.02.2020) uzatvorenie dohody o zmene pracovnej zmluvy (§ 54 Zákonníka práce - dohoda o zmene pracovných podmienok), ktorou sa mal zmeniť rozsah týždenného pracovného času zo 100% na 36,37%, čo predstavovalo 8 hodín týždenne. Žalobkyňa neodmietla túto zmenu pracovného času, trvala len na tom, aby jej zamestnávateľ doplnil vyučovacie hodiny tak, aby mala 100% pracovný úväzok.

. .“, žalobkyňa nevidí dôvod, prečo by nemohol byť rozviazaný pracovný pomer práve s týmto zamestnancom. 12. V V. časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa poukázala na ďalšiu žiadosť zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 Zákonníka práce podanú dňa 14.02.2020 (zamestnávateľ sa v nej odvoláva na Organizačnú zmenu zo dňa 11.04.2019 účinnú od 01.08.2019 a Organizačnú zmenu č. 2/2019 zo dňa 27.08.2019 účinnú od 01.09.2019), o ktorej ÚPSVaR rozhodnutím zo dňa 03.06.2020, č.VT1/RSZ/ZAM/2020/9835-l O, rozhodol tak, že predchádzajúci súhlas zamestnávateľovi neudeľuje. Po zrušovacom rozhodnutí Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a vrátení veci odvolacím orgánom na ďalšie konanie, ÚPSVaR rozhodnutím VTI/RSZ/ZAM/2021/8609-23 zo dňa 03.02.2021 udelil predchádzajúci súhlas na skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so

okolností, ktorá by mohla a mal zmeniť názor správnych orgánov pri udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 Zákonníka práce. 13. V VI. časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa poukázala na to, že v priebehu správneho konania dochádzalo u zamestnávateľa k zmenám v počte pedagogických zamestnancov. Uvedenú skutočnosť napriek upozorneniu žalobkyne v podaní zo dňa 29.01.2021 správny orgán nebral do úvahy, keď pripustil iba tvrdenia zamestnávateľa, že pracovné miesto zaniklo podľa rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 11.4.2019 v spojení s organizačnou zmenou č. 2/2019 zo dňa 27.08.2019. Pri zohľadnení rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019 by ku dňu podania žalobkyne, t. j. 29.01.2021, bol počet miest pedagogických zamestnancov u tohto zamestnávateľa 25 a nie 27. Počet zamestnancov bol teda v skutočnosti nižší ako požadovali organizačná zmena zo 14.02.2019 a organizačná zmena č. 2/2019. Žiadne iné organizačné zmeny zamestnávateľ do spisu nedoručil. Pri počte zamestnancov 25 (ako to

H.. H.) s aprobáciou MAT-FYZ-INF. Tento zamestnanec vyučoval aj matematiku. Zamestnávateľ opätovne v roku 2021 ponúkal na internetovej stránke školy voľné pracovné miesto pedagogického zamestnanca - učiteľa informatiky, najlepšie v kombinácii s ďalším aprobačným predmetom MAT, FYZ, ANJ. Žalobkyňa zdôraznila, že pri organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019 mal zamestnávateľ záujem optimalizovať počet pedagogických zamestnancov vyučujúcich MAT, ANJ. V čase, keď prebieha správne konanie v predmetnej veci a následne, keď už beží výpovedná doba žalobkyne, zamestnávateľ ponúka prácu s týmito „optimalizovanými“ aprobačnými predmetmi. Žalobkyni tieto pracovné miesta ponúknuté nikdy neboli. Poukázala v daných súvislostiach na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžso/44/2013. Okrem toho žalobkyňa poznamenala, že zamestnávateľ mal v zmysle zákona povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta na ÚPSVaR. Skutočnosť o voľných pracovných

Pracovný úväzok žalobkyne v tom čase bol 8 VH (MAT, CHE) a pribudla jej 1 projektová VH, spolu jej úväzok predstavoval 9 VH. V ďalšom žalobkyňa vymedzila počet nadčasových projektových VH v šk. r. 2020/21, ktoré v počte 22 pribudli jednotlivým učiteľom. Vzhľadom na to, že sa jedná predmety MAT, CHE, ktoré mohla učiť žalobkyňa, je pracovný úväzok by sa zvýšil o 9 VH, čo by v prípade ponuky zamestnávateľa žalobkyňa akceptovala. Spolu s ďalšími nadčasovými hodinami (ďalej aj „NH“) (nie projektovými) škola disponovala celkom 26 NČH = 1 celý pracovný úväzok pedagogického pracovníka. Poukázala ďalej na nadčasové projektové VH v šk. r. 2021/22, keď jednotlivým učiteľom pribudlo projektom 29 VH.

2021, 2021/2022. Podľa žalobkyne zamestnávateľ postupoval v rozpore s dobrými mravmi. Nič mu nebránilo v tom, aby uvedenú situáciu riešil v prospech žalobkyne - doplnením jej pracovného úväzku na akceptovateľnú mieru. Je zrejmé, že správny orgán pochybil, keď neskúmal predpokladaný vývoj aktivít zamestnávateľa pre šk. rok 2020/2021, 2021/2022. Pokiaľ ide o šk. rok 2019/20, žalobkyňa uviedla pedagogických zamestnancov, u ktorých zamestnávateľ vykazoval jednotlivé nadčasové hodiny. Všetky nadčasy z anglického jazyka mohla odučiť H.. R., ktorá mala aprobáciu matematika - anglický jazyk.

16. V rámci IX. časti kasačnej sťažnosti vo vzťahu k bodu 69 napadnutého rozsudku žalobkyňa vyjadrila názor, že dostatočne poukázala na výšku úväzkov žalobkyne pred a v priebehu správneho konania a rovnako aj na tú skutočnosť, že škola v priebehu správneho konania vykazovala nadčasové VH u pedagogických pracovníkoch. Poukazom na prehľad

Poukázala na rozhodnutie ÚPSVaR zo dňa 19.07.2019, č. s. VTI/RSZ/ZAM/2019/25342. Aj napriek tomu, že škola nepotrebovala ďalšieho učiteľa matematiky, zamestnávateľ súhlasil s tým, aby si pedagogický zamestnanec (A.. H.. H.) s aprobačnými predmetmi FYZ - INF urobil tretí aprobovaný predmet

17. V podčasti „Presun úväzkov počas školského roku pre šk. rok 2020/21“ IX. časti kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že v priebehu šk. roka. 2020/21 došlo k zmene úväzkov u niektorých pedagogických pracovníkov. Základný úväzok pedagogického pracovníka na gymnáziu je 22 VH/týždeň. Na začiatku šk. r. 2020/21 mala H.. R. základný úväzok 22 VH/

Objektívne sa v tejto triede nedal predpokladať veľký záujem o voliteľný predmet seminár z matematiky, pretože táto trieda sa vzdelávala v jazykovom module so zameraním na cudzie jazyky, nie na matematiku. Úväzok H.. R. týmto poklesol na 20 VH/týždeň. Počas už prebiehajúceho šk. r. od 21.09.2020 došlo k zmene jej úväzku. Aby sa jej úväzok doplnil na 22 VH/týždeň, zobralo sa 6 VH matematiky v triede I.A z úväzku A..

mala H.. J. základný úväzok 19 VH/týždeň (bola výchovná poradkyňa, preto znížený úväzok). V úväzku mala 2 VH voliteľného predmetu seminár z chémie v triede III.A. Seminár z chémie v III.A sa neotvoril pre nezáujem zo strany žiakov. Úväzok H.. J. poklesol na 17 VH/týždeň. Od 21.09.2020 došlo k zmene aj jej úväzku. Aby sa doplnil na 19 VH/týždeň, zobrali sa 2 VH fyziky v I.B z úväzku H..

Z konania zamestnávateľa nie je zrejmá skutočnosť, prečo žalobkyni do úväzku nepribudli 2 VH voliteľného predmetu seminár z matematiky v triede III.B, kde vyučovala povinný predmet matematiku od prvého ročníka. Žalobkyňa ÚPSVaR upozorňovala na nerovnaký prístup a porušovanie záväzných predpisov, následné znižovanie počtu VH prírodovedcov a na samotnú svojvôľu zamestnávateľa vo svojich vyjadreniach. Stanovisko správneho orgánu doposiaľ nepozná. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 07.02.2023 uviedol, že s názorom žalobkyne nesúhlasí a v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením v bodoch 64 až 68 napadnutého rozsudku. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako

III. Konanie pred kasačným súdom

20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSZOSK/ZAM/2021/724, č.z. 2021/71650 zo dňa 30.04.2021, ktorým žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 SP zamietol odvolanie žalobkyne a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, č. k.

kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

22. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

23. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy Zákonníka práce v spojení s právnou úpravou správneho poriadku a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.

Na zdôraznenie správnosti záverov správneho súdu kasačný súd uvádza nasledovné.

25. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

28. Podľa ust. § 66 Zákonníka práce, zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov

30. Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. 31. Účelom zákonodarcu, v citovanej právnej úprave sledovaným, je poskytovať ochranu zamestnancom so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa na základe zákonom stanovených výpovedných dôvodov.

Na správne konanie o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vzťahuje správny poriadok (§ 70 ods. 1 zákon č. 5/ 2004 Z. z.). Predmetom súdneho prieskumu je potom rozhodnutie a postup správneho orgánu v konaní začatom na základe žiadosti zamestnávateľa o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 66 Zákonníka práce na skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ako fyzickou osobou so zdravotným postihnutím.

32. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobca vytýkal krajskému súdu nesprávny procesný postup, nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, kasačný súd po prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho súdu sa s jeho kasačnými námietkami nemohol

33. Kasačný súd mal za preukázané, že správne orgány v oboch stupňoch a následne správny súd v procese súdneho prieskumu postupovali v súlade so zákonom, keď skúmali splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpovedným dôvodom zo strany zamestnávateľa je podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nadbytočnosť zamestnanca.

Rozhodnutie o organizačnej zmene príslušného zamestnávateľa je faktickým, nie právnym úkonom, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny úkon - skončenie pracovného pomeru (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/33/2008 z 29.01.2009).

o tom, že správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmal iba formálne, bez vysporiadania sa s námietkami o účelových zmenách prijatých vo vnútornej štruktúre zamestnávateľa, na ktoré žalobkyňa upozornila už v priebehu správneho konania.

pracovnej pozícii učiteľ strednej školy s druhou atestáciou, odbor učiteľstvo všeobecno- vzdelávacích predmetov aprobácie matematika-chémia. Zamestnávateľ v poradí druhej žiadosti o udelenie súhlasu uviedol, že k následnému navýšeniu počtu pedagogických zamestnancov o 1 pracovné miesto pedagogického zamestnanca na kratší pracovný čas s aprobáciou matematika-chémia došlo rozhodnutím o organizačnej zmene č. 2/2019 zo dňa 27.08.2019 s účinnosťou od 01.09.2019, a to z dôvodu neočakávanej potreby ukončenia pracovného pomeru s iným pedagogickým zamestnancom pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 11.04.2019. Zároveň sa v žiadosti uvádza, v dôsledku prijatia týchto organizačných zmien a neúspešného ponukového procesu sa žalobkyňa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou.

prihliadnutím na vyššie uvedené, nezistil žiadnu rozpornosť. Správny orgán z predložených listinných dôkazov správne vyvodil, že k organizačným zmenám došlo a že došlo aj k zrušeniu pracovného miesta, resp. pracovných miest, z dôvodu, že vykonávaná činnosť bola zrušená

36. Kasačný súd sa s prihliadnutím na námietky v IV. časti kasačnej sťažnosti ďalej zameral na otázku splnenia ponukovej povinnosti ako ďalšej zo zákonných podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Podľa judikatúry všeobecných civilných súdov

podmienok. Zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (§ 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce) alebo ponúknuť zamestnancovi inú, preňho vhodnú prácu (§ 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka prace) predovšetkým vtedy, keď nemá v mieste, ktoré sa dojednalo ako miesto výkonu práce, voľné pracovné miesto vôbec, ide teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné pracovné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, príp. jeho kvalifikácii (R 51/1997, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 261/2007). Ak má zamestnávateľ voľné také pracovné miesto, kde by zamestnanec mohol vykonávať inú, preňho vhodnú prácu, je povinný mu ho ponúknuť. Výpoveď z výpovedných dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce môže zamestnávateľ v takom prípade dať platne iba vtedy, keď zamestnanec odmietne prejsť na také miesto. Inou pre zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca

Ak to vyžaduje ponúkaná pracovná pozícia, zamestnanec musí spĺňať aj iné, právnymi predpismi požadované predpoklady, prípadne požiadavky zamestnávateľa. Vhodnou prácou nie je však taká práca, ktorú zamestnanec nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo nedostatok kvalifikácie.

30.08.2019. Hoci kasačný súd súhlasí so žalobkyňou v tom, že ponuka pracovného pomeru na dobu určitú do 31.08.2020, ktorú zamestnávateľ vymedzil Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 10.02.2020, sa môže zo strany zamestnávateľa javiť ako formálny úkon a žalobkyňa ju dôvodne ani nemohla akceptovať, nič to nemení na tom, že zamestnávateľ si svoju ponukovú povinnosť v danom čase splnil už vyššie zmieneným listom zo dňa 30.08.2019, v ktorom sa zmena pôvodne dohodnutej doby trvania pracovného pomeru neuvádza. Žalobkyňa na túto ponuku reagovala listom zo dňa 03.09.2019, doručenom zamestnávateľovi dňa 05.09.2019, ktorý síce označila ako „Oznámenie súhlasu“ a následne po opakovanom doručení ponuky listom zo dňa 17.09.2019, doručenom zamestnávateľovi dňa 19.09.2019, ktorý označila ako „Opakované oznámenie súhlasu a sprievodné stanovisko“, ponúkanú pracovnú pozíciu prijala iba s výhradou doplnenia rozsahu pracovného času, ktorý by zodpovedal jej pôvodne dohodnutému 100 % pracovnému úväzku.

Rozhodnutie úradu práce o udelení predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, predchádza samotnej výpovedi (v tomto prípade bola výpoveď žalobkyni doručená dňa 24.05.2021) a kasačný súd nevylučuje, že by príslušný civilný súd v otázke splnenia ponukovej povinnosti dospel po vykonanom dokazovaní (ku skutočnosti, či zamestnávateľ disponoval voľným pracovným miestom v čase dania výpovede) k odlišným záverom. Uvedené však presahuje medze prieskumu pred správnym súdom a žalobkyňa ani len netvrdila, že by na základe ňou podanej žaloby prebiehal na civilnom súde spor o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Z uvedených dôvodov povinnosťou úradu práce pri rozhodovaní o žiadosti zamestnávateľa na udelenie predchádzajúceho súhlasu ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou s uvedenou kategóriou zamestnancov je skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63, pričom tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a/a e/.“ V konaní pred správnymi orgánmi taktiež nebolo preukázané pochybenie zamestnávateľa v tom zmysle, že by si tento nesplnil voči žalobkyni ponukovú povinnosť v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce.

sťažovateľky a vyvodil správne skutkové ako aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného, ako aj prvoinštančného rozhodnutia. 40. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd dôvody, žalobkyňou vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods.1, písm. f), g), h) SSP, vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

42. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.