← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·12. 12. 2024

6Ssk/89/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200279.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeMeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
PO-4Sa/13/2022
IČS
8022200279
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: P. Š., narodená XX. P. XXXX, bytom v Ľ., C. Č.. XXX, právne zast.: Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom v Poprade, Murgašova č. 86/1, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 25. marca 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 27. mája 2024, č. k. PO-4Sa/13/ 2022-56, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. mája 2024, č. k. PO-4Sa/13/2022-56, mení tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 25. marca 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 27. mája 2024, č. k. PO-4Sa/13/2022-56 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 25. marca 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. decembra 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 11. novembra 2021. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1-8, § 153 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ a ods. 5, § 155 ods. 1, § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobkyňu nemožno považovať za invalidnú. U žalobkyni bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa Kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel C - iné choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položka č. 1 - iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, písmeno b/ - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu, so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym RTG nálezom, občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného kĺbu i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (z rozpätia 25 - 35 %). Posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky žalobkyňou predložené lekárske správy, ich lekárske správy vyhodnotil ako náležite odôvodnené bez obsahových rozporov. Riadne sa tiež vysporiadali s námietkou žalobkyne ohľadom jednak nemožnosti zaradenia jej zdravotného postihnutia pod Kapitolu XV, Oddiel C, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorému už zodpovedalo percentuálne rozpätie 60 - 80 % a jednak nemožnosti navýšenia percentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 % pre iné ochorenia. Rovnako správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako rozhodnutie spĺňajúce zákonné atribúty riadneho zdôvodnenia. 4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). 8. Konkrétne namietala, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi uvedenými v správnej žalobe. Odborný posudok z 11. novembra 2021 považovala za nepresvedčivý, nedostatočne odôvodnený, nie je z neho zrejmé, z akého dôvodu ochorenie fibromyalgia zodpovedá zaradeniu do Kapitoly XV, Oddiel C, položka č. 1, písmeno b/, a prečo nie do písm. c/, keď podľa predložených lekárskych správ u žalobkyne ide o fibromyalgický syndróm, ochorenie výrazne zneschopňujúce, negatívne ovplyvňujúce denné aktivity, chronické a invalidizujúce ochorenie s nepriaznivou prognózou a vzhľadom na rozsiahlu chronickú bolesť je ťažké viesť plnohodnotný a nezávislý život. Sociálna poisťovňa sa vo svojich rozhodnutiach nedostatočne vysporiadala s tvrdeniami žalobkyne, ktoré poukazujú na nepriaznivé následky zdravotného stavu žalobkyne a s ďalšími ochoreniami žalobkyne, ktoré jej boli diagnostikované, a ktoré sú spôsobilé privodiť navýšenie percentuálnej miery poklesu jej schopností vykonávať zárobkovú činnosť. K rozlišovaniu fibromyalgického syndrómu a fibromyalgie žalobkyňa uviedla, že ochorenie fibromyalgia a fibromyalgický syndróm je to isté ochorenie, respektíve dvojaké označenie pre tú istú chorobu a nie je medzi nimi žiaden rozdiel, ako sa to snaží v odôvodnení svojho rozhodnutia prezentovať na viacerých miestach žalovaná. Z viacerých lekárskych správ, podaných lekármi - špecialistami, ktoré žalobkyňa predložila v konaní, vyplýva, že jej bol diagnostikovaný fibromyalgický syndróm. K záveru posudkového lekára, že zobrazovacími vyšetrovacími metódami (RTG, MR, CT, EMG) neboli dokázané deštruktívne zmeny na viacerých úsekoch pohybového aparátu uviedla, že vyšetrovacie metódy prezentované posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (RTG, MR, CT, EMG) nie sú aj s odkazom na odborný článok, respektíve iné zdroje popisujúce metódy diagnostikovania tohto ochorenia správne. Rovnako pri posudzovaní invalidného dôchodku neboli brané do úvahy všetky diagnózy, ktoré žalobkyni stanovili lekári. Žalovaná sa riadne nevysporiadala s možným navýšením percentuálnej miery o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Vyjadrila nesúhlas s tým, že chronický únavový syndróm, ktorý jej bol diagnostikovaný už oveľa skôr ako fibromyalgia, by nemal byť samostatne hodnotený. Tiež nesúhlasila s tým, že anxiózne depresívny syndróm je súčasťou fibromyalgyckého syndrómu. 9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 12. júla 2024 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil.

Rozsudok

správneho súdu považovala za riadne a dostatočne odôvodnený. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 30. júla 2024 na vedomie.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 13.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 25. marca 2022, ktorým tento zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. decembra 2021 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z 11. novembra 2021. 19.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 20. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

22. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 24. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

27. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 28.

Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový spis žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 19. júna 2018 na príslušnom úradnom tlačive požiadala o invalidný dôchodok [žiadosť spísaná 11. júna 2018; invalidný dôchodok žiadala priznať od 20. novembra 2018], - rozhodnutím z 22. júna 2018 prvostupňový správny orgán žalobkyni zamietol žiadosť o

invalidný dôchodok [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 11. júna 2018 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (z rozpätia 20 - 35 %); možné percentuálne navýšenie miery poklesu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nezistil. Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou], - na základe odvolania žalobkyne žalovaná rozhodnutím z 20. septembra 2018 zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 22. júna

2018, [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade v Lekárskej správe zo 04. septembra 2018 dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu a obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %; uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nenavýšil]

- Krajský súd v Prešove rozsudkom z 05. septembra 2019, č. k. 7Sa/27/2018-40 žalobkyňou podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej z 20. septembra 2018 ako nedôvodnú zamietol, - žalobkyňa dňa 23. novembra 2021 na príslušnom úradnom tlačive požiadala opätovne o invalidný dôchodok, [žiadosť spísaná 11. novembra 2021; invalidný dôchodok žiadala priznať od 01. septembra

2017] - rozhodnutím zo 16. decembra 2021 prvostupňový správny orgán žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok, [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 11. novembra 2021 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý zistil u žalobkyne jej pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: Iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu, so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym RTG nálezom, občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného kĺbu i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel C, položka č. 1, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % (z rozpätia 25 - 35 %); možné percentuálne navýšenie miery poklesu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nezistil.

Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou] - na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu zo 16. decembra 2021 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zotrval na svojich záveroch a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobkyne posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade, kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 08. marca 2022, [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu, so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym RTG nálezom, občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného kĺbu i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu podľa Kapitoly XV, Oddiel C, položka č. 1, písmeno b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %; uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nenavýšil. Vo výroku posudku posudkový lekár potom skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou] - na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa

§ 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 25. marca 2022 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 16. decembra 2021. 30. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 31. Po preskúmaní veci, konkrétne príslušných lekárskych posudkov vyhotovených v tu prejednávanej veci a tvoriacich podklad pre následné vydanie rozhodnutí na oboch stupňoch a tiež vzhľadom na obsah posudkového a dávkového spisu, súčasťou ktorého sú lekárske nálezy doložené účastníkom konania v priebehu dávkového konania, dospel najvyšší správny súd k záveru, že posudky posudkových lekárov v prechádzajúcom bode uvádzané požiadavky na ich obsahovú stránku nespĺňajú. V prvom rade a s primárnym akcentom na kvalitatívne požiadavky lekárskeho posudku posudkového lekára žalovanej z 08. marca 2022 tvoriaceho kľúčový podklad pre vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej z 25. marca 2022 najvyšší správny súd uvádza, že posudkový lekár v predmetnom posudku konštatoval, že vo viacerých odborných vyšetreniach je uvádzaný fibromyalgický syndróm bez závažného funkčného postihnutia na viacerých úsekoch pohybového aparátu, pričom už bližšie tieto odborné vyšetrenia nešpecifikuje, rovnako takýto záver nevyplýva ani z popisu

jednotlivých lekárskych vyšetrení v časti „Odborný lekársky posudok“. Na druhej strane však z lekárskej správy z marca 2020 (deň bližšie nečitateľný a rovnako označenie lekára), z ktorej vyplýva, že u žalobkyne sú detekované celkové chronické prejavy, chronická bolesť s únavovým syndrómom, v nevyhnutnej symptomatickej liečbe s progredujúcimi prejavmi so značným vplyvom na disabilitu. Z lekárskej správy z neurologického vyšetrenia z 21. septembra 2021 vyplýva výrazné obmedzenie pohybu v ľavom ramene do elevácie a rotácie, z neurologického vyšetrenia z 05. novembra 2019 (MUDr. K.) je zase zrejmé, že u žalobkyne ide o chronické a invalidizujúce ochorenie s nepriaznivou prognózou, ochorenie výrazne zneschopňuje, negatívne ovplyvňuje denné aktivity s konštatovaním, že s ohľadom na rozsiahlu chronickú bolesť je ťažké viesť plnohodnotný a nezávislý život.

Taktiež možno poukázať na lekársku správu z ortopedického vyšetrenia z 12. novembra 2019, z ktorej vyplýva predpísanie dvoch kusov francúzskych bariel [túto skutočnosť potvrdil aj (prvostupňový) posudkový lekár v lekárskom posudku z 11. novembra 2021]. Posudkový lekár žalovanej vo svojom lekárskom posudku z 08. marca 2022 tiež uvádzal, že v lekárskych správach je pri viacerých liečebných procedúrach uvádzané, že došlo k zmierneniu ťažkostí, pričom opäť tieto lekárske správy bližšie nešpecifikuje a rovnako takýto záver nevyplýva ani z popisu jednotlivých lekárskych vyšetrení v časti „Odborný lekársky posudok“. Možno poukázať na Prepúšťaciu správu z hospitalizácie žalobkyne na neurologickom oddelení (18. marec 2019 až 29. marec 2019), z ktorej vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá k autohemoterapii ozónovou zmesou plus k lokálnej aplikácii zmesi ozón / kyslík do bolestivých bodov s tým, že liečba mala parciálny (čiastkový) efekt. V tomto smere však možno uviesť, že toto konštatovanie pochádza z marca 2019, pričom už z vyššie uvádzaných záverov z lekárskych vyšetrení

(napríklad z 12. novembra 2019, z marca 2020) vyplýva, že stav žalobkyne je chronický s nepriaznivou prognózou, teda postupne sa zhoršujúci so značným vplyvom na disabilitu. Ako dostatočne neodôvodnené považuje najvyšší správny súd aj záver posudkového lekára ohľadom nezohľadnenia chronického únavového syndrómu ako aj anxiózne depresívneho syndrómu, ktorý (primárne) v kontexte na možné navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/ 2003 Z.z. nepovažoval za opodstatnené tieto diagnózy hodnotiť samostatne, ale iba ako súčasť fibromyalgického syndrómu. Posudkový lekár však opäť neoznačil žiadnu lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že anxiózne depresívny syndróm, ale aj chronický únavový syndróm je súčasťou už fibromyalgického syndrómu, keď napríklad z lekárskej správy z marca 2020 sú uvedené popri sebe chronické diagnózy tak Fibromyalgia, ako aj chronický únavový syndróm. Podobne možno poukázať na prepúšťaciu správu z hospitalizácie žalobkyne na internej klinike od 21. januára 2020 do 31. januára 2020, kde v časti „Epikríza“, ako aj v časti „Záver“

je uvádzaný fibromyalgický syndróm, anxiózne depresívny syndróm a chronický únavový syndróm a nevyplýva, že by u týchto diagnóz išlo o súčasť fibromyalgického syndrómu. Z predmetnej správy tiež vyplýva, že u žalobkyne bolo realizované neurologické a psychiatrické vyšetrenie pre objektívnu subkompenzáciu anxiózne depresívneho stavu pri dlhodobom chronickom únavovom syndróme a generalizovanom fibromyalgickom syndróme.

Rovnako ani sám posudkový lekár pre žalobkyňu zrozumiteľným spôsobom bližšie neuviedol, na základe akých skutočností nemožno tieto diagnózy posudzovať samostatne. 32. Z tohto dôvodu najvyšší správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobkyne týkajúcu sa nepresvedčivosti záverov plynúcich z lekárskeho posudku. Možno dodať, že len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných

postihnutí. Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Žalovaná následne znovu rozhodne o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému právnemu rozhodnutiu zo 16. decembra 2021.

33. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia správneho súdu a rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej z 25. marca 2022, Číslo:

XXX XXX XXXX X zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 34. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 12. decembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/89/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik