6Ssk/90/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: V. Q., narodená XX. W. XXXX, bytom v I. M., K. Č.. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 29. apríla 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o odňatí invalidného dôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. marca 2022, č.k. 2Sa/20/2021-40, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1, § 71 ods. 1-8, § 153 ods. 1 písm. b/, ods. 3, ods. 5, § 195 ods. 1,2, § 196 ods. 1,6,7 zákona č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

o posúdení jej zdravotného stavu, alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nepredložila žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom bol jej zdravotný stav reálne horší, ako je to zachytené vo vypracovanom posudku. Žalobkyňa neuviedla ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní. Námietky žalobkyne tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani jemu predchádzajúceho prvostupňového

základe dostupnej zdravotnej dokumentácie sa podmienka osobnej účasti na žiadosť poistenca podľa § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje. Z uvedeného dôvodu nemohla byť žalobkyňa osobne prítomná pri posúdení jej zdravotného stavu.

5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keď žalobkyňa nemala v konaní úspech a žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

Absencia mena a priezviska posudkového lekára na lekárskom posudku vytvára pochybnosti, či ho spracoval oprávnený posudkový lekár, pričom nie je možné posúdiť ani jeho nezaujatosť. 11. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti namietala nedostatočné vykonanie dokazovania, keď pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí posudkový lekár posúdil zhubný nádor prsníka v štádiu II., čomu zodpovedá percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. 50-70 % a nie 30-40 %, ako určil posudkový lekár.

ktorej vyplýva zhubný nádor v II. štádiu, lekársku správu z internej ambulancie z 19. januára 2021 - primárna artériová hypertenzia III. št VHO - naliehavá artériová hypertenzia so znakmi hypertenznej krízy, lekársku správu z ambulancie pre TBC a respiračných chorôb z 19. januára 2021 - chronická bronchitída bližšie neurčená so stredne ťažkou restrikciou exacerb.

Sociálnou poisťovňou. 13. Ďalej namietala, že v odvolacom konaní žiadala, aby bol do konania pribratý znalec z príslušného odboru zdravotníctva za účelom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a stanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti odkázala na § 203 a § 204 SSP, podľa ktorých rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Nadväzne na to požiadala, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pribral do konania znalca z príslušného odboru zdravotníctva. 14. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 27. júna 2022 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené, krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil vec, odňatie invalidného dôchodku bolo vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi, činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 16. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 29. apríla 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. decembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X o odňatí invalidného dôchodku žalobkyni od 12. februára 2021. 25. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 26. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 27. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 28. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 29. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 30. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 31. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

35. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 36. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový spis a tiež z dodatočne vyžiadaného dávkového spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 30. januára 2015 na predpísanom tlačive požiadala o invalidný dôchodok [invalidný dôchodok žiadala priznať od 30. januára 2015], - žalovaná rozhodnutím zo 04. marca 2015 postupom podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/ 2003 Z. z. priznala žalobkyni od 30. januára 2015 invalidný dôchodok v sume 266,80 eur

2, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. so stanovenou 75 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na zdravotné postihnutie - zhubný nádor ľavého prsníka II. t.č. na hormonálnej liečbe zaradeného pod kapitolu XIII, položka 2, písm. e/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. so stanovenou 50 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 30 % - 50 %); dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 14. augusta 2017 a kontrolnú lekársku prehliadku určil na mesiac september 2020, - žalovaná nadväzne na to rozhodnutím z 23. augusta 2017 postupom podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. znížila žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 12. októbra 2017 (najbližší výplatný termín) na 143,20 eur mesačne [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila vyššie označená Lekárska správa zo

pod kapitolu XIII, položka č. 2, písm. e/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. so stanovenou 30 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 30 % - 50 %), - na základe týchto záverov prvostupňový správny orgán dňa 15. decembra 2020 vydal rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku, - na odvolanie žalobkyne (po tom, čo posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky v Lekárskej správe zo 17. februára 2021 zotrval na totožnom závere ako v lekárskej správe z 24. novembra 2021) generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutím vydaným dňa 29. apríla 2021 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. decembra 2020 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 31. marca 2021 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove, ktorý po opätovnom zistení anamnestických údajov a vychádzajúc z lekárskych vyšetrení (vrátane doložených v rámci odvolania - interné z 19. januára 2021 a z

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - zhubný nádor ľavého prsníka zaradené pod kapitolu XIII, položka č. 2, písm. e/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. so stanovenou 30 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 30 % - 50 %); iné zdravotné postihnutia (esenciálna hypertenzia I, generalizovaná osteoporóza I, chronická bronchitída) nepovažoval za posudkovo významné ovplyvňujúce výslednú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť].

žalobkyne preukazovať aj ňou doložené lekárske správy. 39. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

(50 %). Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

41. Posudkoví lekári sociálneho poistenia riadne a starostlivo vyhodnocovali vývoj a dynamiku zdravotného stavu žalobkyne počnúc rokom 2014, kedy sa žalobkyňa podrobila chirurgickému zákroku pre zhubný nádor ľavého prsníka s následnou aplikáciou paliatívnej rádioterapie, ktorej skutočnosti zodpovedala stanovená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % a na to nadväzujúce priznanie invalidného dôchodku. S ohľadom na dynamiku ochorenia sa žalobkyňa v pravidelných intervaloch podrobovala kontrolnej lekárskej prehliadke s tým, že prvá zásadná zmena nastala v roku 2017, kedy žalobkyňa ukončila chemoterapiu, rádioterapiu s následným nastavením na hormonálnu liečbu, pričom podľa toho času aktuálnych lekárskych vyšetrení zdravotný stav žalobkyne bolo možné považovať za stabilizovaný, ktorá skutočnosť sa prejavila po prvé v zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia, keď pôvodne určené ochorenie žalobkyne podriadené pod kapitolu XIII, položka č. 2 písm. c/ s percentuálnym rozpätím 75 % - 80 % bolo aj s akcentom na stabilizáciu zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) zaradené pod kapitolu XIII,

42. Posudkový lekár pobočky vo vzťahu k základnému ochoreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa podrobila chemoterapii, rádioterapii a následnej hormonálnej liečbe, ktorá už bola ukončená, pričom z doložených lekárskych správ mal preukázané, že opakované onkogynekologické vyšetrenia nevykazovali lokorecidívu, žalobkyňa pravidelne absolvovala sonografické kontroly, ktoré boli bez patológie, bez známok recidívy onkologického ochorenia. Nadväzne na to, posudkový lekár žalovanej uviedol, že pri vykonaní ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na september 2020 nebolo zistené, že by došlo k zhoršeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, stav bol i naďalej stabilizovaný a v roku 2019 bola ukončená aj hormonálna liečba, z ktorého dôvodu bol stav žalobkyne hodnotený už na dolnej hranici referenčného rozmedzia. V odvolacom konaní bolo posudkovo zhodnotené ďalšie kontrolné onkologické vyšetrenie z 21. januára 2021, kedy žalobkyňa absolvovala celotelové scintigrafické vyšetrenie, bez dokumentovania prípadných metastáz do kostí pri základnom ochorení a vzhľadom na opakované onkogynekologické vyšetrenie, bez zistenia lokorecidívy kompletnými laboratórnymi aj zobrazovacími metódami.

činnosť. Rovnako ľahkú axonálnu polyneuropatiu, zdokumentovanú na základe neurologického vyšetrenia z 26. januára 2021, nepovažoval za posudkovo významnú, keď motorické a senzitívne neurogramy na dolných končatinách boli v norme.

43. Vzhľadom na uvedené najvyšší správny súd dospel k záveru, že príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a na to nadväzujúcemu stanoveniu výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne a jasne odôvodnil.

K námietke žalobkyne, že posudkový lekár určil ochorenie žalobkyne ako zhubný nádor v št. II s percentuálnou mierou 30 %, pričom štádiu II podľa prílohy č. 4 zodpovedá percentuálna miera poklesu 50 % - 70 %, najvyšší správny súd uvádza, že označenie štádia II k ochoreniu žalobkyne sa nachádza v prvostupňovej lekárskej správe vyhotovenej posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava dňa 24. novembra 2021, pričom lekárska správa posudkového lekára z 31. marca 2021 a tvoriaca podklad pre vydanie tu preskúmavaného rozhodnutia z 29. apríla 2021 v zásadnej časti obsahujúcej popis rozhodujúceho zdravotného postihnutia už štádium II ochorenia neobsahuje.

45. K namietanej zaujatosti posudkových lekárov z dôvodu ich štátnozamestnaneckého pomeru vo vzťahu k Sociálnej poisťovni najvyšší správny súd uvádza, že lekárska posudková činnosť (okrem iného) aj dôchodkového poistenia zahŕňa primárne posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).

podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Pokiaľ sám zákon č. 461/2003 Z. z.

46. K námietke žalobkyne, že krajský súd nepribral do konania znalca z príslušného odboru, najvyšší správny súd uvádza, že zo Správneho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho súdu vykonať každý dôkaz navrhnutý účastníkom konania. Navyše v predmetnej veci aj s ohľadom na presvedčivosť, úplnosť a vzájomnú vnútornú konzistentnosť lekárskych správ vyhotovených posudkovými lekármi na oboch stupňoch, ktorí jasne vymedzili dôvody, pre ktoré pristúpili k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bez je navýšenia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., najvyšší správny súd rovnako ako súd krajský nepovažoval za potrebné vykonanie znaleckého dokazovania.

Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Pokiaľ žalobkyňa chcela relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov posudkových lekárov, mala možnosť sama zabezpečiť znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom musel krajský súd vysporiadať.

Je síce pravdou, že v takom prípade žalobkyňa nemala možnosť namietať potenciálnu zaujatosť posudkového lekára, avšak žalobkyňa ako účastníčka (dávkového) konania mala plné právo dodatočného získania všetkých informácií, ktoré sa týkali jej veci a vyplývali tak z obsahu dávkového, ako aj posudkového spisu vrátane príslušných lekárskych správ vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Obdobne vo vzťahu k odôvodneniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z 29. apríla 2021 najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti.

49. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie zhodnotil zdravotný stav v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko takýto postup v tom čase (t.j. k 31. marcu 2021) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/ 2020 Z. z.

a súdu nie je dotknuté právo žalobkyne podať si novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu. 51. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

53. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.