6Ssk/90/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 08. decembra 2022, č.k. 14S/ 31/2022-55 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu z 01.

§ 99 Zákonníka práce iii/ neposkytla v období 05-08/2020 a 01-11/2021 mzdu v zmysle mzdových podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve z 01. januára 2018, t.j. 950 eur za mesiac, ale v kontrolovanom období v roku 2020 zúčtovala a vyplatila tejto zamestnankyni mzdu zo sumy 580 eur za mesiac a v kontrolovanom období v roku 2021 zúčtovala a vyplatila mzdu zo sumy 623 eur za mesiac, čím porušila § 118 ods. 1 Zákonníka práce v nadväznosti na § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce iv/ v uzatvorenej pracovnej zmluve so zamestnankyňou Q. P. okrem iného uviedol, že cit.: „Mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.“, pričom žalobkyňa pri skončení pracovného pomeru (k 30. novembru 2021) nevyplatila mzdu za mesiac november 2021 zamestnankyni v deň skončenia jej pracovného pomeru, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Súčasne podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobkyni povinnosť: - prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin - doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

protokolu. 5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 6 ods. 1, § 17 ods. 2, § 47 ods. 1 písm. a/, § 75 ods. 2, § 99, § 129 ods. 3 a § 130 ods. 5 Zákonníka práce, ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

pracovná zmluva z 01. januára 2018 bola uzatvorená písomnou formou, a teda formou, ktorá bola určená obomi účastníkmi, pričom z obsahu časti 8 bod 9.1 pracovnej zmluvy vyplývalo, že dohodnutý obsah tejto pracovnej zmluvy je možné zmeniť iba na základe dohody oboch zmluvných strán formou písomne číslovaného dodatku. V tomto smere odkázal na § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, podľa ktorého písomne uzatvorená dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť len písomne. Zákonník práce výslovne neurčuje, že pracovná zmluva musí byť medzi zamestnávateľom a zamestnancom uzatvorená písomnou formou, a teda pre jej platnosť nie je nevyhnutná písomná forma, avšak pokiaľ medzi týmito účastníkmi pracovno- právneho vzťahu dôjde k uzatvoreniu písomnej pracovnej zmluvy, tak v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže byť takáto zmluva zmenená alebo zrušená len písomnou formou. Dospel potom k záveru, že ústne uzatvorená zmluva je porušením uvedeného ustanovenia, a teda aj porušením ustanovení Zákonníka práce, keďže aj samotný § 17 ods. 2 Zákonníka

formou. 7. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10. Zotrvala na názore, že s dotknutým zamestnancom (Q. P.) uzavrela žalobkyňa ústnu dohodu o zmene pracovnej zmluvy v časti týkajúcej sa mzdových podmienok (výšky mzdy). Vzhľadom na začiatok pandémie COVID - 19 sa žalobkyňa so svojimi zamestnancami dohodla na znížení mzdy, a to (u zamestnankyne Q. P.) z pôvodne dojednanej výšky mzdy 950 eur za mesiac na minimálnu mzdu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. K dotknutej zmene mzdových podmienok prišlo len ústne, a teda v predmetnej veci so zamestnankyňou neuzavrela písomný dodatok k pracovnej zmluve. Minimálna mzda bola zamestnankyni vyplácaná za obdobie od marca 2020 až do novembra 2021, teda za obdobie viac ako roka a pol, pričom dotknutá zamestnankyňa nikdy nenamietala rozpor medzi skutočne dojednanou mzdou a mzdou, ktorá bola vyplácaná. Zdôraznila, že všetky podania dotknutá zamestnankyňa podala na príslušné orgány (vrátane inšpektorátu práce) až po tom, čo bol so zamestnankyňou k 30. novembru 2021 ukončený pracovný pomer. Bolo povinnosťou inšpektora práce v danej veci vo vzťahu k zamestnankyni Q. P. posúdiť, či skutočne došlo k uzavretiu ústneho dodatku k pracovnej zmluve, ktorým malo dôjsť k zníženiu mzdy. Za týmto účelom žalobkyňa predložila nové dôkazy - dve písomné vyjadrenia, a to písomné vyjadrenie svojej účtovníčky Q. S., v ktorom bola potvrdená skutočnosť, že s Q. P. žalobkyňa uzavrela ústnu dohodu o úprave mzdových podmienok, ako aj písomné vyjadrenie druhej zamestnankyne, ktorá sa k uzavretiu ústneho dodatku k pracovnej zmluve Q. P. vyjadrila obdobne. Dodala, že žalovaný sa s uvedenými vyjadreniami vôbec nezaoberal. 11. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti k odkazu krajského súdu na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné na pracovnú zmluvu a na posúdenie jej platnosti aplikovať, nakoľko použitiu tohto ustanovenia bráni práve ustanovenie § 42 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce. V zmysle judikatúry a ustálenej rozhodovacej praxe je všeobecne prijímaný ten právny názor, že platne je možné dojednať pracovnú zmluvu taktiež aj ústne, a teda všeobecne záväzný právny predpis neurčuje povinnú písomnú formu pracovnej zmluvy. Ak je teda možné platne dojednať ústnu pracovnú zmluvu, o to väčšmi zákonodarca pripúšťa dojednanie ústneho dodatku k nej. Ustanovenie § 40 ods. 2 Zákonníka práce dopadá na tie prípady, kedy priamo zákon vyžaduje už na vznik právneho úkonu jeho písomnú formu. 12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti protokolu z 01. júla 2020, číslo ITA-03-71-2.3/P-A24,25-22, reg. č. IPTT/IPTT_PPV/KON/2022/119/1942, úl. č.: 22108 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 z 24. februára 2022. 21.

22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, 2) (odkaz na Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; pozn. súdu), ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

27. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 30. Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

32. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. 33. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

36. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, najvyšší správny súd zistil, že - v období od 11. januára 2022 do 18. februára 2022 bola u žalobkyne (11. januára 2022 na prevádzke žalobkyne) vykonaná kontrola zameraná na kontrolu povinností žalobkyne ako zamestnávateľa plynúcich z pracovnoprávnych vzťahov v zmysle Zákonníka práce, ako aj na dozor nad dodržiavaním zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z., - prvostupňový správny orgán v rámci výkonu kontroly si zabezpečil primárne i. pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou ako zamestnávateľkou a p. Q. P. ako zamestnankyňou z 01. januára 2018 ii. dohodu o hmotnej zodpovednosti z 01. januára 2018 iii. okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z 30. novembra 2021 iv. potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania z 30. novembra 2021 v. mzdové listy za roky 2018, 2019, 2020, 2021 vi. čerpanie dovoleniek za roky 2018, 2019, 2020, 2021

dávku x. hlásenie úrazu na účely nemocenského z 11. novembra 2019 xi. 2 x potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti xii. zoznam prevodných príkazov za roky 2018, 2019, 2020, 2021 xiii. pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou ako zamestnávateľkou a p. H.. P. J. ako zamestnankyňou z 03. novembra 2014, - dňa 18. februára 2022 na základe vykonanej kontroly prvostupňový správny orgán vyhotovil protokol pod číslom ITA-03-71-2.3/P-A24,25-22, reg. č. IPTT/IPTT_PPV/KON/202 2/119/1942, úl. č.: 22108, v ktorom na úseku pracovnoprávnych vzťahov (okrem iných nedostatkov) zistil v časti „Mzdy“ nedostatok spočívajúci aj v tom, že žalobkyňa ako zamestnávateľka zamestnankyni p. Q. P. neposkytla v období 05-08/2020 a 01-11/2021 mzdu v zmysle mzdových podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve z 01. januára 2018, t.j. 950 eur za mesiac, ale v kontrolovanom období v roku 2020 zúčtovala a vyplatila tejto zamestnankyni mzdu zo sumy 580 eur za mesiac a v kontrolovanom období v roku 2021 zúčtovala a vyplatila

februára 2022 [vo vzťahu k tu spornému zistenému nedostatku spočívajúcemu v nevyplatení, respektíve v nevyplácaní v pracovnej zmluve dohodnutej mzdy za stanovené obdobie vyjadrila nesúhlas opierajúc sa primárne o fakt, že medzi žalobkyňou a dotknutou zamestnankyňou došlo v dôsledku pandémie COVID-19 k uzavretiu ústnej dohody o zmene mzdových podmienok s čím táto zamestnankyňa prejavila súhlas], - prvostupňový správny orgán dňa 24. februára 2022 reg. číslo IPTT/IPTT_PPV/KON/2022/ 119/2250 vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu s tým, že na záveroch plynúcich z protokolu z 18. februára 2022 zotrval.

Vychádzajúc z generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou determinujúcou koncept súdneho prieskumu ako takého, najvyšší správny súd konštatuje, že v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky rozhodnutia, a rovnako aj zo samotného znenia § 7 písm. e/ SSP vyplýva, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv účastníka konania. Najvyšší správny súd je toho názoru, že v prípade žalobcu takáto možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv nebola vylúčená. Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1, 2 SSP zakotvuje, že v správnom súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorej ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (SSP).

ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (napr. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020, 7Ssk/7/2021, 7Svk/52/2022).

Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených

prekážky v práci) s jasne stanoveným termínom plnenia (11. september 2020). Prípadné nesplnenie tejto povinnosti zo strany žalobcu spája zákon č. 125/2006 Z. z. [§ 19 ods. 2 písm. b) bod 2 cit. zákona] s uložením pokuty („Inšpektorát práce uloží pokutu“) vo výške od 300 eur do 100000 eur.“ (porovnaj bližie toto rozhodnutie). Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší správny súd konštatuje, že v tu prejednávanom prípade, napriek tomu, že žalovaný priamo slovne v napadnutom protokole spolu s dodatkom č. 1 nevyjadril („vyplatiť“ rozdiel v základnej zložke mzdy dotknutým zamestnancom žalobkyne, napr. pozn. súdu), aby žalobkyňa doplatila základnú zložku mzdy dotknutému zamestnancovi, ale v uvedenom kontexte, je možno túto povinnosť uloženú inšpektorom práce nepriamo odvodiť zo slovného vyjadrenia koncipovaného v predmetnom protokole o výsledku inšpekcie práce - „Kontrolovaný subjekt (žalobkyňa; pozn. súdu) tým, že zamestnankyni: Q. P. (nar. XX.XX.XXXX) neposkytol v období 05-08/2020 a 01-11/2021 mzdu v zmysle mzdových podmienok dohodnutých v

Možno len dodať, že zákonodarca zároveň nesplnenie tejto povinnosti sankcionuje uložením pokuty (podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b/ až i/ od 300 eur do 100000 eur).

zákona č. 125/2006 Z.z. (§ 7 ods. 3 písm. i/). V zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ menovaného zákona inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod prvý (.

39. Následne po ustálení si záveru ohľadom prípustnosti súdneho prieskumu predmetného protokolu v spojení s jeho dodatkom č. 1 najvyšší správny súd považuje za potrebné sa zamerať na inšpekciou práce zistený nedostatok a evidovaný pod položkou číslo 3 s názvom „Mzdy“, ktorý konkrétne spočíval v tom, že žalobkyňa zamestnankyni p. Q. P. neposkytla v období 05-08/2020 a 01-11/2021 mzdu v zmysle mzdových podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve z 01. januára 2018, t.j. 950 eur za mesiac, ale v kontrolovanom období v roku 2020 zúčtovala a vyplatila tejto zamestnankyni mzdu zo sumy 580 eur za mesiac a v kontrolovanom období v roku 2021 zúčtovala a vyplatila mzdu zo sumy 623 eur za mesiac, čím porušila § 118 ods. 1 Zákonníka práce v nadväznosti na § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce. Následne v príslušnom protokole v časti „Opatrenia“ podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil odstrániť tento zistený nedostatok do 15 dní a trvale od prevzatia protokolu sa riadiť ustanoveniami Zákonníka práce.

V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že medzi žalobkyňou ako zamestnávateľkou a zamestnankyňou p. Q.Y_ P. bola dňa 01. januára 2018 uzatvorená pracovná zmluva s dohodnutou mzdou 950,00 eur mesačne (časť III. nazvaná „Mzda“ príslušnej pracovnej zmluvy). Zároveň v bode 9.1 časti VIII. nazvanej „Záverečné ustanovenia“ bolo uvedené, a teda zmluvnými stranami dohodnuté, že cit.: „Dohodnutý obsah tejto pracovnej zmluvy je možné meniť iba na základe dohody oboch zmluvných strán formou písomného číslovaného dodatku podpísaného obidvomi zmluvnými stranami.“ Možno ďalej uviesť, že tak v prípade formy pracovnej zmluvy a tiež formy jej následných možných zmien (§ 54 Zákonníka práce) Zákonník práce požaduje ich písomnú formu, avšak v prípade absencie písomnej formy „nesankcionuje“ tento formálny nedostatok neplatnosťou. Totiž podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce platí pravidlo, podľa ktorého „ (.

Pracovnú zmluvu je potom možné uzavrieť aj ústne aj konkludentne a prirodzene to platí rovnako aj pre prípad zmeny pracovnej zmluvy podľa § 54 Zákonníka práce. V predmetnom konaní nebolo preukázané uzavretie sporného dodatku ako dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme, avšak aj s ohľadom na vyššie uvedené východiská do úvahy prichádzalo uzavretie príslušnej dohody v ústnej forme, obsahom ktorej bolo zníženie v pracovnej zmluve dohodnutej mzdy na mzdu rovnajúcu sa minimálnej mzde, keďže zamestnankyňa takúto zníženú mzdu poberala a túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietala, respektíve táto skutočnosť nevyplývala z obsahu administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol aj podnet podaný dotknutou zamestnankyňou. Žalovaný bližšie neskúmal túto skutočnosť a bude jeho úlohou túto skutočnosť overiť, a pokiaľ sa preukáže, že v rozhodnej dobe (t.j. počnúc marcom 2020) dotknutá zamestnankyňa vyplatenie minimálnej mzdy nerozporovala, bude potrebné jej správanie po vyplatení minimálnej mzdy považovať za konkludentnú akceptáciu. Totiž, inak než dohodou medzi

Q. P. podala podnet na inšpektorát práce z dôvodu nevyplatenia mzdy v dohodnutej výške, ktorá bola dohodnutá písomne v pracovnej zmluve z 01. januára 2018, najvyšší správny súd poukazuje na podstatný fakt, že ku zmene mzdových podmienok došlo s účinnosťou od marca 2020 (v príslušnom protokole žalovaný konštatoval porušenie mzdových podmienok tohto charakteru počnúc mesiacom máj 2020) a dotknutá zamestnankyňa podala podnet až 29. decembra 2021. Možno tiež žalovanému vytknúť, že žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tým, že žalobkyňa v priebehu inšpekcie práce doložila čestné vyhlásenie účtovníčky z 21. februára 2022, ktorá osvedčila, že s účinnosťou od marca 2020 došlo k ústnej dohode s dotknutou zamestnankyňou ohľadom úpravy mzdových podmienok na minimálnu mzdu s tým, že táto zamestnankyňa na základe vzájomnej komunikácie nevyjadrila k tejto zmene žiadne námietky.

40. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že opatrenie (protokol) vydaný žalovaným dňa 18. februára 2022, pod číslom ITA-03-71-2.3/P-A24,25-22, reg. č. IPTT/IPTT_PPV/KON/2022/119/1942, úl. č.: 22108 v spojení s Dodatkom k protokolu č. 1 z 24. februára 2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

VI.

43. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. júna 2024