6Ssk/90/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 05. decembra 2024, č. k. BB-71S/80/2022-111, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 03. októbra 2022, Číslo: GR ZVJS-06616/

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 14 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 5, § 48 ods. 1 písm. s/ (po správnosti § 48 ods. 3 písm. s/; pozn. súdu), § 192 ods. 1 písm. c/, § 193 ods. 1, § 194 ods. 1, § 237 ods. 2- § 241 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 6 Rozkazu generálneho riaditeľa č. 21/2020 o psychologických činnostiach v Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „Rozkaz č. 21/2020“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

vyhodnotená ako posudok klinického psychológa na účel podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., keďže obsahuje posúdenie duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže, a teda „posudok“ klinického psychológa ako výsledok psychologického vyšetrenia príslušníka zboru. Žalobca v správnej žalobe navyše žiadne konkrétne obsahové a formálne náležitosti, ktoré by mal posudok klinického psychológa obsahovať, neuviedol a neuviedol ani to, z akej zákonnej úpravy by mali také náležitosti vyplývať. Ako zákonný vyhodnotil tiež postup, pri ktorom posudok vypracovala komisia v zložení podľa Rozkazu č. 21/2020, ktorej členom bol klinický psychológ, psychológ Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín a psychiater Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia

Z obsahu administratívneho spisu vyplývalo, že žalobca bol s predmetným posudkom oboznámený dňa 14. júla 2022 spolu s návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka zboru. Rovnako mal ako účastník konania podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. právo nahliadať do administratívneho spisu, ktorého súčasťou bol daný dokument, a robiť si z neho výpisy, a to nielen počas konania pred orgánom verejnej správy, ale aj v odvolacom konaní pred žalovaným. Žalobca tiež nevyužil možnosť konzultácie spojenej s interpretáciou záveru o jeho duševnej spôsobilosti vykonávať štátnu službu v služobnom pomere v zbore napriek tomu, že bol o tejto možnosti poučený. Práve počas tejto konzultácie s členmi komisie, ktorá posúdila jeho duševnú spôsobilosť podľa § 14 ods. 1 písm. d/ menovaného zákona sa mohol žalobca oboznámiť s konkrétnymi detailmi jeho duševnej spôsobilosti, ktorých absenciu žalobca namietal. V závere doplnil, že správny súd sa nemôže vecne zaoberať okolnosťami, ktoré viedli orgán verejnej správy prvého stupňa k uloženiu povinnosti žalobcovi podrobiť sa kontrolnému psychologickému vyšetreniu.

II.

Konkrétne namietal, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. explicitne požaduje „posudok služobného klinického psychológa“ s tým, že v tu prejednávanej veci vypracovaný „Záver z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru“ nemožno považovať za posudok, tak ako to predpokladá práve § 192 ods. 1 písm. c/ menovaného zákona. Záver z kontrolného psychologického vyšetrenia považoval za nepreskúmateľný s tým, že zároveň tento nebol vyhotovený samotným služobným klinickým psychológom, ale umelo vytvorenou entitou - komisiou, ktorú zákon č. 73/1998 Z.z. nepredpokladá; rovnako nespĺňa náležitosti, ktoré by mal posudok obsahovať. K tak závažnému právnemu úkonu (rozhodnutiu) zasahujúcemu do osobnej, duševnej integrity žalobcu ako jednotlivca s neblahými následkami vo vzťahu ku kariére v služobnom pomere je potrebný náležitý kvalifikovaný odborný a formalizovaný podklad, akým je znalecký posudok klinického psychológa, ktorý má mať určité minimálne formálne a obsahové náležitosti. Pokiaľ zákonodarca v § 192 ods. 1 písm.

8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesplnenie kritérií pre účely aplikácie § 48 ods. 3 písm. s/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď vo vzťahu k žalobcovi neexistovali konkrétne právne relevantné skutočnosti, ktoré by umožnili identifikovať konkrétny aspekt zmeny v správaní žalobcu. Navyše takáto zmena by musela dosahovať určitú mieru intenzity, ktorá by bola objektívne spôsobilá spochybniť spôsobilosť príslušníka pre výkon štátnej služby a musela by byť riadne odôvodnená. To v prípade žalobcu nebolo splnené, ktorý si počas svojej dlhoročnej praxe plnil svoje povinnosti svedomito, v deň, keď naňho zaútočil väzeň, konal v sebaobrane a realizoval tak výkon svojho práva a zároveň povinnosti použiť donucovacie prostriedky vyplývajúcich zo služobného pomeru. Závery inšpekčného vyšetrovania incidentu potvrdili, že k žiadnemu pochybeniu zo strany žalobcu nedošlo, z ktorého dôvodu použitie donucovacích prostriedkov nemohlo byť považované za takú právne relevantnú skutočnosť, ktorá by predstavovala zmenu v správaní žalobcu pri plnení jeho služobných povinností a už vôbec nie takou, ktorá by bola spôsobilá spochybniť duševnú spôsobilosť žalobcu pre

Navyše, § 9 ods. 6 Rozkazu č. 21/2020 nadobudlo účinnosť až po tom, čo žalobca bol oboznámený s týmto interným predpisom, a teda § 9 ods. 6 menovaného rozkazu nebolo možné v prípade žalobcu aplikovať. 9. V závere namietal postup správneho súdu na nariadenom pojednávaní, a to nielen v dôsledku spôsobu, akým bol vedený výsluch a ako boli žalobcovi kladené otázky; rovnako poukázal na fakt, že po krátkej záverečnej porade sudca spravodajca prečítal pripravené odôvodnenie rozsudku, čo nasvedčovalo tomu, že súd učinil svoje meritórne rozhodnutie ešte pred pojednávaním, teda bez ohľadu na priebeh pojednávania a argumenty na ňom uvádzané.

III.

11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 27. mája 2025 stotožniac sa so závermi, ku ktorým dospel správny súd. Poukázal na osobitné postavenie príslušníkov zboru, na činnosť ktorých sú kladené vyššie nároky. Mal za to, že vo vzťahu k žalobcovi boli splnené všetky zákonné podmienky pre postup podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. Duševná spôsobilosť žalobcu na výkon štátnej služby bola riadne posúdená podľa Rozkazu č. 21/2020 kvalifikovanou komisiou, ktorej členom bol aj služobný klinický psychológ. K namietanému neoboznámeniu sa s príslušným Rozkazom č. 21/2020 v relevantnom znení uviedol, že v každom ústave v jednotlivých organizačných zložkách prebieha raz mesačne čítanie rozkazov, s ktorými sú príslušníci zboru a zamestnanci zboru oboznámení ich nadriadenými. Každý príslušník má prístup k počítaču a ako používateľ informačného systému dostane e-mailovú notifikáciu o zverejnení interného predpisu. Vo vzťahu k namietaným pochybeniam počas pojednávania pred správnym súdom uviedol, že pojednávanie prebehlo dôstojne, nerušene, predsedníčka senátu dala obidvom stranám dostatočný priestor na vyjadrenie vrátane žalobcu, ktorému kládla zrozumiteľné otázky súvisiace s prejednávanou vecou, uistila sa, či ich obsahu rozumie a vysvetlila mu, kedy a prečo argumentácia žalobcu nesúvisela s prejednávanou vecou v intenciách súdneho prieskumu.

Uzavrel, že žalobca na svoju obranu uvádzal len domnienky bez dostatočne konkrétneho a jednoznačného vymedzenia. Napadnuté rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené a zákonné. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 03. októbra 2022, Číslo: GR ZVJS-06616/14-2022-4, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 20. júla 2022, Číslo: 645 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď podľa posudku služobného klinického psychológa bol uznaný za duševne nespôsobilého na výkon štátnej služby. 18. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon (§ 1 ods. 1,2). 19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. 20. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.

22. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 23. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

25. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného preukázané, že - žalobca bol zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii samostatný referent úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, - v bližšie neurčený deň nadriadený požiadal o kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu; príslušná žiadosť nie je obsahom administratívneho spisu, [z obsahu spisu vyplýva, že dôvod pre požiadanie o kontrolné psychologické vyšetrenie spočíval v dôvodnom podozrení, že žalobca dňa 05. januára 2022 použil donucovanie prostriedky ako neprimeranú reakciu na provokačné správanie obvineného; zároveň ako ďalší dôvod bolo uvedené, že správanie žalobcu v rámci dopočutia ohľadom použitia donucovacích prostriedkov vykazovalo odchýlky od štandardného správania, z ktorého dôvodu vzniklo dôvodné podozrenie, že u žalobcu by mohli byť opätovne spustený nekontrolovateľný mechanizmus skratových reakcií] - kontrolné psychologické vyšetrenie sa uskutočnilo dňa 08. júla 2022, ktoré žalobca absolvoval,

služby, - dňa 27. septembra 2022 senát poradnej komisie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže prerokoval žalobcom následne podané odvolanie s odporučením odvolanie zamietnuť a potvrdiť personálny rozkaz z 20. júla 2022, - žalovaný následne tu preskúmavaným rozhodnutím z 03. októbra 2022 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 20. júla 2022.

Má formu jednostranného právneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. V kontexte na dôvod prepustenia žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/ 1998 Z.z. platí pravidlo, že príslušník musí spĺňať podmienku duševnej spôsobilosti nielen pri prijatí do služobného pomeru (§ 14 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 14a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.), ale aj počas celej doby trvania služobného pomeru. Na zistenie, či spĺňa túto podmienku, je povinný podrobiť sa psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Postup pri psychologickom vyšetrení je upravený interným predpisom, aktuálne Rozkazom č. 21/2020. Riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ zboru môže nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru, u ktorého sa začali prejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby; žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia (ktorej náležitosti sú obsiahnuté v prílohe č. 8 rozkazu č. 21/2020) podáva riaditeľovi ústavu alebo generálnemu riaditeľovi

27. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že konanie vo veciach prepustenia príslušníka zo služobného pomeru je správnym konaním, v rámci ktorého sa rozhoduje o verejných subjektívnych právach a povinnostiach prepusteného (prepúšťaného) príslušníka.

rozhodnutia. Je teda žiadúce, aby mal príslušník možnosť sa riadne oboznámiť s podkladmi, z ktorých následne vydané rozhodnutie vychádza a zároveň, aby mal možnosť sa k týmto podkladom relevantne vyjadriť. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia vo veciach služobného pomeru týkajúce sa prepustenia zo služobného pomeru sú plne preskúmateľné v správnom súdnictve na základe správnej žaloby. V tu prejednávanej veci bol žalobca prepustený zo služobného pomeru z dôvodu, že podľa posudku služobného klinického psychológa nebol duševne spôsobilý na výkon štátnej služby (§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.). Na uvedené zároveň čo do obsahovej stránky nadväzuje ustanovenie § 194 ods. 1 veta za bodkočiarkou menovaného zákona, v zmysle ktorého pri prepustení z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedie len záver posudku služobného klinického psychológa. Uvedené ustanovenia však aj s ohľadom na vyššie zmieňované tézy nemôžu predstavovať prekážku pre žalobcu, aby sa nemohol oboznámiť s

bližších dôvodov, ako k takému záveru príslušná komisia dospela. Za takého stavu je potom žiadúce, aby príslušník bol s týmto podkladom (prípadne aspoň s jeho podstatnou časťou) oboznámený, pretože, v opačnom prípade nepozná dôvody, pre ktoré príslušná komisia dospela k záveru o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, z ktorého dôvodu je potom jeho schopnosť namietať nezákonnosť, prípadne spochybniť takto príslušnou komisiou prijaté závery v podstatnej miere oslabená.

prejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby; žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia podáva riaditeľovi ústavu alebo generálnemu riaditeľovi zboru nadriadený príslušníka zboru, u ktorého sa začali uvedené zmeny prejavovať (§ 9 ods. 1 rozkazu 21/2020).

správania, emočná labilita, zvýšené predpoklady k agresívnemu správaniu, nadmerne vysoká miera ambicióznosti, rizikové správanie v záťažových situáciách (impulzivita, úzkostné reagovanie a pod.), sklony k maladaptívnemu správaniu (hostilita, podozrievavosť, vzťahovačnosť), problémy v procese socializácie, problémové interpersonálne správanie (konfliktnosť), neprimerané sebahodnotenie a sebapresadzovanie, akékoľvek prejavy psychoticizmu, zvýšené prejavy neuroticizmu, prejavy výraznej submisivity, prejavy depresivity, negativizmus, popudlivosť, pohotovosť k verbálnej agresivite, neochota podriaďovať sa daným normám a zásadám, nízka anticipácia možných dôsledkov vlastného správania, výrazné prejavy závislosti, všeobecné tendencie rizikového správania.

interpersonálneho správania). 29. Podľa názoru súdu potom takýto podklad môže podliehať kontrole zo strany správneho orgánu v priebehu správneho konania a následne, v ďalšej fáze aj prieskumu v procese súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného na základe takéhoto podkladu, napríklad z hľadiska jeho vád, nedostatku opory v administratívnych spisoch, rozporu so spismi, alebo tiež z hľadiska vád konania v priebehu zisťovania skutkového stavu.

pravdy. Konanie vo veciach služobného pomeru je upravené v dvanástej časti cit. zákona. Z ustanovení zákona vyplýva povinnosť pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a to najmä v prípade, keď dochádza k takému závažnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ako je to pri prepustení policajta zo služobného pomeru.

otázka ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho ustanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prináleží výlučne posudkovému lekárovi sociálnej poisťovne, čo však nebráni prieskumu takéhoto (odborného) podkladu z hľadiska jeho presvedčivosti a úplnosti (pozri napríklad rozsudok najvyššieho správneho súdu z 29. mája 2025, sp. zn. 6Ssk/10/2025, prípadne rozsudok z 10. mája 2023, sp. zn. 6Ssk/84/2022 vecne týkajúci sa vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

Napokon posudok a záver posudku rozlišuje samotný rozkaz č. 21/2020 v znení rozkazu č. 55/2020 v § 9 ods. 5 a tiež samotná komisia v e-mailovom podaní z 23. septembra 2022 založenom v administratívnom spise žalovaného. Na druhej strane, pokiaľ žalobca namietal, že zákon počíta výlučne so služobným klinickým psychológom a nie s trojčlennou komisiou, ktorá posudzovala jeho duševnú (ne)spôsobilosť na výkon štátnej služby, najvyšší správny súd tejto námietke nepriznal relevanciu, keď z § 9 ods. 2 rozkazu č. 21/2020 v znení rozkazu č. 55/2020 vyplýva, že obligatórnou personálnou súčasťou tejto komisie je aj klinický psychológ.

zmeny prejavovať. Z uvedeného je zrejmé, že pôjde o zmeny zásadné, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom štátnej služby. Za týmto účelom rozkaz č. 21/2020 v prílohe č. 8 upravuje vzor žiadosti o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorú spracúva priamy nadriadený dotknutého príslušníka a „schvaľuje“ riaditeľ ústavu, a ktorej súčasť tvoria aj v tabuľkovej forme vyplnené položky týkajúce sa i/ stručného hodnotenia príslušníka zboru, ii/ problémy príslušníka zboru a tiež iii/ pozorované zmeny v správaní príslušníka zboru, ktoré sa ďalej (vnútorne) členia na položky výkonovej dispozície (únava, malátnosť a podobne), reči/vyjadrovania (obsah, forma, hrubosť, vulgarizmy), emocionality (náladovosť, precitlivelosť, dráždivosť, skľúčenosť, depresivita a iné), osobnosti (rozumová sebakontrola, impulzivita, ovplyvniteľnosť, zvládanie záťažových situácií, spoľahlivosť, zodpovednosť, agresivita, podozrievavosť, suicidálne tendencie), sociálnych vzťahov (družnosť, spoločenskosť, vzťahy s kolegami, postavenie v kolektíve,

pomeru. V súvislosti s odkazom na povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa služobný klinický psychológ (respektíve komisia) dozvedel v súvislosti so psychologickou činnosťou so žalobcom a plynúcu z vtedy platného a účinného zákona č. 199/1994 Z.z. [zrušený zákonom č. 242/2025 Z.z. o psychologickej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinným od 26. septembra 2025 (s výnimkou článku I až III., body 4 až 10 v článku IV, článku V a VI, ktoré nadobudli účinnosť 01. októbra 2025; pozn. súdu] najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 3 ods. 2 zákona č. 199/1994 Z.z. povinnosti mlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient alebo jeho zákonný zástupca.

Rovnako nie je zrejmé, či aj s ohľadom na účel, ktorý plní práve povinnosť mlčanlivosti chrániaca dotknutú osobu pred možným či už únikom, alebo zneužitím dôverne získaných informácií, je možné odkazovať na túto povinnosť aj vo vzťahu k samotnej posudzovanej osobe, ktorá sa domáha sprístupnenia dôverných informácií o svojej osobe za účelom ďalšieho postupu, predovšetkým riadnej a efektívnej ochrany svojich subjektívnych práv, prípadne právom chránených záujmov zvlášť v personálnom konaní vyústiaceho do prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.